Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/48/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Sekelského a JUDr. Jany Serbovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 16. marca 2011 v trestnej veci obvineného V. F.

pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5

účinného do 31. decembra 2005, vedenej pôvodne na

Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK , o dovolaní, ktoré podal obvinený V. F.,

zastúpený obhajcom JUDr. M. K., advokátom v Košiciach, proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne zo 4. marca 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa per analogiam, s použitím Trestného

poriadku a contrario, dovolanie obvineného V. F. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 13. januára 2010

bol obvinený V. F. podľa s použitím ,

podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 10. januára 2007, sp. zn.

PK , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

30. mája 2007, sp. zn. , za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, , účinného do 31. decembra 2005

vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ktoré

v súčasnosti po preradení vykonáva v druhej nápravnovýchovnej skupine a podľa § 68 ods. 1

určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Na základe sťažnosti prokurátora, podanej v neprospech obvineného V. F. proti

tomuto uzneseniu, Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 4. marca 2010,

sp. zn. , rozhodol tak, že podľa

2

uznesenie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13. januára 2010, sp. zn. , zrušil

a podľa , návrh obvineného V. F. o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Obvinený V. F., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. M. K., podal proti

uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/

. V ňom uviedol, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne

bol porušený zákon v ustanovení a

ako aj v ďalších jeho ustanoveniach a taktiež bol porušený zákon v ustanovení § 66 Trestného

zákona.

Namietal, že Krajský súd v Trenčíne závažným spôsobom porušil jeho právo

na obhajobu, keď zmenil rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v jeho neprospech po podaní

sťažnosti prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín, a tým mu odňal možnosť podať riadny

opravný prostriedok voči jeho rozhodnutiu. Krajský súd spochybnil polepšenie odsúdeného

vo výkone trestu odňatia slobody a predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny

život. Toto rozhodnutie oprel o skutočnosť, že podľa hodnotenia NOO a ÚV TOS Trenčín,

správanie odsúdeného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni. Tiež

poukázal na skutočnosť, že krajský súd vyhodnotil jeho správanie ako účelové, pričom tieto

svoje tvrdenia nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Pri svojom rozhodovaní mal

Krajský súd striktne vychádzať z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Navrhol preto, aby dovolací súd podľa vyslovil

rozsudkom, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. ,

zo dňa 4. marca 2010 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12 a § 415 Trestného

poriadku ako aj v ďalších jeho ustanoveniach a taktiež, že bol porušený zákon v ustanovení

v neprospech obvineného V. F. a podľa Trestného

poriadku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a podľa

prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného V. F. zaslal vyjadrenie prokurátor Okresnej prokuratúry

v Trenčíne, v ktorom uviedol, že nie je možné vyvodiť jednoznačný a presvedčivý záver

o tom, že odsúdený dosiahol vo výkone trestu odňatia slobody taký stupeň nápravy, že sa už

zbavil práve tých negatívnych charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli

ku spáchaniu trestnej činnosti, že na splnenie účelu trestu u neho

3

už ďalší výkon trestu nie je potrebný a že je u neho len minimálne riziko recidívy. Vzorné

správanie a poctivý pomer k práci odsúdeného považoval prokurátor za účelové,

aby tak dosiahol predčasné ukončenie výkonu trestu. Navrhol, aby dovolací súd v zmysle

dovolanie obvineného V. F. zamietol.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená.

nevymedzuje pojem „vec právoplatne skončená“, ale z výkladu

ustanovení až , ktoré upravujú dovolanie, ako mimoriadny

opravný prostriedok, možno prijať záver, že tento pojem napĺňajú len tie rozhodnutia, ktoré

sa týkajú merita veci, teda rozhodnutia, ktorými sa končí trestné stíhanie obvineného

ako celok. Je neprípustné, dovolaním napadnúť aj iné, parciálne rozhodnutia súdov oboch

inštancií, okrem prípadu uvedeného v ustanovení .

Rozhodnutím vo veci samej, teda meritórnym rozhodnutím je:

1. rozsudok, alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu

uložený trest, resp. ochranné opatrenie, alebo bolo upustené od potrestania,

2. rozsudok, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby,

3. uznesenie o zastavení trestného stíhania,

4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu,

5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia,

6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

7. uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu § 334 ods. 4

,

9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo

uzneseniu uvedenému sub. 1 až 7.

V posudzovanej veci dovolanie bolo podané procesnou stranou vo veci, v ktorej nemá

aktívnu legitimáciu na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

4

Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie

procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,

ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení až písm. l/ .

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem

dôvodov uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené

ustanovenie alebo o väzbe alebo podmienečnom

prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Z ustanovenia vyplýva, že rozhodnutia

o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody môže dovolaním

napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona preto nemá v tomto smere aktívnu

legitimáciu.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 ods. 1

dovolanie obvineného V. F. odmietol, použijúc uvedené ustanovenie

analogicky, lebo výslovne neobsahuje dôvod odmietnutia dovolania v prípade, keď je to

zo zákona neprípustné. Ako dôkaz z opaku (argumentum a contrario) vyplýva táto skutočnosť

z ustanovenia , ktoré priznáva v uvedenom prípade aktívnu

legitimáciu iba ministrovi spravodlivosti. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2006, sp. zn.

.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 16. marca 2011

JUDr. M. L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová