Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
364/362674.43f0f8.pdf
PDF · 145.33 KB
No categories available
7Nc/19/2011
Najvyšší súd 7 Nc 19/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P.- C., s miestom
podnikania P.P., IČO X., proti žalovanej Slovenskej republike – Slovenský pozemkový
fond, so sídlom v Bratislave, Búdklová 36, IČO 17 335 345, zastúpenej advokátkou JUDr. R.
v P.P. J., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C
50/2009, o návrhu žalobcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a
rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Predsedníčka senátu 2Co JUDr. M. M. a členovia senátu JUDr. J. A., JUDr. M. K.,
n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v
Prešove pod sp.zn. 2Co 38/2010, (vec Okresného súdu Prešov vedená pod sp. zn. 7C
50/2009 ).
O d ô v o d n e n i e
Podaním zo dňa 15. decembra 2010, žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým
sudcom Krajského súdu v Prešove. Odôvodnil ju tým, že je účastníkom konania na
uvedenom súde vo viacerých veciach, proti Mestu Prešov a uvedení sudcovia sa navonok
nejavia nestranne, keď (okrem iného) žijú v tomto meste, majú tu svoje rodiny, známych.
Nestrannosť v rozhodovaní sudcov Krajského súdu Prešov zdôvodňoval konkrétne tým, že
musel podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu Prešov, ktorý nevylúčil
sudkyňu Okresného súdu Prešov, JUDr. G., z pojednávania a rozhodovania v právnej veci
proti Mestu Prešov napriek tomu, že právny zástupca tohto účastníka chodieva na obedy so
sudcami Okresného súdu Prešov, tiež viacerí sudcovia Krajského súdu Prešov pôsobili na
Okresnom súde Prešov, poznajú sa z čias štúdií ako aj z profesionálneho prostredia
s primátorom mesta Prešov., JUDr. H..
27 Nc 19/2011
Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešov a jej doplnenia na základe výzvy
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.2.2011, má v danej veci na základe Rozvrhu
práce na rok 2011 rozhodovať senát 2 Co zložený z predsedníčky senátu JUDr. M. M. a
členov senátu JUDr. J. A., JUDr. M. K., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných
sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.
Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou
námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešov
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k
nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v
rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a
rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom
účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod 2/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov senátu 2Co nezistil žiadne také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle
uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedení sudcovia uviedli, že nemajú k účastníkom
konania a veci žiadny vzťah, necítia sa byť vo veci zaujatí.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v zmysle
(§ 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov) a je povinný prejednať a
rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu. Výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v prejednávanom prípade
neboli splnené .
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka
konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho
predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom
(viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje
výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z
prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných
dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a
spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a
správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre
vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti
Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z
prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom
47 Nc 19/2011
alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne
rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z
hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa
rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie,
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa
ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že vo výroku menovaní sudcovia Krajského
súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. marca 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta