Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a88/362368.842ede.pdf
PDF · 97.55 KB
No categories available
3Tdo/48/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 48/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Sekelského a JUDr. Jany Serbovej
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 16. marca 2011 v trestnej veci obvineného V. F.
pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, vedenej pôvodne na
Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2Tš 8/05, o dovolaní, ktoré podal obvinený V. F.,
zastúpený obhajcom JUDr. M. K., advokátom v Košiciach, proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne zo 4. marca 2010, sp. zn. 6Tos 12/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 Trestného poriadku per analogiam, s použitím § 371 ods. 2 Trestného
poriadku a contrario, dovolanie obvineného V. F. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Pp 123/09, zo dňa 13. januára 2010
bol obvinený V. F. podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 10. januára 2007, sp. zn.
PK 2Tš 8/05, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30. mája 2007, sp. zn. 1 Toš 6/2007, za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005
vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ktoré
v súčasnosti po preradení vykonáva v druhej nápravnovýchovnej skupine a podľa § 68 ods. 1
Trestného zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Na základe sťažnosti prokurátora, podanej v neprospech obvineného V. F. proti
tomuto uzneseniu, Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 4. marca 2010,
sp. zn. 6 Tos 12/2010, rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku
uznesenie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13. januára 2010, sp. zn. 8 Pp 123/2009, zrušil
a podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona návrh obvineného V. F. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Obvinený V. F., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. M. K., podal proti
uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/
Trestného poriadku. V ňom uviedol, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne
bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 12 a § 415 Trestného poriadku
ako aj v ďalších jeho ustanoveniach a taktiež bol porušený zákon v ustanovení § 66 Trestného
zákona.
Namietal, že Krajský súd v Trenčíne závažným spôsobom porušil jeho právo
na obhajobu, keď zmenil rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v jeho neprospech po podaní
sťažnosti prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín, a tým mu odňal možnosť podať riadny
opravný prostriedok voči jeho rozhodnutiu. Krajský súd spochybnil polepšenie odsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody a predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny
život. Toto rozhodnutie oprel o skutočnosť, že podľa hodnotenia NOO a ÚV TOS Trenčín,
správanie odsúdeného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni. Tiež
poukázal na skutočnosť, že krajský súd vyhodnotil jeho správanie ako účelové, pričom tieto
svoje tvrdenia nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Pri svojom rozhodovaní mal
Krajský súd striktne vychádzať z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil
rozsudkom, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6 Tos 12/2010,
zo dňa 4. marca 2010 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12 a § 415 Trestného
poriadku ako aj v ďalších jeho ustanoveniach a taktiež, že bol porušený zákon v ustanovení
§ 66 Trestného zákona v neprospech obvineného V. F. a podľa § 386 ods. 2 Trestného
poriadku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku
prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného V. F. zaslal vyjadrenie prokurátor Okresnej prokuratúry
v Trenčíne, v ktorom uviedol, že nie je možné vyvodiť jednoznačný a presvedčivý záver
o tom, že odsúdený dosiahol vo výkone trestu odňatia slobody taký stupeň nápravy, že sa už
zbavil práve tých negatívnych charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli
ku spáchaniu trestnej činnosti, že na splnenie účelu trestu u neho
už ďalší výkon trestu nie je potrebný a že je u neho len minimálne riziko recidívy. Vzorné
správanie a poctivý pomer k práci odsúdeného považoval prokurátor za účelové,
aby tak dosiahol predčasné ukončenie výkonu trestu. Navrhol, aby dovolací súd v zmysle
§ 392 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie obvineného V. F. zamietol.
Podľa § 368 ods.1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,
ktorým bola vec právoplatne skončená.
Trestný poriadok nevymedzuje pojem „vec právoplatne skončená“, ale z výkladu
ustanovení § 368 až § 392 Trestného poriadku, ktoré upravujú dovolanie, ako mimoriadny
opravný prostriedok, možno prijať záver, že tento pojem napĺňajú len tie rozhodnutia, ktoré
sa týkajú merita veci, teda rozhodnutia, ktorými sa končí trestné stíhanie obvineného
ako celok. Je neprípustné, dovolaním napadnúť aj iné, parciálne rozhodnutia súdov oboch
inštancií, okrem prípadu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku.
Rozhodnutím vo veci samej, teda meritórnym rozhodnutím je:
1. rozsudok, alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu
uložený trest, resp. ochranné opatrenie, alebo bolo upustené od potrestania,
2. rozsudok, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby,
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu,
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia,
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
7. uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu § 334 ods. 4
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo
uzneseniu uvedenému sub. 1 až 7.
V posudzovanej veci dovolanie bolo podané procesnou stranou vo veci, v ktorej nemá
aktívnu legitimáciu na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie
procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods.1 písm. a/ až písm. l/ Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem
dôvodov uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Z ustanovenia § 371 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že rozhodnutia
o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody môže dovolaním
napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona preto nemá v tomto smere aktívnu
legitimáciu.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 ods. 1
Trestného poriadku dovolanie obvineného V. F. odmietol, použijúc uvedené ustanovenie
analogicky, lebo výslovne neobsahuje dôvod odmietnutia dovolania v prípade, keď je to
zo zákona neprípustné. Ako dôkaz z opaku (argumentum a contrario) vyplýva táto skutočnosť
z ustanovenia § 371 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré priznáva v uvedenom prípade aktívnu
legitimáciu iba ministrovi spravodlivosti. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2006, sp. zn.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 16. marca 2011
JUDr. M. L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová