Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/94/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci

ţalobcu T. s.r.o., so sídlom Z., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom v L., proti ţalovanému J. L.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. V., advokátom v B., o zaplatenie 13 277,56 Eur

(400 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2009 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18. mája 2007 č.k. -113 uloţil

ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 400 000 Sk (13 277,56 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 105 000 Sk (3 485,36 Eur) od 12. novembra 2004 do zaplatenia

a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 295 000 Sk (9 792,20 Eur) od 1. februára

2005 do zaplatenia. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania 95 393,50 Sk (3 166,48 Eur). Svoje

rozhodnutie zdôvodnil ustanovením (účinného od 31. januára 2004),

2

ustanoveniami , , a výsledkami vykonaného

dokazovania, na základe ktorého mal preukázané, ţe účastníci uzavreli 3. marca 2004 zmluvu

o obchodnom zastúpení, na základe ktorej bol ţalovaný ako obchodný zástupca oprávnený

vyvíjať činnosť smerujúcu k ponúkaniu a uzatváraniu kúpnych zmlúv v mene a na účet ţalobcu

a tieţ, ţe účastníci uzavreli 3. marca 2004 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 4. novembra

2004 dohodou zmluvných strán došlo k ukončeniu platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení.

Zistený schodok v skladových priestoroch ţalobcu ţalovaný uznal ako dlh voči ţalobcovi. Súd

prvého stupňa pri posudzovaní obsahu listiny o uznaní dlhu postupoval podľa § 323 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého sa na rozdiel od úpravy uznania dlhu v

nevyţaduje, aby uznanie obsahovalo dôvod záväzku, pretoţe ten vyplýva uţ z obchodného styku.

Účinky uznania sa prejavujú vo vyvratiteľnej domnienke o existencii záväzku, takţe dôkazné

bremeno o neexistencii záväzku spočíva na dlţníkovi. Keďţe ţalovaný nepreukázal neexistenciu

jeho záväzku voči ţalobcovi, je zodpovedný za dlh v celom rozsahu. O povinnosti ţalovaného

zaplatiť aj úroky z omeškania rozhodol podľa a o trovách konania

podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. marca 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol. Ţalobcu

zaviazal zaplatiť náhradu trov konania 2 170,60 Eur do rúk JUDr. M. V. st. do troch dní.

Odvolací súd konštatoval, ţe práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu musia byť vo

vzájomnej rovnováhe, ţalovaný preto nemôţe mať práva ţivnostníka vyplývajúce zo zmluvy

o obchodnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi 3. marca 2004 a povinnosti zamestnanca,

ţalobcom odvodzované od dohody o hmotnej zodpovednosti. Za podstatné však povaţoval, ţe

v zmysle je potrebné pri uznaní dlhu určiť záväzok, teda

individualizovať jeho dôvod a výšku. Poukázal na to, ţe právna úprava uznania dlhu zakotvená

v sa gramaticky líši od úpravy v , avšak aj

vyţaduje, aby bol uznaný záväzok určitý. Keďţe ţalobca v konaní pred

súdom nepreukázal ani základ ale ani výšku ním uplatňovaného nároku, odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu ţalobcu ako bezzákladnú a nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa s pouţitím

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý namietal

nesprávne právne posúdenie veci ( ) odvolacím súdom a navrhol

rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Bol toho názoru, ţe súd prvého stupňa

správne vyhodnotil skutočnosť, ţe tým, ţe ţalovaný nepredloţil ţiadny dôkaz o neexistencii jeho

záväzku, voči ţalobcovi mu vznikla povinnosť ţalovanú pohľadávku uhradiť. Poukázal na to, ţe

ţalovaný uznal slobodne a váţne celý dlh a bol to on, ktorý navrhol lehoty na splatenie dlhu. Sám

ţalovaný nevyţadoval, aby sa v uznaní dlhu špecifikovali dôvody jeho záväzku, pretoţe si bol

vedomí, podľa názoru ţalobcu, sprenevery tovaru.

Ţalovaný nepovaţoval dovolanie ţalobcu za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozsudku, ktorý moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

Ţiadna z vád uvedených v aţ g/ nebola v dovolaní namietaná a ani

nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Podľa zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný

zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu

určitého druhu zmlúv (ďalej len obchody) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene

zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa veta prvá , ak niekto písomne uzná svoj určitý

záväzok predpokladá sa, ţe v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Z citovaného ustanovenia (§ 652 ods. 1) vyplýva, ţe zmluvou o obchodnom zastúpení

vzniká medzi účastníkmi takejto zmluvy obchodnoprávny vzťah. Zmluvnými stranami tohto

záväzkového vzťahu je obchodný zástupca a zastúpený, pričom účastníkmi tohto vzťahu môţu

byť len podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského alebo iného podnikateľského

oprávnenia. To znamená, ţe túto zmluvu nemôţe uzavrieť podnikateľ s nepodnikateľom a tieţ ţe

vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným nemôţe byť vzťahom občianskoprávnym

alebo pracovnoprávnym. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne konštatuje, ţe

práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu musia byť vo vzájomnej rovnováhe, a tak

ţalovaný nemôţe mať práva ţivnostníka vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení

z 3. marca 2004 a povinnosti zamestnanca ţalobcom odvodzované od dohody o hmotnej

zodpovednosti uzavretej medzi účastníkmi v ten istý deň. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe dohodu

o hmotnej zodpovednosti moţno viazať len na pracovnoprávny vzťah, a tak zodpovedným

subjektom z takejto zmluvy je zásadne zamestnanec v pracovnom pomere. Ţalobca práve

z takejto dohody (o hmotnej zodpovednosti) vyvodzoval zodpovednosť ţalovaného za zistený

„schodok“ v stave zásob tovaru. V konaní však ţiadnym právne relevantným spôsobom nebol

spochybnený obchodnoprávny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným. A preto aj jednostranný

právny úkon zo 4. novembra 2004 označený ako „uznanie dlhu“ treba posudzovať podľa

ustanovení , konkrétne podľa

5

Podstatou inštitútu uznania záväzku je, ţe uznanie záväzku urobené spôsobom

poţadovaným zákonom zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, ţe záväzok v uznanom rozsahu

v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon poţaduje splnenie určitých

poţiadaviek. Z ustanovenia § 323 ods. 1 vyplýva, ţe uznanie záväzku je jednostranný právny

úkon urobený dlţníkom a adresovaný veriteľovi. Zákon vymedzuje formálne aj obsahové

náleţitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pre uznanie záväzku zákon vyţaduje písomnú

formu, uznanie musí dlţník urobiť (adresovať) veriteľovi a z hľadiska obsahu sa vyţaduje

uznanie určitého záväzku. V kaţdom konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť

spôsobu vymedzenia záväzku. Vymedzenie (identifikácia) záväzku, prípadne jeho výšku, tak

moţno realizovať odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na

iný doklad (faktúra).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného moţno povaţovať záver odvolacieho súdu

o nenáleţitom individualizovaní záväzku v uznávacom prejave zo 4. novembra 2004 za správny.

Ako uţ bolo vyššie uvedené len uznanie záväzku urobené spôsobom poţadovaným zákonom

zakladá vznik vyvratiteľnej právnej domnienky, ţe záväzok v uznanom rozsahu a v čase uznania

trval. V prejednávanej veci však nedošlo k účinnému uznaniu záväzku (pre nesplnenie zákonom

predvídaných podmienok) a preto správne odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a ţalobu zamietol.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa

zamietol.

Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 224

ods. 1, ), pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaného

za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní

s jeho vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková