Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/19/2011

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P.- C., s miestom

podnikania P.P., IČO X., proti žalovanej Slovenskej republike – Slovenský pozemkový

fond, so sídlom v Bratislave, Búdklová 36, IČO 17 335 345, zastúpenej advokátkou JUDr. R.

v P.P. J., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C

50/2009, o návrhu žalobcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a

rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu 2Co JUDr. M. M. a členovia senátu JUDr. J. A., JUDr. M. K.,

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v

Prešove pod sp.zn. , (vec Okresného súdu Prešov vedená pod sp. zn. 7C

50/2009 ).

O d ô v o d n e n i e

Podaním zo dňa 15. decembra 2010, žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým

sudcom Krajského súdu v Prešove. Odôvodnil ju tým, že je účastníkom konania na

uvedenom súde vo viacerých veciach, proti Mestu Prešov a uvedení sudcovia sa navonok

nejavia nestranne, keď (okrem iného) žijú v tomto meste, majú tu svoje rodiny, známych.

Nestrannosť v rozhodovaní sudcov Krajského súdu Prešov zdôvodňoval konkrétne tým, že

musel podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu Prešov, ktorý nevylúčil

sudkyňu Okresného súdu Prešov, JUDr. G., z pojednávania a rozhodovania v právnej veci

proti Mestu Prešov napriek tomu, že právny zástupca tohto účastníka chodieva na obedy so

sudcami Okresného súdu Prešov, tiež viacerí sudcovia Krajského súdu Prešov pôsobili na

Okresnom súde Prešov, poznajú sa z čias štúdií ako aj z profesionálneho prostredia

s primátorom mesta Prešov., JUDr. H..

27

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešov a jej doplnenia na základe výzvy

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.2.2011, má v danej veci na základe Rozvrhu

práce na rok 2011 rozhodovať senát 2 Co zložený z predsedníčky senátu JUDr. M. M. a

členov senátu JUDr. J. A., JUDr. M. K., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných

sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.

Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou

námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešov

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v

rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a

rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov senátu 2Co nezistil žiadne také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle

uvedeného ustanovenia Uvedení sudcovia uviedli, že nemajú k účastníkom

konania a veci žiadny vzťah, necítia sa byť vo veci zaujatí.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v zmysle

( v znení zmien a doplnkov) a je povinný prejednať a

rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu. Výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v prejednávanom prípade

neboli splnené .

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka

konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho

predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1

nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. marca 1998).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],

nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje

výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z

prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných

dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a

spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a

správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre

vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti

Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z

prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom

47

alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne

rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z

hľadiska relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa

rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie,

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa

ustanovenia druhá veta tak, že vo výroku menovaní sudcovia Krajského

súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. marca 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta