Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
725/362367.3f7a5e.pdf
PDF · 119.49 KB
No categories available
4Cdo/94/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci
ţalobcu T. s.r.o., so sídlom Z., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom v L., proti ţalovanému J. L.,
bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. V., advokátom v B., o zaplatenie 13 277,56 Eur
(400 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C 174/05,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2009 sp. zn.
5 Co 402/07 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18. mája 2007 č.k. 11 C 174/05-113 uloţil
ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 400 000 Sk (13 277,56 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 105 000 Sk (3 485,36 Eur) od 12. novembra 2004 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 295 000 Sk (9 792,20 Eur) od 1. februára
2005 do zaplatenia. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania 95 393,50 Sk (3 166,48 Eur). Svoje
rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 182 Zákonníka práce (účinného od 31. januára 2004),
ustanoveniami § 323, § 652 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka a výsledkami vykonaného
dokazovania, na základe ktorého mal preukázané, ţe účastníci uzavreli 3. marca 2004 zmluvu
o obchodnom zastúpení, na základe ktorej bol ţalovaný ako obchodný zástupca oprávnený
vyvíjať činnosť smerujúcu k ponúkaniu a uzatváraniu kúpnych zmlúv v mene a na účet ţalobcu
a tieţ, ţe účastníci uzavreli 3. marca 2004 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 4. novembra
2004 dohodou zmluvných strán došlo k ukončeniu platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení.
Zistený schodok v skladových priestoroch ţalobcu ţalovaný uznal ako dlh voči ţalobcovi. Súd
prvého stupňa pri posudzovaní obsahu listiny o uznaní dlhu postupoval podľa § 323 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa na rozdiel od úpravy uznania dlhu v Občianskom zákonníku
nevyţaduje, aby uznanie obsahovalo dôvod záväzku, pretoţe ten vyplýva uţ z obchodného styku.
Účinky uznania sa prejavujú vo vyvratiteľnej domnienke o existencii záväzku, takţe dôkazné
bremeno o neexistencii záväzku spočíva na dlţníkovi. Keďţe ţalovaný nepreukázal neexistenciu
jeho záväzku voči ţalobcovi, je zodpovedný za dlh v celom rozsahu. O povinnosti ţalovaného
zaplatiť aj úroky z omeškania rozhodol podľa § 369 Obchodného zákonníka a o trovách konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. marca 2009 sp. zn.
5 Co 402/07 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol. Ţalobcu
zaviazal zaplatiť náhradu trov konania 2 170,60 Eur do rúk JUDr. M. V. st. do troch dní.
Odvolací súd konštatoval, ţe práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu musia byť vo
vzájomnej rovnováhe, ţalovaný preto nemôţe mať práva ţivnostníka vyplývajúce zo zmluvy
o obchodnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi 3. marca 2004 a povinnosti zamestnanca,
ţalobcom odvodzované od dohody o hmotnej zodpovednosti. Za podstatné však povaţoval, ţe
v zmysle § 323 Obchodného zákonníka je potrebné pri uznaní dlhu určiť záväzok, teda
individualizovať jeho dôvod a výšku. Poukázal na to, ţe právna úprava uznania dlhu zakotvená
v Občianskom zákonníku sa gramaticky líši od úpravy v Obchodnom zákonníku, avšak aj
Obchodný zákonník vyţaduje, aby bol uznaný záväzok určitý. Keďţe ţalobca v konaní pred
súdom nepreukázal ani základ ale ani výšku ním uplatňovaného nároku, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu ţalobcu ako bezzákladnú a nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 224 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) odvolacím súdom a navrhol
rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Bol toho názoru, ţe súd prvého stupňa
správne vyhodnotil skutočnosť, ţe tým, ţe ţalovaný nepredloţil ţiadny dôkaz o neexistencii jeho
záväzku, voči ţalobcovi mu vznikla povinnosť ţalovanú pohľadávku uhradiť. Poukázal na to, ţe
ţalovaný uznal slobodne a váţne celý dlh a bol to on, ktorý navrhol lehoty na splatenie dlhu. Sám
ţalovaný nevyţadoval, aby sa v uznaní dlhu špecifikovali dôvody jeho záväzku, pretoţe si bol
vedomí, podľa názoru ţalobcu, sprenevery tovaru.
Ţalovaný nepovaţoval dovolanie ţalobcu za dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. Ţiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nebola v dovolaní namietaná a ani
nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný
zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu
určitého druhu zmlúv (ďalej len obchody) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene
zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok predpokladá sa, ţe v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Z citovaného ustanovenia (§ 652 ods. 1) vyplýva, ţe zmluvou o obchodnom zastúpení
vzniká medzi účastníkmi takejto zmluvy obchodnoprávny vzťah. Zmluvnými stranami tohto
záväzkového vzťahu je obchodný zástupca a zastúpený, pričom účastníkmi tohto vzťahu môţu
byť len podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského alebo iného podnikateľského
oprávnenia. To znamená, ţe túto zmluvu nemôţe uzavrieť podnikateľ s nepodnikateľom a tieţ ţe
vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným nemôţe byť vzťahom občianskoprávnym
alebo pracovnoprávnym. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne konštatuje, ţe
práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu musia byť vo vzájomnej rovnováhe, a tak
ţalovaný nemôţe mať práva ţivnostníka vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení
z 3. marca 2004 a povinnosti zamestnanca ţalobcom odvodzované od dohody o hmotnej
zodpovednosti uzavretej medzi účastníkmi v ten istý deň. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe dohodu
o hmotnej zodpovednosti moţno viazať len na pracovnoprávny vzťah, a tak zodpovedným
subjektom z takejto zmluvy je zásadne zamestnanec v pracovnom pomere. Ţalobca práve
z takejto dohody (o hmotnej zodpovednosti) vyvodzoval zodpovednosť ţalovaného za zistený
„schodok“ v stave zásob tovaru. V konaní však ţiadnym právne relevantným spôsobom nebol
spochybnený obchodnoprávny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným. A preto aj jednostranný
právny úkon zo 4. novembra 2004 označený ako „uznanie dlhu“ treba posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne podľa § 323 ods. 1
Podstatou inštitútu uznania záväzku je, ţe uznanie záväzku urobené spôsobom
poţadovaným zákonom zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, ţe záväzok v uznanom rozsahu
v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon poţaduje splnenie určitých
poţiadaviek. Z ustanovenia § 323 ods. 1 vyplýva, ţe uznanie záväzku je jednostranný právny
úkon urobený dlţníkom a adresovaný veriteľovi. Zákon vymedzuje formálne aj obsahové
náleţitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pre uznanie záväzku zákon vyţaduje písomnú
formu, uznanie musí dlţník urobiť (adresovať) veriteľovi a z hľadiska obsahu sa vyţaduje
uznanie určitého záväzku. V kaţdom konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť
spôsobu vymedzenia záväzku. Vymedzenie (identifikácia) záväzku, prípadne jeho výšku, tak
moţno realizovať odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na
iný doklad (faktúra).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného moţno povaţovať záver odvolacieho súdu
o nenáleţitom individualizovaní záväzku v uznávacom prejave zo 4. novembra 2004 za správny.
Ako uţ bolo vyššie uvedené len uznanie záväzku urobené spôsobom poţadovaným zákonom
zakladá vznik vyvratiteľnej právnej domnienky, ţe záväzok v uznanom rozsahu a v čase uznania
trval. V prejednávanej veci však nedošlo k účinnému uznaniu záväzku (pre nesplnenie zákonom
predvídaných podmienok) a preto správne odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a ţalobu zamietol.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobca neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietol.
Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 224
ods. 1, § 243b ods. 5 O.s.p.), pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaného
za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní
s jeho vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková