Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c1b/364683.903e67.pdf
PDF · 180.33 KB
No categories available
2Cdo/232/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 232/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : Mgr. Z. M.,
bývajúca v B., zastúpená JUDr. D. Š., advokátkou v B., proti ţalovanému : B. s.r.o., so
sídlom B., zastúpený JUDr. T. Č., advokátkou v B., o nahradenie prejavu vôle žalovaného
s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn. 13 C 161/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 27. apríla 2010 sp.zn. 14 Co 85/2010
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému trovy dovolacieho konania v sume 74,61 €
do rúk alebo na účet JUDr. T. Č. do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica z 11. januára 2010 č.k. 13 C 161/2009-108, ktorým bola ţaloba
o nahradenie vyhlásenia vôle ţalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu vedeného na Správe katastra B. na LV č. X. katastrálne územie B., byt č. X. na X.
poschodí vo vchode č. X. obytného domu súp. č. X., postaveného na parcele č. KN C X. na H.
a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. X.,
zamietnutá s odôvodnením, ţe ţalovaný prevádzanú nehnuteľnosť nadobudol za trhovú cenu
stanovenú dohodou a preto daný prevod spĺňa podmienky nadobudnutia vlastníctva
uvedených v ustanovení § 4 ods. 1 písm.a/ zákona č. 182/1993 Z.z. Ak ţalovaný uvedenú
nehnuteľnosť podstatným spôsobom zhodnotil investovaním svojich finančných prostriedkov,
na zistenie ceny bytu je potrebné aplikovať ustanovenie § 18 ods. 5 citovaného zákona.
Pretoţe ţalovaný nenadobudol vlastníctvo k stavbe, ako k bytovému domu pred 2.6.1998
(§ 29a ods. 3 zákona) a ani ho nenadobudol prevodom od štátneho podniku, štátnej
rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie (§ 29 ods. 6 zákona),
nevznikla mu povinnosť predať byt nájomkyni, t.j. ţalobkyni na jej ţiadosť a k tomu za cenu
podľa ustanovenia § 18 zákona. Ţalobkyňa bola zároveň zaviazaná zaplatiť ţalovanému trovy
odvolacieho konania.
Ţalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. s odôvodnením, ţe konaním
súdov jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať, čo vidí nielen v tom, ţe neboli vykonané
dôkazy, ktoré ţiadala vykonať ale aj v tom, ţe došlo k nesprávnej aplikácii práva a zákona
na tento súdený prípad, teda ţe súd zákonné predkupné právo ţalobkyne vylúčil z pôsobnosti
zákona č. 182/1993 Z.z. a takýmto spôsobom odňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom
vo veci zákonného predkupného práva. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu
ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň poţiadala o odklad vykonateľnosti
rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu vo výrokovej časti, v ktorej bola ţalobkyňa
zaviazaná k náhrade trov konania.
Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. moţno napadnúť dovolaním.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo
ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy, na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej
alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe
v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania
nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (napr.
R 37/1993). Ţalobkyni ako účastníčke konania nebola preto procesným postupom niţších
súdov v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. odňatá moţnosť konať pred súdom.
So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený druhý dôvod prípustnosti aj opodstatnenosti
dovolania – nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţšieho stupňa, k tejto vade konania
môţe dovolací súd prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého
sa preň otvorí moţnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho
súdu; nejde ale o postup, ktorým by bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyni nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu,
ktorú poskytol ţalovanému vypracovaním vyjadrenia z 22. septembra 2010 k dovolaniu
ţalobkyne (§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm.a/
tejto vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto
vyhlášky, t.j. 7,21 €) a DPH (§ 18 ods. 3 hore citovanej vyhlášky) vo výške 11,91 €,
predstavuje spolu 74,61 €. Dovolací súd nepriznal ţalovanému odmenu advokáta za právnu
sluţbu prevzatie a príprava, vrátane prvej porady s klientom z dôvodu, ţe JUDr. T. Č.
zastupovala ţalovaného v predmetnom konaní pred súdmi niţších stupňov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová