Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: M. F., bytom ul. P., zast.: JUDr. L., advokátom so

sídlom ul. J., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom

Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. júna 2010

č. k. -48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 03. júna 2010 č. k. -48 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

K rozhodnutiu č. 1

2

Rozhodnutím č.: A/2009/01623-1 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný ako odvolací správny

orgán podľa o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu

ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely

tohto rozsudku len „“), , a zákona

č. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb

zamestnanosti potvrdil v zmysle o správnom konaní (Správny

poriadok) odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov

č. 09/19794-002 zo dňa 28.05.2009 vo veci nepriznania peňaţného príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

K rozhodnutiu č. 2

Rozhodnutím č.: A/2009/01623-2 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný ako odvolací správny

orgán podľa , , a

potvrdil v zmysle Správneho poriadku odvolaním napadnuté

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19797-002 zo dňa 28.05.2009

vo veci nepriznania peňaţného príspevku na osobnú asistenciu.

K rozhodnutiu č. 3

Rozhodnutím č.: A/2009/01623 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný ako odvolací správny

orgán podľa , , a

potvrdil v zmysle Správneho poriadku odvolaním napadnuté

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19795-003 zo dňa 28.05.2009

vo veci nepriznania peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Vo všetkých troch hore uvedených rozhodnutiach vychádzal ţalovaný z nasledovného

skutkového stavu. Ţalobca utrpel v minulosti úraz na motorke s viacerými zlomeninami

a s poranením nervov. Najzávaţnejšie následky tohto úrazu sa prejavili podľa ţalovanej

obmedzenou pohyblivosťou v ľavom plecovom ohybe.

3

Podľa lekárskeho posudku pracoviska ţalovaného v Prešove z 11.05.2009, a následne

na základe podaného odvolania vyhotoveného lekárskeho posudku z 18.08.2009 bola miera

funkčnej poruchy ţalobcu stanovená na 30 % (obrna ramenného pletenca) podľa časti

V.2.B.a.1. Prílohy č. 3 k Preto ţalovaný nemohol ţalobcu vyhodnotiť

ako fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím.

S odkazom na ustanovenia § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 15 ods. 4, § 38 ods. 1 písm. b)

a a na zdravotný stav ţalobcu zistený z lekárskeho posudku

ţalovaný potvrdil nepriznanie príslušných peňaţných príspevkov.

Podľa v znení platnom v čase vydania napadnutých

rozhodnutí platí, že ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podkladom na rozhodnutie

o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal

na Krajský súd v Prešove ţalobu zo dňa 06.11.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, vypočul

účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru,

ţe ţaloba nie je dôvodná, a preto ţalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. a zdôraznením skutkového

stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, krajský súd poukázal

na spoluprácu správnych orgánov so ţalobcom (reakcia na predkladané nové odborné

lekárske nálezy), kedy okrem lekárskeho posudku z 11.5.2009 bol vypracovaný aj novší

lekársky posudok zo dňa 18.08.2009, z ktorého pre krajský súd vyplynulo, ţe posudkový

4

lekár zotrval pri pôvodnom rozhodnutí a nemení pôvodný nález, nakoľko nové nálezy

nemenili objektívny nález ţalobcu.

Následne krajský súd zdôraznil, ţe cieľom úpravy právnych vzťahov vznikajúcich

pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého

zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým

zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti. Na kompenzáciu sociálneho

dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia je potom potrebné nazerať ako na zmiernenie

alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia poskytovaním

peňaţných príspevkov na kompenzáciu podľa alebo poskytovaním

sociálnych sluţieb podľa osobitného predpisu.

Podľa krajského súdu kľúčovým problémom v danej veci je správnosť postupu

správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu. Po posúdení postupu správnych orgánov

krajský súd dospel k záveru, ţe správne orgány postupovali v súlade so

a ţiadosti ţalobcu správne vyhodnotili.

Lekársky posudok označil za zákonom predpísaný dôkaz, ktorého objektívnosť

ţalobca hodnoverným spôsobom nespochybnil. Na druhej strane krajský súd pripustil,

ţe ţalobca na pojednávaní poukázal na moţnosť, ţe podľa prílohy č. 3 písm. b) bodu 12 môţe

u neho ísť o poškodenie hornej končatiny, a to ťaţkého stupňa. Tieto námietky ţalobca počas

konania nevzniesol, a to ani prostredníctvom odvolania voči prvostupňovému správnemu

rozhodnutiu, ani ich nepouţil v ţalobe.

III.

Odvolanie žalobcu

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.07.2010 (č. l. 55) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal

5

na odvolací dôvod v zmysle , tzn. ţe súd na základe takto

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Najmä zdôraznil to, ţe krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe sa nijako nevysporiadal

s vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. P. z 02.06.2010 ako s dôkazom predloţeným na

pojednávaní dňa 03.06.2010, a následne v svojom odôvodnení má krajský súd podľa ţalobcu

tvrdiť, ţe ţalobca svoje tvrdenia nijako nepreukazuje.

Ďalej ţalobca s odkazom na text časti XII B. 1 bod 12. písm. c) Prílohy č. 3

k prezentuje svoj záver, ţe miera funkčnej poruchy u ţalobcu mala byť

stanovená na 50%, a s prihliadnutím na to, ţe ţalobca je ľavákom s postihnutím jeho ľavej,

tzn. dominantnej končatiny, mal ţalovaný pripočítať 10%, tzn. spolu je miera funkčnej

poruchy podľa právneho zástupcu 60%.

Takisto ţalobca poukazoval na to, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal

so ţalobcom tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov

ţalovaného. Predloţeným vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. P. zo dňa 02.06.2010 je

podľa ţalobca preukázané, ţe zdravotný stav ţalobcu zistený posudkovým lekárom nie je

moţné v ţiadnom prípade označiť za spoľahlivo zistený, a teda správny orgán pri

rozhodovaní o ţiadostiach ţalobcu vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočne a nesprávne

zisteného skutkového stavu. Na podporu svojho záveru ţalobca poukázal na to, ţe ţiadny

z posudkov neskúmal a ani neriešil, či ide u ţalobcu o jeho dominantnú končatinu.

Záverom ţalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie, alter. zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovuje v celom rozsahu

s uloţením povinnosti nahradiť ţalobcovi náhradu trov konania.

Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 58) zo dňa 05.08.2010 vyplýva, ţe trvá na svojom

pôvodnom vyjadrení č. A/2009/01623 zo dňa 03.12.2009 k ţalobe a rozhodnutie ţalovaného

povaţuje za správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

6

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok

je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov

postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Podstatou namietaných vád postupu správneho orgánu je námietka ţalobcu zaloţená

na odvolacom dôvode, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam ( ).

7

Najvyšší súd v svojej judikatúre dostupnej na internetovej stránke http://nssr.blox.sk/

viackrát zdôraznil prieskumný charakter správneho súdnictva. Napríklad v rozsudku

sp. zn. z 11.01.2011 Najvyšší súd na jednej strane pripustil, ţe „Je síce

pravdou, že zákon veľmi výnimočne pripúšťa aj úplný apelačný spôsob prieskumu správnych

rozhodnutí ( )“, ale na druhej strane zdôraznil, ţe „Najvyšší súd v svojej

rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter správneho

súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu ( veta prvá )

napadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti

zistenia skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise

( veta druhá ), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený,

nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov,

ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. .............

Za takýchto okolností potom účastníci súdneho prieskumu nemôžu prirodzene očakávať,

že súd vyhovie ich požiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume. “

Potom poţiadavka ţalobcu, aby sa krajský súd vysporiadal s vyjadrením ošetrujúcej

lekárky MUDr. P. z 02.06.2010 ako s dôkazným prostriedkom predloţeným na pojednávaní

dňa 03.06.2010 je v rozpore s poslaním správneho súdnictva, lebo kasačný spôsob prieskumu

vyţaduje od správneho súdu posúdiť zákonnosť postupu správneho orgánu aj počas

vykonávania dokazovania, a nie vykonávať dôkazy správnym súdom. V správnom konaní je

vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyţaduje osobitné znalosti na to, aby bol

správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného

stavu ţalobca sa vyţadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti,

ktorými sudcovia beţne nedisponujú.

Potom za takýchto okolností, ako uţ hore Najvyšší súd raz uviedol v rozsudku

sp. zn. , účastníci súdneho prieskumu nemôţu prirodzene očakávať, ţe súd

vyhovie ich poţiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume.

Za tejto situácie Najvyšší súd predloţenie vyjadrenia ošetrujúceho lekára ţalobcom,

ako dôkazného prostriedku na zistenie skutkového stavu relevantného na právne posúdenie

veci správnym orgánom, a to aţ na súdnom pojednávaní musí označiť za oneskorené.

8

Ďalej ţalobca s odkazom na konkrétnu časť Prílohy č. 3 v odvolaní vyslovil svoj

osobný záver, ţe jeho miera funkčnej poruchy mala byť stanovená na 50%, a s prihliadnutím

na to, ţe ţalobca je ľavákom s postihnutím jeho ľavej, tzn. dominantnej končatiny, mal

ţalovaný pripočítať 10%, tzn. spolu je miera funkčnej poruchy podľa právneho zástupcu 60%.

V tejto súvislosti Najvyšší súd uznáva, ţe je celkom logické, ţe ţalobca v súdnom

konaní prezentuje svoje predstavy, prečo by malo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho

priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume správnych rozhodnutí je nepostačujúce,

pokiaľ ţalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne relevantnú argumentáciu (dôkazné

prostriedky) na podporu svojich predstáv, tzn. v čom správny orgán pochybil, keď pri svojom

lekárskom posudku, ktorý okrem iného predstavuje základ pre hodnotenie skutkového

(zdravotného) stavu ţalobcu (procesná zásada bremena tvrdenia), vychádzal z časti V.2.B.a.1.

Prílohy k , hoci ţalobca preferuje inú časť Prílohy, tzn. text časti XII B. 1

bod 12. písm. c). Ţalobca však počas konania o jeho ţiadosti ţiadny takýto dôkazný

prostriedok nepredloţil s výnimkou hore uvedenej správy ošetrujúcej lekárky na súdnom

pojednávaní, ktorú krajský súd ako dôkazný prostriedok vzhľadom na charakter súdneho

prieskumu nemohol vykonať a jej obsah nemohol posúdiť.

Ďalej ţalobca namietal, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so ţalobcom

tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného.

Na podporu svojho záveru ţalobca poukázal na to, ţe ţiadny z posudkov neskúmal

a ani neriešil, či ide u ţalobcu o jeho dominantnú končatinu. Avšak krajský súd v svojom

odôvodnení k týmto námietkam uviedol (citované zo str. 6 posledný odsek) „ Tieto námietky

žalobca nevzniesol ani v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,

ani v žalobe.“

Najvyšší súd súhlasí s uvedenou argumentáciou krajského súdu. Je pravdou,

ţe námietky a odvolacie dôvody ţalobcu jednoznačne nútia správny orgán v predchádzajúcom

správnom konaní, a následne krajský súd v súdnom prieskume na ne reagovať, tzn. ţe sú

nástrojom účastníka dispozitívne ovládajúcim a vymedzujúcim rozsah a prípustnosť

dôkazných prostriedkov ako aj na toto nadväzujúceho právneho inštrumentária. Pasivita

ţalobcu počas konania v tomto smere potom nemôţe byť potom riešená v odvolacom súdnom

prieskume zrušením vynesených rozhodnutí len z toho dôvodu, aby sa takto pasívnemu

ţalobcovi vytvoril procesný priestor na umoţnenie dodatočného uplatnenia námietok, ktoré

9

ho aţ s odstupom času napadli. Preto má Najvyšší súd preukázané, ţe nie sú pochybnosti

o tom, ţe by sa krajský súd mal nedostatočne vysporiadať so ţalobcom tvrdenými

skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení

námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutí sp. zn. ,

pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez

pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem

(vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola

daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2

(úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych

vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 22. marca 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová