Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/114/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu V. Š., bytom C. N. V. č. X., zastúpeného JUDr. M. O.,

advokátom so sídlom v S. N. V., H. X., proti ţalovanej Generálnej riaditeľke Zboru

väzenskej a justičnej stráže, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,

Chorvátska 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. GR

30-3/14-2008 z 15. januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 29. januára 2010, č.k. -47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 29. januára 2010, č.k. -47 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č.

GR ZVJS-3-30-3/14-2008 z 15. januára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. GR ZVJS-3-30-3/14-2008

z 15. januára 2009 - ktorým ako odvolací správny orgán podľa

2

Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru

väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „) zamietol ako nedôvodné odvolanie ţalobcu proti

personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z 19. novembra 2008,

ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Zboru

väzenskej a justičnej stráţe podľa z dôvodu, ţe

podľa posudku sluţobného klinického psychológa nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby,

a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, v rozsahu ţalobných

dôvodov, nemal pochybnosti o dôslednom zistení skutočného stavu veci, ako aj o vyvodení

správnych záverov na základe dôkazov, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán

a s ktorými sa stotoţnil aj ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, ţe správne

orgány správne a v súlade so zákonom rozhodli na základe posudku klinického psychológa

mjr. PaeDr. Mgr. K. Š., zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekla-dateľov pod

príslušným evidenčným číslom X. – odbor 340000 Psychológia, odvetvie 340200 klinická

psychológia pre dospelých - ktorého záver vyplýval z vyšetrenia z 30. októbra 2008, ktoré

absolvoval ţalobca na základe vykonaných testov. V posudku klinický psychológ poukázal na

štruktúru osobnosti ţalobcu s poukazom na lţi skóre, záver v súlade s ustanovením § 192

ods.1 písm. c/ a v posudku s presným popisom osobnosti, ktorá je

nezrelá, nevyváţená so známkami výraznej afektemočnej lability a zníţenej sociálnej

adaptability. Krajský súd zároveň ohľadne nálezu psychiatričky MUDr. M. K. z 13. októbra

2008 - z vyšetrenia zdravotného stavu ţalobcu so záverom, ţe netrpí duševnou chorobou -

konštatoval, ţe tento nález je irelevantný. Z administratívneho spisu je totiţ nepochybné, ţe

nešlo o posúdenie zdravotného stavu ţalobcu podľa § 222 a nasl. cit. zákona, a teda námietka

ţalobcu, ţe má byť posúdený ústrednou lekárskou komisiou, je nedôvodná. Uviedol, ţe

sluţobný klinický psychológ v citovanom posudku netvrdí, ţe ţalobca je duševne chorý, ale,

ţe je nespôsobilý na výkon štátnej sluţby, čo sú diametrálne odlišné pojmy. Duševná

spôsobilosť sa skúma preto, ţe fyzické osoby podliehajúce pod ako

príslušníci tam uvedených zborov pracujú so zbraňou, v psychicky náročnom prostredí atď.,

a preto sú na nich kladené vyššie nároky na sebaovládanie, minimálny stupeň agresivity atď.

ako na beţného občana. Uviedol tieţ, ţe ak ţalobca nebol so závermi posudku klinického

psychológa mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. spokojný, mal moţnosť v rámci konania v zmysle § 242

3

a nasl. predloţiť spolu s odvolaním posudok iného klinického

psychológa, ktorého závery by vyvrátili alebo spochybnili zistenia uvádzané v posudku z 12.

novembra 2008. V dôsledku uvedeného by musel byť vypracovaný nový posudok sluţobného

klinického psychológa, v ktorom by bolo povinnosťou sluţobného psychológa sa vysporiadať

so závermi iného psychológa uvedenými v posudku. Neopodstatnenou bola podľa názoru

súdu aj námietka ţalobcu v ţalobe, ţe v posudku psychológa absentuje záver, ktorý je

nahradený vyjadrením o duševnej nespôsobilosti, pretoţe z posudku klinického psychológa

mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. vyplýva, ţe sa podrobne a komplexne zaoberala vyšetrením ţalobcu

a prijala z vykonaného vyšetrenia na základe testov jednoznačný záver.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie, a to

z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedených v c/ e/ Ţalobca

uviedol, ţe existujúci právny vzťah medzi ním a ţalovaným je upravený

Z.z., v ktorom podľa § 192 ods.1 písm. c/ sa policajt prepustí zo sluţobného pomeru ak podľa

posudku klinického psychológa nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby. Zdôraznil,

ţe vo svojich podaniach poukazoval na protiústavnosť citovaného ustanovenia, pretoţe

je svojím obsahom zjavne diskriminujúce príslušníka zboru a zvýhodňujúce ústav. Pretoţe

klinický sluţobný psychológ je v sluţobnom pomere zo ţalovaným, ním platený a v podstate

na ňom závislý, moţno mať dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti. Ţalobca uviedol,

ţe personálny rozkaz riaditeľa z 19. novembra 2008 o jeho prepustení povaţuje

za neoprávnený zásah proti jeho dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti ( ).

Podľa jeho názoru psychologický posudok mjr. PaedDr. Mgr. K. Š., príslušníčky zboru je

neobjektívny, závery vyšetrovania o všetkých pre posúdenie jeho duševnej spôsobilosti na

výkon štátnej sluţby rozhodujúcich skutočností majú tendenčný charakter, zniţujúc tak

kvalitu jeho schopností. Psychologička klasifikovala aktuálnu úroveň intelektových

schopností v pásme dolného priemeru aţ podpriemeru, takmer na hranici mentálnej retardácie.

Z kresieb vyprodukovala znaky infantility, agresivitu, sklon k bezhlavému jednaniu,

nedostatočné ovládanie, oslabenú kontrolu správania sa, moţnosti emočného zlyhania

a dokonca vysoké lţi skóre. Uviedol, ţe týmto posudkom bola vlastne od základu

degradovaná celá jeho osobnosť a nielen z pohľadu vykonávania činností vyplývajúcich zo

sluţobného pomeru. Ţalobca tieţ poukázal na , v zmysle ktorého ľudia sú

slobodní, rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva s slobody sú neodňateľné a sú

zaručené na území Slovenskej republiky bez ohľadu na príslušnosť alebo iné postavenie,

pričom nikoho nemoţno z týchto dôvodov poškodzovať alebo zvýhodňovať a kaţdý občan

4

nášho štátu má právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti upriamil pozornosť

odvolacieho súdu na procesnú moţnosť podľa v prípade

akceptácie právneho názoru na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR o súlade

zákonného ustanovenia s citovanými ústavnými

článkami a prerušiť toto konanie za účelom vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky.

Okrem uvedeného ţalobca vytkol správnemu orgánu aj to, ţe zamietol jeho návrhy na

vykonanie ďalšieho dokazovania na posúdenie duševnej spôsobilosti, pretoţe podľa § 222

ods.1 písm. a/ lekárska posudková činnosť zahŕňa aj posudzovanie

zdravotnej, duševnej spôsobilosti občana podľa resp.

Z.z.. Uviedol tieţ, ţe zák.č v tejto súvislosti pripúšťa existenciu

aj ďalších dôkazov medzi ktoré patrí odborný posudok, znalecký posudok a týmto

ustanovením je mu zabezpečené právo navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Pravda

je však aj to, ţe náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza sluţobný úrad. Dôvodil

tieţ, ţe oprávnený orgán má posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez

ohľadu na to, či svedčia v neprospech alebo prospech účastníka konania a tieto ustanovenia

neboli ním rešpektované. Podľa jeho názoru sa z tohto uhla pohľadu javia ustanovenia § 192

a a nasl. ako kontraproduktívne. Aj prvostupňovým súdom

posudzovaný metodický pokyn z 28. januára 2005 č. GR -2005 a z neho

vychádzajúci jednotný postup generálneho riaditeľa gen. JUDr. O. L. nemá svoje logické

opodstatnenie, pretoţe ak sa kontrolným psychiatrickým vyšetrením zmena duševnej

spôsobilosti na výkon štátnej sluţby nepreukáţe, tak odpadol tým dôvod na nariadenie

psychologického vyšetrenia u klinického psychológa, ktoré by podľa jeho názoru malo byť

nariadené v prípade, ak je po vykonanom vyšetrení /aj v prieskumnom konaní/ zistený opak

t.j. duševná nespôsobilosť. Ţalobca zdôraznil, ţe v jeho prípade však tento postup upravený

citovaným zákonom rešpektovaný nebol, aj keď absolvoval na základe pokynu mjr. R.

psychologické vyšetrenie u MUDr. M. K., ktorá vo svojom posudku z 13. októbra 2008

konštatovala absenciu akejkoľvek duševnej choroby. Závaţnejšie je však konštatovanie, ţe

ţalobca v nadväznosti na tento záver neabsolvoval lekárske vyšetrenie u sluţobného lekára

zdravotníckeho zariadenia MUDr. F., pretoţe ten ho nevyšetroval, iba písomne navrhol

realizáciu psychologického vyšetrenia. MUDr. F. totiţ nebol jeho obvodným lekárom, nemal

jeho zdravotnú dokumentáciu, ale tá sa nachádza u MUDr. P. M., sluţobného lekára ústavu

v Prešove, a preto ho ani sluţobný lekár nemohol lekársky vyšetriť. Aj o tejto skutočnosti sa

v konaní zmienil, no ostala bez povšimnutia. Je zjavné, ţe sa tak nerealizoval jednotný

5

postup riaditeľa, vynechal sa jeden jeho článok. Ţalobca tieţ uviedol, ţe v priebehu konania

získal informáciu, zatiaľ neoverenú, ale z konania vedeného proti inému príslušníkovi

vyplynulo, ţe mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. nemala byť v čase rozhodovania „certifikovanou“

sluţobnou psychologičkou, a preto bude vhodné, keď si odvolací súd za účelom odstránenia

jeho pochybností túto skutočnosť preverí. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe od roku 1991 je

príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráţe a túto svoju profesiu vykonával 19 rokov. Nie

je preto prijateľné konštatovanie, ţe práve s pribúdaním veku, keď je človek všeobecne uţ

viac skúsený, rozhľadený, obohatený ţivotnými ale aj profesionálnymi udalosťami, sa stal

neschopný, takmer primitív, agresívny a klamár. Konflikty, ktoré sú z posledného obdobia

boli vyprovokované, a ich význam zveličený a nevylúčil, ţe na túto argumentáciu prihliadla

sluţobná psychologička. Záverom uviedol, ţe k odvolaniu pripája aj znalecký posudok

Doc. PhDr. M. G., PhD. č. X. z 10. marca 2010, renomovanej a uznávanej súdnej znalkyne,

„záver ktorého si uţ nevyţaduje ďalší komentár“. V rámci odvolania ţalobca navrhol, aby

mu odvolací súd priznal náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktorých

výšku nešpecifikoval.

Ţalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia vety prvej s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. marca 2011 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti - upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – preskúmať zákonnosť rozhodnutia

ţalovaného, ktorým zamietol ako nedôvodné odvolanie ţalobcu proti personálnemu rozkazu

6

riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z 19. novembra 2008, ktorým bol ţalobca

prepustený zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej

stráţe podľa

Za účelom aplikácie ust. v zmysle ktorého

sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického

psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, bolo povinnosťou správnych

orgánov skúmať splnenie zákonných podmienok na strane ţalobcu.

Postup v konaní vo veciach sluţobného pomeru je upravený v

Z.z. nasledovne.

Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne

zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné

podklady (ods.1).

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2).

Dôkazy upravuje ustanovenie tak, ţe za dôkaz môžu slúžiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi

predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,

odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií,

listiny, veci a obhliadka (ods.1,2). Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu

svojich tvrdení dôkazy.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane kompletného administratívneho spisu ţalovaného

je zrejmé, ţe podstatnou námietkou ţalobcu bola argumentácia, ţe v posudzovanej veci nebol

zo strany správnych orgánov zadováţený dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie.

Je nespornou skutočnosťou, ţe správne orgány pri rozhodovaní vychádzali výlučne

zo znaleckého posudku PaedDr. Mgr. K. Š., ktorá - na základe vyšetrenia ţalobcu

realizovaného 30. októbra 2008 v závere svojho znaleckého posudku - konštatovala, ţe na

7

základe komplexného psychologického vyšetrenia žalobca nie je duševne spôsobilý

na výkon štátnej služby.

Najvyšší súd súhlasí so ţalovaným v tom, ţe z citovaného ustanovenia § 192 ods.1

písm. c/ nesporne vyplýva, ţe podkladom pre rozhodnutie je posudok

sluţobného klinického psychológa, avšak v súlade s cit. ust. zák.č

je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho konania, medzi

ktoré tieţ patrí zásada materiálnej pravdy.

Skutočnosť, ţe posudok sluţobného klinického psychológa je základným podkladom

pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia nevylučuje -

za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov

ohľadne zistenia duševnej spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej

sluţby.

Tento postup bol potrebný o to viac, ţe z písomného záznamu z 11. decembra 2008

z oboznámenia sa právneho zástupcu ţalobcu so spisovým materiálom k odvolaniu proti

personálnemu rozkazu (zaloţenom v administratívnom spise) vyplýva, ţe právny zástupca

ţalobcu navrhol v rámci odvolania vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie znalcom –

psychológom, pretoţe psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou, a to MUDr. M. K., na

základe vyšetrenia ţalobcu nezistila u neho ţiadne psychické problémy, pričom uviedla, ţe

ţalobca je intelektovo na hornej hranici priemeru, chápavosť a úsudok v norme, kritičnosť

nenarušená, osobnosť integrovaná, bez kvalitatívnych porúch myslenia a vnímania. Zdôraznil

tieţ, ţe tento záver je v príkrom rozpore s vyjadrením PaedDr. et. Mgr. K. Š., ktorá sa

vyjadrila aj k osobnosti a uvádza emotivitu, ţe je menej zrelá, labilná, vnútorný ţivot je

nevyváţený, nezrelý a labilný. Právny zástupca tieţ uviedol, ţe aj keď nejde o lekárske

vyšetrenie, nie je zrejmé z pouţitých metodík pri vyšetrení, či boli pouţité vhodné metodiky,

uţ vzhľadom na to, ţe si tieto vyšetrenia psychológa a psychiatra úplne odporujú. V záveru

záznamu zároveň uviedol, ţe ţalobca je ochotný v prípade akceptácie zo strany ţalovaného

podrobiť sa psychologickému vyšetreniu mimo zbor a znalcom z odboru psychológie, a to

predovšetkým ohľadne skutočnosti, či je schopný vykonávať prácu, ktorú vykonáva.

Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán sa však s uvedenou

námietkou dostatočne nevysporiadal, čo má za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

8

Odvolací súd tieţ konštatuje, ţe v posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na námietky

ţalobcu znalkyňu vypočuť s tým, aby sa vyjadrila k namietaným skutočnostiam, a to za

prítomnosti ţalobcu (ako aj jeho právneho zástupcu), pričom v prípade ďalších pochybností

by prichádzalo do úvahy nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Uvedený postup sa

javí byť potrebným o to viac, ţe odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalobcu v tom,

ţe pokiaľ je klinická psychologička v sluţobnom pomere so ţalovaným, moţno mať dôvodné

pochybnosti o jej nestrannosti.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe správne

orgány oboch stupňov si pre svoj záver - ţe ţalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby

- nezadováţili dostatok skutkových podkladov, a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného

v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, v ktorom v zmysle je viazaný právnym názorom súdu, pričom

zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu z dôvodu ich

nevyčíslenia nepriznal (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 10. marca 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská