Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4fa/361985.86fad1.pdf
PDF · 158.88 KB
No categories available
8Sžo/114/2010
Najvyšší súd 8Sžo/114/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu V. Š., bytom C. N. V. č. X., zastúpeného JUDr. M. O.,
advokátom so sídlom v S. N. V., H. X., proti ţalovanej Generálnej riaditeľke Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Chorvátska 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. GR ZVJS-3-
30-3/14-2008 z 15. januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 29. januára 2010, č.k. 1S/16/2009-47, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 29. januára 2010, č.k. 1S/16/2009-47 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č.
GR ZVJS-3-30-3/14-2008 z 15. januára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. GR ZVJS-3-30-3/14-2008
z 15. januára 2009 - ktorým ako odvolací správny orgán podľa § 243 ods.4 zák.č.73/1998
Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru
väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák.č. 73/1998 Z.z.) zamietol ako nedôvodné odvolanie ţalobcu proti
personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z 19. novembra 2008,
ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráţe podľa § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, ţe
podľa posudku sluţobného klinického psychológa nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby,
a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, v rozsahu ţalobných
dôvodov, nemal pochybnosti o dôslednom zistení skutočného stavu veci, ako aj o vyvodení
správnych záverov na základe dôkazov, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán
a s ktorými sa stotoţnil aj ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, ţe správne
orgány správne a v súlade so zákonom rozhodli na základe posudku klinického psychológa
mjr. PaeDr. Mgr. K. Š., zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekla-dateľov pod
príslušným evidenčným číslom X. – odbor 340000 Psychológia, odvetvie 340200 klinická
psychológia pre dospelých - ktorého záver vyplýval z vyšetrenia z 30. októbra 2008, ktoré
absolvoval ţalobca na základe vykonaných testov. V posudku klinický psychológ poukázal na
štruktúru osobnosti ţalobcu s poukazom na lţi skóre, záver v súlade s ustanovením § 192
ods.1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. a v posudku s presným popisom osobnosti, ktorá je
nezrelá, nevyváţená so známkami výraznej afektemočnej lability a zníţenej sociálnej
adaptability. Krajský súd zároveň ohľadne nálezu psychiatričky MUDr. M. K. z 13. októbra
2008 - z vyšetrenia zdravotného stavu ţalobcu so záverom, ţe netrpí duševnou chorobou -
konštatoval, ţe tento nález je irelevantný. Z administratívneho spisu je totiţ nepochybné, ţe
nešlo o posúdenie zdravotného stavu ţalobcu podľa § 222 a nasl. cit. zákona, a teda námietka
ţalobcu, ţe má byť posúdený ústrednou lekárskou komisiou, je nedôvodná. Uviedol, ţe
sluţobný klinický psychológ v citovanom posudku netvrdí, ţe ţalobca je duševne chorý, ale,
ţe je nespôsobilý na výkon štátnej sluţby, čo sú diametrálne odlišné pojmy. Duševná
spôsobilosť sa skúma preto, ţe fyzické osoby podliehajúce pod zákon č. 73/1998 Z.z. ako
príslušníci tam uvedených zborov pracujú so zbraňou, v psychicky náročnom prostredí atď.,
a preto sú na nich kladené vyššie nároky na sebaovládanie, minimálny stupeň agresivity atď.
ako na beţného občana. Uviedol tieţ, ţe ak ţalobca nebol so závermi posudku klinického
psychológa mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. spokojný, mal moţnosť v rámci konania v zmysle § 242
a nasl. zák.č. 73/1998 Z.z. predloţiť spolu s odvolaním posudok iného klinického
psychológa, ktorého závery by vyvrátili alebo spochybnili zistenia uvádzané v posudku z 12.
novembra 2008. V dôsledku uvedeného by musel byť vypracovaný nový posudok sluţobného
klinického psychológa, v ktorom by bolo povinnosťou sluţobného psychológa sa vysporiadať
so závermi iného psychológa uvedenými v posudku. Neopodstatnenou bola podľa názoru
súdu aj námietka ţalobcu v ţalobe, ţe v posudku psychológa absentuje záver, ktorý je
nahradený vyjadrením o duševnej nespôsobilosti, pretoţe z posudku klinického psychológa
mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. vyplýva, ţe sa podrobne a komplexne zaoberala vyšetrením ţalobcu
a prijala z vykonaného vyšetrenia na základe testov jednoznačný záver.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie, a to
z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedených v § 250j ods.2 písm. a/ c/ e/ O.s.p. Ţalobca
uviedol, ţe existujúci právny vzťah medzi ním a ţalovaným je upravený zákonom č. 73/1998
Z.z., v ktorom podľa § 192 ods.1 písm. c/ sa policajt prepustí zo sluţobného pomeru ak podľa
posudku klinického psychológa nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby. Zdôraznil,
ţe vo svojich podaniach poukazoval na protiústavnosť citovaného ustanovenia, pretoţe
je svojím obsahom zjavne diskriminujúce príslušníka zboru a zvýhodňujúce ústav. Pretoţe
klinický sluţobný psychológ je v sluţobnom pomere zo ţalovaným, ním platený a v podstate
na ňom závislý, moţno mať dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti. Ţalobca uviedol,
ţe personálny rozkaz riaditeľa z 19. novembra 2008 o jeho prepustení povaţuje
za neoprávnený zásah proti jeho dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti (čl. 19 Ústavy).
Podľa jeho názoru psychologický posudok mjr. PaedDr. Mgr. K. Š., príslušníčky zboru je
neobjektívny, závery vyšetrovania o všetkých pre posúdenie jeho duševnej spôsobilosti na
výkon štátnej sluţby rozhodujúcich skutočností majú tendenčný charakter, zniţujúc tak
kvalitu jeho schopností. Psychologička klasifikovala aktuálnu úroveň intelektových
schopností v pásme dolného priemeru aţ podpriemeru, takmer na hranici mentálnej retardácie.
Z kresieb vyprodukovala znaky infantility, agresivitu, sklon k bezhlavému jednaniu,
nedostatočné ovládanie, oslabenú kontrolu správania sa, moţnosti emočného zlyhania
a dokonca vysoké lţi skóre. Uviedol, ţe týmto posudkom bola vlastne od základu
degradovaná celá jeho osobnosť a nielen z pohľadu vykonávania činností vyplývajúcich zo
sluţobného pomeru. Ţalobca tieţ poukázal na článok 12 Ústavy, v zmysle ktorého ľudia sú
slobodní, rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva s slobody sú neodňateľné a sú
zaručené na území Slovenskej republiky bez ohľadu na príslušnosť alebo iné postavenie,
pričom nikoho nemoţno z týchto dôvodov poškodzovať alebo zvýhodňovať a kaţdý občan
nášho štátu má právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti upriamil pozornosť
odvolacieho súdu na procesnú moţnosť podľa § 109 ods.1 písm. d/ O.s.p. v prípade
akceptácie právneho názoru na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR o súlade
zákonného ustanovenia § 192 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. s citovanými ústavnými
článkami a prerušiť toto konanie za účelom vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky.
Okrem uvedeného ţalobca vytkol správnemu orgánu aj to, ţe zamietol jeho návrhy na
vykonanie ďalšieho dokazovania na posúdenie duševnej spôsobilosti, pretoţe podľa § 222
ods.1 písm. a/ zák.č. 73/1998 Z.z. lekárska posudková činnosť zahŕňa aj posudzovanie
zdravotnej, duševnej spôsobilosti občana podľa § 14a resp. § 14 ods.1 písm. d/ zák.č. 73/1998
Z.z.. Uviedol tieţ, ţe § 238 zák.č 73/1998 Z.z. v tejto súvislosti pripúšťa existenciu
aj ďalších dôkazov medzi ktoré patrí odborný posudok, znalecký posudok a týmto
ustanovením je mu zabezpečené právo navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Pravda
je však aj to, ţe náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza sluţobný úrad. Dôvodil
tieţ, ţe oprávnený orgán má posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v neprospech alebo prospech účastníka konania a tieto ustanovenia
neboli ním rešpektované. Podľa jeho názoru sa z tohto uhla pohľadu javia ustanovenia § 192
a § 233 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. ako kontraproduktívne. Aj prvostupňovým súdom
posudzovaný metodický pokyn z 28. januára 2005 č. GR ZVJS-9-13/50-2005 a z neho
vychádzajúci jednotný postup generálneho riaditeľa gen. JUDr. O. L. nemá svoje logické
opodstatnenie, pretoţe ak sa kontrolným psychiatrickým vyšetrením zmena duševnej
spôsobilosti na výkon štátnej sluţby nepreukáţe, tak odpadol tým dôvod na nariadenie
psychologického vyšetrenia u klinického psychológa, ktoré by podľa jeho názoru malo byť
nariadené v prípade, ak je po vykonanom vyšetrení /aj v prieskumnom konaní/ zistený opak
t.j. duševná nespôsobilosť. Ţalobca zdôraznil, ţe v jeho prípade však tento postup upravený
citovaným zákonom rešpektovaný nebol, aj keď absolvoval na základe pokynu mjr. R.
psychologické vyšetrenie u MUDr. M. K., ktorá vo svojom posudku z 13. októbra 2008
konštatovala absenciu akejkoľvek duševnej choroby. Závaţnejšie je však konštatovanie, ţe
ţalobca v nadväznosti na tento záver neabsolvoval lekárske vyšetrenie u sluţobného lekára
zdravotníckeho zariadenia MUDr. F., pretoţe ten ho nevyšetroval, iba písomne navrhol
realizáciu psychologického vyšetrenia. MUDr. F. totiţ nebol jeho obvodným lekárom, nemal
jeho zdravotnú dokumentáciu, ale tá sa nachádza u MUDr. P. M., sluţobného lekára ústavu
v Prešove, a preto ho ani sluţobný lekár nemohol lekársky vyšetriť. Aj o tejto skutočnosti sa
v konaní zmienil, no ostala bez povšimnutia. Je zjavné, ţe sa tak nerealizoval jednotný
postup riaditeľa, vynechal sa jeden jeho článok. Ţalobca tieţ uviedol, ţe v priebehu konania
získal informáciu, zatiaľ neoverenú, ale z konania vedeného proti inému príslušníkovi
vyplynulo, ţe mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. nemala byť v čase rozhodovania „certifikovanou“
sluţobnou psychologičkou, a preto bude vhodné, keď si odvolací súd za účelom odstránenia
jeho pochybností túto skutočnosť preverí. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe od roku 1991 je
príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráţe a túto svoju profesiu vykonával 19 rokov. Nie
je preto prijateľné konštatovanie, ţe práve s pribúdaním veku, keď je človek všeobecne uţ
viac skúsený, rozhľadený, obohatený ţivotnými ale aj profesionálnymi udalosťami, sa stal
neschopný, takmer primitív, agresívny a klamár. Konflikty, ktoré sú z posledného obdobia
boli vyprovokované, a ich význam zveličený a nevylúčil, ţe na túto argumentáciu prihliadla
sluţobná psychologička. Záverom uviedol, ţe k odvolaniu pripája aj znalecký posudok
Doc. PhDr. M. G., PhD. č. X. z 10. marca 2010, renomovanej a uznávanej súdnej znalkyne,
„záver ktorého si uţ nevyţaduje ďalší komentár“. V rámci odvolania ţalobca navrhol, aby
mu odvolací súd priznal náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktorých
výšku nešpecifikoval.
Ţalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. marca 2011 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – preskúmať zákonnosť rozhodnutia
ţalovaného, ktorým zamietol ako nedôvodné odvolanie ţalobcu proti personálnemu rozkazu
riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z 19. novembra 2008, ktorým bol ţalobca
prepustený zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráţe podľa § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z.
Za účelom aplikácie ust. § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. v zmysle ktorého
sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického
psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, bolo povinnosťou správnych
orgánov skúmať splnenie zákonných podmienok na strane ţalobcu.
Postup v konaní vo veciach sluţobného pomeru je upravený v § 233 zák.č. 73/1998
Z.z. nasledovne.
Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne
zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady (ods.1).
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2).
Dôkazy upravuje ustanovenie § 238 zák.č. 73/1998 Z.z. tak, ţe za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií,
listiny, veci a obhliadka (ods.1,2). Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane kompletného administratívneho spisu ţalovaného
je zrejmé, ţe podstatnou námietkou ţalobcu bola argumentácia, ţe v posudzovanej veci nebol
zo strany správnych orgánov zadováţený dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie.
Je nespornou skutočnosťou, ţe správne orgány pri rozhodovaní vychádzali výlučne
zo znaleckého posudku PaedDr. Mgr. K. Š., ktorá - na základe vyšetrenia ţalobcu
realizovaného 30. októbra 2008 v závere svojho znaleckého posudku - konštatovala, ţe na
základe komplexného psychologického vyšetrenia žalobca nie je duševne spôsobilý
na výkon štátnej služby.
Najvyšší súd súhlasí so ţalovaným v tom, ţe z citovaného ustanovenia § 192 ods.1
písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. nesporne vyplýva, ţe podkladom pre rozhodnutie je posudok
sluţobného klinického psychológa, avšak v súlade s cit. ust. § 233 ods.2 zák.č 73/1998 Z.z.
je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho konania, medzi
ktoré tieţ patrí zásada materiálnej pravdy.
Skutočnosť, ţe posudok sluţobného klinického psychológa je základným podkladom
pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. nevylučuje -
za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov
ohľadne zistenia duševnej spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej
sluţby.
Tento postup bol potrebný o to viac, ţe z písomného záznamu z 11. decembra 2008
z oboznámenia sa právneho zástupcu ţalobcu so spisovým materiálom k odvolaniu proti
personálnemu rozkazu (zaloţenom v administratívnom spise) vyplýva, ţe právny zástupca
ţalobcu navrhol v rámci odvolania vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie znalcom –
psychológom, pretoţe psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou, a to MUDr. M. K., na
základe vyšetrenia ţalobcu nezistila u neho ţiadne psychické problémy, pričom uviedla, ţe
ţalobca je intelektovo na hornej hranici priemeru, chápavosť a úsudok v norme, kritičnosť
nenarušená, osobnosť integrovaná, bez kvalitatívnych porúch myslenia a vnímania. Zdôraznil
tieţ, ţe tento záver je v príkrom rozpore s vyjadrením PaedDr. et. Mgr. K. Š., ktorá sa
vyjadrila aj k osobnosti a uvádza emotivitu, ţe je menej zrelá, labilná, vnútorný ţivot je
nevyváţený, nezrelý a labilný. Právny zástupca tieţ uviedol, ţe aj keď nejde o lekárske
vyšetrenie, nie je zrejmé z pouţitých metodík pri vyšetrení, či boli pouţité vhodné metodiky,
uţ vzhľadom na to, ţe si tieto vyšetrenia psychológa a psychiatra úplne odporujú. V záveru
záznamu zároveň uviedol, ţe ţalobca je ochotný v prípade akceptácie zo strany ţalovaného
podrobiť sa psychologickému vyšetreniu mimo zbor a znalcom z odboru psychológie, a to
predovšetkým ohľadne skutočnosti, či je schopný vykonávať prácu, ktorú vykonáva.
Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán sa však s uvedenou
námietkou dostatočne nevysporiadal, čo má za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.
Odvolací súd tieţ konštatuje, ţe v posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na námietky
ţalobcu znalkyňu vypočuť s tým, aby sa vyjadrila k namietaným skutočnostiam, a to za
prítomnosti ţalobcu (ako aj jeho právneho zástupcu), pričom v prípade ďalších pochybností
by prichádzalo do úvahy nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Uvedený postup sa
javí byť potrebným o to viac, ţe odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalobcu v tom,
ţe pokiaľ je klinická psychologička v sluţobnom pomere so ţalovaným, moţno mať dôvodné
pochybnosti o jej nestrannosti.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe správne
orgány oboch stupňov si pre svoj záver - ţe ţalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby
- nezadováţili dostatok skutkových podkladov, a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného
v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom.
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom
zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. a § 250k ods.1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu z dôvodu ich
nevyčíslenia nepriznal (§ 151 ods.1, 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 10. marca 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská