Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/283/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. P., bývajúcej v P.,

zastúpenej Mgr. M. M., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanej C. C., s.r.o., so sídlom

v P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. a spol., s.r.o. so sídlom v B., o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 19. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania 72,44 € na

účet Advokátskej kancelárie M. a spol., s.r.o., vedený v U., a.s. B., č.ú. X. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou zo 6. mája 2005 domáhala určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené 6. apríla 2005 a náhrady mzdy z titulu

neplatného skončenia pracovného pomeru od 7. apríla 2005 do času, kedy jej žalovaná

umožní pokračovať v práci. V priebehu konania viackrát návrh na náhradu mzdy rozšírila.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 4. decembra 2006

sp. zn. potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava z 25. mája 2006 č.k.

-73 vo veci samej v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, ktorým (opätovne) žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov. Vo zvyšku napadnutý

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že dôvody, pre

2

ktoré žalovaná okamžite skončila so žalobkyňou pracovný pomer, boli v jej právnom úkone

vymedzené ako viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny v pomerne krátkodobom období

pred 31. marcom 2005, pričom každé jednotlivé porušenie pracovnej disciplíny je v ňom

vymedzené dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Žalovaná so žalobkyňou

opodstatnene okamžite skončila pracovný pomer, i keď nie zo všetkých uplatnených

dôvodov; dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť oneskorené

odovzdanie daňových priznaní, ani výkon inej zárobkovej činnosti bez písomného súhlasu

žalovanej, ktorý ani nebol v konaní preukázaný. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa

žalobkyňa dopustila svojvoľným opustením miesta výkonu práce 31. marca 2005 okolo

14.00 hod na čas prekračujúci 10 minút a do práce sa už nevrátila, pričom nepreukázala, že aj

po opustení miesta výkonu práce plnila pracovné povinnosti pre žalovanú, alebo že ich

neplnila z ospravedlniteľného dôvodu. So zreteľom na snahu žalobkyne ospravedlniť

neprítomnosť na pracovisku potvrdením, u ktorého sa ukázalo jeho falšovanie, dospel

odvolací súd k záveru, že prinajmenšom neospravedlnenú absenciu žalobkyne

(s prihliadnutím na jej pracovné zaradenie a čas, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny)

na pracovisku treba považovať za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru

v zmysle . Odvolací súd preto napadnutý rozsudok

v tejto časti potvrdil. Vo zvyšnej časti (t.j. v časti náhrady mzdy) rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, lebo žaloba od počiatku trpela vadou (nebola

v nej vyčíslená požadovaná náhrady mzdy), ktorá nebola odstránená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúc o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky podaného na základe podnetu žalobkyne, rozsudkom

z 11. decembra 2007 sp. zn. rozhodol tak, že zrušil 1/ výrok rozsudku

Krajského súdu v Trnave zo 4. decembra 2006 sp. zn. , ktorým bol v časti

o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru potvrdený rozsudok

Okresného súdu Trnava z 25. mája 2006 č.k. -73, 2/ výrok rozsudku Okresného

súdu Trnava z 25. mája 2006 č.k. -73, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a vec v rozsahu zrušenia vrátil

Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Dovolací súd nepovažoval za dôvodné

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v časti, ktorou bolo odvolaciemu súdu

vytýkané, že v potrebnej miere nezisťoval a nezohľadňoval individuálne znaky konania

žalobkyne, so zreteľom na ktoré s ňou bol okamžite skončený pracovný pomer. Podľa

3

právneho názoru dovolacieho súdu má totiž znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny

v zmysle aj lživé tvrdenie zamestnanca o existencii

osobnej prekážky v práci na jeho strane v zmysle § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1. Zákonníka

práce (teda o tom, že sa v pracovnej dobe podrobil vyšetreniu v zdravotnom zariadení) a tiež

konanie zamestnanca, ktorý na vysvetlenie dôvodu svojej neprítomnosti na pracovisku

v určitom čase predložil zamestnávateľovi tlačivo priepustky, na rub ktorého si sám k skôr

obstaranému odtlačku pečiatky zdravotníckeho zariadenia vpísal v rozpore so skutočnosťou

údaje o návšteve tohto zariadenia v uvedenom čase, ku ktorej preukázateľne nedošlo.

Najvyšší súd považoval dovolanie za opodstatnené pokiaľ dovolateľ vytýkal, že súdy

nezisťovali, či je splnená hmotnoprávna podmienka platnosti skončenia pracovného pomeru

zo strany zamestnávateľa podľa , keďže obsah spisu svedčí o tom, že

súdy rozhodli bez obstarania dostatočných podkladov pre záver o splnení tejto podmienky

platného skončenia pracovného pomeru. Zároveň vyslovil názor, že k účinnému prerokovaniu

okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle , a tým aj

k splneniu uvedenej hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, musí dôjsť pred doručením zrušovacieho prejavu zamestnancovi.

Okresný súd Trnava rozsudkom z 24. júna 2008 č.k. -212 opätovne

žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy

zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 113 772 Sk

(3 776,54 €). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 68 ods. 1 písm. b/ a § 74 Zákonníka

práce ( v znení neskorších zmien a doplnení, platného a účinného

v čase urobenia prejavu žalovanej smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru) a vecne názorom o nedôvodnosti žaloby pri preukázaní závažného porušenia

pracovnej disciplíny žalobkyňou uvedeného v okamžitom skončení, pričom takýto, už skôr

vyslovený a aj odvolacím súdom akceptovaný názor, považoval za správny aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky. Ten v zrušujúcom rozhodnutí z 11. decembra 2007 sp. zn.

vytkol súdom len nezisťovanie splnenia hmotnoprávnej podmienky

platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúcej v prerokovaní okamžitého

skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom s príslušným odborovým orgánom. Splnenie

tejto podmienky v ďalšom konaní mal súd preukázané výsluchmi svedkov I. a M., ktorý bol

zástupcom zamestnancov činným aj v zamestnaneckej rade. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil vzhľadom na úspech žalovanej v konaní.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. mája 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (týkajúcej sa neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru) potvrdil (I.). Vo zvyšku (t.j. v časti náhrady

mzdy) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (II.).

Pokiaľ ide o samotné závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo dôvodom (jedným

z dôvodov - svojvoľné opustenie miesta výkonu práce 31. marca 2005 a následné konanie

žalobkyne, ktorým sa snažila zastrieť skutočný dôvod neprítomnosti falšovanou priepustkou)

okamžitého skončenia pracovného pomeru, odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť či

opakovať dokazovanie so zreteľom na zhodný názor súdov všetkých stupňov na konanie

žalobkyne, ktoré považovali závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou za

preukázané. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že po doplnení

dokazovania výsluchom svedkov I. a M. bolo preukázané aj splnenie hmotnoprávnej

podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka

práce. Odvolací súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za platný právny

úkon a žalobu za nedôvodnú, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

potvrdil. Vo zvyšku, t.j. v časti náhrady mzdy a v časti trov konania rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie, pretože rozsudok je

nepreskúmateľný a predčasný v dôsledku nevyčíslenia požadovanej náhrady mzdy.

Rozsudok krajského súdu žalobkyňa napadla dovolaním a žiadala ho v celom rozsahu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala vadu konania v zmysle § 237 písm. g/

, nakoľko rozhodoval vylúčený sudca. Poukázala na zásady prijaté judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná (,Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“). V zmysle uvedeného podľa bude z konania

vylúčený ten sudca, u ktorého vzhľadom k spôsobu jeho správania sa v priebehu konania je

možné objektívne pochybovať o jeho nezaujatosti; tieto pochybnosti môžu byť vyvolané aj

viacerými procesnými pochybeniami sudcu závažne poškodzujúcimi niektorého účastníka, že

vzhľadom na jeho predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí a skúseností sa tieto

procesné porušenia javia ako možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na

vylúčenie je aj správanie sudkyne okresného súdu, ktorá sa dopustila v priebehu konania

mnohých procesných pochybení, napr. keď rozhodnutie vo veci samej odôvodnila

nepreukázaním naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, hoci pri sporoch

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru ide o tzv. prezumovaný naliehavý právny záujem

daný priamo , nerozhodla o viacerých zmenách žaloby podľa

pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy, žalobkyňu nesprávne vyzvala k úhrade súdneho

poplatku za žalobu, hoci vzhľadom na charakter uplatnených nárokov je v konaní zo zákona

od súdneho poplatku oslobodená, tiež viackrát žalobkyni, ani jej právnej zástupkyni

nedoručila vyjadrenia žalovanej (konkrétne vyjadrenie z 27. marca 2008, z 5. júna 2008)

a právnej zástupkyni nedoručila ani predvolanie na pojednávanie určené na 27. marca 2008,

o ktorom sa žalobkyňa dozvedela náhodne pri telefonickom zisťovaní informácie o termíne

pojednávania. Na procesné pochybenia prvostupňového súdu upozornila žalobkyňa

v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu z 23. júla 2008, čím namietala nedostatok

vierohodnosti, nezaujatosti a nezávislosti súdu v konaní. Odvolací súd sa týmito

skutočnosťami nezaoberal, pričom podľa je rozhodovanie

vylúčeným sudcom dôvodom na zrušenie rozsudku vo veci samej. Dovolateľka tiež

namietala, že súdy sa odchýlili od právneho názoru vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2

) Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 11. decembra 2007 sp. zn.

, ktorým boli zrušené rozsudky súdov nižších stupňov a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súdy nezisťovali splnenie hmotnoprávnej

podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa

a v ktorom vyslovil názor, že k účinnému prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného

pomeru musí dôjsť pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru

zamestnancovi. Súdy však svoje rozhodnutie vo veci samej nezaložili na posúdení splnenia

tejto hmotnoprávnej podmienky, vykonaným dokazovaním okamih prerokovania nebol

preukázaný a pri rozhodovaní vychádzali zo splnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky

platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa dovolateľky je konanie pred

súdmi postihnuté aj inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), keďže sa odchýlili od právneho názoru vysloveného v rozsudku

dovolacieho súdu a na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým

zisteniam, nevykonali všetky navrhnuté dôkazy a tým nezistili riadne skutkový stav.

Dovolateľka tiež namietala aj nesprávne právne posúdenie veci ( ),

pretože súdy nesprávne posúdili splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru podľa . V ďalšej časti dovolania

podrobne vyhodnotila výpovede svedkov R. I. a V. M. a zaujala podrobné stanovisko aj

k samotnému porušeniu pracovnej disciplíny v súvislosti s odchodom z pracoviska dňa

31. marca 2005.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie ako neprípustné odmietnuť

a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Námietku žalobkyne, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p) považovala za nedôvodnú; súdne konanie pred

konajúcou sudkyňou bolo štandardné, dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú dôvodom, aby

bola považovaná za vylúčenú v zmysle s poukazom na

Pokiaľ dovolateľka nevyužila a nasl. v súvislosti s obsahom jej odvolania voči

rozsudku z 23. júla 2008, v ktorom namietala nedostatok vierohodnosti, nezaujatosti

a nezávislosti súdu, jej námietka je irelevantná. Neopodstatnená je aj ďalšia námietka, že

krajský súd sa odchýlil od právneho názoru najvyššieho súdu, pretože po zrušení veci

najvyšším súdom sa súdy nižších stupňov vyporiadali s právnym usmernením najvyššieho

súdu týkajúcim sa posúdenia (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne bolo preukázané, čo potvrdil

prvostupňový a odvolací súd, pričom poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 sp. zn. , ktorý sa nestotožnil

s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora v časti, v ktorej odvolaciemu súdu

vytýkal, že v potrebnej miere nezisťoval a nezohľadnil znaky konania žalobkyne, so zreteľom

na ktoré s ňou žalovaná okamžite skončila pracovný pomer. K prerokovaniu okamžitého

skončenia pracovného pomeru sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril svedok M. ako

zástupca zamestnancov, ktorý prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru

potvrdil bez uvedenia bližších časových údajov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V až 3 sú

vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon (bez ohľadu na povahu prejednávanej

veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby určité rozsudky bolo možné napadnúť

dovolaním. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

7

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné ani rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

Zostávalo posúdiť, či dovolanie nie je prípustné podľa , ktoré

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd nerešpektoval

záväzný právny názor dovolacieho súdu, ktorý vyslovil v danej veci. Táto procesná situácia

ale nastáva výhradne vtedy, ak dovolací súd vysloví svoj právny názor (v zrušujúcom

rozhodnutí) ako kategorický právny pokyn (napr. ktorý právny predpis má byť aplikovaný

a ako konkrétne ho treba interpretovať). Z tohto hľadiska za záväzný právny názor v zmysle

nemožno považovať pokyny dovolacieho súdu na ďalší postup súdov po

procesnej stránke, ale ani dovolacím súdom vyslovené úvahy inej než procesnej povahy, ktoré

mali slúžiť len ako námet na ďalšie zameranie pozornosti súdu nižšieho stupňa bez znakov

kategorického právneho pokynu či bezpodmienečného právneho príkazu, ako treba vec

rozhodnúť. Pokiaľ dovolací súd svoje úvahy takto neformuluje, nejde o záväzný právny názor

v zmysle

Dovolateľka na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia uviedla,

že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru, ktorý v prejednávanej veci vyslovil Najvyšší

súd Slovenskej republiky v rozsudku z 11. decembra 2007 sp. zn. , ktorým

boli rozsudok odvolacieho súdu zo 4. decembra 2006 sp. zn. v časti o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí

žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru z 25. mája 2004 zrušené a vec

vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súdom vytkol, že nezisťovali

splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého skončenia v zmysle § 74 Zákonníka

práce, ktorý formuluje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami

zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, nesplnenie ktorej

v nadväznosti na zakladá neplatnosť výpovede alebo okamžitého

skončenia pracovného pomeru. V posudzovanej veci dovolací súd svoj skorší zrušujúci

rozsudok odôvodnil existenciou inej vady konania v zmysle ,

pretože súdy rozhodli bez obstarania dostatočných podkladov pre záver o splnení

hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, neplatnosti

ktorého sa žalobkyňa domáha. Nakoľko závery zaujaté dovolacím súdom v tomto rozhodnutí

nemajú znaky vyššie uvedeného imperatívu, prípustnosť dovolania žalobkyne preto nemožno

vyvodiť ani z Dovolaním žalobkyne je tak napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v až 3 ;

prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Naviac treba dodať, že súdy

nižších stupňov postupovali v ďalšom konaní v intenciách zrušujúceho rozhodnutia

dovolacieho súdu.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania žalobkyne prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až f/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či konanie nie je zaťažené vadou

podľa Dovolateľka v dovolaní poukázala na to, že v danej veci na súde

prvého stupňa konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa so zreteľom na viaceré procesné

pochybenia, ktorých sa dopustila v priebehu konania (konkretizované v dovolaní) a na ktoré

upozornila už v odvolaní z 23. júla 2008 proti (poslednému) rozsudku súdu prvého stupňa,

keď „namietala nedostatok vierohodnosti, nezaujatosti a nezávislosti súdu v konaní“, ktorými

sa však odvolací súd nezaoberal, ani sa k nim nevyjadril, pričom rozhodovanie vylúčeným

sudcom je dôvodom pre zrušenie rozsudku vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V zmysle účastníci majú právo z dôvodov podľa

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 15a

ods. 3 v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý

má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode

vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd

neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 15a ods. 5

v znení do účinnosti novely danej (do 15. októbra 2008)

platí, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci ( ), súd na námietku zaujatosti neprihliada;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Z obsahu odvolania žalobkyne z 23. júla 2008 (č.l. 221 a nasl. spisu) smerujúceho

proti rozsudku súdu prvého stupňa z 24. júna 2008 č.k. -212 vyplýva, že

žalobkyňa v ňom okrem iného vytýkala súdu prvého stupňa procesné vady, ku ktorým došlo

v konaní pred súdom prvého stupňa (ako nerozhodnutie o opakovanom rozšírení žaloby na

náhradu mzdy, o nevrátení súdneho poplatku uhradeného na základe nesprávnej výzvy súdu,

nedoručenie viacerých vyjadrení žalovanej, nepredvolanie na termín pojednávania 27. marca

2008) a v tejto súvislosti doslovne uviedla: „tieto skutočnosti neprispievajú k vierohodnosti,

nezaujatosti a nezávislosti súdu v tomto konaní a rovnako neprispievajú k presvedčivosti

rozsudku“.

10

Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené skutočnosti nesvedčia o existencii právne

relevantného vzťahu sudkyne k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo ich

zástupcom (viď ), ale o tom, že žalobkyňa zaujatosť sudkyne okresného

súdu vyvodzuje iba z jej procesného postupu v konaní. Opakovane dovolací súd považuje za

potrebné uviesť, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe

sudcu v konaní o prejednávanej veci ( ), súd na námietku zaujatosti vôbec

neprihliada a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá a zrejme z týchto

dôvodov na toto podanie žalobkyne odvolací súd neprihliadol. Argumentácia žalobkyne, že

v danej veci konala a rozhodovala zaujatá sudkyňa, nie je opodstatnená. Nedôvodná je preto

jej námietka, že konanie je v dôsledku toho zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. g/

Dovolací súd pre úplnosť k veci dodáva, že neopodstatnená jej aj námietka

dovolateľky, že jej nebolo doručené predvolanie na pojednávanie určené na deň 27. marca

2008. Z obsahu spisu vyplýva, že súd predvolanie na pojednávanie doručoval poštou právnej

zástupkyni žalobkyne, ktorá však nebola zastihnutá a zásielka bola súdu vrátená 27. marca

2008 (č.l. 147 spisu); na tomto pojednávaní sa zúčastnila žalobkyňa aj jej právna zástupkyňa.

Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým by jej

prípadne bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

Z dovolania vyplýva tiež názor žalobkyne, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav a že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Dovolací súd k tomu uvádza, že neúplnosť alebo

nesprávnosť skutkových zistení nie je procesnou vadou konania v zmysle

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný

dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241

ods. 2 písm. c/ ); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiž procesnou vadou

konania v zmysle To znamená, že i keby (prípadne) rozsudok odvolacieho súdu

11

nebol podložený úplnými skutkovými podkladmi a spočíval by na nesprávnom právnom

posúdení veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania podľa

Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ani

z , ani zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd

Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie smerujúce proti výroku I. rozsudku odvolacieho

súdu podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jej vecnej správnosti.

Žalobkyňa dovolaním napadla okrem výroku I., ktorým krajský súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej (týkajúcej sa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru) aj výrok II., ktorým odvolací súd vo zvyšku (t.j. náhrady mzdy a trov konania)

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K dovolaniu žalobkyne voči výroku II. dovolací súd uvádza, že táto časť dovolania

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale

charakter uznesenia a tento charakter nestráca, aj keď rozhodnutie o zrušení veci a jej vrátení

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do

neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia dovolacieho súdu

treba prípustnosť dovolania, ktoré proti nemu smeruje (podľa obsahu dovolaním žalobkyňa

napadla rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu), posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu v zmysle Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2

Keďže ani vo vzťahu k výroku II. nebola zistená procesná vada konania v zmysle

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti ako neprípustné tiež

odmietol ( v spojení s ).

Žalobkyňa napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu

prvého stupňa v časti o náhrade mzdy a trovách konania a vec vrátená prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uznesení uvedených

v , , preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Žalovaná uplatnila nárok na

náhradu trov dovolacieho konania a ich výšku vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu trov

dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu z 29. septembra

2009) podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 209/2009 vo výške 53,49 €, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,95 €)] a zvýšením odmeny a náhrady o daň

z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkom 72,44 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková