Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
97e/393501.a82fef.pdf
PDF · 172.45 KB
No categories available
7Cdo/210/2013
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,
v právnej veci navrhovateľa P., so sídlom v Ţ., IČO : X., zastúpeného JUDr. I. O., advokátom
vo Z., proti odporcom 1/ D. Š., bývajúcej v B., 2/ I. Š., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. Ľ. P.,
advokátkou v Ţ., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom
pod sp. zn. 7 C 89/2005, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 9. apríla 2013 sp. zn. 14 Co 119/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 5. júna 2009 č. k. 7 C 89/2005-117 určil,
ţe výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. X. Správou katastra Ţ., pre k. ú. H.
2
CKN parcely č. X. vo výmere X. mje navrhovateľ a ţiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Vychádzajúc z danosti naliehavého právneho záujmu na poţadovanom
určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.) mal za jednoznačne preukázané, ţe účastníkom kúpnej zmluvy
uzavretej 21. júna 1994 (medzi kupujúcim X., t. j. právnym predchodcom navrhovateľa a
predávajúcim H.), ktorej vklad bol povolený 8. septembra 1994 pod č. X.V., a na základe
ktorej navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k špecifikovaným nehnuteľnostiam, bol účastníkom
tohto dvojstranného právneho úkonu zrejmý predmet kúpy a predaja v súlade s geometrickým
plánom č. X.. Hranica medzi spornými parcelami prebiehala tým spôsobom, ţe licovala so
zadnou stranou budovy č. s. X. na CKN parcele č. X.. Konštatoval, ţe opačný postup by bol
značne nelogický, pretoţe by došlo k situácii, ţe navrhovateľ by nadobudol vlastnícke právo
len k časti CKN parcely, na ktorej stála stavba č. s. X. a vystavil by sa tým spôsobom riziku,
ţe by eventuálne v budúcnosti došlo k zakúpeniu pozemku pod stavbou iným subjektom.
Súd mal za jednoznačne preukázané, ţe k chybnému zápisu a tým k vzniku duplicitného
2
vlastníctva navrhovateľa a odporcov k novovytvorenej parcele CKN č. X. vo výmere X. m
došlo práve konaním odporcov, ktorí si dali vypracovať geometrický plán č. X., na základe
ktorého novovytvorená CKN parcela č. X. následne vznikla. Genézu chybného zápisu uvádza
jednak list G. a jednak posudok autorizovaného geodeta (č. l. 33 spisu). Poukázal na to, ţe
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo navrhovateľ, došlo
skôr, ako k uzatvoreniu následnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k zápisu
vlastníckeho práva v prospech odporcov a nepomerne skôr ako došlo k zápisu
2
vlastníckeho práva odporcov k CKN parcele č. X. vo výmere X. m.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcov rozsudkom z 24. novembra
2009 sp. zn. 14 Co 254/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol
a navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť odporcom trovy prvostupňového konania vo výške
444 € a trovy odvolacieho konania vo výške 307,39 € na účet právnej zástupkyne v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, ţe skutkové zistenia prvostupňového
súdu sú dostačujúce a nebol daný dôvod na doplnenie alebo prehodnotenie vykonaného
dokazovania. Uviedol, ţe medzi účastníkmi nie je sporné, ţe navrhovateľ (jeho právny
predchodca) pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 21. júna 1994 kupoval od predávajúceho ako
výlučného vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území H., zapísané Správou katastra
Ţ. na LV č. X. so špecifikovanými parcelami – predmet kúpy uvedený v čl. I aj v čl. VII
(návrh na vklad vlastníckeho práva) a takto bol zapísaný na právneho predchodcu
navrhovateľa na LV č. X.. Z kúpnej zmluvy uzavretej 19. novembra 1994 medzi uvedenými
predávajúcim a kupujúcimi je predmet kúpny vymedzený nehnuteľnosťou vedenou na LV
2
č. X. pre k. ú. H. so špecifikovanými parcelami č. X.X.vo výmere X. m– ostatná plocha a
2
č. X. vo výmere X. m– zastavaná plocha s postavenou nekolaudovanou budovou dielne
a garáţe špecifikovanou v čl. III zmluvy. Podľa čl. II zmluvy predávajúci predal uvedenú
nehnuteľnosť (v celosti) do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov (kupujúcim).
Z posudku autorizovaného geodeta I. G. z 22. mája 2005 vyplýva, ţe pri vyhotovení
geodetického plánu . S. bola nesprávne určená poloha stavieb na parcele č. X. a X. – budovy
boli zle zamerané pribliţne o 5 aţ 6 m bliţšie smerom k parcele č. 2, chybná je teda len
poloha budov. Odvolací súd nespochybnil úmysel navrhovateľa (právneho predchodcu) kúpiť
nehnuteľnosti tak, aby bol vlastníkom celého pozemku pod zakúpenou stavbou. Predmetom
sporu je však určenie, ţe navrhovateľ je vlastníkom novovytvorenej parcely č. X. vo výmere
2
X. m, ku ktorej majú vlastnícke právo zapísané odporcovia. Z listov vlastníctva vyplýva, ţe
navrhovateľ a odporcovia sú vlastníkmi takých parciel, ktorých druh a výmera zodpovedajú
kúpnym zmluvám a ku ktorým na ich základe nadobudli vlastnícke právo kúpou (§ 132
Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ parcelu č. X. nekupoval a úmysel kúpiť celý pozemok
ako je zakreslený v geometrickom pláne vyhotovenom I. neznamená, ţe získal k nej
vlastnícke právo. Naopak mal za nesporné, ţe odporcovia kúpili tie nehnuteľnosti, ktoré majú
2
zapísané aj na príslušnom LV, vrátene parcely č. X. vo výmere X. m, a zaplatili za ne
dohodnutú kúpnu cenu. Navrhovateľ nepreukázal, ţe je vlastníkom tejto spornej
nehnuteľnosti a teda nepreukázal právny titul jej nadobudnutia. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 23. februára 2011 sp. zn.
2 Cdo 61/2010 na dovolanie navrhovateľa rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Táto spočívala v tom, ţe krajský súd
dospel k odlišnému skutkovému záveru týkajúcemu sa vlastníctva k spornej nehnuteľnosti
bez toho, aby zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie na okolnosti potrebné pre
jednoznačný záver, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Tým si nezadováţil rovnocenný
zákonný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., prečo boli jeho
skutkové a na ne nadväzujúce právne závery týkajúce sa vlastníctva k sporenej nehnuteľnosti
predčasné.
Krajský súd v Banskej Bystrici po doplnení dokazovania (v poradí druhým)
rozsudkom z 9. apríla 2013 sp. zn. 14 Co 119/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
ţe návrh zamietol a navrhovateľovi uloţil povinnosť nahradiť odporcom trovy konania
vo výške 926,38 €, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 826,88 € a iné trovy 99,50 €
na účet právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení opísal
skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O. s. p.) a zopakoval
záver vyslovený v jeho predchádzajúcom rozsudku. Teda, ţe aj napriek tomu, ţe
nespochybňuje úmysel právneho predchodcu navrhovateľa kúpiť nehnuteľnosť tak, aby bol
vlastníkom celého pozemku aj pod zakúpenou stavbou č. súp. X., ako ani jeho dobrú vieru
v tom, ţe celý pozemok pod touto stavbou patrí do jeho vlastníctva, nemohlo byť jeho návrhu
vyhovené. Predmetom návrhu bolo určenie, ţe navrhovateľ je vlastníkom novovytvorenej
2
parcely č. X. vo výmere X. m, ku ktorej majú vlastnícke právo zapísané odporcovia a ktoré
potvrdzuje obsah oboch kúpnych zmlúv. Samotný úmysel navrhovateľa a ani jeho dobrá
viera v tomto ešte nemôţe mať za následok vznik vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti a rozhodnutie v tejto veci nemôţu mať relevantný význam ani názory geodetov,
pracovníčky realitnej kancelárie vykonávajúcej draţbu alebo štatutárnej zástupkyne
pôvodného navrhovateľa. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. X.
odvodzuje od uzavretej kúpnej zmluvy svojho právneho predchodcu s predávajúcim a podľa
názoru odvolacieho súdu nepreukázal svoje tvrdenie, ţe je vlastníkom aj predmetnej
nehnuteľnosti. Pre vznik vlastníckeho práva k sporenej nehnuteľnosti nepreukázal ţiadny
právny titul a preto nemohol byť určený za jej vlastníka napriek existujúcemu naliehavému
právnemu záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.). Teda neuniesol dôkazné
bremeno v tomto smere. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 243d ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil
§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V plnom
rozsahu sa stotoţnil s názorom vysloveným prvostupňovým súdom. Uviedol, ţe predmetný
návrh opieral o kúpu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 21. júna 1994, ktorou jeho právny
predchodca odkúpil od predávajúceho v nadväznosti na geometrický plán č. X. spornú
nehnuteľnosť. Bolo nesporné, ţe v čase kúpy medzi účastníkmi zmluvy, okrem dokladov,
ktoré boli vyhotovené pre uzavretie kúpnej zmluvy, aj samotnou obhliadkou v prírode, čo je
predmetom kúpy, odkiaľ a pokiaľ sú nehnuteľnosti : pozemok a budova kupujú, kde
v skutočnosti je hranica nadobúdaného pozemku. Treba vziať do úvahy najmä okolnosť, ţe
v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo nesporné a zrejmé, čo je predmetom kúpy, teda čo sa
predáva, vôľa predávajúceho predať a vôľa kupujúceho kúpiť presne vyhradený okruh
vlastníctva. Poukázal na to, ţe odporcovia, ktorí sú zapísaní ako vlastníci parcely č. X. vo
2
výmere X. mna LV č. X. kupovali aţ následne vedľajšiu nehnuteľnosť – kúpnou zmluvou
z 19. novembra 1994, boli teda riadne uzrozumení, ktorú nehnuteľnosť kupujú, kde sa v tom
čase nachádzala hranica medzi obidvomi nehnuteľnosťami, obhliadli si skutočný stav a teda
nemohli v dobrej viere kupovať aj to, čo bolo predmetom kúpy jeho právneho predchodcu.
Samotné následné zistenie o vadnom geometrickom pláne nič nemení na tom, aká bola vôľa
predávajúceho a kupujúceho pri kúpnej zmluve. Krajský súd sa podľa jeho názoru
nevysporiadal so svedeckými výpoveďami konkrétnych svedkov a so skutočnosťou, ţe
odporcovia kupovali nehnuteľnosť aţ následne – kúpnou zmluvou z 19. novembra 1994, kde
predmet kúpy bol jasne ohraničený medzi dvoma pozemkami a to pozemkom, ktorý kúpil on
a ktorý kupovali odporcovia od predávajúceho a to konkrétne múrom nehnuteľnosti s. č. X..
Predávajúci im uţ nemohol predať to, čo predal jemu a netušili a ani nemohli tušiť, ţe došlo
k zlému osadeniu a zameraniu budov na pozemkoch a boli uzrozumení s tým, ţe kupujú
parcelu len po múr nehnuteľnosti s. č. X., kde bola určená a označená hranica predávajúcim
medzi nehnuteľnosťami uţ v čase uzatvárania kúpnej zmluvy z 21. júna 1994.
Odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť. Trvali na tom, ţe v ţiadnom prípade nedošlo
k duplicitnému vlastníctvu, navrhovateľ nikdy neodkúpil špecifikovanú parcelu CKN č. X.,
pretoţe na ňu nemá ţiadnu kúpnu zmluvu a nikdy za ňu nezaplatil kúpnu cenu, nikdy nepodal
návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností k tejto parcele a kataster mu nikdy k tejto
parcele nezapísal vlastnícke právo. Navrhovateľ nemá ţiaden právny titul, na základe ktorého
by sa mohol doţadovať vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti – pôvodne časti parcely
č. X.. Ak by došlo k omylu, t. j. kúpil menej pozemku ako mienil, mal podľa § 49a a § 40a/
Občianskeho zákonníka právo uplatniť relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu voči
predávajúcemu a nie voči susednému vlastníkovi. Navrhovateľ teda chybne odkúpil len
2
X. mz pôvodnej parcely č. X. a nikdy nedošlo k duplicitnému vlastníctvu navrhovateľa
a odporcov. Navrhovateľ dlhodobo porušuje ich základné práva v zmysle § 123 Občianskeho
zákonníka, pretoţe nie sú oprávnení predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho
plody a úţitky a nakladať s ním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj
v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O. s. p.), obligatórne sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej z uvedených vád dovolací súd
nezistil.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Ani existenciu
takejto vady konania dovolací súd nezistil.
Navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Je nepochybné, ţe navrhovateľ svoj návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej
2
parcele č. X. vo výmere X. m, zapísanej na LV č. X. vyvodzuje z kúpnej zmluvy uzavretej
21. júna 1994 medzi jeho právnym predchodcom ako kupujúcim a H. ako predávajúcim
v nadväznosti na geometrický plán č. X..
Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, ţe 21. júna 1994 bola podľa
§ 588 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka uzavretá kúpna zmluva medzi H.,
so sídlom Ţ. ako predávajúcim a X., so sídlom v B. ako kupujúcim (právnym predchodcom
navrhovateľa). Predmetom kúpy boli v zmluve vymedzené nehnuteľnosti, t. j. nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. H., okres Ţ. a zapísané v katastri nehnuteľností na Správe katastra
2
Ţ. na LV č. X. ako parc. č. X. ostatná plocha vo výmere X. m, parc. č. X. zast. plocha vo
2
výmere X. m, stavba (sklad) č. s. X. stojaca na parc. č. X. a parc. č. X. ostatná plocha vo
2 2
výmere X. mako novovytvorená parcela z pôvodnej parcely č. X. v pôvodnej výmere X. m,
podľa geometrického plánu č. X., vyhotoveného geodetickou a kartografickou sluţbou G.
z 28. marca 1994, overeného 15. apríla 1994 pod č. X. pre k. ú. H., okres Ţ. Súčasne
s prechodom vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam na kupujúceho prešlo aj
právo uţívania inţinierskych sietí, spevnených plôch a prísl. ako je popísané v znaleckom
posudku zo 4. septembra 1993 a právo uţívania dvoch telefónnych liniek pod č. X. a X..
Právo na uzavretie kúpnej zmluvy získal kupujúci príklepom na draţbe konanej 5. mája 1994
v Ţ., ktorou sa realizovala likvidácia predávajúceho. V kúpnej zmluve špecifikovaný predmet
kúpy bol uvedený aj v jej čl. VII – návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho
a takto bol zapísaný aj pre kupujúceho – právneho predchodcu navrhovateľa – na LV č. X..
Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Ţ. 8. septembra 1994 pod číslom
vkladového konania V X.. Následne 19. novembra 1994 bola podľa § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka uzavretá kúpna zmluva č. X. medzi JUDr. M. S., správcom
konkurznej podstaty H. ako predávajúcim a I. Š. (X. zomrel a jeho právnymi nástupcami sú
označení odporcovia) a I. Š. ako kupujúcimi. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti
špecifikovaní v čl. I, t. j. nehnuteľnosti vedené na LV č. X. pre kat. úz. H. – parc. č. X. vo
2 2
výmere X. mako ostatná plocha a parc. č. X. vo výmere X. mako zastavaná plocha, na
ktorej je postavená neskolaudovaná budova dielne a garáţí. Kupujúci nehnuteľnosti kúpili do
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Predmetom kúpy boli podľa čl. III kúpnej zmluvy
aj – neskolaudovaná stavba garáţe a dielní so zabudovanou technológiou, vodovodná prípojka
v dĺţke 230 bm (s 1/2 podielom), kanalizačná prípojka v dĺţke 256 bm (s 1/2 podielom),
2
septik 54 m3 (v 1/2 podiele), spevnené plochy z panelov 2072 m, daţďová kanalizácia 80
bm. Nehnuteľnosti sú podľa čl. IV kúpnej zmluvy popísané v znaleckom posudku znalca
V. J., K. pod č. X. zo 7. novembra 1994, ktorý je nedeliteľnou prílohou zmluvy. Kúpna cena
predmetných nehnuteľností bola určená v sume 288 420 Sk (čl. VI zmluvy). Vklad tejto
kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Ţ. 7. decembra 1994 pod č. vkladového
konania V.. V roku 1996 kupujúcu (pôvodní odporcovia) dali vypracovať geometrický plán
2
pod č. G., ktorým bola z pôvodnej CKN parcely č. X. vo výmere X. mvytvorená –
2
novovytvorená parcela č. X. vo výmere X. m. Takto bola parcela zapísaná aj do katastra
nehnuteľností Banská Bystrica, Správa katastra Ţ. na LV č. X. : majetková podstata parcely
2
registra „X“ evidované na katastrálnej mape ako parcely X. vo výmere X. m– ostatná plocha,
2 2
X. vo výmere X. m– zastavaná plocha a X. vo výmere X. m– ostatná plocha, t. j. spolu vo
2
výmere X. m, titul nadobudnutia – kúpna zmluva č. X. V. z 19. novembra 1994. Pôvodný
navrhovateľ (X. so sídlom v B.) kúpnou zmluvou uzavretou 20. mája 2008 predal
nehnuteľnosti vymedzené v čl. I (predmet kúpy) ako a/ pozemky C-KN parc. č. X. –
2
zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, C-KN parc. č. X. – zastavané plochy
22
a nádvoria vo výmere X. m, C-KN parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m, b/ sklad
súp. č. X. – sklad na C-KN parc. č. X. s príslušenstvom, vnútorným vybavením, vedľajšími
stavbami a vonkajšími úpravami v celosti súčasnému navrhovateľovi (P.). Preto aj súd prvého
stupňa uznesením zo 16. decembra 2008 č. k. 7 C 89/2005-105 pripustil zámenu účastníkov
konania na strane navrhovateľa (§ 92 ods. 2, 3 O. s. p.). Okresný úrad – katastrálny odbor v Ţ.
ako príslušný správny orgán rozhodnutím z 12. októbra 2000 č. X. konanie vo veci návrhu na
opravu chyby katastrálneho operátu (u nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území H.
zapísaných na LV č. X. a č. 2001 z dôvodu nesúladu medzi priebehom hranice pozemkov
parc. č. KNC X., X., X., X.) zastavil, lebo nezistil ţiaden rozpor medzi údajmi vo verejných
listinách a technických podkladoch predloţených na zápis do súboru geodetických
a popisných informácií katastra s údajmi vedenými v operáte katastra nehnuteľností.
Z posudku autorizovaného geodeta (I. G.) z 23. mája 2005 vyplýva, ţe pri vyhotovení
geodetického plánu I. S. bola nesprávne určená poloha stavieb na parc. č. X. a X., budovy boli
zle zamerané pribliţne o 5 aţ 6 m bliţšie smerom k parcele č. 2 a ţe z údajov katastra
prevzatý obvod parc. č. X. je správny, chybná je poloha budov.
Z takto zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, ţe navrhovateľ a (pôvodní)
odporcovia sú vedení (na listoch vlastníctva) ako vlastníci nehnuteľností s takými výmerami
a s takými druhmi pozemkov, ako boli ako predmet kúpy uvedené a špecifikované v kúpnych
zmluvách z 21. júna 1994 a z 19. novembra 1994, a za ktoré aj zaplatili kúpnu cenu
v kúpnych zmluvách dohodnutú. Navrhovateľ teda nepreukázal ţiadny právny titul,
na základe ktorého by nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej
určenia vlastníckeho práva sa svojím návrhom domáhal, ako správne uzavrel odvolací súd.
Tento aj správne konštatoval, ţe úmysel právneho predchodcu navrhovateľa kúpiť celý
pozemok tak, ako bol mylne zakreslený v geometrickom pláne vyhotovenom I. (aby bol
vlastníkom pozemku pod zakúpenou stavbou) neznamená, ţe navrhovateľ k predmetnej
nehnuteľnosti vlastnícke právo nadobudol, keď je nesporné, ţe (pôvodní) odporcovia
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s vymedzeným druhom pozemkov a rozsahom
2
ich výmery (t. j. aj k nehnuteľnosti zapísanej ako parc. č. X. vo výmere X. m) na základe
kúpnej zmluvy z 19. novembra 1994.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe navrhovateľ neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré
by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, lebo trovy dovolacieho konania v zákonom určenej lehote
nešpecifikovali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. novembra 2014
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová