Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sž/40/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobcu : R. L. ž.p., a.s., so sídlom v K., právne zastúpeného JUDr. D. B., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému: Národná banka Slovenska so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. zo dňa 02.06.2009 takto,

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky

Slovenska č. zo dňa 02.06.2009 vo výroku pod písm. b), ktorým bola spoločnosti R. L. Ţ.P., a.s. G. K. uloţená pokuta 200 000 Eur m e n í tak, ţe podľa , o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá spoločnosti R. L. Ţ.P., a.s. G. K. pokutu 2000 Eur, ktorá je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Správy finančnej kontroly Košice číslo 7000089529/8180, konštantný symbol 0558, variabilný symbol 31 690 904, vedený v Štátnej pokladnici.

Vo zvyšku ţalobu z a m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 02.06.2009 Banková rada

Národnej banky Slovenska zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. OPK-13557-4/2008 zo dňa 05.02.2009 tak, ţe ţalobcovi uloţila

a) podľa ustanovenia o poisťovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“) predloţiť informácie a doklady v lehote do 10 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia písomne a elektronicky na technickom nosiči dát, obsahujúce počiatočné stavy k 01. januáru 2008

na analytických účtoch a jednotlivé denné obraty na analytických účtoch za obdobie od 01. januára 2008 do 31. marca 2008 vrátane, ktoré poisťovňa R. sumarizovala a vykazovala k 31. marcu 2008 vo výkaze Ppn (BIL) 01-04 Bilancia aktív a pasív, ktorý tvoril prílohu č. 1 k Opatreniu NBS z 24. októbra 2006 č. 8/2006 o predkladaní výkazov poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní ďalej len „Ppn (BIL) 01-04“, a to v poloţke na riadku č. 30 „Pohľadávky voči poisteným v čistej výške“ a v poloţke na riadku č. 84 „Finančné záväzky z investičných zmlúv“. AS b) Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. e) zákona o poisťovníctve pokutu v sume 200 000 Eur za porušenie ustanovenia § 48 ods. 9 a 10 zákona o poisťovníctve tým, ţe poisťovňa R. nepredloţila informácie a doklady vyţiadané Národnou bankou Slovenska, a to počiatočné stavy k 01. januáru 2008 na analytických účtoch a jednotlivé obraty na analytických účtoch za mesiace január, február a marec 2008, ktoré poisťovňa R. sumarizovala a vykazovala vo výkaze Ppn (BIL) 01-04, a to v poloţkách „Pohľadávky voči poisteným v čistej výške“ a „Finančné záväzky z investičných zmlúv“. Výkaz bol vypracovaný k 31. marcu 2008 a predloţený Národnej banke Slovenska prostredníctvom aplikačného programového systému STATUS DFT – Zber, spracovanie a uchovávanie štatistických údajov subjektov finančného trhu Slovenskej republiky.

Ţalobca sa včas podanou ţalobou, argumentačne doplnenou podaním zo dňa

12.1.2011 domáhal, aby súd rozsudkom zrušil rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. zo dňa 02.06.2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. OPK-13557-4/2008 zo dňa 05.02.2009 a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie.

Obidve napadnuté rozhodnutia sú podľa ţalobcu nezákonné pre nesprávne právne

posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok právne relevantných dôvodov a pre prekračovanie právomoci pri poţiadavkách, ktoré konaniu predchádzali.

Ţalobca tvrdil nevyhnutnosť zdôvodnenia požiadavky poisťovne pri výkone

dohľadu. Ak má nastať povinnosť poisťovne na základe § 35 ods. 1 zákona o dohľade, musí predtým nastať situácia, ţe predmet povinnosti poisťovne musí byť potrebný na účely dohľadu. Poisťovňa bezpochyby nie je podľa § 35 ods. 1 zákona o dohľade povinná poskytnúť kaţdú informáciu, ale iba tú, ktorá je potrebná pre účely dohľadu. Zistenie, ktorá zo všetkých informácii je potrebná pre účely dohľadu, predpokladá aspoň rámcové zdôvodnenie dohliadanej hmotno - právnej normy, ktorej dodrţiavanie sa dohliada a aspoň rámcové osvedčenie súvislosti medzi poţiadavkou a touto dohliadanou právnou normou, pričom vzhľadom na procesný charakter ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o dohľade ako aj vzhľadom na legislatívne - technickú konštrukciu tejto normy, je iba strohý poukaz na § 35 ods. 1 zákona o dohľade nedostatočný, pretoţe neumoţňuje zistiť, či hypotéza tejto právnej normy vôbec nastala. Nepostačuje, ak naplnenie povinnosti podľa § 35 ods. 1 zákona sa zdôvodní s poukazom na § 35 ods. 1 zákona. Z hľadiska poţiadavky na odôvodnenie treba prihliadať i na skutočnosť, ţe poisťovňa kaţdoročne uhrádza tzv. poplatok za dohľad cez 1.2 mil. Sk ročne. V okolnostiach prípadu ţalovaný primerane neodôvodnil prvé písomné akty, ktorých nesplnenie má byť skutkovým základom začatého konania o uloţených sankciách.

Ţalobca ďalej namietal, ţe právna kvalifikácia ţalovaného týkajúca sa aplikácie

právnej úpravy zákona o poisťovníctve vo vzťahu k tvrdenému konaniu poisťovne,

je nesprávna, pretoţe ţalovaný nesprávne právne kvalifikoval ním identifikované konanie poisťovne podľa zákona o poisťovníctve.

V nadväznosti na ustanovenie § 48 ods. 8 zákona o poisťovníctve („vzťahy medzi

NBS a osobami podliehajúcimi dohľadu sa pri výkone dohľadu spravujú zákonom o dohľade„) predstavuje zákon o dohľade lex specialis, a teda akékoľvek porušenie povinnosti poisťovne pri výkone dohľadu, mimo porušenia povinností uvedených v zákone o poisťovníctve upravených v § 1 aţ 47, ktoré ukladajú poisťovni povinnosti v súvislosti s poisťovacou činnosťou, bol orgán dohľadu povinný kvalifikovať v zmysle zákona o dohľade.

V čase spáchania skutku v roku 2008, ustanovenie § 67 zákona o poisťovníctve

neumoţňovalo ukladanie sankcií za porušenie právnych predpisov upravujúcich výkon dohľadu. V tom čase jediným právnym predpisom, ktorý upravoval sankcie pre porušenie povinností pri výkone dohľadu bol o dohľade, a teda ţalovaný ani nemohol uloţiť ţalobcovi za skutok opísaný v rozhodnutiach sankciu podľa zákona o poisťovníctve a ani vo výške predpokladanej zákonom o poisťovníctve. Výška sankcie bola v danom prípade v súlade s ust. v znení účinnom v tom čase obmedzená sumou 500.000,--Sk, ak išlo o právnickú osobu. Aţ po novelizácii ust. s účinnosťou od 1.1.2009 by bolo moţné ukladať sankcie podľa zákona o poisťovníctve aj za prípadné porušenie predpisov o výkone dohľadu. Takéto sankcionovanie by sa však nemohlo vzťahovať na skutky, ktoré sa stali pred 01.01.2009. Sankcionovanie v napadnutom rozhodnutí ţalobca preto povaţuje za retroaktívne.

Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.10.2009 k ţalobe navrhoval, aby najvyšší súd ţalobu

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom a sú riadne odôvodnené, pričom ţalovaný neprekročil svoje právomoci v konaní a ani pri poţiadavkách, ktoré predchádzali konaniu a vydaniu rozhodnutí. Kaţdá poisťovňa (aj ţalujúca poisťovňa R.) je v rámci svojej činnosti regulovanej zákonom o poisťovníctve povinná viesť účtovníctvo v súlade so záväznými účtovnými pravidlami podľa účtovných predpisov, teda podľa zákona o účtovníctve a vykonávacích predpisov k zákonu o účtovníctve. Činnosť kaţdej poisťovne (vrátane správnosti jej účtovníctva z hľadiska záväzných účtovných pravidiel) podlieha dohľadu nad poisťovníctvom, respektíve dohľadu nad finančným trhom v oblasti poisťovníctva. Vykonávanie dohľadu nad poisťovníctvom (a vôbec celého dohľadu nad finančným trhom) tvorí súčasť kompetencií a úloh Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pri dohľade nad činnosťou poisťovní je príslušná preverovať aj správnosť účtovníctva poisťovne z hľadiska záväzných účtovných pravidiel. Pritom na účely dohľadu nad poisťovňami je Národná banka Slovenska oprávnená podľa zákona o poisťovníctve a do 31. 3. 2008 bola podľa , ako aj podľa zákona o dohľade nad finančným trhom poţadovať od poisťovní údaje, vrátane záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi, doklady, informácie a iné podklady a vysvetlenia o činnosti poisťovní, a to aj o účtovníctve poisťovní. Pritom zhromaţďovanie informácií a údajov o dohliadaných subjektoch finančného trhu a o činnosti dohliadaných subjektov finančného trhu, ktoré vykonáva Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom podľa ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom a podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu (vrátane zákona o poisťovníctve), je oprávneným zhromaţďovaním informácií a údajov, ktoré plne rešpektuje ustanovenie a ďalšie ustanovenia SR.

Ţalovaný teda jednoznačne oprávnene poţiadal poisťovňu R. o predloţenie údajov

o analytických účtoch za účelom ozrejmenia a preukázania toho čo, kedy a akým spôsobom zapríčinilo výraznú zmenu v predmetných poloţkách súvahy za prvé tri mesiace. Ţalovaný teda v rámci výkonu dohľadu na diaľku plnil len svoju zákonnú kompetenciu a úlohu.

Ţalobcovi (dohliadanému subjektu) neprináleţí kompetencia posudzovať oprávnenosť

a rozhodovať o oprávnenosti poţiadaviek ţalovanej NBS (ako orgánu dohľadu). Rovnako ţalobcovi (dohliadanému subjektu) neprináleţí kompetencia rozhodovať, či si ţalobca (dohliadaný subjekt) splní alebo nesplní zákonom uloţenú povinnosť poskytnúť ţalovanému ako orgánu dohľadu ním poţadované informácie, doklady, podklady, vysvetlenia alebo iné údaje na účely dohľadu, ale taktieţ ţalobcovi (dohliadanému subjektu) neprináleţí kompetencia rozhodovať, či je alebo nie je dostatočný alebo dostatočne zdôvodnený účel poskytnutia informácií, dokladov, podkladov, vysvetlení alebo iných údajov, ktoré ţalovaný ako orgán dohľadu poţaduje od ţalobcu (dohliadaného subjektu) na účely zákonom uloţeného dohľadu aj nad činnosťou ţalobcu (dohliadaného subjektu). Z tohto dôvodu ţalovaný povaţuje tvrdenia ţalobcu za účelové a neopodstatnené.

Sankcie boli uloţené zákonným spôsobom, keďţe boli porušené ustanovenia § 48 ods.

9 a 10 zákona o poisťovníctve, ktoré môţu súvisieť, ale nemusia súvisieť (či uţ priamo alebo nepriamo) s vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovne (čo sa ţalobca snaţí účelovo prekrútiť vo svojej ţalobe). V konečnom dôsledku však táto otázka nie je kľúčová, keďţe účtovníctvo poisťovne vţdy do určitej miery súvisí s vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovne, a to minimálne v tom, ţe kaţdej poisťovni z vykonávania poisťovacej činnosti okrem iného vznikajú aktíva poisťovne (majetok vrátane pohľadávok poisťovne a iné aktíva poisťovne) a pasíva poisťovne (záväzky poisťovne a iné pasíva poisťovne), ktoré patria medzi skutočnosti tvoriace záväzný predmet účtovníctva poisťovne podľa účtovných predpisov. Ţalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, ţe predmet dohľadu nad poisťovníctvom je zakotvený ustanoveniami § 48 ods. 1 a 2 zákona o poisťovníctve, podľa ktorých je predmetom dohľadu najmä dodrţiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a dodrţiavanie podmienok určených v rozhodnutiach vydaných podľa zákona o poisťovníctve. Ţalobca (dohliadaný subjekt) nemá kompetenciu posudzovať oprávnenosť poţiadaviek ţalovaného na poskytnutie informácii na účely dohľadu podľa zákonných ustanovení a rovnako ţalobca (dohliadaný subjekt) nemá kompetenciu rozhodovať, či je alebo nie je dostatočný alebo dostatočne zdôvodnený účel poskytnutia poţadovaných informácií, dokladov, podkladov, vysvetlení alebo iných údajov‚ nepredloţenie poţadovaných informácií, tým neumoţnilo ţalovanému preveriť príčiny významného nárastu, spôsob realizácie tohto nárastu, zistiť presný čas, kedy k tomuto nárastu došlo.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:

Banková rada Národnej banky Slovenska napadnutým rozhodnutím č.

zo dňa 02.06.2009 vo výroku pod písm. b/ uloţila podľa ods. l písm. e/ o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ţalobcovi pokutu v sume 200 000 Eur. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe pokuta bola uloţená podľa zákona o poisťovníctve v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ku dňu 02.06.2009.

Podľa o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vydania

napadnutého rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, spočívajúce v nedodržaní podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti, alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovni, alebo pobočke zahraničnej zaisťovni pokutu od 20.000,- Sk do 20.000.000,-Sk.

Najvyšší súd uznal, ako dôvodnú námietku ţalobcu, ţe v ustanovení § 67 ods. 1 slová

„na výkon dohľadu“ boli vloţené do právnej normy ustanovenia o poisťovníctve aţ novelou, , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2009. Vzhľadom na to skutok, ktorý tvorí predmet správneho deliktu v podobe protiprávneho stavu moţno podľa právnej úpravy tak, ako ho kvalifikoval ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, posudzovať iba za obdobie od 01.01.2009 do vydania napadnutého rozhodnutia, dňa 02.06.2009.

Skutok bol vymedzený vo forme protiprávneho stavu nasledovne:

„za porušenie ust. § 48 ods. 9 a 10 zákona o poisťovníctve tým, že poisťovňa R.

nepredložila informácie a doklady vyžiadané Národnou bankou Slovenska, a to počiatočné stavy k 01.01.2008 na analytických účtoch a jednotlivé obraty na analytických účtoch za mesiace január, február a marec 2008, ktoré poisťovňa R. sumarizovala a vykazovala vo výkaze Ppn(Bl)01-04 a to položkách „pohľadávky voči poisteniu v čistej výške“ a „finančné záväzky z investičných zmlúv“. Výkaz bol vypracovaný k 31. marcu 2008 a predložený Národnej banke Slovenska prostredníctvom aplikačného programu systému STATUS DFT-zber, spracovanie a uchovávanie štatistických údajov subjektov finančného trhu Slovenskej republiky“.

Najvyšší súd opätovne zdôrazňuje, ţe opísaný skutok, vymedzený trvaním

protiprávneho stavu - nepredloţením informácií a dokladov, moţno podľa tej právnej kvalifikácie, ktorú pouţil ţalovaný, t.j. § 67 ods. 1 písm. e/ zákona o poisťovníctve v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (dňa 02.06.2009) posudzovať iba za obdobie od účinnosti novely zákona od 01.01.2009 do 02.06.2009.

Podľa , ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo inej právnej veci vyplývajúcej z občiansko-právnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykoná dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Podľa , vo veciach uvedených v môže súd rozhodnúť

rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle v spojení s

ods. 5 rozhodol rozsudkom o peňaţnej sankcii podľa ust. zákona o poisťovníctve a uloţil ţalobcovi pokutu v sume 2 000 Eur, pretoţe na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodla Banková rada Národnej banky Slovenska. Najvyšší súd tak rozhodol s ohľadom na skutočnosť, ţe skutok tak ako bol vymedzený Bankovou radou Národnej banky Slovenska bolo moţné podľa pouţitého ustanovenia ods. l písm. e/ zákona o poisťovníctve v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (02.06.2009) kvalifikovať iba za obdobie od 01.01.2009 do 02.06.2009, a to s ohľadom na skutočnosť, ţe podľa dikcie ust. zákona o poisťovníctve v znení účinnom do 31.12.2008 sa toto ustanovenie na výkon dohľadu do 31.12.2008 nevzťahovalo. Toto ustanovenie bolo o sankcie za „nedostatky v činnosti poisťovne spojené s výkonom dohľadu“ rozšírené aţ s účinnosťou od 01.01.2009.

Pri určení výšky sankcie súd prihliadol na obdobie trvania protiprávneho stavu

od 01.01.2009 do 02.06.2009. Išlo o prvé porušenie tejto povinnosti, preto súd i s prihliadnutím na právnu prax najvyššieho súdu v obdobnej veci pod sp. zn. , v ktorej bol viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR (-40 zo dňa 16.12.2009), zníţil pokutu na 2 000 Eur. Právna prax Ústavného súdu Slovenskej republiky v oblasti tzv. arbitrárnych rozhodnutí obmedzila moţnosti správnej úvahy orgánu verejnej správy i úvahy správnych súdov na exaktné a podrobné odôvodnenie výšky uloţených pokút, čo nie vţdy je uskutočniteľné. Dôsledkom toho je zniţovanie sankcií na bod, ktorý sa identifikuje ako racionálne najniţšia moţná sankcia pri danom skutkovom stave a intenzite odôvodnenia.

Najvyšší súd v danom prípad aplikoval ústavne konformný výklad s pouţitím čl. 152

ods.4 SR.

Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa článku 49 len zákon ustanoví, ktoré konanie

je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Ustanovenie SR v spojení s SR umoţňuje

aplikáciu sankčného ustanovenia § 67 ods.1, písm. e) zákona o poisťovníctve iba na zodpovedajúcu časť protiprávneho stavu .

Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu ţalobcu zamietol

z dôvodu, ţe v tejto časti rozpor so zákonom nezistil. Povinnosť ţalobcu podľa § 67 ods.1,

písm. c) o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predloţiť ţalovanému informácie a doklady na ďalej trvá, jej nesplnenie môţe byť sankcionované osobitným rozhodnutím.

Najvyšší súd v prvom rade poznamenáva, ţe z hľadiska vecnej pôsobnosti je zákon

č. o poisťovníctve lex specialis vo vzťahu k všeobecnému o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto špecialita vyplýva z ust. o poisťovníctve a znamená, ţe zákon o poisťovníctve upravuje výkon dohľadu nad poisťovňou jednak špeciálnymi ustanoveniami, ktoré sú uvedené v tomto zákone, najmä v (výkon dohľadu) a subsidiárne osobitným Táto špeciality sa prejavuje i v úprave správnych deliktov poisťovní pri výkone dohľadu, kde má prednosť špeciálna úprava o poisťovníctve.

Podľa o poisťovníctve, osoby podliehajúce dohľadu

podľa ods. 1, dohľadu podľa § 49 a doplňujúcemu dohľadu nad finančnými konglomerátmi sú v lehote určenej Národnou bankou Slovenska povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje vrátane záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi, doklady, informácie a iné podklady a vysvetlenia, ktoré Národná banka Slovenska potrebuje na vykonávanie svojich úloh podľa tohto zákona a osobitného zákona.

Podľa o poisťovníctve, údaje, doklady a informácie

podľa ods. 9 musia byť úplné, správne pravdivé, aktuálne, zrozumiteľné, prehľadné, preukázateľné a musia byť predložené včas. Ak údaje, doklady a informácie nie sú predložené spôsobom určeným Národnou bankou Slovenska alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

Najvyšší súd konštatuje, ţe ţalobca ako poisťovňa podliehajúca výkonu dohľadu

Národnej banky Slovenska v zmysle o poisťovníctve nepredloţila ţiadané doklady v rámci výkonu dohľadu Národnej banke Slovenska.

Podľa o poisťovníctve predmetom dohľadu

vykonávaného podľa ods. 1 je najmä dodržiavanie ustanovení tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Najvyšší súd konštatuje, ţe dohľadom sa rozumie špecifické kontrolné oprávnenie

Národnej banky Slovenska, pričom zo ţiadneho ustanovenia ani zákona nevyplýva, ţe Národná banka Slovenska by mala zdôvodňovať dohliadanému subjektu, z akého dôvodu dohľad u neho vykonáva. Vykonávanie dohľadu nad činnosťou poisťovne je zákonnou právomocou Národnej banky Slovenska. Odôvodnenie jeho realizácie nie je Národná banka Slovenska dohliadanému subjektu uviesť, ak jej zákon túto povinnosť osobitne neukladá. Právna poţiadavka na zdôvodnenie postupu vyplývajúca zo základných zásad a princípov správneho konania by sa mohla vyskytnúť iba v prípade, ak by išlo o výkon právomoci zjavne neproporcionálnym postupom, resp. s významným zásahom do základných práv a slobôd. V danom prípade neboli osvedčené ani náznaky takéhoto postupu zo strany ţalovaného.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa Ţalobca mal

vo veci úspech v časti výroku, týkajúceho sa pod písm. b/ napadnutého rozhodnutia, jeho neúspech predstavuje časť výroku pod písm. a/ napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola ţaloba zamietnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti najvyšší súd konštatuje, ţe neúspech ţalobcu prevaţuje nad jeho úspechom. Súd ţalobcovi náhradu trov konania preto nepriznal. Súčasne nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 15. marca 2011

JUDr. Ivan R u m a n a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková