Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7cb/361780.e6dfc7.pdf
PDF · 107.62 KB
No categories available
6Cdo/260/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 260/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. X.B., v dovolacom
konaní zastúpeného JUDr. M. J., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanej V. A., bývajúcej
vo V., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom vo V.,
o vypratanie nebytových priestorov, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp.zn. 4 C 90/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 8. septembra 2010 sp.zn. 3 Co 68/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
62,70 Eur na účet JUDr. M. J., vedený v S. a.s., pobočka V., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 8. apríla 2010 č. k. 4 C 90/2008-165
uloţil ţalovanej povinnosť vypratať spoločné priestory a zariadenie domu vyznačené
2
na náčrtku o celkovej výmere podlahovej plochy X. m, pozostávajúce z predajne o výmere
2 2
X. ma skladu o výmere X. m, nachádzajúce sa na prízemí obytného domu súpisného čísla
2
X. na ulici M., na pozemku parc. č. X. - zastavané plochy o výmere X. m, zapísané na LV
č. X., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal ţalovanú nahradiť
ţalobcovi trovy konania vo výške 199,58 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia 907,76 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, ţe ţaloba bola podaná
dôvodne a na to povolanou osobou. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca platne vypovedal
zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktoré ale ţalovaná dobrovoľne nevypratala.
Predmetné nebytové priestory nie sú síce vo vlastníctve ţalobcu, ale v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v domu, zhromaţdenie vlastníkov
bytov ale „delegovalo“ svoje právo domáhať sa ich vypratania na ţalobcu.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. septembra 2010 sp.zn.
3 Co 68/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a o trovách rozhodol tak, ţe ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie jeho správnosti pripojil
ďalšie dôvody. Osobitne sa v odôvodnení vyjadril i k jednotlivým odvolacím námietkam
ţalovanej, pričom dospel k záveru, ţe tieto námietky sú neopodstatnené.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa
ţalovanej sa súd náleţite nevyporiadal s jej námietkami, nevykonal ňou navrhované dôkazy
na odstránenie pochybností v zistenom skutkovom stave, nevyjadril sa k listinnému dôkazu
(petícii k zachovaniu predajne podpísanú vlastníkmi bytov), čím jej odňal moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaná ďalej poukázala na to, ţe napadnuté rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
„potvrdil“. Zároveň ţiadal ţalovanú zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie
nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej treba
odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil
prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej
dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné,
je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
vyvodiť nemoţno.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad, ţe sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietky ţalovanej uvedené
v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou
v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo takouto vadou postihnuté.
Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom
tým, ţe nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe
takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.
Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz
môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však
súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej
veci aj vyuţila (nebolo jej odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný
Občiansky súdny poriadok ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľku
nevylúčil z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok
priznáva.
V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)
nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Preto nemoţno hovoriť o odňatí moţnosti
konať pred súdom.
V súvislosti s dovolacou námietkou ţalovanej, ţe sa odvolací súd náleţite
nevyporiadal s jej námietkami, poukazuje dovolací súd na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého : "Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Odvolací
súd sa vo svojom rozhodnutí stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval
i správnosť dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Vyjadril sa i k jednotlivým námietkam
ţalovanej, a to podľa dovolacieho súdu i nad rámec ustanovený § 157 ods. 2 a § 219 ods. 2
O.s.p. a citovaného uznesenia Ústavného súdu.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Preto ani
v tejto súvislosti nemoţno hovoriť o odňatí moţnosti konať pred súdom.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotný tento dôvod ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy v súvislosti
s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby
činí sumu 55,49 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie
k dovolaniu z 13. decembra 2010 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č.
655/2004 Z.z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu
za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,21 Eur. Dovolací súd
v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. februára 2008 sp. zn. 2 Cdo 236/2007, z 13. októbra 2008 sp. zn.
3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ na to, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka
uţ v konaní pred obomi súdmi niţšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právneho
zastúpenia nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej sluţby -
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Celkove vznikli ţalobcovi
trovy v sume 62,70 Eur, ktoré je ţalovaná povinná zaplatiť na účet advokáta ţalobcu (§ 149
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. marca 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Patrícia Špacírová