Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/12/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. M.M., zastúpeného JUDr. A.

M., proti ţalovaným 1/ M. H., 2/ J. M., oboch zastúpených JUDr. M. M., o zrušenie

podielového spoluvlastníctva, na dovolanie ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 15. februára 2010, sp.zn. , ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .

Ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalobcovi do rúk jeho zástupcu JUDr. A. M., náhradu

trov dovolacieho konania v sume 69,81 €, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 22. júna 2009, č.k. -393 zrušil podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súp. č. X., postavenému na parcele č. X. s

príslušenstvom, zapísanom v LV č. X., k.ú. K. a k pozemkov parcela registra „C“ parc. č. X.,

parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X., a parc. č. X., zapísaným na liste

vlastníctva č. X., kat. úz. K. tak, ţe predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva

ţalobcu s povinnosťou vyplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu za podiely

v uvedených nehnuteľnostiach, a to ţalovanej 1/ v sume 1 842,26 € a ţalovanému 2/ v sume

1 842,26 €. Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške

4 229,14 € na účet jeho právneho zástupcu a zaplatiť trovy štátu vo výške 616,05 € na účet

Okresného súdu vo Svidníku. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zrušenia

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ţiadal všetky nehnuteľnosti

prikázať za náhradu do jeho výlučného vlastníctva. Zistil, ţe ţalobca je podielovým

spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. X. v podiele 6/8-ín a ţalovaní 1/ a 2/ kaţdý v podiele

l/8-iny. Ďalej zistil, ţe ţalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov v podiele 2/4-tín

2

a ţalovaní 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v podiele po ¼-ine. Zo znaleckého posudku

Ing. J. B. ustálil, ţe reálne rozdelenie rodinného domu nie je moţné a rozdelením nehnuteľnosti

by došlo k jej znehodnoteniu. Pokiaľ sa týka reálneho rozdelenia priľahlých parciel k rodinnému

domu, dospel k záveru, ţe ani v tomto prípade nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné s ohľadom na

ďalšie vyuţitie zvyšného pozemku. Ohľadom pozemkov - parciel č. X., X.

a X. konštatoval, ţe ani tieto nemoţno deliť vzhľadom k tomu, ţe majú menšiu výmeru ako 2000

m2 a pri spracovaní návrhu reálneho rozdelenia týchto poľnohospodárskych pozemkov mimo

zastavaného územia sa musí vychádzať z ustanovení o zákaze drobenia

poľnohospodárskych pozemkov. Vychádzal zo záverov uvedených v znaleckom posudku znalca

Ing. J. I., pričom zistil, ţe rodinný dom, tak aj priľahlé pozemky nie sú reálne deliteľné podľa

výšky spoluvlastníckych podielov tak, aby jednotlivé priestory mohli byť samostatne prístupné a

uţívaniaschopné. Znalec určil všeobecnú cenu rodinného domu vo výške

9 795,51 €, všeobecnú (trhovú cenu) parciel priľahlých rodinnému domu vo výške 1 403,60 €

a všeobecnú cenu parciel X., X. a X. vo výške 1 067,83 €. Na základe uvedených zistení vec

posúdil podľa ustanovení ods. l a a .

Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov prihliadol na skutočnosť,

ţe nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto bolo potrebné prikázať vec za náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom. Na základe uvedeného s prihliadnutím na väčšinový podiel

ţalobcu k rodinnému domu a účelnému vyuţitiu priľahlých pozemkov zvolil spôsob

vysporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním ako rodinného domu, tak aj priľahlých

pozemkov do výlučného vlastníctva ţalobcu a tomuto uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným

náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, pričom vychádzal zo znaleckého posudku Ing. I.. Zaujal

aj stanovisko k návrhu ţalovaných smerujúceho k zamietnutiu návrhu na zrušenie podielového

spoluvlastníctva a konštatoval, ţe zamietnutie návrhu nie je dôvodné, nakoľko neboli preukázané

dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. Výrok o trovách konania odôvodnil

ustanovením ods. l O trovách štátu rozhodol podľa ods. l

Okresný súd Svidník uznesením z 19. mája 2009, č.k. -332 priznal odmenu

znalcovi Ing. J. I. za podaný znalecký posudok vo výške 356 € podľa vyhlášky

č. o odmenách a náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov,

tlmočníkov a prekladateľov.

Okresný súd Svidník uznesením z 11. júna 2009, č.k. -348, priznal znalcovi

Ing. J. I. náhradu hotových výdavkov vo výške 79,85 € za účasť na súdnom pojednávaní 8. júna

2009 podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách výdavkov

a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. februára 2010, sp.zn. ,

, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení

podielového spoluvlastníctva účastníkov k rodinnému domu súp. č. X., postaveného na parcele

č. X. s príslušenstvom (ploty, vonkajšie úpravy) zapísaného na liste vlastníctva č. X., k.ú. K. a k

parcelám registra C, evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. X. - zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 1042 m2, č. X. - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 60 m2, X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2, č. X. - zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 74 m2, zapísaných v LV č. X. k.ú. K., vo výroku o prikázaní uvedených

nehnuteľností do výlučného vlastníctva ţalobcu J. M. a vo výroku o uloţení povinnosti ţalobcovi

zaplatiť za podiely v uvedených nehnuteľnostiach ţalovanej 1/ do sumy 1575,34 € a ţalovanému

2/ do sumy 1575,34 €. Ďalej zrušil rozsudok vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva

účastníkov k parcelám č. X. - trvalý trávny porast vo výmere

704 m2, č. X. - trvalý trávny porast vo výmere 64 m2, parc. č. X. - orná pôda vo výmere 1273

m2, zapísaných v LV č. X. k.ú. K., o prikázaní uvedených nehnuteľností

do výlučného vlastníctva ţalobcu J. M., o uloţení povinnosti ţalobcovi zaplatiť náhradu za

podiely v uvedených nehnuteľnostiach ţalovanej 1/ nad sumu 1575,34 € a ţalovanému 2/

nad sumu 1575,34 €, vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdil uznesenie č. k. -348 z 19. mája 2009

a uznesenie č.k. -348 z 11. júna 2009. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a vo veci aj čiastočne správne

rozhodol. Mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zisťoval, či nehnuteľnosti, kaţdá samostatne sú

reálne deliteľné, ako aj účelnosť ich vyuţitia. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa, čo sa

týka reálneho delenia rodinného domu, ţe tento v zmysle stavebného zákona nie je reálne

deliteľný a ţe bolo správne prihliadať na veľkosť spoluvlastníckeho podielu ţalobcu (vo výške

6/8-ín) a podiely ţalovaných (vo výške l/8-iny u kaţdého z nich). Za správne povaţoval aj

prikázanie priľahlých pozemkov do vlastníctva ţalobcu, keďţe reálnou deľbou by pri ¼- novom

podiele kaţdého zo ţalovaných vznikli pozemky, ktoré by nebolo moţné účelne vyuţiť a značne

by sa obmedzilo uţívanie zvyšného pozemku ţalobcom spolu s rodinným domom. V tomto smere

súhlasil so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, ţe prikázanie priľahlých pozemkov

k rodinnému domu, t.j. parciel č. X., X., X. a X. aj z hľadiska účelnosti ich vyuţitia bolo správne.

Za správne povaţoval aj zistenia súdu prvého stupňa o všeobecnej (trhovej) cene rodinného

domu, aj jemu priľahlých pozemkov. So zreteľom na uvedené, postupom podľa § 219 ods. l

, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k

rodinnému domu súp. č. X., ako aj priľahlým pozemkom parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X. a parc.

č. X., prikázanie nehnuteľností, ako samostatných vecí,

do výlučného vlastníctva ţalobcu a zaplatenia náhrady za spoluvlastnícke podiely do výšky

1 575,34 €. Nestotoţnil sa so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k poľnohospodárskym pozemkom parc. č. X., parc. č. X. a parc. č.X.. Bol toho názoru, ţe v

záujme účelného, ale aj spravodlivého vysporiadania, bolo potrebné zvaţovať aj iný spôsob, ako

prikázanie aj týchto pozemkov do výlučného vlastníctva ţalobcu za náhradu, keďţe návrhmi

účastníkov nebol súd prvého stupňa viazaný. Poukázal na to, ţe ţalovaní sa v priebehu celého

konania snaţili aspoň sčasti uchovať vlastníctvo po svojich predkoch, preto konštatoval, ţe súd

prvého stupňa mal zváţiť, či nie je moţné tieto pozemky prikázať do výlučného vlastníctva

jedného zo ţalovaných, prípadne aj oboch. Taktieţ bol toho názoru, ţe prikázaním uvedených

parciel do výlučného vlastníctva jedného zo ţalovaných, ale aj prípadne do podielového

spoluvlastníctva oboch ţalovaných v rovnakých podieloch za náhradu v prospech ţalobcu, nie je

porušením , preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, parc. č. X:, parc. č. X. a parc.

č.X. zapísaným na LV čX. k.ú. K., ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách

štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej mal za to, ţe

odvolanie ţalovaných proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 19. mája 2009, č.k. -332

nie je dôvodné, pretoţe nebolo zistené nesprávne priznanie odmeny súdnemu znalcovi.

S poukazom na ustanovenie ods. l napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Taktieţ preskúmal aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 11. júna 2009, č.k. 4 C

468/2002-348 a zistil, ţe súd prvého stupňa pri priznaní znalečného znalcovi postupoval v súlade

s ustanovením a vyhláškou č. , keď priznal znalcovi úhradu

cestovných nákladov za účasť na súdnom pojednávaní. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. l

napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil časť rozsudku súdu prvého

stupňa, podali dovolanie ţalovaní 1/ a 2/. Jeho prípustnosť odôvodnili ustanovením § 237 písm. f)

, t.j. ţe postupom súdu sa im ako účastníkom konania odňala moţnosť konať pred súdom

a ustanovením , t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţovali

skutočnosť, ţe 1/ odvolací súd nenariadil pojednávanie vo veci a nevykoval dôkazy, ktoré navrhli

za účelom odstránenia rozdielov v cene medzi dvoma znaleckými posudkami, 2/ súd prvého

stupňa na pojednávaní 8. júna 2009 pristúpil k výsluchu znalca za neprítomnosti ţalovaného,

ktorý pod tlakom emócií opustil pojednávaciu miestnosť na určitý čas a aj keď po návrate mal

moţnosť klásť znalcovi otázky, nemohol uţ reagovať na bez jeho prítomnosti kladené otázky

ţalobcu a 3/ ţe v zápisnici z pojednávania z 27. februára 2008 nebola zachytená skutočná

výpoveď ţalovanej 1/ a nikde nebol zaprotokolovaný ani dôkaz o vlastníctve letnej kuchyne, čo

ţalovaní namietali vo svojom stanovisku z 20. marca 2008. K inej vade konania malo dôjsť podľa

názoru ţalovaných tým, ţe súdy oboch stupňov 1/ povaţovali za preukázanú cenu nehnuteľností

aj napriek rozdielu medzi znaleckými posudkami a nepovaţovali za potrebné odstrániť výrazný

rozdiel v názore znalcov, aj napriek názoru ţalovaných na vyhotovenie znaleckého posudku

súdneho inţinierstva v Ţ., 2/ povaţovali za preukázanú nemoţnosť reálnej deľby

všetkých parciel, a to aj napriek tomu, ţe ţalovaní súhlasili aj s deľbou len na jedného z nich,

pričom sa uspokojil odvolací súd s tým, ţe nemoţnosť reálnej deľby posudzoval znalec z odboru

stavebníctva a k reálnej deľbe domu sa vyjadroval znalec, ktorý v tom čase nebol zapísaný

v zozname znalcov. Navrhli, aby dovolací súd napadnutú časť rozsudku odvolacieho súdu zrušil

a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaných

odmietol a priznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ),

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak

ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaných nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné.

Dovolací súd povaţuje za potrebné vyjadriť sa k názoru ţalovaných, ţe v predmetnej

veci ide o zmeňujúci rozsudok, voči ktorému je prípustné dovolanie. Za zmeňujúci rozsudok

moţno povaţovať iba také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu

prvého stupňa a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím v predmetnej veci. O vecnú zmenu ide

vtedy, ak oba súdy odlišne posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho dospeli

k rozdielnym skutkovým a právnym záverom. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodujúce nie je

formálne hľadisko, t.j. ako dovolací súd zostavil výrok svojho rozhodnutia (to ako z hľadiska

slovného vyjadrenia označil, zoštylizoval výrok), ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom

porovnania obsahu oboch rozsudkov je uţ uvedená odlišnosť.

V predmetnom prípade síce odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu, ale

nejde o zmenu vecnoprávnu. V skutočnosti odvolací súd v časti výrok prvostupňového súdu

potvrdil (vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k rodinnému domu súp. č.

X., postaveného na parcele č. X.s príslušenstvom - ploty, vonkajšie úpravy - zapísaného v liste

vlastníctva č. X., k.ú. K. a k parcelám registra C, evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č.

X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1042 m2, č. X. - zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 60 m2, X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2, č. X. -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2, zapísaných v LV č. X. k.ú. K., vo výroku

o prikázaní uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva ţalobcu J. M. a vo výroku o

uloţení povinnosti ţalobcovi zaplatiť za podiely v uvedených nehnuteľnostiach ţalovanej 1/

do sumy 1575,34 € a ţalovanému 2/ do sumy 1575,34 €) a v časti výrok prvostupňového súdu

zrušil (vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k parcelám č. X. - trvalý

trávny porast vo výmere 704 m2, č. X. - trvalý trávny porast vo výmere 64 m2, parc. č. X. - orná

pôda vo výmere 1273 m2, zapísaných v LV č. X. k.ú. K., o prikázaní uvedených nehnuteľností do

výlučného vlastníctva ţalobcu J. M., o uloţení povinnosti ţalobcovi zaplatiť náhradu za podiely v

uvedených nehnuteľnostiach ţalovanej 1/ nad sumu 1575,34 €

a ţalovanému 2/ nad sumu 1575,34 €, vo výroku o trovách konania a trovách štátu) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním treba

z hľadiska vecného povaţovať za potvrdzujúci. Preto dovolanie z dôvodu nie

je prípustné, lebo smeruje proti tej časti, v ktorej došlo k potvrdeniu výroku rozsudku súdu prvého

stupňa.

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania,

o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh,

o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale v dovolacom konaní

neboli zistené.

Ţalovaní existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ţalovanými tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci

im bola odňatá moţnosť pred ním ( / ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej

skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred

súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti

rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalovaným 1/ a 2/

neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv

a oprávnených záujmov.

Ţalovaní namietajú, ţe k vade konania v zmysle ustanovenia došlo

tým, ţe 1/ odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie a nevykoval dôkazy, ktoré ţalovaní navrhli

za účelom odstránenia rozdielov v cene medzi dvoma znaleckými posudkami, 2/ súd prvého stupňa

na pojednávaní 8. júna 2009 pristúpil k výsluchu znalca za neprítomnosti ţalovaného, ktorý

pod tlakom emócií opustil pojednávaciu miestnosť na určitý čas a aj keď po návrate mal moţnosť

klásť znalcovi otázky, nemohol uţ reagovať na bez jeho prítomnosti kladené otázky ţalobcu a 3/ ţe

v zápisnici z pojednávania z 27. februára 2008 nebola zachytená skutočná výpoveď ţalovanej 1/

a nikde nebol zaprotokolovaný ani dôkaz o vlastníctve letnej kuchyne, čo ţalovaní namietali

vo svojom stanovisku z 20. marca 2008.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v tomto znení, môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania.

V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu ani

o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb,

napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať

verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí

nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje

za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade

so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej

15. februára 2010 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu nemal

za následok odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Nedošlo k znemoţneniu realizácie ich procesných práv, priznaných im v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Dovolací

súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup

súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému

postupu súdu, ktorým by sa ţalovaným znemoţnila realizácia ich procesných práv, priznaných im

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených

záujmov v zmysle

Námietka ţalovaných o postupe súdov niţších stupňov súvisiaca s nevykonaním

dôkazov nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo

predstáv ţalovaných nie je ani postupom, ktorým by im súd odňal moţnosť konať pred súdom,

lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi

konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho

nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie

však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Ţalovaní v dovolaní ďalej namietajú, ţe v zápisnici z pojednávania z 27. februára 2008

nebola zachytená skutočná výpoveď ţalovanej 1/ a nikde nebol zaprotokolovaný ani dôkaz

o vlastníctve letnej kuchyne, čo ţalovaní namietali vo svojom stanovisku z 20. marca 2008.

Podľa predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby

v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch

na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Kaţdá námietka účastníka konania proti

zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel,

musí byť v zápisnici uvedená.

Obsah zápisnice o úkonoch súdu v podrobnostiach upravuje § 52 a nasl. vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení

neskorších predpisov, ktorého druhý odsek prvej vety ustanovuje, ţe predseda senátu diktuje

zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy

o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Ak má prítomný účastník konania (jeho zástupca)

za to, ţe zápisnica o pojednávaní neodráţa presne priebeh v pojednávacej miestnosti, je to

dôvodom na uplatnenie námietok do zápisnice o pojednávaní, o ktorých je súd povinný

rozhodnúť. Povahou veci je pritom dané, ţe takúto námietku môţe účastník, ktorý sa konania

zúčastnil (prípadne jeho zástupca) uplatniť najneskôr do skončenia tohto pojednávania.

Zo zápisnice z pojednávania z 27. februára 2008 (č.l. 227-230) vyplýva, ţe ţalovaní 1/ a 2/

námietky priamo na pojednávaní voči zápisnici nevzniesli, urobili tak aţ v písomnom podaní

z 20. marca 2008 (doručeného Okresnému súdu Svidník 20. marca 2008), označenom ako

„Stanovisko k zápisnici o pojednávaní“. Keďţe povaha veci neumoţňuje, aby dodatočne

(po skončení pojednávania) bolo moţné verne rekonštruovať dej konania pred súdom tak, aby

bolo reálne opraviť v zápisnici uvedené údaje s tým, ako sa skutočne v pojednávacej miestnosti

odohrali a keďţe účastníci konania výhrady proti vecnej správnosti zápisnice nevzniesli priamo

na pojednávaní, nie je preto moţné povaţovať tvrdenia ţalovaných za tvrdenia zodpovedajúce

skutočnosti. Skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o písomných námietkach ţalovaných

z 28. marca 2008 proti zneniu zápisnice nespôsobuje vadu konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. f) Nerozhodnutie o námietkach môţe viesť nanajvýš k inej vade konania (

ods. 2 písm. b/ ), avšak z dôvodu procesnej neprípustnosti dovolania sa dovolací súd touto

námietkou viac nezaoberal.

Ţalovaní v dovolaní ďalej vytýkajú súdu prvého stupňa, ţe v pojednávaní 8. júna 2009

pokračoval aj potom, ako ţalovaný 2/ opustil pojednávaciu miestnosť na určitý čas a aj keď

11

po návrate mal moţnosť klásť znalcovi otázky, nemohol uţ reagovať na bez jeho prítomnosti

kladené otázky ţalobcu.

Podľa veta prvá pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Moţnosť odročiť pojednávanie upravuje . Posúdenie

dôvodov uplatňovaných k odročeniu pojednávania je celkom v kompetencii súdu, ktorý vo veci

koná. Aj v takom prípade musí mať súd na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým

nepochybne patrí právo na prerokovanie veci v ich prítomnosti alebo v prítomnosti ich zvoleného

právneho zástupcu. Podmienkou, ktorej splnenie je potrebné k tomu, aby súd nemohol prejednať

vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka je, ţe účastník poţiada o odročenie

pojednávania, a to z dôleţitého dôvodu. Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť

neprítomného účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd vţdy

podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu a z objektívneho hľadiska. Či sú v tej-

ktorej veci dôleţité dôvody pre odročenie pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník

konania.

V prejednávanej veci je zo zápisnice z pojednávania z 8. júna 2009 (č.l. 340-343) zrejmé,

ţe ţalovaný 2/ sa na pojednávanie dostavil a hneď v úvode uviedol, ţe zotrváva na tom, aby boli

predvolaní aj znalci, a to Ing. J. B. a Doc. Ing. H. M., Csc., ktorí taktieţ vypracovali znalecký

posudok, a preto z tohto dôvodu ţiada o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa jeho ţiadosti

o odročenie pojedávania z dôvodu výsluchu navrhnutých znalcov nevyhovel, pokračoval

v konaní, načo ţalovaný 2/ opustil pojednávaciu miestnosť s tým, ţe sa ide sťaţovať k predsedovi

súdu. Súd prvého stupňa pristúpil k výsluchu znalca Ing. J. I., ktorému najskôr poloţil otázku, na

to znalcovi kládli otázky právny zástupca ţalobcu a ţalovaná 1/. V priebehu výsluchu sa dostavil

aj ţalovaný 2/, ktorému bolo umoţnené znalcovi klásť otázky, pričom na jeho prvú otázku

adresovanú znalcovi mu tento odpovedal tak, ţe k jeho otázke sa uţ na pojednávaní vyjadril.

Ako uţ bolo vyššie uvedené, nevykonanie navrhnutého dôkazu účastníkom súdneho

konania (v danom prípade vykonanie výsluchu súdnych znalcov na pojednávaní konanom 8. júna

2009) nevedie k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom a takisto nie je ani dôleţitým

dôvodom pre odročenia súdneho pojednávania. Ak teda ţalovaný 2/ opustil pojednávaciu

miestnosť z dôvodu nesúhlasu s neodročením pojednávania a z tohto dôvodu sa nezúčastnil

12

celého výsluchu znalca, došlo k jeho obmedzenej moţnosti klásť znalcovi otázky v dôsledku jeho

vlastného prístupu k spôsobu vedenia konania a nie pre pochybenie súdu.

Ţalovaní v dovolaní ďalej namietajú, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania

v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných 1/ a 2/ v súlade s § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní neboli ţalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu

právnu sluţbu, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 5 tejto vyhlášky vo výške 51,45 €

(z hodnoty pozemkov, ktoré boli predmetom dovolacieho konania, t.j. zo sumy 1403 €)

a s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 7,21 €, čo spolu

s DPH vo výške 11,15 € predstavuje spolu 69,81 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. marca 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Tomáša Molnára,

bývajúceho v Blaţove 78, Kútniky, 2/ Zuzany Molnárovej, bývajúcej v Blaţove 78,

Kútniky, zastúpených JUDr. Mariánom Patajom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,

J. Chalúpku 8 proti ţalovanému Aeolus., s.r.o. so sídlom v Nitre, Mostná 29, IČO: 31 44 90

69, zastúpenému JUDr. Libušou Péteriovou advokátkou v Nitre, Farská 1, o 4 180,40 €,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. januára 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 29. januára

2010, sp. zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. novembra 2009 č. k. -138 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/,2/ sumu 4 172,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku

a vo zvyšku ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe ţalobcom 1/, 2/ priznal

celú náhradu trov konania, s tým, ţe o ich výške rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného, uznesením zo dňa 29. januára 2010 sp.

zn. toto odvolanie odmietol. Rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, ţe dňa 4. decembra 2009 podala právna

zástupkyňa ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie bez odôvodnenia.

Uviedla len to, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam (ohľadne odstúpenia od zmluvy), vec nesprávne právne posúdil a ţe

podrobné dôvody odvolania doručí súdu do piatich dní. Súd prvého stupňa neodstránil vady

odvolania postupom podľa , ale vec predloţil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie. Odvolací súd po zistení, ţe odvolanie nie je odôvodnené a ţe súd prvého

stupňa neodstránil túto vadu odvolania postupom podľa sám uznesením

zo dňa 18. januára 2010 sp. zn. vyzval právnu zástupkyňu ţalovaného, aby

v lehote 3 dní doplnila svoje odvolanie o náleţitosti odvolania podľa t.j.

o dôvody odvolania a uvedenie, v čom napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje

za nesprávny a čoho sa v odvolacom konaní domáha. Výzvu odvolacieho súdu právna

zástupkyňa ţalovaného prevzala dňa 19. januára 2010. Písomným podaním doručeným súdu

osobne dňa 25. januára 2010 doplnila odvolanie ţalovaného o dôvody odvolania. Odvolací

súd posúdil odvolanie ţalovaného ako podané bez odôvodnenia, pretoţe dôvody odvolania

doplnil aţ po uplynutí lehoty, v ktorej mohol dôvody odvolania doplniť. Odvolanie nemalo

všetky zákonom poţadované náleţitosti, odvolací súd nemohol v odvolacom konaní riadne

konať a o odvolaní meritórne rozhodnúť, preto odvolanie ţalovaného v zmysle § 218 ods. 1

písm. d/ odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a

ods. 1 písm. c/

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a ţiadal ho zrušiť a vec

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odmietnutím odvolanie mu bola v zmysle

odňatá moţnosť konať pred súdom, keď odvolací súd rozhodoval dňa

29. januára 2010, kedy uţ mal k dispozícii nielen odvolanie doručené súdu dňa 4. decembra

2009 ale aj podrobné dôvody odvolania doručené súdu dňa 25. januára 2010. Poukázal na to,

ţe v podanom odvolaní zo dňa 4. decembra 2009 voči konkrétnemu rozsudku boli uvedené

zákonné dôvody ako aj rozsah odvolania, pričom tohto názoru musel byť i odvolací súd, inak

by mu nezasielal výzvu na doplnenie podania a bol by odvolanie ihneď odmietol. Poukázal

v tomto smere na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré v obdobných

veciach zaujali uţ právny názor.

Ţalobcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho ţiadali ako nedôvodné

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. O.s p.).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Ţalovaný napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

ktorým odmietol odvolanie ţalovaného, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného

z ustanovenia nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v aţ g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, ţe došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/

zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. ţe odvolací súd svojim postupom

odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :

1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej

skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať

pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalovanému znemoţnil

uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv

a oprávnených záujmov, čím odvolacie konanie touto vadou zaťaţil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

bolo moţné odôvodniť len dôvodmi, uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ aţ f/

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce

náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náleţitosti doplnil a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu

odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo odvolanie podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloţí súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu

( ).

Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám

vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náleţitosti, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania podľa ( veta prvá ).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náleţitosti podľa ,

ak boli dodrţané podmienky podľa a ( )

Ak je z odvolania zrejmé, ktoré rozhodnutie je odvolaním napadnuté a v akom rozsahu

odvolateľ rozhodnutie napadá, potom neuvedenie údajov o tom, v čom vidí nesprávnosť

rozhodnutia alebo postupu súdu prvého stupňa, nebráni pokračovaniu odvolacieho konania

a nie je na mieste odmietnutie odvolania.

Kým citované ustanovenia §, ods. 1 , ods. 1 a ods. 1

upravujú náleţitosti odvolania, postup súdu v prípade ich nedostatku a procesný následok

oneskorene podaného odvolania, prípadne neodstránenia nedostatku náleţitostí odvolania,

ktorým je odmietnutie odvolania, citované ustanovenie stanovuje čas,

dokedy moţno rozšíriť rozsah a dôvody odvolania. Tento čas je ohraničený uplynutím

odvolacej lehoty, ktorá je určená ustanovením S nedodrţaním času

stanoveného na vykonanie procesného úkonu odvolateľa spočívajúceho v moţnosti rozšíriť

dôvody podaného odvolania zákon nespája ako procesný následok odmietnutie odvolania.

Z gramatického ako i logického výkladu ustanovenia vyplýva, ţe sa môţe

týkať len rozšírenia uţ existujúcich dôvodov odvolania, teda len prípadov, v ktorých

odvolanie spĺňa náleţitosti vyplývajúce z ustanovenia Nemoţno totiţ

rozširovať niečo, čo vôbec nie je. Len nedostatok akýchkoľvek dôvodov odvolania

predpokladá v zmysle citovaného ustanovenia výzvu súdu na doplnenie dôvodov

odvolania a moţnosť odvolateľa v lehote desiatich dní od jej doručenia odstrániť tento

nedostatok. Kým tento nedostatok nie je odstránený, pouţitie citovaného ustanovenia § 205

ods. 3 neprichádza do úvahy. Nemoţno ním preto odôvodňovať nemoţnosť doplnenia

odvolania o chýbajúce náleţitosti a odmietnutie odvolania z tohto dôvodu. Procesným

dôsledkom nedodrţania času, v ktorom odvolateľ má moţnosť rozšíriť existujúce, teda

pôvodné dôvody odvolania, môţe byť len to, ţe odvolací súd na rozšírené, resp. ďalšie

dôvody odvolania neprihliadne.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, ţe ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa označil rozhodnutie, proti ktorému smeruje, uviedol v ňom, ţe sa odvoláva

proti tomu, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam (najmä ohľadne odstúpenia od zmluvy ţalobcami 1/, 2/ z dôvodu

porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu ţalovaným) a vec

nesprávne posúdil.

Súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa postúpil vec

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, odvolací súd , ktorý dospel k záveru, ţe

odvolanie nemá zákonné náleţitosti, uznesením zo dňa 18. januára 2010 sám vyzval

ţalovaného, aby odvolanie doplnil o náleţitosti odvolania podľa

s poučením, ţe inak odvolací súd odvolanie odmietne. Uznesenie prevzala právna zástupkyňa

ţalovaného dňa 19. januára 2010 (č. l. 158 spisu) a dňa 25. januára 2010 doplnila odvolanie

v zmysle uvedenej výzvy podaním na odvolací súd (č. l. 159 spisu).

Ak preto odvolací súd v zmysle sám vyzval odvolateľa

na doplnenie odvolania a odvolateľ v lehote určenej odvolacím súdom dôvody odvolania

doplnil, nemohol odmietnuť odvolanie s poukazom na

Z uvedeného preto vyplýva, ţe odvolací súd takýmto nesprávnym rozhodnutím

o odmietnutí odvolania odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou, pre

ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová