Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)b25/361978.cc0e86.pdf
PDF · 158.36 KB
No categories available
1Sžso/33/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/33/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: M. F., bytom ul. P., zast.: JUDr. L., advokátom so
sídlom ul. J., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom
Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. júna 2010
č. k. 2S 68/2009-48, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 03. júna 2010 č. k. 2S 68/2009-48 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
K rozhodnutiu č. 1
2
Rozhodnutím č.: A/2009/01623-1 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný ako odvolací správny
orgán podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu
ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely
tohto rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“), § 2 písm. b), § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 zákona
č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb
zamestnanosti potvrdil v zmysle § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov
č. 09/19794-002 zo dňa 28.05.2009 vo veci nepriznania peňaţného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
K rozhodnutiu č. 2
Rozhodnutím č.: A/2009/01623-2 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný ako odvolací správny
orgán podľa § 51 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z., § 2 písm. b), § 4 ods. 6 písm. c) a § 6
zák. č. 453/2003 Z.z. potvrdil v zmysle § 59 Správneho poriadku odvolaním napadnuté
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19797-002 zo dňa 28.05.2009
vo veci nepriznania peňaţného príspevku na osobnú asistenciu.
K rozhodnutiu č. 3
Rozhodnutím č.: A/2009/01623 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný ako odvolací správny
orgán podľa § 51 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z., § 2 písm. b), § 4 ods. 6 písm. c) a § 6
zák. č. 453/2003 Z.z. potvrdil v zmysle § 59 Správneho poriadku odvolaním napadnuté
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19795-003 zo dňa 28.05.2009
vo veci nepriznania peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Vo všetkých troch hore uvedených rozhodnutiach vychádzal ţalovaný z nasledovného
skutkového stavu. Ţalobca utrpel v minulosti úraz na motorke s viacerými zlomeninami
a s poranením nervov. Najzávaţnejšie následky tohto úrazu sa prejavili podľa ţalovanej
obmedzenou pohyblivosťou v ľavom plecovom ohybe.
3
Podľa lekárskeho posudku pracoviska ţalovaného v Prešove z 11.05.2009, a následne
na základe podaného odvolania vyhotoveného lekárskeho posudku z 18.08.2009 bola miera
funkčnej poruchy ţalobcu stanovená na 30 % (obrna ramenného pletenca) podľa časti
V.2.B.a.1. Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. Preto ţalovaný nemohol ţalobcu vyhodnotiť
ako fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím.
S odkazom na ustanovenia § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 15 ods. 4, § 38 ods. 1 písm. b)
a § 55 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. a na zdravotný stav ţalobcu zistený z lekárskeho posudku
ţalovaný potvrdil nepriznanie príslušných peňaţných príspevkov.
Podľa § 55 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutých
rozhodnutí platí, že ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podkladom na rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal
na Krajský súd v Prešove ţalobu zo dňa 06.11.2009.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru,
ţe ţaloba nie je dôvodná, a preto ţalobu zamietol.
Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 250i ods. 1 O.s.p. a zdôraznením skutkového
stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, krajský súd poukázal
na spoluprácu správnych orgánov so ţalobcom (reakcia na predkladané nové odborné
lekárske nálezy), kedy okrem lekárskeho posudku z 11.5.2009 bol vypracovaný aj novší
lekársky posudok zo dňa 18.08.2009, z ktorého pre krajský súd vyplynulo, ţe posudkový
4
lekár zotrval pri pôvodnom rozhodnutí a nemení pôvodný nález, nakoľko nové nálezy
nemenili objektívny nález ţalobcu.
Následne krajský súd zdôraznil, ţe cieľom úpravy právnych vzťahov vznikajúcich
pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého
zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti. Na kompenzáciu sociálneho
dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia je potom potrebné nazerať ako na zmiernenie
alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia poskytovaním
peňaţných príspevkov na kompenzáciu podľa zák. č. 447/2008 Z.z. alebo poskytovaním
sociálnych sluţieb podľa osobitného predpisu.
Podľa krajského súdu kľúčovým problémom v danej veci je správnosť postupu
správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu. Po posúdení postupu správnych orgánov
krajský súd dospel k záveru, ţe správne orgány postupovali v súlade so zák. č. 447/2008 Z.z.
a ţiadosti ţalobcu správne vyhodnotili.
Lekársky posudok označil za zákonom predpísaný dôkaz, ktorého objektívnosť
ţalobca hodnoverným spôsobom nespochybnil. Na druhej strane krajský súd pripustil,
ţe ţalobca na pojednávaní poukázal na moţnosť, ţe podľa prílohy č. 3 písm. b) bodu 12 môţe
u neho ísť o poškodenie hornej končatiny, a to ťaţkého stupňa. Tieto námietky ţalobca počas
konania nevzniesol, a to ani prostredníctvom odvolania voči prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu, ani ich nepouţil v ţalobe.
III.
Odvolanie žalobcu
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.07.2010 (č. l. 55) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal
5
na odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., tzn. ţe súd na základe takto
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Najmä zdôraznil to, ţe krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe sa nijako nevysporiadal
s vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. P. z 02.06.2010 ako s dôkazom predloţeným na
pojednávaní dňa 03.06.2010, a následne v svojom odôvodnení má krajský súd podľa ţalobcu
tvrdiť, ţe ţalobca svoje tvrdenia nijako nepreukazuje.
Ďalej ţalobca s odkazom na text časti XII B. 1 bod 12. písm. c) Prílohy č. 3
k zák. č. 447/2008 Z.z. prezentuje svoj záver, ţe miera funkčnej poruchy u ţalobcu mala byť
stanovená na 50%, a s prihliadnutím na to, ţe ţalobca je ľavákom s postihnutím jeho ľavej,
tzn. dominantnej končatiny, mal ţalovaný pripočítať 10%, tzn. spolu je miera funkčnej
poruchy podľa právneho zástupcu 60%.
Takisto ţalobca poukazoval na to, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal
so ţalobcom tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov
ţalovaného. Predloţeným vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. P. zo dňa 02.06.2010 je
podľa ţalobca preukázané, ţe zdravotný stav ţalobcu zistený posudkovým lekárom nie je
moţné v ţiadnom prípade označiť za spoľahlivo zistený, a teda správny orgán pri
rozhodovaní o ţiadostiach ţalobcu vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočne a nesprávne
zisteného skutkového stavu. Na podporu svojho záveru ţalobca poukázal na to, ţe ţiadny
z posudkov neskúmal a ani neriešil, či ide u ţalobcu o jeho dominantnú končatinu.
Záverom ţalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, alter. zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovuje v celom rozsahu
s uloţením povinnosti nahradiť ţalobcovi náhradu trov konania.
Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 58) zo dňa 05.08.2010 vyplýva, ţe trvá na svojom
pôvodnom vyjadrení č. A/2009/01623 zo dňa 03.12.2009 k ţalobe a rozhodnutie ţalovaného
povaţuje za správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
6
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok
je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov
postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Podstatou namietaných vád postupu správneho orgánu je námietka ţalobcu zaloţená
na odvolacom dôvode, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
7
Najvyšší súd v svojej judikatúre dostupnej na internetovej stránke http://nssr.blox.sk/
viackrát zdôraznil prieskumný charakter správneho súdnictva. Napríklad v rozsudku
sp. zn. 1So 112/2010 z 11.01.2011 Najvyšší súd na jednej strane pripustil, ţe „Je síce
pravdou, že zákon veľmi výnimočne pripúšťa aj úplný apelačný spôsob prieskumu správnych
rozhodnutí (§ 250i ods. 2 O.s.p.)“, ale na druhej strane zdôraznil, ţe „Najvyšší súd v svojej
rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter správneho
súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.)
napadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti
zistenia skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise
(§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený,
nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov,
ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. .............
Za takýchto okolností potom účastníci súdneho prieskumu nemôžu prirodzene očakávať,
že súd vyhovie ich požiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume. “
Potom poţiadavka ţalobcu, aby sa krajský súd vysporiadal s vyjadrením ošetrujúcej
lekárky MUDr. P. z 02.06.2010 ako s dôkazným prostriedkom predloţeným na pojednávaní
dňa 03.06.2010 je v rozpore s poslaním správneho súdnictva, lebo kasačný spôsob prieskumu
vyţaduje od správneho súdu posúdiť zákonnosť postupu správneho orgánu aj počas
vykonávania dokazovania, a nie vykonávať dôkazy správnym súdom. V správnom konaní je
vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyţaduje osobitné znalosti na to, aby bol
správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného
stavu ţalobca sa vyţadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti,
ktorými sudcovia beţne nedisponujú.
Potom za takýchto okolností, ako uţ hore Najvyšší súd raz uviedol v rozsudku
sp. zn. 1 So 112/2010, účastníci súdneho prieskumu nemôţu prirodzene očakávať, ţe súd
vyhovie ich poţiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume.
Za tejto situácie Najvyšší súd predloţenie vyjadrenia ošetrujúceho lekára ţalobcom,
ako dôkazného prostriedku na zistenie skutkového stavu relevantného na právne posúdenie
veci správnym orgánom, a to aţ na súdnom pojednávaní musí označiť za oneskorené.
8
Ďalej ţalobca s odkazom na konkrétnu časť Prílohy č. 3 v odvolaní vyslovil svoj
osobný záver, ţe jeho miera funkčnej poruchy mala byť stanovená na 50%, a s prihliadnutím
na to, ţe ţalobca je ľavákom s postihnutím jeho ľavej, tzn. dominantnej končatiny, mal
ţalovaný pripočítať 10%, tzn. spolu je miera funkčnej poruchy podľa právneho zástupcu 60%.
V tejto súvislosti Najvyšší súd uznáva, ţe je celkom logické, ţe ţalobca v súdnom
konaní prezentuje svoje predstavy, prečo by malo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho
priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume správnych rozhodnutí je nepostačujúce,
pokiaľ ţalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne relevantnú argumentáciu (dôkazné
prostriedky) na podporu svojich predstáv, tzn. v čom správny orgán pochybil, keď pri svojom
lekárskom posudku, ktorý okrem iného predstavuje základ pre hodnotenie skutkového
(zdravotného) stavu ţalobcu (procesná zásada bremena tvrdenia), vychádzal z časti V.2.B.a.1.
Prílohy k zák. č. 447/2008, hoci ţalobca preferuje inú časť Prílohy, tzn. text časti XII B. 1
bod 12. písm. c). Ţalobca však počas konania o jeho ţiadosti ţiadny takýto dôkazný
prostriedok nepredloţil s výnimkou hore uvedenej správy ošetrujúcej lekárky na súdnom
pojednávaní, ktorú krajský súd ako dôkazný prostriedok vzhľadom na charakter súdneho
prieskumu nemohol vykonať a jej obsah nemohol posúdiť.
Ďalej ţalobca namietal, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so ţalobcom
tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného.
Na podporu svojho záveru ţalobca poukázal na to, ţe ţiadny z posudkov neskúmal
a ani neriešil, či ide u ţalobcu o jeho dominantnú končatinu. Avšak krajský súd v svojom
odôvodnení k týmto námietkam uviedol (citované zo str. 6 posledný odsek) „ Tieto námietky
žalobca nevzniesol ani v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,
ani v žalobe.“
Najvyšší súd súhlasí s uvedenou argumentáciou krajského súdu. Je pravdou,
ţe námietky a odvolacie dôvody ţalobcu jednoznačne nútia správny orgán v predchádzajúcom
správnom konaní, a následne krajský súd v súdnom prieskume na ne reagovať, tzn. ţe sú
nástrojom účastníka dispozitívne ovládajúcim a vymedzujúcim rozsah a prípustnosť
dôkazných prostriedkov ako aj na toto nadväzujúceho právneho inštrumentária. Pasivita
ţalobcu počas konania v tomto smere potom nemôţe byť potom riešená v odvolacom súdnom
prieskume zrušením vynesených rozhodnutí len z toho dôvodu, aby sa takto pasívnemu
ţalobcovi vytvoril procesný priestor na umoţnenie dodatočného uplatnenia námietok, ktoré
9
ho aţ s odstupom času napadli. Preto má Najvyšší súd preukázané, ţe nie sú pochybnosti
o tom, ţe by sa krajský súd mal nedostatočne vysporiadať so ţalobcom tvrdenými
skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení
námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutí sp. zn. 1So 112/2010,
pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad
zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie
protichodného zjednocovacieho stanoviska), Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému
ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez
pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem
(vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola
daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2
O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych
vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie
nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 22. marca 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová