Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/52/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu E. E., Q. L. E. č. XXX, zastúpeného JUDr. Matejom Okálym, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, Chorvátska 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. augusta 2011, číslo: GR ZVJS-3-5-13/14-2011 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči číslo: 193 zo dňa 19. novembra 2008 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. augusta 2011, číslo: GR ZVJS-3-5-13/14-2011 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v B. č. 193 zo dňa 19. novembra 2008 podľa , a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 262,45 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Matejovi Okálymu, advokátovi.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 1.8.2011 číslo: GR ZVJS-3-5-13/14-2011 rozhodol žalovaný ako príslušný správny orgán podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ) o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v B. č. XXX zo dňa 19.11.2008 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca bol personálnym rozkazom prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa .

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 10.3.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zaviazal generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odvolací orgán na opätovné konanie a rozhodnutie. NS SR v rozsudku poukázal na skutočnosť, že druhostupňový (odvolací) orgán si pre rozhodnutie vo veci nezadovážil dostatok skutkových podkladov a konštatoval, že vzhľadom na námietky odvolateľa je potrebné vypočuť znalkyňu, klinickú psychologičku PaedDr. et. Mgr. T. E. za prítomnosti odvolateľa.

Odvolateľ žiadal zrušiť personálny rozkaz, ktorým bol na základe posudku služobného klinického psychológa so záverom, že nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru. V rámci podaného odvolania nenamietal skutkovú ani právnu stránku rozhodnutia, poukázal len na niekoľko skutočností z trvania služobného pomeru (absolvované psychiatrické vyšetrenie; subjektívny pocit absencie psychických a vážnych zdravotných problémov počas 18 rokov trvania služobného pomeru) a žiadal doplniť dokazovanie o posudok Ústrednej lekárskej komisie činnej v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) podľa ustanovenia .

V novom konaní bol právnym zástupcom odvolateľa dňa 19.5.2011 doručený psychologický posudok zo dňa 10.3.2010, ktorý vypracovala doc. PhDr. C. N., PhD., zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. 910882 v odbore psychológia 340000 a odvetviach klinická psychológia detí 340100, dospelých 340200 a psychológia sexuality 340400, ktorý je odlišný od posudku služobného klinického psychológa PaedDr. et. Mgr. T. E. (v čase vykonania vyšetrenia, v roku 2008, bola príslušníčkou zboru ustanovenou vo funkcii Klinický psychológ psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody P.), zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evidenčným číslom 914183 - odbor 340000 Psychológia, odvetvie 340200 Klinická psychológia dospelých.

Hmotnoprávnym predpokladom prepustenia príslušníka zboru zo služobného pomeru podľa ustanovenia je existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom, že príslušník zboru nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

Podmienku duševnej spôsobilosti musí príslušník zboru v súlade s ustanovením spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Duševná spôsobilosť sa nielen v prijímacom konaní, ale i počas trvania služobného pomeru posudzuje psychologickým vyšetrením príslušníka zboru, ktoré vykoná služobný klinický psychológ, teda výlučne psychológ v služobnom pomere so špecializáciou v odbore klinická psychológia. Na účely posúdenia duševnej spôsobilosti príslušníka zboru na ďalší výkon štátnej služby so zbraňou vykonávajú tieto psychologické vyšetrenia v zbore dokonca len služobní klinickí psychológovia zapísaní v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Psychologické vyšetrenie sa zameriava na zisťovanie osobnostných predpokladov potrebných na ďalší výkon štátnej služby v zbore, teda služby určenej na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti štátu.

V prípade odvolateľa bolo psychologické vyšetrenie vykonané mjr. PaedDr. et. Mgr. T. E..

Podľa odvolacieho orgánu nebol dôvod na doplnenie dokazovania o posudok Ústrednej lekárskej komisie. Podľa lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie výlučne zdravotnej spôsobilosti príslušníka zboru na ďalší výkon štátnej služby a v žiadnom prípade nesúvisí s posudzovaním duševnej spôsobilosti príslušníka zboru. Rovnako s posudzovaním duševnej spôsobilosti príslušníka zboru nesúvisí ani ambulantná správa psychiatra o zdravotnom stave odvolateľa.

Odvolací orgán viazaný konštatáciami uvedenými v rozsudku NS SR vykonal v novom konaní ďalšie dokazovanie pre objektívne zistenie skutočného stavu a získanie ďalších podkladov pre rozhodnutie. Z toho dôvodu sa dňa 29.6.2011 v priestoroch Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v P. uskutočnilo zasadnutie vo veci odvolania odvolateľa (ďalej len „zasadnutie“) za prítomnosti PaedDr. et. Mgr. T. E., doc. PhDr. C. N., PhD., por. Mgr. K. K., klinického psychológa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS P. (rozkazom generálneho riaditeľa určená na výkon kontrolných psychologických vyšetrení), odvolateľa, jeho právneho zástupcu, predsedu poradnej komisie generálneho riaditeľa zboru, kpt. JUDr. I. N. a predsedu senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa zboru, npor. Mgr. C. T.. Na zasadnutí bola kpt. JUDr. N. zhrnutá celá genéza týkajúca sa veci, pričom každý zo zúčastnených sa mal možnosť vyjadriť k jednotlivým podkladom, najmä k znaleckému posudku - vyšetreniu p. Dr. E. a psychologickému vyšetreniu - posudku p. Dr. N.. Za zlomové, resp. najdôležitejšie považoval odvolací orgán vyjadrenie p. Dr. N., ktorá na zasadnutí uviedla, že pri vypracovávaní svojho psychologického posudku na odvolateľa nemala k dispozícii anamnézu, ktorou disponovala v rámci zboru p. Dr. E. (p. Dr. N. odvolateľa vyšetrovala len na základe jeho dodaných podkladov). Preto sa na zasadnutí p. Dr. N. vyjadrila, že „na základe výsledkov vyšetrenia p. Dr. E. bolo oprávnené v roku 2008 pozastaviť výkon štátnej služby p. E.“, resp., že znalecký posudok p. Dr. E. bol v danom čase (30. októbra 2008) objektívny a mohol byť oprávnený, odôvodnený a správny.

Na zasadnutí odvolateľ namietal, že pred psychologickým vyšetrením u p. Dr. E. absolvoval dlhú cestu, nebol oddýchnutý, bol nevyspatý. Odvolací orgán nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, pretože z jeho vlastnoručne podpísaného čestného prehlásenia z 30.10.2008 je nepochybné a preukázateľné, že odvolateľ vyhlásil, že bezprostredne pred psychologickým vyšetrením nevykonával nočnú službu, neprekonal vážnejšiu zdravotnú indispozíciu (nevoľnosť, závraty, mdloby), ani nezažil ťažší duševný či nervový stres. V čestnom vyhlásení ďalej uviedol, že je dobre vyspatý, triezvy, necíti sa vyčerpaný cestou, ani inak unavený a prehlásil, že je natoľko zdravý a duševne vyrovnaný, že sa cíti schopný dobre sa sústrediť na duševnú prácu.

Odvolateľ na zasadnutí predložil nové listinné dôkazy (Doklad o psychickej spôsobilosti vodiča z 2.4.2009 podpísaný klinickou psychologičkou PhDr. P. X., Doklad o zdravotnej spôsobilosti vodiča, ktorý sa podrobuje preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti z 1.4.2009, Doklad o zdravotnej spôsobilosti vodiča z 31.3.2009 podpísaný všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. S. T., Potvrdenie PhDr. N. T. o psychickej spôsobilosti odvolateľa na držanie vodičského preukazu a vedenie motorového vozidla skup. A, B, C, D, E, T z 12.12.2008). Odvolací orgán konštatoval, že potvrdenia o psychickej a zdravotnej spôsobilosti odvolateľa sa vydávajú výlučne na účely psychickej a zdravotnej spôsobilosti na držanie vodičského preukazu a vedenie motorového vozidla skup. A, B, C, D, E, T a nie sú relevantnými psychologickými posudkami na účely zistenia duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

Zo zasadnutia bol vyhotovený záznam, s ktorým boli oboznámení všetci zúčastnení.

Na základe vyššieuvedeného odvolací orgán konštatoval, že oprávnený orgán postupoval pri vydaní personálneho rozkazu v súlade so zákonom, pri vydaní personálneho rozkazu bola splnená hmotnoprávna podmienka uvedená v a dodatočným dokazovaním bolo zadovážených dostatok podkladov pre objektívne zistenie skutočného stavu. Uskutočnenie zasadnutia a opätovné preskúmanie podkladov k psychologickému posudku služobného klinického psychológa PaedDr. et. Mgr. T. E., ako aj preskúmanie samotného psychologického posudku zo dňa 30.10.2008 a jeho porovnanie s psychologickým posudkom ktorý vypracovala doc. PhDr. C. N., PhD., považoval za vykonanie dostatočného dokazovania pre zistenie objektívneho skutkového stavu.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že ... „Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zaviazal generálneho riaditeľa na opätovné konanie a rozhodnutie a poukázal na nedostatok skutkových podkladov.

Žalovaný však v následnom konaní nepostupoval v intenciách zrušujúceho rozsudku a aj keď doplnil dokazovanie v rozsahu uvádzanom v odôvodnení rozhodnutia, nevyvodil z neho objektívny záver o správnosti personálneho rozkazu. Konštatoval, že po preskúmaní podkladov k psychologickému posudku služobného klinického psychológa PaedDr. et. Mgr. T. E., po preskúmaní samotného jej posudku a jeho porovnaní s psychologickým posudkom doc. PhDr. C. N., PhD. bolo dokazovanie postačujúce na vydanie rozhodnutia.

Odvolací orgán nevzal do úvahy závery znaleckého posudku Dr. N., jednostranne a v prospech žalovaného vysvetľoval fakultatívne a hypotetické vyjadrenia Dr. E., neumožnil mu znalecký posudok Dr. E. preskúmať, oboznámiť sa s podkladmi o ktorých sa klinická psychologička vyjadrila, že tieto pri podávaní posudku brala do úvahy.

Takúto žiadosť predniesol právny zástupca žalobcu na jednaní v P., čo je zrejmé z obsahu záznamu zo dňa 29.6.2011 a do vydania rozhodnutia ani žalobca, ani právny zástupca neboli o výsledku upovedomení.

Z vyjadrenia Dr. N. síce vyplýva, že pri vypracovaní svojho znaleckého posudku nemala k dispozícii anamnézu zo zboru väzenskej a justičnej stráže, avšak po oboznámení sa s touto anamnézou z prednesu Dr. E. na stretnutí v P. prehlásila, že aj navzdory týmto okolnostiam by svoje závery posudku v podstate nezmenila!!!

S prihliadnutím na tieto tvrdenia mal žalobca za to, že správny orgán mal v záujme zistenia objektívnej pravdy nariadiť vykonanie kontrolného znaleckého posudku k obom predloženým posudkom, za účelom odstránenia rozporov (tak ako to naznačil v zrušujúcom rozsudku NS SR), čo žalovaný opomenul.

Rozhodnutie o zamietnutí odvolania je založené na tvrdení Doc. N., ktoré však nie je správne interpretované, respektíve je účelovo použité a vytrhnuté z kontextu. Táto znalkyňa totiž uviedla, že posudok mohol byť objektívny, správny, avšak túto skutočnosť nepotvrdila. Tendenčnosť takých úvah a snáh je zrejmá aj z prvého obsahu záznamu, ktorý bol daný právnemu zástupcovi žalobcu na pripomienkovanie a až na jeho písomnú reakciu sa dodatočne upravil text podľa skutočného prejavu Dr. N.. Tá na otázku právneho zástupcu uviedla, že nemala k dispozícii podklady ani materiály, z ktorých znalkyňa Dr. E. pri ustálení záveru jej znaleckého posudku vychádzala a preto sa k nim nevie vyjadriť.

Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť použitie neúplného vyjadrenia doc. Dr. N. na prospech ZVJS.

K námietke o okolnostiach za akých došlo k samotnému výkonu znaleckého dokazovania u Dr. E. správny orgán poukázal na obsah písomného vyhlásenia žalobcu zo dňa 30.10.2008, ktorým vyhlásil že bezprostredne pred psychologickým vyšetrením nevykonával činnosť, neprekonal vážnejšiu zdravotnú indispozíciu, ani nezažil ťažší duševný nervový stres, taktiež uviedol, že je dobre vyspatý, triezvy, necíti sa vyčerpaný cestou, nie je unavený a že je natoľko zdravý a duševne vyrovnaný, že sa cíti dobre a je schopný sa sústrediť na duševnú prácu.

Uvedené potvrdenie bolo vystavené Dr. E. bez toho, aby to predniesol žalobca, dala ho podpísať počas vypĺňania testov, jeho obsahu žalobca za danej situácie nevenoval dostatočnú pozornosť. Tvrdenia v ňom obsiahnuté neboli výsledkom zrelých úvah, na otázky odpovedal formálne, neuvažujúc či v budúcnosti môžu byť pre žalobcu významné. Žalobca bol od počiatku pod značným psychickým stresom a tlakom, nakoľko mal vedomosť, že nadriadený, riaditeľ väznice v B. ho má záujem zdiskreditovať a chce ho vyhodiť z práce.

Bola ohrozená existencia žalobcovej rodiny, hlavne budúcnosť a vzdelanie detí, ktoré boli študentmi vysokých škôl a manželkin príjem nepostačoval ani na krytie nevyhnutných výdavkov, obdobie ktoré tzv. preverovaniu predchádzalo, bolo pre žalobcu skľučujúce a traumatizujúce.

Nesprávnosť takéhoto postupu, resp. existujúce nevhodné podmienky v čase vypĺňania testových hárkov a psychické rozpoloženie určite negatívne ovplyvnili dosiahnuté výsledky. Správnosť tejto premisy potvrdzuje vyjadrenie doc. N. prednesené na zasadnutí v P., že výsledok vyšetrenia Dr. E. mohol byť ovplyvnený tenziou, úzkosťou z danej situácie, dlhou cestou, nedostatkom spánku pred vyšetrením. V čase keď vykonal testy u Dr. N. boli objektívne podmienky a dosiahol kladný výsledok.

Možnosť vykonať kontrolný znalecký posudok potvrdila nielen Dr. N., ale aj prítomná služobná klinická psychologička Mgr. K..

Už z podpisu na čestnom prehlásení zo dňa 30.10.2008 možno vyvodiť, že žalobca nebol v psychickej pohode. Tomuto záveru zodpovedá skrátená forma priezviska, neusporiadané znaky písma. Podpis na čestnom prehlásení je prejavom človeka v strese, osoby, ktorá sa snaží bez uváženia mechanicky a v rýchlosti, bez úvahy požadovaný a predložený doklad podpísať.“

Žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v B. č. 193 zo dňa 19.11.2008 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že považuje rozhodnutie generálneho riaditeľa zboru č. GR ZVJS-3-5-13/14-2011 zo dňa 1.8.2011 za správne a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol.

Krajský súd podľa (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa , , preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ).

Na základe odvolania žalobcu žalovaný podľa napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

Rozhodnutiu žalovaného predchádzalo súdne konanie v ktorom Krajský súd v Prešove v konaní č.k. zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie a zrušenie skoršieho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.1.2009, č. GR ZVJS-3-30-3/14-2008. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave rozsudkom č.k. zo dňa 10.3.2011 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -47 zo dňa 29.1.2010 tak, že zrušil skoršie rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.1.2009, č. GR ZVJS-3-30-3/14-2008 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v rozsudku poukázal na , , a , ktoré upravujú problematiku prepustenia policajta zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Akcentoval povinnosť správneho orgánu postupovať tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel je povinný obstarať si potrebné podklady. Zároveň uviedol, že oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Z podkladov súdneho spisu, vrátane kompletného administratívneho spisu vyvodil, že podstatnou námietkou žalobcu bola argumentácia, že v posudzovanej veci nebol zo strany správnych orgánov zadovážený dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie.

Ďalej uviedol, že je ... „nespornou skutočnosťou, že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali výlučne zo znaleckého posudku PaedDr. et. Mgr. T. D., ktorá - na základe vyšetrenia žalobcu realizovaného 30. októbra 2008 v závere svojho znaleckého posudku - konštatovala, že na základe komplexného psychologického vyšetrenia žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.“

Najvyšší súd súhlasil so žalovaným v tom, že z citovaného ustanovenia ods. l písm. c) nesporne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie je posudok služobného klinického psychológa, avšak v súlade s cit. ust. bolo povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré tiež patrí zásada materiálnej pravdy.

Skutočnosť, že posudok služobného klinického psychológa je základným podkladom pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia nevylučuje -za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov ohľadne zistenia duševnej spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej služby.

Tento postup bol potrebný o to viac, že z písomného záznamu z 11. decembra 2008 z oboznámenia sa právneho zástupcu žalobcu so spisovým materiálom k odvolaniu proti personálnemu rozkazu (založenom v administratívnom spise) vyplýva, že právny zástupca žalobcu navrhol v rámci odvolania vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie znalcom - psychológom, pretože psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou, a to MUDr. C. T., na základe vyšetrenia žalobcu nezistila u neho žiadne psychické problémy, pričom uviedla, že žalobca je intelektovo na hornej hranici priemeru, chápavosť a úsudok v norme, kritičnosť nenarušená, osobnosť integrovaná, bez kvalitatívnych porúch myslenia a vnímania. Zdôraznil tiež, že tento záver je v príkrom rozpore s vyjadrením PaedDr. et. Mgr. T. E., ktorá sa vyjadrila aj k osobnosti a uvádza emotivitu, že je menej zrelá, labilná, vnútorný život je nevyvážený, nezrelý a labilný. Právny zástupca tiež uviedol, že aj keď nejde o lekárske vyšetrenie, nie je zrejmé z použitých metodík pri vyšetrení, či boli použité vhodné metodiky, už vzhľadom na to, že si tieto vyšetrenia psychológa a psychiatra úplne odporujú. V závere záznamu zároveň uviedol, že žalobca je ochotný v prípade akceptácie zo strany žalovaného podrobiť sa psychologickému vyšetreniu mimo zbor a znalcom z odboru psychológie, a to predovšetkým ohľadne skutočnosti, či je schopný vykonávať prácu, ktorú vykonáva.

Žalovaný správny orgán sa však s uvedenou námietkou dostatočne nevysporiadal, čo má za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Odvolací súd tiež konštatoval, že v posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na námietky žalobcu znalkyňu vypočuť s tým, aby sa vyjadrila k namietaným skutočnostiam, a to za prítomnosti žalobcu (ako aj jeho právneho zástupcu), pričom v prípade ďalších pochybností by prichádzalo do úvahy nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Uvedený postup sa javí byť potrebným o to viac, že odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že pokiaľ je klinická psychologička v služobnom pomere so žalovaným, možno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoj záver - že žalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej služby - nezadovážili dostatok skutkových podkladov, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

V danom prípade sa krajský súd stotožnil so žalobnými námietkami žalobcu, že ani v ďalšom konaní, pri posudzovaní otázky duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby, žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, teda sa dôsledne neriadil záväzným právnym názorom súdu (v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - ) a opätovne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ( pícm. c) ).

Predovšetkým treba zdôrazniť, že ak žalobca predložil psychologický posudok Doc. PhDr. C. N., PhD. zo dňa 10.3.2010, zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. 910882 v odbore psychológia 340000 a odvetviach klinická psychológia detí 340100, dospelých 340200 a psychológia sexuality 340400, ktorý je odlišný od posudku služobného klinického psychológa PaedDr. et. Mgr. T. E., keďže podľa záverov posudku ide u žalobcu o osobnosť primerane intelektovo diferencovanú, komponovanú do sangvinického typu temperamentu, vitálnu, spoločenskú, činorodú, komunikatívnu, pozitívne motivovanú k pracovnej realizácii, s intelektovou a pamäťovou kapacitou v pásme normy (117, MQ 114), bez prítomnosti pamäťových porúch, bez významných znakov organického poškodenia mozgu, bez významného psychického a sociálneho zlyhania v anamnéze, regulovanú, bez porúch emócií a prežívania, s bežne produktívnym myslením, bez konfabulácií, s vyjadrením prosociálnej (pozitívne sociálnej a citovej väzby), aktuálne s primeranou toleranciou na stres (psychosomatickú záťaž), bez povahových a patologických sklonov klamať, vymýšľať, skresľovať, zveličovať a bagatelizovať prežité udalosti, aktuálna úroveň intelektuálnych schopností sa pohybuje v pásme normy. Pamäťové schopnosti sú zachované v pásme normy, pamäťové poruchy nezistené. Reč je zachovaná, gramatická, pojmotvorná, syntax a slovná zásoba zodpovedá veku a úrovni vzdelania. Percepcia - vnímanie je v norme, bez patologických fenoménov. Vizuálno-motorická koordinácia posudzovaného je v norme, dynamogénia psychickej činnosti zachovaná. Pružnosť poznávacích prejavov menovaného je veku primeraná, v norme. Povahový ani patologický sklon klamať, vymýšľať, skresľovať, zveličovať a bagatelizovať prežité udalosti nezisťuje. Kvalita a presnosť percepcie je v norme. Poruchy pozornosti nezisťuje, predstavivosť je konvenčná, flexibilita psychických procesov sa pohybuje v pásme normy. Projektívne ide o osobnosť integrovanú, primerane intelektovo diferencovanú, bez porúch afektivity a prežívania, bez patologických a povahových sklonov k agresivite a impulzivite, diferencovaná konať prosociálne, keď v zmysle záznamov zo zasadnutia zo dňa 29.6.2011 doc. PhDr. C. N., PhD. aj napriek skutočnosti, že pri svojom vyšetrení žalobcu nemala k dispozícii anamnézu o disciplinárnych previneniach resp. priestupkoch žalobcu by ... „záver svojho vyšetrenia aj s ohľadom na anamnézu zo ZVJS, podstatne nezmenila“, bolo úlohou žalovaného nariadiť vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania k obom predloženým posudkom za účelom odstránenia rozporov tak, ako to naznačil Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmeňujúcom rozsudku.

Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, preto krajský súd podľa , preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude nariadiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku tak, ako to naznačil krajský súd v skoršej časti rozsudku a rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 262, Eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia tak, ako ich vyčíslil právny zástupca podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnych služieb: 1/ prevzatie a príprava dňa 18.8.2011 á 57 Eur, 2/ spísanie a podanie žaloby dňa 8.9.2011 á 57 Eur, 3/ účasť na vyhlásení rozsudku dňa 2.10.2012 á 14,67 Eur + 3 x tzv. režijný paušál, z toho 2 x 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur, spolu 151,30 Eur (128,67 + 22,63), z náhrady cestovného za účasť právneho zástupcu na úkone konanom v G. dňa 2.10.2012 (vyhlásenie rozsudku) za použitia osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb SN-930BC, t.j. za 130 km tam i späť s použitím priemernej spotreby za 1 liter PHM vo výške 1,493 Eur za október 2012. Cesta dňa 2.10.2012 (5,7 l x 1,493) / 100 = (0,085101 + 0,183) x 130 = 34,85 Eur. Cestovné spolu 34,85 Eur, náhrady za stratu času stráveného na ceste dňa 2.10.2010 zo D. L. E. do G. a späť v trvaní 6 začatých polhodín, t.j. 6 x 12,72 Eur = 76,30 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 262,45 Eur (151,30 + 34,85 + 76,30 Eur).

Súd nepriznal odmenu za úkon: ďalšia porada s klientom dňa 3.11.2011 s poukazom na vyhlášky a skutočnosť, že ide o preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy piatej časti v ktorom súd dokazovanie nevykonával a vo veci ani nebolo nariadené pojednávanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.