Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/260/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. X.B., v dovolacom

konaní zastúpeného JUDr. M. J., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanej V. A., bývajúcej

vo V., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom vo V.,

o vypratanie nebytových priestorov, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod

sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 8. septembra 2010 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

62,70 Eur na účet JUDr. M. J., vedený v S. a.s., pobočka V., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 8. apríla 2010 č. k. -165

uloţil ţalovanej povinnosť vypratať spoločné priestory a zariadenie domu vyznačené

2

na náčrtku o celkovej výmere podlahovej plochy X. m, pozostávajúce z predajne o výmere

2 2

X. ma skladu o výmere X. m, nachádzajúce sa na prízemí obytného domu súpisného čísla

2

X. na ulici M., na pozemku parc. č. X. - zastavané plochy o výmere X. m, zapísané na LV

č. X., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal ţalovanú nahradiť

ţalobcovi trovy konania vo výške 199,58 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho

zastúpenia 907,76 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, ţe ţaloba bola podaná

dôvodne a na to povolanou osobou. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca platne vypovedal

zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktoré ale ţalovaná dobrovoľne nevypratala.

Predmetné nebytové priestory nie sú síce vo vlastníctve ţalobcu, ale v podielovom

2

spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v domu, zhromaţdenie vlastníkov

bytov ale „delegovalo“ svoje právo domáhať sa ich vypratania na ţalobcu.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. septembra 2010 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a o trovách rozhodol tak, ţe ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie jeho správnosti pripojil

ďalšie dôvody. Osobitne sa v odôvodnení vyjadril i k jednotlivým odvolacím námietkam

ţalovanej, pričom dospel k záveru, ţe tieto námietky sú neopodstatnené.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa

ţalovanej sa súd náleţite nevyporiadal s jej námietkami, nevykonal ňou navrhované dôkazy

na odstránenie pochybností v zistenom skutkovom stave, nevyjadril sa k listinnému dôkazu

(petícii k zachovaniu predajne podpísanú vlastníkmi bytov), čím jej odňal moţnosť konať

pred súdom ( ). Ţalovaná ďalej poukázala na to, ţe napadnuté rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

„potvrdil“. Zároveň ţiadal ţalovanú zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

nepovaţoval za potrebné ( ), dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej treba

odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

3

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej

dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné,

je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej z ustanovenia aţ 3

vyvodiť nemoţno.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad, ţe sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietky ţalovanej uvedené

v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom

tým, ţe nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe

takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej

veci aj vyuţila (nebolo jej odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný

ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľku

nevylúčil z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok

priznáva.

V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)

nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Preto nemoţno hovoriť o odňatí moţnosti

konať pred súdom.

V súvislosti s dovolacou námietkou ţalovanej, ţe sa odvolací súd náleţite

nevyporiadal s jej námietkami, poukazuje dovolací súd na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého : "Súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Odvolací

súd sa vo svojom rozhodnutí stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval

i správnosť dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Vyjadril sa i k jednotlivým námietkam

ţalovanej, a to podľa dovolacieho súdu i nad rámec ustanovený § 157 ods. 2 a § 219 ods. 2

a citovaného uznesenia Ústavného súdu.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Preto ani

v tejto súvislosti nemoţno hovoriť o odňatí moţnosti konať pred súdom.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotný tento dôvod ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovanej podľa v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy v súvislosti

s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby

6

činí sumu 55,49 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie

k dovolaniu z 13. decembra 2010 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č.

) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu

za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,21 Eur. Dovolací súd

v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 20. februára 2008 sp. zn. , z 13. októbra 2008 sp. zn.

) vzal zreteľ na to, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka

uţ v konaní pred obomi súdmi niţšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právneho

zastúpenia nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej sluţby -

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Celkove vznikli ţalobcovi

trovy v sume 62,70 Eur, ktoré je ţalovaná povinná zaplatiť na účet advokáta ţalobcu (§ 149

ods. 1 v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. marca 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Patrícia Špacírová