Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/17/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama

Dohňanského v trestnej veci obţalovaného Mgr. J. M. a spol., pre pokračujúci zločin

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí

29. marca 2011 o odvolaniach obţalovaných Mgr. J. M., Ing. Š. P., M. S. a prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry proti rozsudku špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica z 11. októbra 2010, sp. zn. BB – , rozhodol

t a k t o :

Podľa , , napadnutý rozsudok

s a z r u š u j e.

Podľa v e c s a v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu

pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu z n o v u p r e j e d n a l

a r o z h o d o l.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

z 11. októbra 2010, sp. zn. BB – , boli obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š. P. a M. S.

uznaní za vinných z nasledovných trestných činov.

Obţalovaný Mgr. J. M. v bodoch 1/ a 2/ z pokračujúceho zločinu prijímania úplatku

podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obţalovaní Ing. Š. P. a M. S. z prečinu podplácania podľa

§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Uvedené trestné činy mali obţalovaní spáchať na tom skutkovom základe, ţe

obžalovaný Mgr. J. M.

2

1/ dňa 6. marca 2009 v čase od 11.01 hod. do 11.12 hod., ako pracovník oddelenia

povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom

na J., v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona

č. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal

od Ing. Š. P. v súvislosti s katastrálnym konaním pod č. V 1441/2009, kde jednou

z účastníkov je Ing. K. H. úplatok, v presne nezistenej sume pozostávajúcej z jednej bankovky

hnedej farby,

2/ dňa 11. marca 2009 v čase od 13.11 hod. do 13.24 hod., ako pracovník povoľovania

vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., v kancelárii č. X.

úradu, v rozpore s a ods. písm. b/, o

štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal úplatok od M. S. v súvislosti

s katastrálnym konaním pod V 1161/2009 – účastníci M. S. a R. H. a za poskytnutie

prefotenej zmluvy z uţ skončeného katastrálneho konania pod č. V 550/2009 úplatok v presne

nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby,

obžalovaný Ing. Š. P.

dňa 6. marca 2009 v čase od 11.01 hod. do 11.12 hod. poskytol v kancelárii č. X.

Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi

oddelenia povoľovania vkladov, v súvislosti s katastrálnym konaním V1441/2009, kde jednou

z účastníkov bola Ing. K. H., úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej

bankovky hnedej farby,

obžalovaný M. S.

dňa 11. marca 2009 v čase od 13.11 hod. do 13.24 hod. poskytol v kancelárii č. X.

Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi

oddelenia povoľovania vkladov, v súvislosti s katastrálnym konaním – späťvzatia návrhu

na vklad pod číslom V -1161/2009, kde účastníkmi konania boli M. S. a R. H., úplatok

v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby.

Za to im boli uloţené nasledovné tresty.

3

Obžalovanému Mgr. J. M.

podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1,

ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obţalovanému výkon trestu podmienečne

odloţil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil peňaţný trest vo výmere 3 000 eur

(tritisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť

úmyselne zmarený ustanovil súd obţalovanému náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj trest zákazu činnosti –

výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch

verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov.

Obžalovanému Ing. Š. P.

Podľa § 333 ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podlá § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odloţil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Obžalovanému M. S.

4

Podľa § 333 ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odloţil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa

obţalovaného Mgr. J. M. spod obţaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe

Mgr. J. M. dňa 13. februára 2009 v čase od 9.46 hod. do 09.52 hod., ako pracovník

oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom

na J., v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s ,

o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. Š. P. majúceho

záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 494/2009 – účastníci

Ing. J. F. a Ing. J. F., úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z dvoch bankoviek

a jednej mince za to, ţe mu ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie

tohto katastrálneho konania,

Mgr. J. M. dňa 13. februára 2009 v čase od 09.57 hod. do 10.13 hod., ako pracovník

oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,

v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s , o štátnej

sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. D. K. majúcej záujem

o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 496/2009 účastníci G. R. a P. N.,

presne nestotoţnený úplatok v bielej obálke so slovami „odmena 35, ako sme sa dohodli“

za to, ţe jej ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto

katastrálneho konania,

Mgr. J. M. dňa 20. februára 2009 v čase od 10.21 hod. do 10.26 hod., ako pracovník

oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,

v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s , o štátnej

sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. Š. P. majúceho záujem

5

o bezproblémový priebeh katastrálnych konaní pod č. v 666/2009 účastník M. V.,

a pod č. V 667/2009 účastníci I. M., M. V. a Ľ. H., úplatok v presne nezistenej sume

pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby za to, ţe ako pracovník povoľovania vkladov

zabezpečí kladné vybavenie týchto katastrálnych konaní,

Mgr. J. M. dňa 23. februára 2009 v čase od 10.34 hod. do 10.43 hod. ako pracovník

oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,

v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s , o štátnej

sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. Š. P. majúceho záujem

o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 716/2009 – účastníci P. K., A. K.,

R. P., úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby za to,

ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho

konania,

Mgr. J. M. dňa 25. februára 2009 v čase od 15.10 hod. do 15.13 hod., ako pracovník

oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,

v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s , ostatnej

sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od JUDr. I. L. majúceho záujem

o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 1139/2009, ako úplatok fľašu írskej

whisky finančnú hotovosť v presne nezistenej sume za to, ţe ako pracovník povoľovania

vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho konania.

ktoré prokurátor kvalifikoval ako pokračujúci zločin prijímania úplatku podľa § 329

ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

o s l o b o d i l,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obţalovaného Mgr. J. M. podľa spod obţaloby

pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe

Mgr. J. M. dňa 20. marca 2009 v čase od 08.26 hod. do 08.30 hod., ako pracovník

oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,

v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s , o štátnej

6

sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od JUDr. R. K. úplatok v presne

nezistenej sume pozostávajúci z viacerých bankoviek za to, ţe z ukončeného katastrálneho

konania č. V 10386/2008 – účastníci A. F. a A.. R., poskytol prefotenú kúpnu zmluvu,

a z ďalšieho ukončeného katastrálneho konania č. V 7034/2007, kde jedným z účastníkov je

I. B., poskytol presne nešpecifikované splnomocnenia,

ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1

Tr. zák.,

o s l o b o d i l

pretože skutok nie je trestným činom.

Obţalovaného Ing. Š. P. podľa spod obţaloby pre skutky,

ktorých sa mal dopustiť tak, ţe

Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania

pod č. V 494/2009 – účastníci Ing. J. F. a Ing. J. F. dňa 13. februára 2009 v čase od 09.46 hod.

do 09.52 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom

na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov, úplatok v presne

nezistenej sume pozostávajúci z dvoch bankoviek a jednej mince za to, ţe ako pracovník

povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie uvedeného katastrálneho konania,

Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania

pod č. V 666/2009 – účastník M. V. a pod č. V 667/2009 – účastníci I. M., M. V. a Ľ. H. dňa

20. februára 2009 v čase od 10.21 hod. do 10.26 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy

katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia

povoľovania vkladov, úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky

hnedej farby za to, ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie

uvedeného katastrálneho konania,

Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania

pod č. V 716/2009 – účastníci P. K., A. K. a R. P. dňa 23. februára 2009 v čase od 10.34 hod.

do 10.43 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom

7

na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov za to, ţe ako pracovník

povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenia tohto katastrálneho konania,

ktoré prokurátor kvalifikoval ako pokračujúci prečin podplácania podľa § 333 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

o s l o b o d i l

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obţalovaného Ing. I. L., nar. X. v R., trvale bytom K.,

podľa spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť

tak, ţe

JUDr. I. L. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania

pod č. V 1139/2009, dňa 25. februára 2009 v čase od 15.10 hod. do 15.13 hod. poskytol

v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom na J. v K. Mgr. J. M.,

pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov ako úplatok fľašu írskej whisky a finančnú

hotovosť v presne nezistenej výške pozostávajúcu z viacerých kusov bankoviek za to,

ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho

konania.

ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák.,

o s l o b o d i l,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

obţalovanú Ing. D. K., nar. X. v K., trvale bytom K.,

podľa spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mala dopustiť

tak, ţe

8

Ing. D. K. majúca záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania

pod č. V 496/2009 – účastníci G. R. P. N., dňa 13. februára 2009 v čase od 09.57 hod.

do 10.13 hod., poskytla v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom

na J. v K., Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov, presne nezistený úplatok

v bielej obálke so slovami „odmena 35, ako sme sa dohodli“ za to, ţe ako pracovník

povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho konania,

ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák.

o s l o b o d i l,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Obţalovaného JUDr. R. K., nar. X. v K., trvale bytom K.,

podľa spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť

tak, ţe

dňa 20.03.2009 v čase od 08.26 hod. do 08.30 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy

katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi oddelenia

povoľovania vkladov úplatok v doposiaľ nezistenej sume pozostávajúci z viacerých

bankoviek za to, ţe z ukončeného katastrálneho konania č. V 10386/2008 účastníci A. F.

a A.. R., poskytol prefotenú kúpnu zmluvu, a z ďalšieho ukončeného katastrálneho konania

č. V 7034/2007, kde jedným z účastníkov je I. B., poskytol presne nešpecifikované

splnomocnenia,

ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák.,

o s l o b o d i l,

pretože skutok nie je trestným činom.

9

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania obţalovaní Mgr. J. M.,

Ing. Š. P., M. S. a prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry.

Všetci obţalovaní podali odvolania voči výrokom o vine a treste napadnutého

rozsudku.

Obţalovaný Mgr. J. M. zhodne ako v priebehu trestného stíhania spáchanie trestných

činov poprel a zopakoval uţ predtým ním uvádzané skutočnosti vo vzťahu

ku skutkom v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku ako i to, ţe so spoluobţalovanými

Ing. Š. P. a M. S. ich spája dlhoročná spoločná známosť a záľuba v tipovaní, a to bol dôvod

odovzdávania peňazí medzi nimi. Upriamil pozornosť na obsah obrazovo zvukových

záznamov a výpovede spoluobţalovaných Ing. Š. P., M. S. a svedkov Ing. H. a P. S., M. S.

a G. T., ktorí ho zo spáchania skutkov neusvedčili.

Uviedol, ţe rozhodnutie o vine je v obidvoch prípadoch zaloţené len na vyhotovených

obrazovo-zvukových záznamoch. Na podklade nich však k jednoznačnému a presvedčivému

záveru, ţe ide o odovzdané peňaţné prostriedky, ktoré by mali slúţiť ako úplatok za niečo

v konaní, keď uţ v daných prípadoch vkladové konania boli ukončené a išlo iba o drobné

zmeny a zápisy, teda administratívne konania, ktoré uţ nemohli viesť k pozitívnemu alebo

negatívnemu rozhodnutiu o veci nemoţno dospieť. Vyhotovené obrazovo zvukové záznamy

nie sú spôsobilé vylúčiť, ţe peňaţné prostriedky boli odovzdané za spoločné tipovanie,

ktorému sa venovali a ktoré potvrdili spoluobţalovaní a vypočutí svedkovia.

Poukázal na zákonné znaky zločinu prijímania úplatku a vyslovil názor, ţe tieto

vykonaným dokazovaním preukázané neboli.

Z týchto dôvodov navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok podľa § 321

ods. 1 písm. b/, písm. c/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obţalovaný Ing. Š. P. prvostupňovému súdu vytkol, ţe pri rozhodovaní veci porušil

zásadu „in dubio pro reo“, pretoţe výrok o jeho vine zaloţil len na dôkazoch, ktoré ju

spoľahlivo nepreukazujú, a preto mal v pochybnostiach rozhodnúť v jeho prospech.

Skutočnosť, ţe peňaţné prostriedky odovzdal v kancelárii katastrálneho úradu a pritom

10

o tipovaní nič nehovoril sama osebe nemôţe viesť k spoľahlivému záveru, ţe tieto boli

odovzdané v súvislosti s katastrálnym konaním. Súd bez náleţitého odôvodnenia zohľadnil

len to, čo sa mu zdalo najpravdepodobnejšie napriek tomu, ţe okrem obrazovo-zvukového

záznamu ho iný dôkaz zo spáchania skutku neusvedčuje. Súd do úvahy nevzal skutočnosť,

ţe nebol účastníkom katastrálneho konania a robil len doprovod svedkovi H.. Jeho obhajoba

bola potvrdená výpoveďami spoluobţalovaného Mgr. J. M. a svedka Ing. H. H.. Aj svedkyňa

JUDr. K. potvrdila, ţe odstraňovanie drobných nedostatkov, ako to bolo v posudzovanom

prípade je zákonnou povinnosťou vkladára, ktoré sa realizovalo predpísaným spôsobom. Nie

je preto zrejmé, ako bol v posudzovanom prípade ohrozený objekt trestného činu – záujem

spoločnosti na správnom a zákonnom priebehu katastrálneho konania, ak účastníci konania

postupovali v medziach zákona. Prvostupňový súd nepostupoval v súlade so zákonom,

keď sa nevysporiadal s obhajobou, na ktorú sa obţalovaní odvolávali, ţe poskytnuté peniaze

sa týkali spoločného tipovania (bol tam dokonca aj výdavok). V súlade s odôvodnením

oslobodzujúcich výrokov napadnutého rozsudku zaloţených na nezákonnom vyhotovení

niektorých obrazovo-zvukových záznamov pre nesprávny procesný postup sudcu krajského

súdu, mal prvostupňový súd za nezákonné označiť aj ostatné záznamy tohto druhu. Tie boli

vyhotovené na podklade príkazu sudkyne pre prípravné konanie s odôvodnením,

ţe „predovšetkým z poznatkov získaných z nasadených informačno-technických prostriedkov

podľa o ochrane pred neoprávneným pouţívaním informačno-

technických prostriedkov, moţno vyvodiť záver o tom, ţe záujmová osoba sa podieľa

na páchaní vyšetrovanej trestnej činnosti. Sudkyňa teda rozhodla na podklade dôkazov, ktoré

súd v tomto konaní označil za nezákonné. V súlade s právnou zásadou „z nepráva nemôţe

vzniknúť právo“ súd nemal akceptovať ani záznamy získané informačno-technickými

prostriedkami vykonanými po 5. marci 2009, teda po vydaní príkazu sudkyne pre prípravné

konanie Špecializovaného súdu v Pezinku.

Vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uloţený obţalovaný namietol, ţe ako u obţalovaného

Mgr. J. M., aj jemu mal súd v súlade s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uloţiť mimoriadne

zníţený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom

a mal mu uloţiť peňaţný trest podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. Takýto trest so zreteľom na článok 6

ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu

č. 11, by bol vyjadrením jeho práva na spravodlivé súdne konanie vrátane uloţenia

spravodlivého trestu. Vzhľadom na formu protiprávneho konania, úplatku 32 eur bez toho,

aby bol zainteresovaný priamo ako účastník v katastrálnom konaní a bez toho, aby ţiadal

11

nejaké protiprávne konanie zo strany verejného činiteľa, s prihliadnutím na jeho osobné

pomery, doterajšiu bezúhonnosť a riadny ţivot by takýto trest povaţoval za primeraný.

Obţalovaný M. S. v písomnom odôvodnení odvolania, podanom prostredníctvom

obhajcu uviedol, ţe trestný čin nespáchal a opak vykonaným dokazovaním spoľahlivo

preukázaný nebol. Konanie, ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným

v skutkovej vete napadnutého rozsudku, okrem obrazovo-zvukového záznamu ţiadnym iným

dôkazom preukázané nebolo. Katastrálne konanie sa ho ţiadnym spôsobom netýkalo, bolo

legálne s vopred jasným výsledkom, pretoţe išlo o späťvzatie návrhu na vklad, a preto nemal

dôvod nikoho podplácať.

Napadnutému rozsudku vytkol, ţe v jeho odôvodnení sa súd prvého stupňa

nevysporiadal s výpoveďou svedkyne JUDr. K., ktorá nezistila v činnosti Mgr. J. M.

skutočnosti spochybňujúce jeho postup a neuviedla pre neho ţiadne nepriaznivé skutočnosti

a tieţ sa nevysporiadal s výpoveďou svedka S., ktorý vypovedal v jeho prospech.

Nepovšimnutým zostalo aj stanovisko PPZ, úradu zvláštnych policajných činností, OZPČ

Východ zo dňa 30. apríla 2009. Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe mikrokamera, pouţitá

pri nasadení ITP, má relatívne nízke výstupné rozlíšenie, a preto pri následnom digitálnom

zväčšení konkrétnej snímky nie je moţné získať detailný záber bez následného efektu

rozmazania línii a farieb. V uvedenom stanovisku bolo zdôraznené, ţe predmety, ktoré

si odovzdávajú osoby vyskytujúce sa na záberoch sú bankovky, je moţné posúdiť len

v náväznosti na ďalšie získané informácie a súvislosti. Odraz týchto skutočností je vyjadrený

v znení skutkovej vety „úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky

hnedej farby...“, ktoré konštatovanie však nemá oporu v jednoznačných a nespochybniteľných

dôkazoch. Z uvedených dôvodov záver o jeho vine povaţuje za nezákonný, jednostranný

a prijatý bez hodnotenia dôkazov vykonaného v súlade s

V súvislosti s výrokom o vine obţalovaného Mgr. J. M. uviedol, ţe tento bol uznaný

vinným za prijatie úplatku poskytnutého ním v súvislosti s katastrálnym konaním

pod č. 1161/2009 – účastníci M. S. a R. H. a za poskytnutie prefotografovanej zmluvy

z uţ skončeného katastrálneho konania vedeného pod č. V 550/2009. Tento záver nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, pretoţe na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý G. T.,

ktorý jednoznačne uviedol, ţe zmluvu uzavretú medzi ním a R. R. dňa 28. januára 2009 mu

poskytol on, pričom ide o skončené katastrálne konanie pod č. V 560/2009. Jednoznačný

12

záver o tom, ţe mal poskytnúť úplatok aj za poskytnutie zmluvy nie je moţné prijať ani

z obrazovo-zvukových záznamov. Týmto záverom sa súd dostal do rozporu s vlastnými

závermi uvedenými na strane 19 posledný odsek a strane 20 prvý odsek napadnutého

rozsudku.

Podľa jeho názoru prvostupňový súd porušil aj právo obvineného na obhajobu,

keď napriek zadováţeným lekárskym správam o jeho zdravotnom stave (plne invalidný

dôchodca po cievnej mozgovej príhode – rozsiahlom mozgovom infarkte) a oprávneným

poţiadavkám jeho obhajcu, vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Je síce

pravdou, ţe na jeho vykonanie dal súhlas, avšak len z dôvodu, aby nemaril jeho priebeh.

Správne ho mal prvostupňový súd vylúčiť na samostatné konanie a mal dať vyšetriť jeho

duševný a zdravotný stav, ktoré mu bránili v účasti na hlavnom pojednávaní.

Na potvrdenie uvádzaných skutočností ako prílohu k písomne odôvodnenému

odvolaniu priloţil znalecký posudok, vyhotovený na podklade jeho ţiadosti. Z jeho obsahu

moţno zistiť, ţe uţ v čase skutku trpel poškodením poznávacích funkcií a mal zníţenú

schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje

konanie. Jeho súčasný zdravotný stav neumoţňuje správne chápať zmysel trestného konania

a samotná účasť na pojednávaniach môţe predstavovať nezanedbateľné riziko zhoršenia

zdravotného stavu. Tieto závery majú tak závaţný charakter, ţe môţu mať dopad

na zvaţovanie okolností uvedených v § 23 Tr. zák. alebo na rozhodnutie súdu podľa § 283

ods. 1

Z týchto dôvodov vyslovil, ţe zákonné znaky predmetného trestného činu svojím

konaním nenaplnil. Samotný obrazovo-zvukový záznam označil len za nepriamy dôkaz, ktorý

netvorí ucelenú a ničím nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov. Naopak ostatné vykonané

dôkazy svedčia v jeho prospech a dokazujú, ţe ţiaden trestný čin nespáchal.

Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, písm. c/ zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ţe ho podľa

oslobodí spod obţaloby z dôvodov uvedených v Alternatívne navrhol,

aby po zrušení napadnutého rozsudku podľa odvolací súd vec vrátil súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

13

Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry voči prvostupňovému rozhodnutiu podal

odvolanie preto, ţe ho povaţuje za predčasné a vydané na základe nedostatočne a nesprávne

zisteného skutkového stavu veci a tieţ aj preto, ţe výrok o treste, ktorý bol obţalovanému

Mgr. J. M. uloţený je nezákonný a nesprávny.

Osobitne zdôraznil, ţe vo vzťahu k obţalovanému M. S. povaţuje napadnutý rozsudok

vo všetkých jeho častiach za vecne správny, zákonný a v tejto časti odvolanie nepodáva.

Podľa názoru prokurátora, pokiaľ hlavným dôvodom oslobodzujúcich výrokov

prvostupňového rozsudku z dôvodu bola skutočnosť, ţe neexistujú

dôkazy svedčiace pre záver, ţe odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov bolo skutočne

odovzdaním a prevzatím úplatku, je potrebné zdôrazniť, ţe senát na hlavnom pojednávaní

zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu. Týmto dôkazom bolo prehratie

obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených pred začatím trestného stíhania na základe

rozhodnutia podľa zákona číslo o ochrane súkromia pred neoprávneným

pouţitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len zákon o ochrane súkromia

pred odpočúvaním) s odôvodnením, ţe ţiadosť na pouţitie týchto prostriedkov neobsahovala

všetky potrebné náleţitosti, a preto sudca krajského súdu o ich pouţití rozhodol nezákonne.

S takýmto hodnotením a postupom senátu vyjadril nesúhlas.

Právny názor prvostupňového súdu týkajúci sa výkladu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona

o ochrane pred odpočúvaním obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, ţe ţiadosť na pouţitie

týchto prostriedkov mala okrem iného obsahovať aj informácie o predchádzajúcom

neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú

sa ţiadosť podáva vlastne znamená, ţe Policajný zbor je povinný pred podaním ţiadosti

vykonať iné zákonné oprávnenia operatívno-pátracej činnosti a len v prípade ich neúčinnosti

môţe podať uvedenú ţiadosť. V ţiadosti pritom musí konkrétne uviesť, aké „prostriedky boli

pouţité, respektíve aké úkony boli vykonané preto, aby vôbec mohol byť prijatý záver,

ţe nejaké odhaľovanie a dokumentovanie činnosti prebehlo a toto bolo neúčinné alebo

podstatne sťaţené“. Vyslovil domnienku, ţe takýto názor nie je v súlade s platnou právnou

úpravou a citované ustanovenie zákona o ochrane súkromia súd prvého stupňa interpretuje

značne extenzívne.

14

Aj keď v citovanom ustanovení zákon vyţaduje, aby ţiadosť na pouţitie informačno-

technického prostriedku obsahovala aj informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo

podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa ţiadosť podáva,

zákon neurčuje rozsah, v akom majú byť tieto informácie uvedené. To ponecháva na úvahu

sudcu rozhodujúceho o podanej ţiadosti a udelení súhlasu. Podľa jeho názoru v predmetnej

veci príslušníci policajného zboru vyuţili v tom čase všetky dostupné prostriedky

operatívno-pátracej činnosti, napr. informácie od osoby konajúcej v prospech PZ („zdroj“),

ktoré nasvedčovali tomu, ţe dochádza k páchaniu trestnej činnosti. Konštatácia v ţiadosti

o tom, ţe „vzhľadom na povahu trestných činov prijímania úplatku a podplácania, ku ktorým

podľa doterajších indícií v tomto prípade dochádza, ich odhaľovanie, zisťovanie

a usvedčovanie páchateľov iným spôsobom by bolo podstatne sťaţené, resp. nemoţné“,

je nepochybne správna a ako taká dostatočným spôsobom preukazuje moţnosť pouţitia

navrhnutého prostriedku ITP. Príslušný sudca Krajského súdu v K. mal teda

k dispozícii také skutočnosti, vrátane zákonom stanovených náleţitostí, ktoré v plnej miere

odôvodňovali udelenie súhlasu v súlade so ţiadosťou o pouţitie informačno-technického

prostriedku.

Ak by sa aj čiastočne stotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, vytýkané

pochybenie má podľa jeho názoru len formálny charakter. Vychádzajúc z doterajšej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len súd) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len ústavný súd) zaoberajúcej sa problematikou pouţitia informačno-

technického prostriedku, je moţné dôjsť k záveru, ţe základnou a v podstate jedinou

podmienkou oprávnenosti zásahu do súkromia je preskúmateľnosť rozhodnutia o takomto

zásahu. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K.

by preto malo byť zistenie, či takéto rozhodnutie bolo legálne, legitímne a tieţ

proporcionálne. Je zrejmé, ţe ţiadosť PPZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti

korupcii Východ, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie súdu o udelení súhlasu na pouţitie

informačno-technického prostriedku, bola pomerne podrobne odôvodnená a je tieţ zrejmé,

akým spôsobom boli tieto informácie získané. Obdobne tak samotné rozhodnutie o pouţití

informačno-technického prostriedku je kedykoľvek a v dostatočnej miere preskúmateľné,

vrátane všetkých zákonom stanovených náleţitostí a to aj s odôvodnením. Naviac je potrebné

zdôrazniť, ţe v predmetnej trestnej veci došlo práve na základe obrazovo zvukových

záznamov získaných na základe uvedeného rozhodnutia k vzneseniu obvinenia konkrétnym

osobám a teda pôvodné podozrenie (informácie) sa v plnej miere potvrdili. Samotné

15

rozhodnutie o pouţití informačno-technického prostriedku nebolo zmätočné – neobsahovalo

formálne chyby – bolo vydané na základe návrhu oprávneného orgánu, ktorý si svoje zákonné

povinnosti riadne splnil. V konečnom dôsledku tak zásah do súkromia nebol svojvoľný,

ale prispel k odhaleniu pomerne závaţnej trestnej činnosti.

Prokurátor zdôraznil, ţe orgány štátu a štát samotný sú povinné nielen rešpektovať

základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, ale sú tieţ povinné zabezpečiť

spravodlivosť potrestaním protiprávnych koní. Zhodne so svojou záverečnou rečou uviedol,

ţe pokiaľ by prísne formálne ponímanie práva malo zabrániť zabezpečeniu spravodlivosti,

súd je povinný normy vykladať prirodzenoprávnym spôsobom a všetky práva a povinnosti

chápať materiálne. Ak by sa senát v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo,

riadil týmto princípom, musel by dospieť k záveru, ţe vydaný súhlas na pouţitie informačno-

technického prostriedku bol legálny a legitímny a nedošlo ním k neoprávnenému zásahu

do práva na súkromie a teda v konečnom dôsledku by navrhovaný dôkaz vykonal.

Bez vykonania dotknutých dôkazov ich prehratím na vhodnom technickom zariadení,

prípadne oboznámením ich písomného prepisu, nie je moţné rozhodnúť v súlade so zákonom.

Z týchto dôvodov je výrok napadnutého rozsudku, ktorým boli obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š.

P., JUDr. I. L. a Ing. D. K. oslobodení spod obţaloby s odôvodnením, ţe nebolo dokázané,

ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný nesprávny a je vydaný na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Odvolateľ sa nestotoţnil ani s tou časťou rozsudku, ktorým boli obţalovaní Mgr. J. M.

a JUDr. R. K. oslobodení spod obţaloby pre skutky právne posúdené ako zločin prijímania

úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. respektíve podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa prvostupňového súdu je nepochybné,

ţe JUDr. R. K. poskytol a Mgr. J. M. v mieste, čase a spôsobom uvedeným v obţalobe

prevzal peňaţné plnenie, na ktoré nie je právny nárok, pričom takéto plnenie podľa senátu je

potrebné povaţovať za úplatok, a to v súvislosti s prefotografovaním zmluvy a splnomocnení

z iných katastrálnych konaní. Podľa názoru senátu však takéto konanie nie je trestným činom,

pretoţe nešlo o poskytnutie úplatku v súvislosti s katastrálnym konaním, v ktorom

zodpovedný pracovník katastra rozhoduje o návrhu na vklad a teda nešlo o konanie

v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu. Dospel tieţ k záveru, ţe takéto konanie

16

nie je iným trestným činom, a preto obidvoch obţalovaných spod obţaloby oslobodil. Tento

záver je nesprávny, pretoţe konanie obţalovaných v predmetnom skutku obsahuje znaky

zločinu respektíve prečinu tak, ako je to uvedené a kvalifikované v podanej obţalobe.

Poukázal na zákonné znaky skutkových podstát prečinu podplácania podľa § 333

ods. 1 Tr. zák. a zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. s tým, ţe podľa jeho

názoru sa obţalovaní uvedených trestných činov dopustili v súvislosti s obstaraním veci

všeobecného záujmu.

Na rozdiel od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe aj poskytovanie listín

z ukončených katastrálnych konaní iným osobám neţ stranám konania, je potrebné povaţovať

za obstaranie veci všeobecného záujmu. Poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva,

ţe za obstaranie takejto veci je potrebné povaţovať nielen rozhodovaciu činnosť orgánu

štátnej moci, v danom prípade rozhodovanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností,

ale v zásade akúkoľvek činnosť, na ktorej riadnom a nestrannom plnení má záujem celá

spoločnosť. Pokiaľ katastrálny zákon výslovne umoţňuje poskytovanie (sprístupňovanie)

niektorých listín súvisiacich s katastrálnym konaním výlučne stranám konania a nie tretím

subjektom, záujmom spoločnosti je práve skutočnosť, aby sa tieto listiny nedostali

do dispozície tretím subjektom. Zdôraznil, ţe nešlo o také listiny, ktoré sú sprístupňované

na základe „nahliadnutia do zbierky listín“ v súlade s katastrálnym zákonom. Pokiaľ

by záujmom spoločnosti bolo, aby sa so všetkými listinami v rámci katastrálneho konania

mohol oboznámiť ktokoľvek bez ohľadu na to, či bol alebo nebol stranou konania, katastrálny

zákon by takýto postup určite výslovne umoţňoval. Nič na tom nemení ani skutočnosť,

ţe zákon výslovne nezakazuje pracovníkom katastra poskytovať takéto listiny. Zákon

uvedenú činnosť reguluje pozitívnym spôsobom tak, ţe stanovuje, komu moţno listiny

poskytnúť, a to výhradne stranám konania.

Z obsahu obrazovo-zvukových záznamov jednoznačne vyplýva, ţe Mgr. M. prijal

peňaţnú hotovosť za to, ţe poskytne JUDr. K. (nie účastníkovi konania) rôzne listiny, najmä

splnomocnenia z iných katastrálnych konaní. Takýmto spôsobom obidvaja svojím konaním

naplnili skutkové podstaty ţalovaných trestných činov, t. j. zločinu prijímania úplatku podľa

§ 329 ods. 1 Tr. zák. respektíve prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. Výrok

rozsudku prvostupňového súdu, ktorým obidvoch obţalovaných pre uvedené skutky oslobodil

spod obţaloby s tým, ţe skutok nie je trestným činom preto podľa neho nie je zákonný.

17

Nestotoţnil sa ani so záverom, ţe u obţalovaného Mgr. J. M. sú dané dôvody

pre mimoriadne zníţenie trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Pre uvedený postup

neexistujú také skutočnosti, ktoré by v potrebnom rozsahu tak samostatne alebo vo svojom

súhrne odôvodňovali mimoriadne zníţenie trestu. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto časti

rozsudku je zrejmé, ţe súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, ţe s ohľadom na osobné

pomery obţalovaného, jeho doterajšiu bezúhonnosť a bezproblémový riadny ţivot, by bolo

pre obţalovaného pouţitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Nepochybne u obţalovaného existujú dôvody, na ktoré poukázal súd vo svojom

odôvodnení, avšak tieto je moţné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/

Tr. zák., a preto nie je moţné na ne súčasne hľadieť aj ako na okolnosť podmieňujúcu

uloţenie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Takýto postup, t. j.

dvojaké prihliadnutie na rovnaké okolnosti, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 38 ods. 1

Tr. zák. Je potrebné navyše zdôrazniť, ţe v prípade obţalovaného Mgr. M. sa nejednalo

o jednorazové vybočenie z právnych predpisov, ale vzhľadom na spôsob spáchania

jednotlivých skutkov sa moţno dôvodne domnievať, ţe takýto spôsob konania bol pre neho

charakteristický a dlhodobo zauţívaný. Nemoţno opomenúť aj tú skutočnosť, ţe v predmetnej

trestnej veci bol Mgr. J. M. obţalovaný pre spolu sedem skutkov pokračovacieho trestného

činu a jeden samostatný skutok, teda osem rôznych skutkov, ktorých podstata však bola

rovnaká, t. j. prijímanie úplatkov v súvislosti s katastrálnym konaním.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ zrušil napadnutý rozsudok senátu

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 11. októbrá 2010, sp. zn.

BB – , s výnimkou výroku o vine a treste obţalovaného M. S. a súčasne podľa

vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Obţalovaná Ing. D. K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedla,

ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a k odvolaniu

prokurátora týkajúceho sa zákonnosti pouţitia vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov

uviedla nasledovné.

18

Názor prokurátora, ţe aj keď ţiadosť o pouţitie informačno-technického prostriedku

napriek ustanoveniu § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním

neobsahovala potrebné náleţitosti, (informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo

podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť) ide

len formálny nedostatok, ktorý nemôţe byť prekáţkou spravodlivého potrestania páchateľov

a preto nesúhlasí s tým, ţe predmetný dôkaz nebol získaný nezákonným spôsobom,

je nesprávny.

Poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. , ktorý prijal jednoznačné

stanovisko, ţe osoba komunikujúca s inou osobou má ako adresát (ale aj Listinou

základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd)

garantovaných práv legitímne očakávanie, ţe obsah ich vzájomnej komunikácie ostane

dôverného charakteru, neprístupný tretím osobám. Znamená to tieţ aj to, ţe dôverný obsah

tejto komunikácie môţu ďalej šíriť len tieto komunikujúce osoby. Je zrejmé, ţe obsahom

takejto komunikácie môţu byť informácie zo súkromného, rodinného, pracovného,

sluţobného, či spoločenského ţivota.

Zásah do práva na súkromie sa skúma v určitej postupnosti, pričom doktrína

Štrasburských orgánov ochrany práva uvádza tri základné kritéria posudzovania – legalitu,

legitimitu a proporcionalitu. Predovšetkým sa skúma, či daný skutkový stav moţno ratione

materiae povaţovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku treba

skúmať, či zásah bol legálny. V ďalšom sa potom skúma, či bol zásah legitímny a napokon,

či bol proporcionálny. Ak sa dospeje k negatívnej odpovedi pri niektorej z týchto otázok,

v skúmaní problematiky sa uţ ďalej nepokračuje.

Nemôţu byť nijaké pochybnosti o tom, ţe vyhotovovanie obrazovo-zvukových

záznamov je zásahom do práva na súkromie tak podľa , ako aj listiny.

Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, ţe štát môţe do práva na súkromie

zasiahnuť iba na základe zákona. Preto v rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo

v súlade s platnými právnymi predpismi.

Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním jednoznačne stanovuje podmienky,

za splnenia ktorých je moţné pouţitie informačno-technických prostriedkov, keď v § 4

19

ods. 3 vymedzuje obsahové náleţitosti ţiadosti o pouţitie informačno-technického

prostriedku. Prokurátor nespochybnil skutočnosť, ţe ţiadosť v danom prípade neobsahovala

jednu zo zákonných náleţitostí, a to informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo

podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť.

Nie je preto moţné súhlasiť s jeho názorom, podľa ktorého je takýto nedostatok iba

formálneho charakteru, ktorý nemá na legálnosť pouţitého prostriedku ţiaden vplyv. Práve

nesplnenie zákonných poţiadaviek na pouţitie informačno-technických prostriedkov má

za následok, ţe obrazovo-zvukový záznam vyhotovený v danom prípade nespĺňa znaky

legality a ďalšie skúmanie jeho legitimity a proporcionality je preto zbytočné. Pre nesplnenie

podmienky legality nie je moţné takýto dôkaz v trestnom konaní pouţiť.

Z týchto dôvodov navrhla, aby najvyšší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní obţalovaných Mgr. J. M.,

Ing. Š. P., M. S. a prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry primárne zistil, ţe odvolania

podali oprávnené osoby a včas. Preto v rozsahu preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1

Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

je chybný

- pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 321

ods. 1 písm. a/ ),

- pretoţe sa krajský súd nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými

pre rozhodnutie ( ),

20

- na objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie

pred odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (§ 321 ods. 1

písm. c/ ).

Odvolací súd v súlade s rozhodol o podaných

odvolaniach na neverejnom zasadnutí, pretoţe postupoval podľa § 321 ods. 1 Tr por.

a napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré na verejnom zasadnutí nebolo moţné

odstrániť.

Výrok o vine obţalovaných Mgr. J. M., Ing. Š. P. a M. S. súd prvého stupňa oprel

o obsah vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov. Z nich podľa jeho názoru ani

v jednom prípade nevyplýva ţiadna zmienka o akomsi tipovaní, ale práve naopak je zrejmé,

ţe ide o poskytnutie, resp. prijatie peňaţného plnenia zo strany obţalovaných v súvislosti

s katastrálnym konaním uvedeným v skutkových vetách obţaloby, a preto obhajobným

tvrdeniam obţalovaných neuveril a vyhodnotil ich ako nepravdivé a účelové v snahe vyhnúť

sa trestnej zodpovednosti.

Z obsahu predloţeného procesného spisu vyplýva, ţe obrazovo-zvukové záznamy

boli vyhotovené na podklade príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových

a obrazovo-zvukových záznamov sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, z 5. marca 2009, sp. zn. BB-V-162-01/09-Ntt-139. Vydaný

príkaz sudkyňa odôvodnila tým, ţe „z doposiaľ nazhromaţdených operatívnych poznatkov,

ale predovšetkým z poznatkov získaných z nasadených informačno-technických prostriedkov

podľa zákona číslo o ochrane pred neoprávneným pouţitím

informačno-technických prostriedkov, moţno vyvodiť záver o tom, ţe záujmová osoba

sa podieľa na páchaní vyšetrovanej trestnej veci spolu s ďalšími doposiaľ nestotoţnenými

osobami, ktoré ho v jeho kancelárii navštívili za účelom vybavenia predloţených návrhov

na vklad. Bolo zistené, ţe v nedávnej minulosti záujmová osoba vo viacerých prípadoch

prijala úplatok prevaţne vo výške 35 eur. Prijala ich v dňoch uvádzaných v úradnom zázname

zo 4. marca 2009, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z obrazovo-zvukového záznamu zachytenom

na CD nosiči. Je nespochybniteľné, ţe trestná činnosť sa uskutočňuje v kancelárii záujmovej

osoby. „Doposiaľ získané informácie pouţitím informačno-technických prostriedkov boli

zabezpečené na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. z 29. januára 2009, sp. zn.

KS KE-V-16-1/2009-3-Ntt, ktorý predmetné rozhodnutie vydal v zmysle zákona

21

č. v štádiu predprípravného konania vedeného na Odbore boja proti korupcii

Východ pod ČVS:PPZ-V-BPK-V.“

Z rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. z 29. januára 2009, sp. zn.

KS KE-V-16-1/2009-3-Ntt, moţno zistiť, ţe po preskúmaní ţiadosti PPZ, Úradu boja proti

korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ, K., č. p. PPZ-V-59-BPK-V z 27. januára 2009

podľa § 4 ods. 1, ods. 3 skôr citovaného zákona udelil súhlas na pouţitie informačno-

technického prostriedku, a to na vyhotovenie a vyuţívanie obrazových, zvukových alebo

iných záznamov týkajúcich sa obţalovaného Mgr. J. M., pracovníka oddelenia povoľovania

vkladov Správy Katastra K., a to v priestoroch kancelárie č. X. budovy Katastrálneho úradu

v K. na J. v K., a to na dobu od 29. januára 2009 do 31. marca 2009. Rozhodnutie odôvodnil

tým, ţe „z pripojených dokladov a z obsahu ţiadosti vyplýva, ţe odhaľovanie

a dokumentovanie činnosti, pre ktorú bola ţiadosť podaná je iným spôsobom neúčinné

a podstatne sťaţené. Sudca po preskúmaní ţiadosti ako aj pripojeného a predloţeného

kriminálneho zväzku zistil, ţe skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanú ţiadosť

sú zdokumentované pracovníkmi Úradu boja proti korupcii, Východ K., a preto zákonný

sudca dospel k záveru, ţe sú splnené zákonné podmienky pre vydanie príkazu na pouţitie

informačno-technického prostriedku.“

Podľa za dôkaz môţe slúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité

objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona.

Skôr uvedená ţiadosť, na podklade ktorej sudca krajského súdu rozhodol bola

odôvodnená stručne tým, ţe „vzhľadom na povahu trestných činov prijímania úplatku

a podplácania, ku ktorým podľa doterajších indícií v tomto prípade dochádza, ich

odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov iným spôsobom by bolo podstatne

sťaţené, respektíve nemoţné“.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním, ţiadosť o pouţitie

informačno-technického prostriedku (ďalej len „ţiadosť“) sa predkladá písomne súdu

príslušnému podľa § 4a. Ţiadosť musí obsahovať

22

a) druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má pouţiť, miesto jeho pouţitia,

navrhovaný čas trvania jeho pouţitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento

prostriedok pouţiť,

b) informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní

a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť,

c) dôvody pouţitia informačno-technického prostriedku. Súd nesmie rozhodnúť

o ţiadosti, ktorá nemá zákonom ustanovené náleţitosti a takúto ţiadosť vráti

ţiadateľovi.

Podľa § 4a na rozhodovanie o pouţití informačno-technického prostriedku podľa tohto

zákona je vecne príslušný

a) krajský súd s pôsobnosťou podlá osobitného predpisu vo vzťahu k vojenským

objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú sluţbu

a civilným zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky

v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je ţiadateľom vojenské spravodajstvo;

to neplatí ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,

b) krajský súd v ostatných prípadoch; to neplatí ak ide o vec patriacu do pôsobnosti

Špecializovaného trestného súdu.

Napriek ustanoveniu § 4 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona zo skôr uvedených častí

„ţiadosti“ a „rozhodnutia sudcu krajského súdu“ moţno zistiť, ţe informácie

o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní

činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť, sa v ňom nenachádzajú.

Z tohto dôvodu nesmel sudca krajského súdu o takejto ţiadosti rozhodnúť, ale ju mal

ţiadateľovi vrátiť ako neúplnú.

Napriek svojej zákonnej povinnosti sudca krajského súdu tak nepostupoval,

ale v rozpore so zákonom o nej rozhodol vyššie uvedeným spôsobom a súhlas na pouţitie

informačno-technického prostriedku udelil.

23

Postupoval tak navyše aj v rozpore s ustanovením § 4a písm. b/ zákona o ochrane

súkromia pred odpočúvaním, pretoţe z podanej ţiadosti bolo zrejmé, ţe sa vzťahuje

na konanie obvineného, ktorý bol v postavení verejného činiteľa a ktorý pri výkone svojej

funkcie mal prijímať úplatky. O takomto návrhu mal preto v súlade s uvedeným ustanovením

rozhodnúť sudca špecializovaného trestného súdu.

Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním podrobne ustanovuje podmienky,

splnenie ktorých je predpokladom pouţitia informačno-technických prostriedkov (§ 4 ods. 3

písm. a/, písm. b/, písm. c/ tohto zákona) a kto je o ich pouţití oprávnený rozhodnúť (§ 4a

písm. a/, písm. b/) z dôvodu, aby nedochádzalo k neodôvodnenému a k nezákonnému pouţitiu

týchto prostriedkov a porušeniu základných práv a slobôd občanov medzi ktoré patri aj právo

na súkromie.

Niet pochybnosti o tom, ţe v posudzovanom prípade boli informačno-technické

prostriedky pouţité bez splnenie zákonných podmienok, konkrétne § 4 ods. 3 písm. b/ zákona

o ochrane súkromia pred odpočúvaním, pretoţe ţiadosť a rozhodnutie sudcu neboli

odôvodnené v súlade s týmto ustanovením.

Odôvodnenie „ţiadosti“ a „rozhodnutia“ v súlade s príslušným ustanovením zákona

bolo potrebné preto, ţe hoci ide o závaţný zásah do základných práv, dotknuté osoby nemajú

moţnosť podať opravný prostriedok a o vydaní rozhodnutia sa dozvedia spravidla

aţ dodatočne, keď uţ zásah do práva na súkromie bol vykonaný. Majú preto moţnosť ţiadať

o preskúmanie opodstatnenosti rozhodnutia aţ dodatočne. Preskúmanie dôvodnosti vydania

rozhodnutia vyţaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami

boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah. Bez takéhoto odôvodnenia

opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je rozhodnutie spravidla nepreskúmateľné.

Odôvodnenie obsiahnuté v „ţiadosti“ a v „rozhodnutí“ však moţno povaţovať

len za formálne, pretoţe nie sú v nich uvedené konkrétne skutočnosti – informácie

o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní

činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia.

Takýto spôsob odôvodnenia, ktoré pouţil sudca krajského súdu nemoţno akceptovať

a príkaz sudcu treba povaţovať za zjavne neodôvodnený a teda nezákonný.

24

Z uvedeného rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica je zrejmé, ţe ho vydala na podklade informácií

z informačno-technických prostriedkov, ktoré boli zabezpečené na základe rozhodnutia sudcu

Krajského súdu v K. pred začatím trestného stíhania vo veci.

Je preto nepochybné, ţe o pouţití informačno-technických prostriedkov sudkyňa

pre prípravné konanie rozhodla na podklade dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom a ako dôkaz ich pouţiť nemoţno ( ). Na podklade uvedeného

a v zmysle zásady „z nepráva nemôţe vzniknúť právo“ preto ani obrazovo-zvukové záznamy

vyhotovené na podklade rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie neboli získané v súlade

so zákonom a v konaní pred súdom ich ako dôkaz pouţiť nemoţno.

Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k názoru, ţe odvolacie námietky prokurátora

úradu špeciálnej prokuratúry týkajúce sa zákonnosti pouţitých obrazovo-zvukových

záznamov nie sú dôvodné. Nemoţno súhlasiť s názorom, ktorý vyslovil v podanom odvolaní,

ţe nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane

pred odpočúvaním v „ţiadosti a rozhodnutí“ je len formálnym nedostatkom a nemôţe byť

prekáţkou v pouţiteľnosti týchto dôkazov. Citovaný zákon ako aj zreteľne

ustanovujú podmienky, za splnenia ktorých moţno vykonávať v nich uvedené úkony rovnako

ako aj to, ţe ustanovením jednoznačne vylučuje pouţitie

dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Je tomu tak preto, aby boli dodrţané

základné práva občanov garantované a dohovorom. Jednou zo základných zásad

trestného konania je zásada stíhania len zo zákonných dôvodov. Táto zásada nadväzuje

na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (ţiadny trestný čin bez zákona), ktorá

je upravená v a v Listiny základných práv a slobôd. Napriek tomu,

ţe jednotlivé zásady trestného konania sú rovnocenné, zásada stíhania len zo základných

dôvodov je primárnou a jednou z najdôleţitejších zásad trestného konania, od ktorej

sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania. Preto aj vo vzťahu k účelu trestného konania,

ktorý je uvedený v § 1 (náleţité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich

páchateľov) tento účel nemoţno nadradiť zásade stíhania len zo zákonných dôvodov.

Napokon aj uskutočnenie spravodlivého procesu je neoddeliteľnou súčasťou účelu trestného

konania. Inak by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za kaţdú cenu, bez ohľadu na porušenie

zákona, čo je neprípustné. Porušenie zásady stíhania zo zákonných dôvodov je podstatnou

25

chybou v dokazovaní a má za následok, ţe taký dôkaz je absolútne neúčinný a nemoţno naň

v konaní a pri rozhodovaní prihliadať. Správny a v súlade so zákonom bol preto postup súdu

prvého stupňa, keď odmietol vykonanie obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených

na podklade rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. a jeho výklad zákona o ochrane pred

odpočúvaním nebol extenzívny, ale zákonný a správny. Z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/

zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním je zrejmé, ţe nie je podstatný rozsah v akom

majú byť tieto informácie uvedené, ale to, aby v ţiadosti uvedené boli, a to konkrétne,

ako to vyţaduje zákon. Z podanej ţiadosti ţiadnym spôsobom nevyplývajú informácie,

ţe príslušníci policajného zboru vyuţili všetky v tom čase dostupné prostriedky

operatívno-pátracej činnosti a odôvodnenie pouţité v podanej ţiadosti ţiadnym spôsobom

nepreukazuje nevyhnutnosť vyhotovenia informačno-technických prostriedkov. Sudca

krajského súdu tak nemal k dispozícii v tomto smere ţiadne konkrétne informácie

odôvodňujúce pouţitie týchto prostriedkov. Ani skutočnosť, ţe práve vyhotovenie

obrazovo-zvukových záznamov získaných na podklade rozhodnutia sudcu krajského súdu

svedčí o vine obţalovaných zo spáchania pomerne závaţnej trestnej činnosti nemôţe

ospravedlniť nezákonnosť získania tohto dôkazu a tým aj jeho nepouţiteľnosť. Takýto

nezákonný postup nemoţno odôvodňovať ani účelom trestného konania, ani

prirodzenoprávnym spôsobom výkladu práva a materiálnym chápaním práv a povinností ako

to v písomnom odôvodnení odvolania uvádza prokurátor.

Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd ďalej zistil nasledovné.

Zo znenia skutkových viet je zrejmé, ţe trestné činy mali obţalovaní spáchať

v podstate tak, ţe obţalovaný Mgr. J. M. ako pracovník oddelenia povoľovania vkladov

Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K. v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, písm. d/ zákona

číslo o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijal

od ostatných spoluobţalovaných v súvislosti s katastrálnymi konaniami za ich kladný

a bezproblémový priebeh alebo prefotenú kúpnu zmluvu a nešpecifikované splnomocnenia

úplatky v presne nezistených sumách alebo fľašu írskej whisky.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať

dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú

26

okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní okrem oboznámenia obrazovo-zvukových záznamov

vyhotovených na podklade rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie, súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie aj výsluchmi obţalovaných s výnimkou obţalovaného M. S., ktorého

výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítal, výsluchmi svedkov

Ing. M. S., JUDr. M. K., Ing. H. H., S. K., P. S., G. T., prečítaním svedeckých výpovedí M. S.

a oboznámením listinných dôkazov.

Obţalovaní rovnako ako v písomne vyhotovených odvolaniach spáchanie trestných

činov od začiatku trestného stíhania v celom rozsahu popreli a svedkovia vypočutí

na hlavnom pojednávaní ich zo spáchania skutkov neusvedčili. Na hlavnom pojednávaní však

v rozpore s ustanovením neboli vykonané ďalšie dôkazy nevyhnutné

na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a preto je napadnutý

rozsudok predčasný a vydaný na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Na odstránenie uvedeného nedostatku bude potrebné, aby súd prvého stupňa na hlavné

pojednávanie predvolal tých účastníkov katastrálnych konaní, ktoré v čase konania, ktorého

sa mali obţalovaní dopustiť ešte skončené neboli a ktorí na hlavnom pojednávaní doposiaľ

vypočutí neboli. Títo nech sa po zákonnom poučení svedka vyjadria, či majú vedomosť

o konaní obţalovaných, pre ktoré prokurátor na nich podal obţalobu a ak áno, či boli

pri tomto prítomní a alebo akým spôsobom sa o ňom dozvedeli.

Obţalovaný M. S. svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov pred začatím hlavného

pojednávania písomne ospravedlnil a výslovne prehlásil, ţe súhlasí, aby sa hlavné

pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Zároveň pripojil aj lekárske správy týkajúce

sa jeho zdravotného stavu, z ktorých okrem iného vyplýva odporúčanie lekára,

aby obţalovaný dodrţiaval kľudový reţim. Obhajca obţalovaného na hlavnom pojednávaní

navrhol, aby bol obţalovaný vylúčený na samostatné konanie. Tento návrh prvostupňový súd

zamietol a hlavné pojednávanie vykonal. Aţ na predposlednom hlavnom pojednávaní

9. septembra 2010 obhajca obţalovaného navrhol súdu prvého stupňa vyšetriť duševný

a fyzický stav obţalovaného, ktorý mu bráni v účasti na hlavnom pojednávaní. Tento návrh

prvostupňový súd odmietol. Písomným podaním z 8. októbra 2010 obţalovaný potvrdil svoj

27

súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a poukázal na svoju

hospitalizáciu, zhoršenie zdravotného stavu (zraku a pamäte), ktorý mu bráni v orientácii

a sledovaní časových udalostí. Napokon k písomnému odôvodneniu odvolania pripojil

písomné vyhotovenie znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvia psychiatrie MUDr. L. L. a MUDr. A. R., zo záverov ktorého vyplýva, ţe trpí

vaskulárnou demenciou stredného stupňa a uţ v čase činu trpel poškodením poznávacích

funkcií na úrovni ľahkej demencie. V čase spáchania trestného činu, z ktorého

je obţalovaný, mal zníţenú schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania,

ako aj schopnosť ovládať svoje konanie. Zníţenie ovládacích i rozpoznávacích schopností

v čase činu nedosahovalo podstatnú mieru. V súčasnosti jeho stav neumoţňuje správne

chápať zmysel trestného konania. Účasť na súdnom pojednávaní môţe predstavovať

nezanedbateľné riziko zhoršenia zdravotného stavu.

Podľa duševný stav obvineného vyšetrujú vţdy dvaja znalci

z odboru psychiatrie.

Podľa ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo

ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba poţiadať znalca o vysvetlenie alebo

doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého

posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Podľa súd preruší trestné stíhanie ak zistí na hlavnom

pojednávaní, ţe je tu niektorá z okolností uvedených v

Podľa policajt preruší trestné stíhanie, ak obvinený

pre duševnú chorobu, ktorá nastala aţ po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel

trestného stíhania.

Vzhľadom na uvedené, bude tieţ úlohou súdu prvého stupňa jednak posúdiť obsah

zadováţeného znaleckého posudku z hľadiska (jeho úplnosť, jasnosť

a správnosť) a následne zváţiť, či zistené skutočnosti u obţalovaného M. S. odôvodňujú

postup podľa

28

K odvolacím námietkam prokurátora a obţalovaného Ing. Š. P., ktoré

sa týkajú trestu uloţeného obţalovanému Mgr. J. M. najvyšší súd konštatuje,

ţe prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil vyčerpávajúcim

spôsobom aplikáciu § 39 Tr. zák. a v čom spočívajú osobné pomery obţalovaného

Mgr. J. M. odôvodňujúce pouţitie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. V prípade ich absencie

sa najvyšší súd stotoţnil s názorom prokurátora, ţe u obţalovaného nepochybne existujú

dôvody, na ktoré poukázal súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak tieto

je moţné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Nie je preto

moţné na ne súčasne hľadieť aj ako na okolnosť podmieňujúcu uloţenie trestu pod zákonom

ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Takýto postup, t. j. dvojaké prihliadnutie

na rovnaké okolnosti, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. Navyše

je potrebné zdôrazniť, ţe ak vykonaným dokazovaním bude vina obţalovaného Mgr. J. M.

spoľahlivo preukázaná nepôjde o jednorazové vybočenie z noriem, ale vzhľadom

na spôsob spáchania jednotlivých skutkov bude odôvodnený záver, ţe takýto spôsob konania

bol pre neho charakteristický a dlhodobo zauţívaný. Nemoţno opomenúť aj tú skutočnosť,

ţe v predmetnej trestnej veci bol obţalovaný pre dva trestné činy, z ktorých pokračovací

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mal spáchať siedmimi

čiastkovými skutkami a zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. mal spáchať

jedným skutkom, teda dva trestné činy, ktorých podstata však bola rovnaká, t. j. prijímanie

úplatkov v súvislosti s katastrálnym konaním. V súčasnom štádiu trestného stíhania,

keď napadnutý rozsudok bol odvolacím súdom zrušený sú, ale tieto úvahy predčasné a súd

prvého stupňa sa nimi môţe zaoberať aţ v prípade, ak po doplnenom dokazovaní dospeje

k záveru o vine obţalovaného Mgr. J. M..

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere,

vykonať aj ďalšie dôkazy ak ich potreba vyvstane v priebehu doplneného dokazovania

a zváţiť ďalší procesný postup voči obţalovanému M. S..

Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe úlohou prvostupňového súdu bude

v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia vo vzťahu ku skutku v bode 8/ obţaloby

stručne a výstiţne sa vo svojich úvahách zaoberať aj ustanoveniami § 68 ods. 5 a § 8

ods. písm. c/ v znení neskorších zmien a doplnkov o katastri

nehnuteľností, o zápise vlastníckych a iných práv. V nich nech vysvetlí, na podklade ktorých

skutočností dospel k záveru, ţe prefotografovaná kúpna zmluva a presne nešpecifikované

29

splnomocnenia nepatria do zbierky listín podľa § 8 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, ktorej

verejnosť je obmedzená ustanovením § 68 ods. 5 tohto zákona a na podklade čoho

by sa JUDr. R. K. k týmto dostal aj bez poskytnutia úplatku. To isté platí aj vo vzťahu

k obţalovanému JUDr. R. K. ohľadne skutku v bode 16/ podanej obţaloby.

Aţ na podklade takto vykonaného dokazovania a dodrţania zákonného postupu voči

obţalovanému M. S. bude moţné zistiť skutkový stav v súlade s § 2 ods. 10

, vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade s § ods. 12 a rozhodnúť v súlade

so zákonom, pričom pokiaľ ide o posúdenie zákonnosti pouţitia informačno-technických

prostriedkov pri novom rozhodovaní o veci, bude prvostupňový súd viazaný právnym

názorom vysloveným v tomto uznesení najmä pokiaľ ide o posudzovanie zákonnosti ich

získania a ich hodnotenia pri posudzovaní viny obţalovaných ( ).

Na záver odvolací súd povaţuje za nutné uviesť, ţe trestný proces je upravený ako

kontradiktóme konanie dvoch protistrán – prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho

obhajcu na strane druhej. Strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú

dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Posúdenie dôkazov je úlohou súdu

ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, ţe súd má rozhodnúť spor medzi

prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť

a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo

by k porušeniu nie len zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého

procesu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok

nie je prípustný.

V Bratislave 29. marca 2011

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková

30