Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b30/392033.ef7bb4.pdf
PDF · 234.22 KB
No categories available
4To/17/2010
Najvyšší súd 4 To17/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama
Dohňanského v trestnej veci obţalovaného Mgr. J. M. a spol., pre pokračujúci zločin
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí
29. marca 2011 o odvolaniach obţalovaných Mgr. J. M., Ing. Š. P., M. S. a prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry proti rozsudku špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica z 11. októbra 2010, sp. zn. BB – 4 T 13/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok
s a z r u š u j e.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v e c s a v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu
pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu z n o v u p r e j e d n a l
a r o z h o d o l.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
z 11. októbra 2010, sp. zn. BB – 4 T 13/2010, boli obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š. P. a M. S.
uznaní za vinných z nasledovných trestných činov.
Obţalovaný Mgr. J. M. v bodoch 1/ a 2/ z pokračujúceho zločinu prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obţalovaní Ing. Š. P. a M. S. z prečinu podplácania podľa
§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Uvedené trestné činy mali obţalovaní spáchať na tom skutkovom základe, ţe
obžalovaný Mgr. J. M.
1/ dňa 6. marca 2009 v čase od 11.01 hod. do 11.12 hod., ako pracovník oddelenia
povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom
na J., v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona
č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal
od Ing. Š. P. v súvislosti s katastrálnym konaním pod č. V 1441/2009, kde jednou
z účastníkov je Ing. K. H. úplatok, v presne nezistenej sume pozostávajúcej z jednej bankovky
hnedej farby,
2/ dňa 11. marca 2009 v čase od 13.11 hod. do 13.24 hod., ako pracovník povoľovania
vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., v kancelárii č. X.
úradu, v rozpore s § 53 ods. 1 písm. b/ a § 53 ods. písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. o
štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal úplatok od M. S. v súvislosti
s katastrálnym konaním pod V 1161/2009 – účastníci M. S. a R. H. a za poskytnutie
prefotenej zmluvy z uţ skončeného katastrálneho konania pod č. V 550/2009 úplatok v presne
nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby,
obžalovaný Ing. Š. P.
dňa 6. marca 2009 v čase od 11.01 hod. do 11.12 hod. poskytol v kancelárii č. X.
Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi
oddelenia povoľovania vkladov, v súvislosti s katastrálnym konaním V1441/2009, kde jednou
z účastníkov bola Ing. K. H., úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej
bankovky hnedej farby,
obžalovaný M. S.
dňa 11. marca 2009 v čase od 13.11 hod. do 13.24 hod. poskytol v kancelárii č. X.
Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi
oddelenia povoľovania vkladov, v súvislosti s katastrálnym konaním – späťvzatia návrhu
na vklad pod číslom V -1161/2009, kde účastníkmi konania boli M. S. a R. H., úplatok
v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby.
Za to im boli uloţené nasledovné tresty.
Obžalovanému Mgr. J. M.
podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obţalovanému výkon trestu podmienečne
odloţil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil peňaţný trest vo výmere 3 000 eur
(tritisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť
úmyselne zmarený ustanovil súd obţalovanému náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj trest zákazu činnosti –
výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch
verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov.
Obžalovanému Ing. Š. P.
Podľa § 333 ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podlá § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odloţil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
Obžalovanému M. S.
Podľa § 333 ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odloţil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
obţalovaného Mgr. J. M. spod obţaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe
Mgr. J. M. dňa 13. februára 2009 v čase od 9.46 hod. do 09.52 hod., ako pracovník
oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom
na J., v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z.
o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. Š. P. majúceho
záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 494/2009 – účastníci
Ing. J. F. a Ing. J. F., úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z dvoch bankoviek
a jednej mince za to, ţe mu ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie
tohto katastrálneho konania,
Mgr. J. M. dňa 13. februára 2009 v čase od 09.57 hod. do 10.13 hod., ako pracovník
oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,
v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. D. K. majúcej záujem
o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 496/2009 účastníci G. R. a P. N.,
presne nestotoţnený úplatok v bielej obálke so slovami „odmena 35, ako sme sa dohodli“
za to, ţe jej ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto
katastrálneho konania,
Mgr. J. M. dňa 20. februára 2009 v čase od 10.21 hod. do 10.26 hod., ako pracovník
oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,
v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. Š. P. majúceho záujem
o bezproblémový priebeh katastrálnych konaní pod č. v 666/2009 účastník M. V.,
a pod č. V 667/2009 účastníci I. M., M. V. a Ľ. H., úplatok v presne nezistenej sume
pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby za to, ţe ako pracovník povoľovania vkladov
zabezpečí kladné vybavenie týchto katastrálnych konaní,
Mgr. J. M. dňa 23. februára 2009 v čase od 10.34 hod. do 10.43 hod. ako pracovník
oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,
v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od Ing. Š. P. majúceho záujem
o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 716/2009 – účastníci P. K., A. K.,
R. P., úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky hnedej farby za to,
ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho
konania,
Mgr. J. M. dňa 25. februára 2009 v čase od 15.10 hod. do 15.13 hod., ako pracovník
oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,
v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. ostatnej
sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od JUDr. I. L. majúceho záujem
o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 1139/2009, ako úplatok fľašu írskej
whisky finančnú hotovosť v presne nezistenej sume za to, ţe ako pracovník povoľovania
vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho konania.
ktoré prokurátor kvalifikoval ako pokračujúci zločin prijímania úplatku podľa § 329
ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
o s l o b o d i l,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Obţalovaného Mgr. J. M. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obţaloby
pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe
Mgr. J. M. dňa 20. marca 2009 v čase od 08.26 hod. do 08.30 hod., ako pracovník
oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J.,
v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od JUDr. R. K. úplatok v presne
nezistenej sume pozostávajúci z viacerých bankoviek za to, ţe z ukončeného katastrálneho
konania č. V 10386/2008 – účastníci A. F. a A.. R., poskytol prefotenú kúpnu zmluvu,
a z ďalšieho ukončeného katastrálneho konania č. V 7034/2007, kde jedným z účastníkov je
I. B., poskytol presne nešpecifikované splnomocnenia,
ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1
Tr. zák.,
o s l o b o d i l
pretože skutok nie je trestným činom.
Obţalovaného Ing. Š. P. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutky,
ktorých sa mal dopustiť tak, ţe
Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania
pod č. V 494/2009 – účastníci Ing. J. F. a Ing. J. F. dňa 13. februára 2009 v čase od 09.46 hod.
do 09.52 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom
na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov, úplatok v presne
nezistenej sume pozostávajúci z dvoch bankoviek a jednej mince za to, ţe ako pracovník
povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie uvedeného katastrálneho konania,
Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania
pod č. V 666/2009 – účastník M. V. a pod č. V 667/2009 – účastníci I. M., M. V. a Ľ. H. dňa
20. februára 2009 v čase od 10.21 hod. do 10.26 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy
katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia
povoľovania vkladov, úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky
hnedej farby za to, ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie
uvedeného katastrálneho konania,
Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania
pod č. V 716/2009 – účastníci P. K., A. K. a R. P. dňa 23. februára 2009 v čase od 10.34 hod.
do 10.43 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom
na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov za to, ţe ako pracovník
povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenia tohto katastrálneho konania,
ktoré prokurátor kvalifikoval ako pokračujúci prečin podplácania podľa § 333 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
o s l o b o d i l
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Obţalovaného Ing. I. L., nar. X. v R., trvale bytom K.,
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
tak, ţe
JUDr. I. L. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania
pod č. V 1139/2009, dňa 25. februára 2009 v čase od 15.10 hod. do 15.13 hod. poskytol
v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom na J. v K. Mgr. J. M.,
pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov ako úplatok fľašu írskej whisky a finančnú
hotovosť v presne nezistenej výške pozostávajúcu z viacerých kusov bankoviek za to,
ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho
konania.
ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák.,
o s l o b o d i l,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
obţalovanú Ing. D. K., nar. X. v K., trvale bytom K.,
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mala dopustiť
tak, ţe
Ing. D. K. majúca záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania
pod č. V 496/2009 – účastníci G. R. P. N., dňa 13. februára 2009 v čase od 09.57 hod.
do 10.13 hod., poskytla v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom
na J. v K., Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov, presne nezistený úplatok
v bielej obálke so slovami „odmena 35, ako sme sa dohodli“ za to, ţe ako pracovník
povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho konania,
ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák.
o s l o b o d i l,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Obţalovaného JUDr. R. K., nar. X. v K., trvale bytom K.,
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
tak, ţe
dňa 20.03.2009 v čase od 08.26 hod. do 08.30 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy
katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi oddelenia
povoľovania vkladov úplatok v doposiaľ nezistenej sume pozostávajúci z viacerých
bankoviek za to, ţe z ukončeného katastrálneho konania č. V 10386/2008 účastníci A. F.
a A.. R., poskytol prefotenú kúpnu zmluvu, a z ďalšieho ukončeného katastrálneho konania
č. V 7034/2007, kde jedným z účastníkov je I. B., poskytol presne nešpecifikované
splnomocnenia,
ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák.,
o s l o b o d i l,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania obţalovaní Mgr. J. M.,
Ing. Š. P., M. S. a prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry.
Všetci obţalovaní podali odvolania voči výrokom o vine a treste napadnutého
rozsudku.
Obţalovaný Mgr. J. M. zhodne ako v priebehu trestného stíhania spáchanie trestných
činov poprel a zopakoval uţ predtým ním uvádzané skutočnosti vo vzťahu
ku skutkom v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku ako i to, ţe so spoluobţalovanými
Ing. Š. P. a M. S. ich spája dlhoročná spoločná známosť a záľuba v tipovaní, a to bol dôvod
odovzdávania peňazí medzi nimi. Upriamil pozornosť na obsah obrazovo zvukových
záznamov a výpovede spoluobţalovaných Ing. Š. P., M. S. a svedkov Ing. H. a P. S., M. S.
a G. T., ktorí ho zo spáchania skutkov neusvedčili.
Uviedol, ţe rozhodnutie o vine je v obidvoch prípadoch zaloţené len na vyhotovených
obrazovo-zvukových záznamoch. Na podklade nich však k jednoznačnému a presvedčivému
záveru, ţe ide o odovzdané peňaţné prostriedky, ktoré by mali slúţiť ako úplatok za niečo
v konaní, keď uţ v daných prípadoch vkladové konania boli ukončené a išlo iba o drobné
zmeny a zápisy, teda administratívne konania, ktoré uţ nemohli viesť k pozitívnemu alebo
negatívnemu rozhodnutiu o veci nemoţno dospieť. Vyhotovené obrazovo zvukové záznamy
nie sú spôsobilé vylúčiť, ţe peňaţné prostriedky boli odovzdané za spoločné tipovanie,
ktorému sa venovali a ktoré potvrdili spoluobţalovaní a vypočutí svedkovia.
Poukázal na zákonné znaky zločinu prijímania úplatku a vyslovil názor, ţe tieto
vykonaným dokazovaním preukázané neboli.
Z týchto dôvodov navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obţalovaný Ing. Š. P. prvostupňovému súdu vytkol, ţe pri rozhodovaní veci porušil
zásadu „in dubio pro reo“, pretoţe výrok o jeho vine zaloţil len na dôkazoch, ktoré ju
spoľahlivo nepreukazujú, a preto mal v pochybnostiach rozhodnúť v jeho prospech.
Skutočnosť, ţe peňaţné prostriedky odovzdal v kancelárii katastrálneho úradu a pritom
10 4 To 17/2010
o tipovaní nič nehovoril sama osebe nemôţe viesť k spoľahlivému záveru, ţe tieto boli
odovzdané v súvislosti s katastrálnym konaním. Súd bez náleţitého odôvodnenia zohľadnil
len to, čo sa mu zdalo najpravdepodobnejšie napriek tomu, ţe okrem obrazovo-zvukového
záznamu ho iný dôkaz zo spáchania skutku neusvedčuje. Súd do úvahy nevzal skutočnosť,
ţe nebol účastníkom katastrálneho konania a robil len doprovod svedkovi H.. Jeho obhajoba
bola potvrdená výpoveďami spoluobţalovaného Mgr. J. M. a svedka Ing. H. H.. Aj svedkyňa
JUDr. K. potvrdila, ţe odstraňovanie drobných nedostatkov, ako to bolo v posudzovanom
prípade je zákonnou povinnosťou vkladára, ktoré sa realizovalo predpísaným spôsobom. Nie
je preto zrejmé, ako bol v posudzovanom prípade ohrozený objekt trestného činu – záujem
spoločnosti na správnom a zákonnom priebehu katastrálneho konania, ak účastníci konania
postupovali v medziach zákona. Prvostupňový súd nepostupoval v súlade so zákonom,
keď sa nevysporiadal s obhajobou, na ktorú sa obţalovaní odvolávali, ţe poskytnuté peniaze
sa týkali spoločného tipovania (bol tam dokonca aj výdavok). V súlade s odôvodnením
oslobodzujúcich výrokov napadnutého rozsudku zaloţených na nezákonnom vyhotovení
niektorých obrazovo-zvukových záznamov pre nesprávny procesný postup sudcu krajského
súdu, mal prvostupňový súd za nezákonné označiť aj ostatné záznamy tohto druhu. Tie boli
vyhotovené na podklade príkazu sudkyne pre prípravné konanie s odôvodnením,
ţe „predovšetkým z poznatkov získaných z nasadených informačno-technických prostriedkov
podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred neoprávneným pouţívaním informačno-
technických prostriedkov, moţno vyvodiť záver o tom, ţe záujmová osoba sa podieľa
na páchaní vyšetrovanej trestnej činnosti. Sudkyňa teda rozhodla na podklade dôkazov, ktoré
súd v tomto konaní označil za nezákonné. V súlade s právnou zásadou „z nepráva nemôţe
vzniknúť právo“ súd nemal akceptovať ani záznamy získané informačno-technickými
prostriedkami vykonanými po 5. marci 2009, teda po vydaní príkazu sudkyne pre prípravné
konanie Špecializovaného súdu v Pezinku.
Vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uloţený obţalovaný namietol, ţe ako u obţalovaného
Mgr. J. M., aj jemu mal súd v súlade s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uloţiť mimoriadne
zníţený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom
a mal mu uloţiť peňaţný trest podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. Takýto trest so zreteľom na článok 6
ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu
č. 11, by bol vyjadrením jeho práva na spravodlivé súdne konanie vrátane uloţenia
spravodlivého trestu. Vzhľadom na formu protiprávneho konania, úplatku 32 eur bez toho,
aby bol zainteresovaný priamo ako účastník v katastrálnom konaní a bez toho, aby ţiadal
11 4 To 17/2010
nejaké protiprávne konanie zo strany verejného činiteľa, s prihliadnutím na jeho osobné
pomery, doterajšiu bezúhonnosť a riadny ţivot by takýto trest povaţoval za primeraný.
Obţalovaný M. S. v písomnom odôvodnení odvolania, podanom prostredníctvom
obhajcu uviedol, ţe trestný čin nespáchal a opak vykonaným dokazovaním spoľahlivo
preukázaný nebol. Konanie, ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, okrem obrazovo-zvukového záznamu ţiadnym iným
dôkazom preukázané nebolo. Katastrálne konanie sa ho ţiadnym spôsobom netýkalo, bolo
legálne s vopred jasným výsledkom, pretoţe išlo o späťvzatie návrhu na vklad, a preto nemal
dôvod nikoho podplácať.
Napadnutému rozsudku vytkol, ţe v jeho odôvodnení sa súd prvého stupňa
nevysporiadal s výpoveďou svedkyne JUDr. K., ktorá nezistila v činnosti Mgr. J. M.
skutočnosti spochybňujúce jeho postup a neuviedla pre neho ţiadne nepriaznivé skutočnosti
a tieţ sa nevysporiadal s výpoveďou svedka S., ktorý vypovedal v jeho prospech.
Nepovšimnutým zostalo aj stanovisko PPZ, úradu zvláštnych policajných činností, OZPČ
Východ zo dňa 30. apríla 2009. Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe mikrokamera, pouţitá
pri nasadení ITP, má relatívne nízke výstupné rozlíšenie, a preto pri následnom digitálnom
zväčšení konkrétnej snímky nie je moţné získať detailný záber bez následného efektu
rozmazania línii a farieb. V uvedenom stanovisku bolo zdôraznené, ţe predmety, ktoré
si odovzdávajú osoby vyskytujúce sa na záberoch sú bankovky, je moţné posúdiť len
v náväznosti na ďalšie získané informácie a súvislosti. Odraz týchto skutočností je vyjadrený
v znení skutkovej vety „úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z jednej bankovky
hnedej farby...“, ktoré konštatovanie však nemá oporu v jednoznačných a nespochybniteľných
dôkazoch. Z uvedených dôvodov záver o jeho vine povaţuje za nezákonný, jednostranný
a prijatý bez hodnotenia dôkazov vykonaného v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por.
V súvislosti s výrokom o vine obţalovaného Mgr. J. M. uviedol, ţe tento bol uznaný
vinným za prijatie úplatku poskytnutého ním v súvislosti s katastrálnym konaním
pod č. 1161/2009 – účastníci M. S. a R. H. a za poskytnutie prefotografovanej zmluvy
z uţ skončeného katastrálneho konania vedeného pod č. V 550/2009. Tento záver nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pretoţe na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý G. T.,
ktorý jednoznačne uviedol, ţe zmluvu uzavretú medzi ním a R. R. dňa 28. januára 2009 mu
poskytol on, pričom ide o skončené katastrálne konanie pod č. V 560/2009. Jednoznačný
12 4 To 17/2010
záver o tom, ţe mal poskytnúť úplatok aj za poskytnutie zmluvy nie je moţné prijať ani
z obrazovo-zvukových záznamov. Týmto záverom sa súd dostal do rozporu s vlastnými
závermi uvedenými na strane 19 posledný odsek a strane 20 prvý odsek napadnutého
rozsudku.
Podľa jeho názoru prvostupňový súd porušil aj právo obvineného na obhajobu,
keď napriek zadováţeným lekárskym správam o jeho zdravotnom stave (plne invalidný
dôchodca po cievnej mozgovej príhode – rozsiahlom mozgovom infarkte) a oprávneným
poţiadavkám jeho obhajcu, vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Je síce
pravdou, ţe na jeho vykonanie dal súhlas, avšak len z dôvodu, aby nemaril jeho priebeh.
Správne ho mal prvostupňový súd vylúčiť na samostatné konanie a mal dať vyšetriť jeho
duševný a zdravotný stav, ktoré mu bránili v účasti na hlavnom pojednávaní.
Na potvrdenie uvádzaných skutočností ako prílohu k písomne odôvodnenému
odvolaniu priloţil znalecký posudok, vyhotovený na podklade jeho ţiadosti. Z jeho obsahu
moţno zistiť, ţe uţ v čase skutku trpel poškodením poznávacích funkcií a mal zníţenú
schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje
konanie. Jeho súčasný zdravotný stav neumoţňuje správne chápať zmysel trestného konania
a samotná účasť na pojednávaniach môţe predstavovať nezanedbateľné riziko zhoršenia
zdravotného stavu. Tieto závery majú tak závaţný charakter, ţe môţu mať dopad
na zvaţovanie okolností uvedených v § 23 Tr. zák. alebo na rozhodnutie súdu podľa § 283
ods. 1 Tr. por.
Z týchto dôvodov vyslovil, ţe zákonné znaky predmetného trestného činu svojím
konaním nenaplnil. Samotný obrazovo-zvukový záznam označil len za nepriamy dôkaz, ktorý
netvorí ucelenú a ničím nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov. Naopak ostatné vykonané
dôkazy svedčia v jeho prospech a dokazujú, ţe ţiaden trestný čin nespáchal.
Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ţe ho podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
oslobodí spod obţaloby z dôvodov uvedených v § 285 písm. a/ Tr. por. Alternatívne navrhol,
aby po zrušení napadnutého rozsudku podľa § 322 ods. 1 Tr. por. odvolací súd vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
13 4 To 17/2010
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry voči prvostupňovému rozhodnutiu podal
odvolanie preto, ţe ho povaţuje za predčasné a vydané na základe nedostatočne a nesprávne
zisteného skutkového stavu veci a tieţ aj preto, ţe výrok o treste, ktorý bol obţalovanému
Mgr. J. M. uloţený je nezákonný a nesprávny.
Osobitne zdôraznil, ţe vo vzťahu k obţalovanému M. S. povaţuje napadnutý rozsudok
vo všetkých jeho častiach za vecne správny, zákonný a v tejto časti odvolanie nepodáva.
Podľa názoru prokurátora, pokiaľ hlavným dôvodom oslobodzujúcich výrokov
prvostupňového rozsudku z dôvodu § 285 písm. a/ Tr. por. bola skutočnosť, ţe neexistujú
dôkazy svedčiace pre záver, ţe odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov bolo skutočne
odovzdaním a prevzatím úplatku, je potrebné zdôrazniť, ţe senát na hlavnom pojednávaní
zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu. Týmto dôkazom bolo prehratie
obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených pred začatím trestného stíhania na základe
rozhodnutia podľa zákona číslo 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným
pouţitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len zákon o ochrane súkromia
pred odpočúvaním) s odôvodnením, ţe ţiadosť na pouţitie týchto prostriedkov neobsahovala
všetky potrebné náleţitosti, a preto sudca krajského súdu o ich pouţití rozhodol nezákonne.
S takýmto hodnotením a postupom senátu vyjadril nesúhlas.
Právny názor prvostupňového súdu týkajúci sa výkladu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
o ochrane pred odpočúvaním obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, ţe ţiadosť na pouţitie
týchto prostriedkov mala okrem iného obsahovať aj informácie o predchádzajúcom
neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú
sa ţiadosť podáva vlastne znamená, ţe Policajný zbor je povinný pred podaním ţiadosti
vykonať iné zákonné oprávnenia operatívno-pátracej činnosti a len v prípade ich neúčinnosti
môţe podať uvedenú ţiadosť. V ţiadosti pritom musí konkrétne uviesť, aké „prostriedky boli
pouţité, respektíve aké úkony boli vykonané preto, aby vôbec mohol byť prijatý záver,
ţe nejaké odhaľovanie a dokumentovanie činnosti prebehlo a toto bolo neúčinné alebo
podstatne sťaţené“. Vyslovil domnienku, ţe takýto názor nie je v súlade s platnou právnou
úpravou a citované ustanovenie zákona o ochrane súkromia súd prvého stupňa interpretuje
značne extenzívne.
14 4 To 17/2010
Aj keď v citovanom ustanovení zákon vyţaduje, aby ţiadosť na pouţitie informačno-
technického prostriedku obsahovala aj informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo
podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa ţiadosť podáva,
zákon neurčuje rozsah, v akom majú byť tieto informácie uvedené. To ponecháva na úvahu
sudcu rozhodujúceho o podanej ţiadosti a udelení súhlasu. Podľa jeho názoru v predmetnej
veci príslušníci policajného zboru vyuţili v tom čase všetky dostupné prostriedky
operatívno-pátracej činnosti, napr. informácie od osoby konajúcej v prospech PZ („zdroj“),
ktoré nasvedčovali tomu, ţe dochádza k páchaniu trestnej činnosti. Konštatácia v ţiadosti
o tom, ţe „vzhľadom na povahu trestných činov prijímania úplatku a podplácania, ku ktorým
podľa doterajších indícií v tomto prípade dochádza, ich odhaľovanie, zisťovanie
a usvedčovanie páchateľov iným spôsobom by bolo podstatne sťaţené, resp. nemoţné“,
je nepochybne správna a ako taká dostatočným spôsobom preukazuje moţnosť pouţitia
navrhnutého prostriedku ITP. Príslušný sudca Krajského súdu v K. mal teda
k dispozícii také skutočnosti, vrátane zákonom stanovených náleţitostí, ktoré v plnej miere
odôvodňovali udelenie súhlasu v súlade so ţiadosťou o pouţitie informačno-technického
prostriedku.
Ak by sa aj čiastočne stotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, vytýkané
pochybenie má podľa jeho názoru len formálny charakter. Vychádzajúc z doterajšej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len súd) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ústavný súd) zaoberajúcej sa problematikou pouţitia informačno-
technického prostriedku, je moţné dôjsť k záveru, ţe základnou a v podstate jedinou
podmienkou oprávnenosti zásahu do súkromia je preskúmateľnosť rozhodnutia o takomto
zásahu. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K.
by preto malo byť zistenie, či takéto rozhodnutie bolo legálne, legitímne a tieţ
proporcionálne. Je zrejmé, ţe ţiadosť PPZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti
korupcii Východ, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie súdu o udelení súhlasu na pouţitie
informačno-technického prostriedku, bola pomerne podrobne odôvodnená a je tieţ zrejmé,
akým spôsobom boli tieto informácie získané. Obdobne tak samotné rozhodnutie o pouţití
informačno-technického prostriedku je kedykoľvek a v dostatočnej miere preskúmateľné,
vrátane všetkých zákonom stanovených náleţitostí a to aj s odôvodnením. Naviac je potrebné
zdôrazniť, ţe v predmetnej trestnej veci došlo práve na základe obrazovo zvukových
záznamov získaných na základe uvedeného rozhodnutia k vzneseniu obvinenia konkrétnym
osobám a teda pôvodné podozrenie (informácie) sa v plnej miere potvrdili. Samotné
15 4 To 17/2010
rozhodnutie o pouţití informačno-technického prostriedku nebolo zmätočné – neobsahovalo
formálne chyby – bolo vydané na základe návrhu oprávneného orgánu, ktorý si svoje zákonné
povinnosti riadne splnil. V konečnom dôsledku tak zásah do súkromia nebol svojvoľný,
ale prispel k odhaleniu pomerne závaţnej trestnej činnosti.
Prokurátor zdôraznil, ţe orgány štátu a štát samotný sú povinné nielen rešpektovať
základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, ale sú tieţ povinné zabezpečiť
spravodlivosť potrestaním protiprávnych koní. Zhodne so svojou záverečnou rečou uviedol,
ţe pokiaľ by prísne formálne ponímanie práva malo zabrániť zabezpečeniu spravodlivosti,
súd je povinný normy vykladať prirodzenoprávnym spôsobom a všetky práva a povinnosti
chápať materiálne. Ak by sa senát v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo,
riadil týmto princípom, musel by dospieť k záveru, ţe vydaný súhlas na pouţitie informačno-
technického prostriedku bol legálny a legitímny a nedošlo ním k neoprávnenému zásahu
do práva na súkromie a teda v konečnom dôsledku by navrhovaný dôkaz vykonal.
Bez vykonania dotknutých dôkazov ich prehratím na vhodnom technickom zariadení,
prípadne oboznámením ich písomného prepisu, nie je moţné rozhodnúť v súlade so zákonom.
Z týchto dôvodov je výrok napadnutého rozsudku, ktorým boli obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š.
P., JUDr. I. L. a Ing. D. K. oslobodení spod obţaloby s odôvodnením, ţe nebolo dokázané,
ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný nesprávny a je vydaný na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Odvolateľ sa nestotoţnil ani s tou časťou rozsudku, ktorým boli obţalovaní Mgr. J. M.
a JUDr. R. K. oslobodení spod obţaloby pre skutky právne posúdené ako zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. respektíve podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa prvostupňového súdu je nepochybné,
ţe JUDr. R. K. poskytol a Mgr. J. M. v mieste, čase a spôsobom uvedeným v obţalobe
prevzal peňaţné plnenie, na ktoré nie je právny nárok, pričom takéto plnenie podľa senátu je
potrebné povaţovať za úplatok, a to v súvislosti s prefotografovaním zmluvy a splnomocnení
z iných katastrálnych konaní. Podľa názoru senátu však takéto konanie nie je trestným činom,
pretoţe nešlo o poskytnutie úplatku v súvislosti s katastrálnym konaním, v ktorom
zodpovedný pracovník katastra rozhoduje o návrhu na vklad a teda nešlo o konanie
v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu. Dospel tieţ k záveru, ţe takéto konanie
16 4 To 17/2010
nie je iným trestným činom, a preto obidvoch obţalovaných spod obţaloby oslobodil. Tento
záver je nesprávny, pretoţe konanie obţalovaných v predmetnom skutku obsahuje znaky
zločinu respektíve prečinu tak, ako je to uvedené a kvalifikované v podanej obţalobe.
Poukázal na zákonné znaky skutkových podstát prečinu podplácania podľa § 333
ods. 1 Tr. zák. a zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. s tým, ţe podľa jeho
názoru sa obţalovaní uvedených trestných činov dopustili v súvislosti s obstaraním veci
všeobecného záujmu.
Na rozdiel od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe aj poskytovanie listín
z ukončených katastrálnych konaní iným osobám neţ stranám konania, je potrebné povaţovať
za obstaranie veci všeobecného záujmu. Poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva,
ţe za obstaranie takejto veci je potrebné povaţovať nielen rozhodovaciu činnosť orgánu
štátnej moci, v danom prípade rozhodovanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností,
ale v zásade akúkoľvek činnosť, na ktorej riadnom a nestrannom plnení má záujem celá
spoločnosť. Pokiaľ katastrálny zákon výslovne umoţňuje poskytovanie (sprístupňovanie)
niektorých listín súvisiacich s katastrálnym konaním výlučne stranám konania a nie tretím
subjektom, záujmom spoločnosti je práve skutočnosť, aby sa tieto listiny nedostali
do dispozície tretím subjektom. Zdôraznil, ţe nešlo o také listiny, ktoré sú sprístupňované
na základe „nahliadnutia do zbierky listín“ v súlade s katastrálnym zákonom. Pokiaľ
by záujmom spoločnosti bolo, aby sa so všetkými listinami v rámci katastrálneho konania
mohol oboznámiť ktokoľvek bez ohľadu na to, či bol alebo nebol stranou konania, katastrálny
zákon by takýto postup určite výslovne umoţňoval. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
ţe zákon výslovne nezakazuje pracovníkom katastra poskytovať takéto listiny. Zákon
uvedenú činnosť reguluje pozitívnym spôsobom tak, ţe stanovuje, komu moţno listiny
poskytnúť, a to výhradne stranám konania.
Z obsahu obrazovo-zvukových záznamov jednoznačne vyplýva, ţe Mgr. M. prijal
peňaţnú hotovosť za to, ţe poskytne JUDr. K. (nie účastníkovi konania) rôzne listiny, najmä
splnomocnenia z iných katastrálnych konaní. Takýmto spôsobom obidvaja svojím konaním
naplnili skutkové podstaty ţalovaných trestných činov, t. j. zločinu prijímania úplatku podľa
§ 329 ods. 1 Tr. zák. respektíve prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. Výrok
rozsudku prvostupňového súdu, ktorým obidvoch obţalovaných pre uvedené skutky oslobodil
spod obţaloby s tým, ţe skutok nie je trestným činom preto podľa neho nie je zákonný.
17 4 To 17/2010
Nestotoţnil sa ani so záverom, ţe u obţalovaného Mgr. J. M. sú dané dôvody
pre mimoriadne zníţenie trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Pre uvedený postup
neexistujú také skutočnosti, ktoré by v potrebnom rozsahu tak samostatne alebo vo svojom
súhrne odôvodňovali mimoriadne zníţenie trestu. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto časti
rozsudku je zrejmé, ţe súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, ţe s ohľadom na osobné
pomery obţalovaného, jeho doterajšiu bezúhonnosť a bezproblémový riadny ţivot, by bolo
pre obţalovaného pouţitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Nepochybne u obţalovaného existujú dôvody, na ktoré poukázal súd vo svojom
odôvodnení, avšak tieto je moţné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/
Tr. zák., a preto nie je moţné na ne súčasne hľadieť aj ako na okolnosť podmieňujúcu
uloţenie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Takýto postup, t. j.
dvojaké prihliadnutie na rovnaké okolnosti, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 38 ods. 1
Tr. zák. Je potrebné navyše zdôrazniť, ţe v prípade obţalovaného Mgr. M. sa nejednalo
o jednorazové vybočenie z právnych predpisov, ale vzhľadom na spôsob spáchania
jednotlivých skutkov sa moţno dôvodne domnievať, ţe takýto spôsob konania bol pre neho
charakteristický a dlhodobo zauţívaný. Nemoţno opomenúť aj tú skutočnosť, ţe v predmetnej
trestnej veci bol Mgr. J. M. obţalovaný pre spolu sedem skutkov pokračovacieho trestného
činu a jeden samostatný skutok, teda osem rôznych skutkov, ktorých podstata však bola
rovnaká, t. j. prijímanie úplatkov v súvislosti s katastrálnym konaním.
Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1
písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok senátu
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 11. októbrá 2010, sp. zn.
BB – 4 T 13/2010, s výnimkou výroku o vine a treste obţalovaného M. S. a súčasne podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Obţalovaná Ing. D. K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedla,
ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a k odvolaniu
prokurátora týkajúceho sa zákonnosti pouţitia vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov
uviedla nasledovné.
18 4 To 17/2010
Názor prokurátora, ţe aj keď ţiadosť o pouţitie informačno-technického prostriedku
napriek ustanoveniu § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním
neobsahovala potrebné náleţitosti, (informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo
podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť) ide
len formálny nedostatok, ktorý nemôţe byť prekáţkou spravodlivého potrestania páchateľov
a preto nesúhlasí s tým, ţe predmetný dôkaz nebol získaný nezákonným spôsobom,
je nesprávny.
Poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 117/07, ktorý prijal jednoznačné
stanovisko, ţe osoba komunikujúca s inou osobou má ako adresát ústavou (ale aj Listinou
základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd)
garantovaných práv legitímne očakávanie, ţe obsah ich vzájomnej komunikácie ostane
dôverného charakteru, neprístupný tretím osobám. Znamená to tieţ aj to, ţe dôverný obsah
tejto komunikácie môţu ďalej šíriť len tieto komunikujúce osoby. Je zrejmé, ţe obsahom
takejto komunikácie môţu byť informácie zo súkromného, rodinného, pracovného,
sluţobného, či spoločenského ţivota.
Zásah do práva na súkromie sa skúma v určitej postupnosti, pričom doktrína
Štrasburských orgánov ochrany práva uvádza tri základné kritéria posudzovania – legalitu,
legitimitu a proporcionalitu. Predovšetkým sa skúma, či daný skutkový stav moţno ratione
materiae povaţovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku treba
skúmať, či zásah bol legálny. V ďalšom sa potom skúma, či bol zásah legitímny a napokon,
či bol proporcionálny. Ak sa dospeje k negatívnej odpovedi pri niektorej z týchto otázok,
v skúmaní problematiky sa uţ ďalej nepokračuje.
Nemôţu byť nijaké pochybnosti o tom, ţe vyhotovovanie obrazovo-zvukových
záznamov je zásahom do práva na súkromie tak podľa čl. 22 ústavy, ako aj čl. 13 listiny.
Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, ţe štát môţe do práva na súkromie
zasiahnuť iba na základe zákona. Preto v rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo
v súlade s platnými právnymi predpismi.
Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním jednoznačne stanovuje podmienky,
za splnenia ktorých je moţné pouţitie informačno-technických prostriedkov, keď v § 4
19 4 To 17/2010
ods. 3 vymedzuje obsahové náleţitosti ţiadosti o pouţitie informačno-technického
prostriedku. Prokurátor nespochybnil skutočnosť, ţe ţiadosť v danom prípade neobsahovala
jednu zo zákonných náleţitostí, a to informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo
podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť.
Nie je preto moţné súhlasiť s jeho názorom, podľa ktorého je takýto nedostatok iba
formálneho charakteru, ktorý nemá na legálnosť pouţitého prostriedku ţiaden vplyv. Práve
nesplnenie zákonných poţiadaviek na pouţitie informačno-technických prostriedkov má
za následok, ţe obrazovo-zvukový záznam vyhotovený v danom prípade nespĺňa znaky
legality a ďalšie skúmanie jeho legitimity a proporcionality je preto zbytočné. Pre nesplnenie
podmienky legality nie je moţné takýto dôkaz v trestnom konaní pouţiť.
Z týchto dôvodov navrhla, aby najvyšší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní obţalovaných Mgr. J. M.,
Ing. Š. P., M. S. a prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry primárne zistil, ţe odvolania
podali oprávnené osoby a včas. Preto v rozsahu § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe rozsudok súdu prvého stupňa
je chybný
- pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,
najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 321
ods. 1 písm. a/ Tr. por.),
- pretoţe sa krajský súd nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.),
20 4 To 17/2010
- na objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie
pred odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (§ 321 ods. 1
písm. c/ Tr. por.).
Odvolací súd v súlade s § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozhodol o podaných
odvolaniach na neverejnom zasadnutí, pretoţe postupoval podľa § 321 ods. 1 Tr por.
a napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré na verejnom zasadnutí nebolo moţné
odstrániť.
Výrok o vine obţalovaných Mgr. J. M., Ing. Š. P. a M. S. súd prvého stupňa oprel
o obsah vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov. Z nich podľa jeho názoru ani
v jednom prípade nevyplýva ţiadna zmienka o akomsi tipovaní, ale práve naopak je zrejmé,
ţe ide o poskytnutie, resp. prijatie peňaţného plnenia zo strany obţalovaných v súvislosti
s katastrálnym konaním uvedeným v skutkových vetách obţaloby, a preto obhajobným
tvrdeniam obţalovaných neuveril a vyhodnotil ich ako nepravdivé a účelové v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti.
Z obsahu predloţeného procesného spisu vyplýva, ţe obrazovo-zvukové záznamy
boli vyhotovené na podklade príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových
a obrazovo-zvukových záznamov sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, z 5. marca 2009, sp. zn. BB-V-162-01/09-Ntt-139. Vydaný
príkaz sudkyňa odôvodnila tým, ţe „z doposiaľ nazhromaţdených operatívnych poznatkov,
ale predovšetkým z poznatkov získaných z nasadených informačno-technických prostriedkov
podľa zákona číslo 166/2003 Z. z. o ochrane pred neoprávneným pouţitím
informačno-technických prostriedkov, moţno vyvodiť záver o tom, ţe záujmová osoba
sa podieľa na páchaní vyšetrovanej trestnej veci spolu s ďalšími doposiaľ nestotoţnenými
osobami, ktoré ho v jeho kancelárii navštívili za účelom vybavenia predloţených návrhov
na vklad. Bolo zistené, ţe v nedávnej minulosti záujmová osoba vo viacerých prípadoch
prijala úplatok prevaţne vo výške 35 eur. Prijala ich v dňoch uvádzaných v úradnom zázname
zo 4. marca 2009, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z obrazovo-zvukového záznamu zachytenom
na CD nosiči. Je nespochybniteľné, ţe trestná činnosť sa uskutočňuje v kancelárii záujmovej
osoby. „Doposiaľ získané informácie pouţitím informačno-technických prostriedkov boli
zabezpečené na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. z 29. januára 2009, sp. zn.
KS KE-V-16-1/2009-3-Ntt, ktorý predmetné rozhodnutie vydal v zmysle zákona
21 4 To 17/2010
č. 166/2003 Zb. v štádiu predprípravného konania vedeného na Odbore boja proti korupcii
Východ pod ČVS:PPZ-V-BPK-V.“
Z rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. z 29. januára 2009, sp. zn.
KS KE-V-16-1/2009-3-Ntt, moţno zistiť, ţe po preskúmaní ţiadosti PPZ, Úradu boja proti
korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ, K., č. p. PPZ-V-59-BPK-V z 27. januára 2009
podľa § 4 ods. 1, ods. 3 skôr citovaného zákona udelil súhlas na pouţitie informačno-
technického prostriedku, a to na vyhotovenie a vyuţívanie obrazových, zvukových alebo
iných záznamov týkajúcich sa obţalovaného Mgr. J. M., pracovníka oddelenia povoľovania
vkladov Správy Katastra K., a to v priestoroch kancelárie č. X. budovy Katastrálneho úradu
v K. na J. v K., a to na dobu od 29. januára 2009 do 31. marca 2009. Rozhodnutie odôvodnil
tým, ţe „z pripojených dokladov a z obsahu ţiadosti vyplýva, ţe odhaľovanie
a dokumentovanie činnosti, pre ktorú bola ţiadosť podaná je iným spôsobom neúčinné
a podstatne sťaţené. Sudca po preskúmaní ţiadosti ako aj pripojeného a predloţeného
kriminálneho zväzku zistil, ţe skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanú ţiadosť
sú zdokumentované pracovníkmi Úradu boja proti korupcii, Východ K., a preto zákonný
sudca dospel k záveru, ţe sú splnené zákonné podmienky pre vydanie príkazu na pouţitie
informačno-technického prostriedku.“
Podľa § 119 ods. 1 Tr. por. za dôkaz môţe slúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona.
Skôr uvedená ţiadosť, na podklade ktorej sudca krajského súdu rozhodol bola
odôvodnená stručne tým, ţe „vzhľadom na povahu trestných činov prijímania úplatku
a podplácania, ku ktorým podľa doterajších indícií v tomto prípade dochádza, ich
odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov iným spôsobom by bolo podstatne
sťaţené, respektíve nemoţné“.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním, ţiadosť o pouţitie
informačno-technického prostriedku (ďalej len „ţiadosť“) sa predkladá písomne súdu
príslušnému podľa § 4a. Ţiadosť musí obsahovať
22 4 To 17/2010
a) druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má pouţiť, miesto jeho pouţitia,
navrhovaný čas trvania jeho pouţitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento
prostriedok pouţiť,
b) informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní
a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť,
c) dôvody pouţitia informačno-technického prostriedku. Súd nesmie rozhodnúť
o ţiadosti, ktorá nemá zákonom ustanovené náleţitosti a takúto ţiadosť vráti
ţiadateľovi.
Podľa § 4a na rozhodovanie o pouţití informačno-technického prostriedku podľa tohto
zákona je vecne príslušný
a) krajský súd s pôsobnosťou podlá osobitného predpisu vo vzťahu k vojenským
objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú sluţbu
a civilným zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky
v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je ţiadateľom vojenské spravodajstvo;
to neplatí ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,
b) krajský súd v ostatných prípadoch; to neplatí ak ide o vec patriacu do pôsobnosti
Špecializovaného trestného súdu.
Napriek ustanoveniu § 4 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona zo skôr uvedených častí
„ţiadosti“ a „rozhodnutia sudcu krajského súdu“ moţno zistiť, ţe informácie
o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní
činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť, sa v ňom nenachádzajú.
Z tohto dôvodu nesmel sudca krajského súdu o takejto ţiadosti rozhodnúť, ale ju mal
ţiadateľovi vrátiť ako neúplnú.
Napriek svojej zákonnej povinnosti sudca krajského súdu tak nepostupoval,
ale v rozpore so zákonom o nej rozhodol vyššie uvedeným spôsobom a súhlas na pouţitie
informačno-technického prostriedku udelil.
23 4 To 17/2010
Postupoval tak navyše aj v rozpore s ustanovením § 4a písm. b/ zákona o ochrane
súkromia pred odpočúvaním, pretoţe z podanej ţiadosti bolo zrejmé, ţe sa vzťahuje
na konanie obvineného, ktorý bol v postavení verejného činiteľa a ktorý pri výkone svojej
funkcie mal prijímať úplatky. O takomto návrhu mal preto v súlade s uvedeným ustanovením
rozhodnúť sudca špecializovaného trestného súdu.
Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním podrobne ustanovuje podmienky,
splnenie ktorých je predpokladom pouţitia informačno-technických prostriedkov (§ 4 ods. 3
písm. a/, písm. b/, písm. c/ tohto zákona) a kto je o ich pouţití oprávnený rozhodnúť (§ 4a
písm. a/, písm. b/) z dôvodu, aby nedochádzalo k neodôvodnenému a k nezákonnému pouţitiu
týchto prostriedkov a porušeniu základných práv a slobôd občanov medzi ktoré patri aj právo
na súkromie.
Niet pochybnosti o tom, ţe v posudzovanom prípade boli informačno-technické
prostriedky pouţité bez splnenie zákonných podmienok, konkrétne § 4 ods. 3 písm. b/ zákona
o ochrane súkromia pred odpočúvaním, pretoţe ţiadosť a rozhodnutie sudcu neboli
odôvodnené v súlade s týmto ustanovením.
Odôvodnenie „ţiadosti“ a „rozhodnutia“ v súlade s príslušným ustanovením zákona
bolo potrebné preto, ţe hoci ide o závaţný zásah do základných práv, dotknuté osoby nemajú
moţnosť podať opravný prostriedok a o vydaní rozhodnutia sa dozvedia spravidla
aţ dodatočne, keď uţ zásah do práva na súkromie bol vykonaný. Majú preto moţnosť ţiadať
o preskúmanie opodstatnenosti rozhodnutia aţ dodatočne. Preskúmanie dôvodnosti vydania
rozhodnutia vyţaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami
boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah. Bez takéhoto odôvodnenia
opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je rozhodnutie spravidla nepreskúmateľné.
Odôvodnenie obsiahnuté v „ţiadosti“ a v „rozhodnutí“ však moţno povaţovať
len za formálne, pretoţe nie sú v nich uvedené konkrétne skutočnosti – informácie
o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní
činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia.
Takýto spôsob odôvodnenia, ktoré pouţil sudca krajského súdu nemoţno akceptovať
a príkaz sudcu treba povaţovať za zjavne neodôvodnený a teda nezákonný.
24 4 To 17/2010
Z uvedeného rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica je zrejmé, ţe ho vydala na podklade informácií
z informačno-technických prostriedkov, ktoré boli zabezpečené na základe rozhodnutia sudcu
Krajského súdu v K. pred začatím trestného stíhania vo veci.
Je preto nepochybné, ţe o pouţití informačno-technických prostriedkov sudkyňa
pre prípravné konanie rozhodla na podklade dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom a ako dôkaz ich pouţiť nemoţno (§ 119 ods. 2 Tr. por.). Na podklade uvedeného
a v zmysle zásady „z nepráva nemôţe vzniknúť právo“ preto ani obrazovo-zvukové záznamy
vyhotovené na podklade rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie neboli získané v súlade
so zákonom a v konaní pred súdom ich ako dôkaz pouţiť nemoţno.
Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k názoru, ţe odvolacie námietky prokurátora
úradu špeciálnej prokuratúry týkajúce sa zákonnosti pouţitých obrazovo-zvukových
záznamov nie sú dôvodné. Nemoţno súhlasiť s názorom, ktorý vyslovil v podanom odvolaní,
ţe nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane
pred odpočúvaním v „ţiadosti a rozhodnutí“ je len formálnym nedostatkom a nemôţe byť
prekáţkou v pouţiteľnosti týchto dôkazov. Citovaný zákon ako aj Trestný poriadok zreteľne
ustanovujú podmienky, za splnenia ktorých moţno vykonávať v nich uvedené úkony rovnako
ako aj to, ţe Trestný poriadok ustanovením § 119 ods. 1 jednoznačne vylučuje pouţitie
dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Je tomu tak preto, aby boli dodrţané
základné práva občanov garantované ústavou a dohovorom. Jednou zo základných zásad
trestného konania je zásada stíhania len zo zákonných dôvodov. Táto zásada nadväzuje
na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (ţiadny trestný čin bez zákona), ktorá
je upravená v čl. 49 ústavy a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. Napriek tomu,
ţe jednotlivé zásady trestného konania sú rovnocenné, zásada stíhania len zo základných
dôvodov je primárnou a jednou z najdôleţitejších zásad trestného konania, od ktorej
sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania. Preto aj vo vzťahu k účelu trestného konania,
ktorý je uvedený v § 1 (náleţité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich
páchateľov) tento účel nemoţno nadradiť zásade stíhania len zo zákonných dôvodov.
Napokon aj uskutočnenie spravodlivého procesu je neoddeliteľnou súčasťou účelu trestného
konania. Inak by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za kaţdú cenu, bez ohľadu na porušenie
zákona, čo je neprípustné. Porušenie zásady stíhania zo zákonných dôvodov je podstatnou
25 4 To 17/2010
chybou v dokazovaní a má za následok, ţe taký dôkaz je absolútne neúčinný a nemoţno naň
v konaní a pri rozhodovaní prihliadať. Správny a v súlade so zákonom bol preto postup súdu
prvého stupňa, keď odmietol vykonanie obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených
na podklade rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. a jeho výklad zákona o ochrane pred
odpočúvaním nebol extenzívny, ale zákonný a správny. Z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/
zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním je zrejmé, ţe nie je podstatný rozsah v akom
majú byť tieto informácie uvedené, ale to, aby v ţiadosti uvedené boli, a to konkrétne,
ako to vyţaduje zákon. Z podanej ţiadosti ţiadnym spôsobom nevyplývajú informácie,
ţe príslušníci policajného zboru vyuţili všetky v tom čase dostupné prostriedky
operatívno-pátracej činnosti a odôvodnenie pouţité v podanej ţiadosti ţiadnym spôsobom
nepreukazuje nevyhnutnosť vyhotovenia informačno-technických prostriedkov. Sudca
krajského súdu tak nemal k dispozícii v tomto smere ţiadne konkrétne informácie
odôvodňujúce pouţitie týchto prostriedkov. Ani skutočnosť, ţe práve vyhotovenie
obrazovo-zvukových záznamov získaných na podklade rozhodnutia sudcu krajského súdu
svedčí o vine obţalovaných zo spáchania pomerne závaţnej trestnej činnosti nemôţe
ospravedlniť nezákonnosť získania tohto dôkazu a tým aj jeho nepouţiteľnosť. Takýto
nezákonný postup nemoţno odôvodňovať ani účelom trestného konania, ani
prirodzenoprávnym spôsobom výkladu práva a materiálnym chápaním práv a povinností ako
to v písomnom odôvodnení odvolania uvádza prokurátor.
Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd ďalej zistil nasledovné.
Zo znenia skutkových viet je zrejmé, ţe trestné činy mali obţalovaní spáchať
v podstate tak, ţe obţalovaný Mgr. J. M. ako pracovník oddelenia povoľovania vkladov
Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K. v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, písm. d/ zákona
číslo 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijal
od ostatných spoluobţalovaných v súvislosti s katastrálnymi konaniami za ich kladný
a bezproblémový priebeh alebo prefotenú kúpnu zmluvu a nešpecifikované splnomocnenia
úplatky v presne nezistených sumách alebo fľašu írskej whisky.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať
dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú
26 4 To 17/2010
okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Na hlavnom pojednávaní okrem oboznámenia obrazovo-zvukových záznamov
vyhotovených na podklade rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie, súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie aj výsluchmi obţalovaných s výnimkou obţalovaného M. S., ktorého
výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítal, výsluchmi svedkov
Ing. M. S., JUDr. M. K., Ing. H. H., S. K., P. S., G. T., prečítaním svedeckých výpovedí M. S.
a oboznámením listinných dôkazov.
Obţalovaní rovnako ako v písomne vyhotovených odvolaniach spáchanie trestných
činov od začiatku trestného stíhania v celom rozsahu popreli a svedkovia vypočutí
na hlavnom pojednávaní ich zo spáchania skutkov neusvedčili. Na hlavnom pojednávaní však
v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. neboli vykonané ďalšie dôkazy nevyhnutné
na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a preto je napadnutý
rozsudok predčasný a vydaný na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Na odstránenie uvedeného nedostatku bude potrebné, aby súd prvého stupňa na hlavné
pojednávanie predvolal tých účastníkov katastrálnych konaní, ktoré v čase konania, ktorého
sa mali obţalovaní dopustiť ešte skončené neboli a ktorí na hlavnom pojednávaní doposiaľ
vypočutí neboli. Títo nech sa po zákonnom poučení svedka vyjadria, či majú vedomosť
o konaní obţalovaných, pre ktoré prokurátor na nich podal obţalobu a ak áno, či boli
pri tomto prítomní a alebo akým spôsobom sa o ňom dozvedeli.
Obţalovaný M. S. svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov pred začatím hlavného
pojednávania písomne ospravedlnil a výslovne prehlásil, ţe súhlasí, aby sa hlavné
pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Zároveň pripojil aj lekárske správy týkajúce
sa jeho zdravotného stavu, z ktorých okrem iného vyplýva odporúčanie lekára,
aby obţalovaný dodrţiaval kľudový reţim. Obhajca obţalovaného na hlavnom pojednávaní
navrhol, aby bol obţalovaný vylúčený na samostatné konanie. Tento návrh prvostupňový súd
zamietol a hlavné pojednávanie vykonal. Aţ na predposlednom hlavnom pojednávaní
9. septembra 2010 obhajca obţalovaného navrhol súdu prvého stupňa vyšetriť duševný
a fyzický stav obţalovaného, ktorý mu bráni v účasti na hlavnom pojednávaní. Tento návrh
prvostupňový súd odmietol. Písomným podaním z 8. októbra 2010 obţalovaný potvrdil svoj
27 4 To 17/2010
súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a poukázal na svoju
hospitalizáciu, zhoršenie zdravotného stavu (zraku a pamäte), ktorý mu bráni v orientácii
a sledovaní časových udalostí. Napokon k písomnému odôvodneniu odvolania pripojil
písomné vyhotovenie znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia psychiatrie MUDr. L. L. a MUDr. A. R., zo záverov ktorého vyplýva, ţe trpí
vaskulárnou demenciou stredného stupňa a uţ v čase činu trpel poškodením poznávacích
funkcií na úrovni ľahkej demencie. V čase spáchania trestného činu, z ktorého
je obţalovaný, mal zníţenú schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania,
ako aj schopnosť ovládať svoje konanie. Zníţenie ovládacích i rozpoznávacích schopností
v čase činu nedosahovalo podstatnú mieru. V súčasnosti jeho stav neumoţňuje správne
chápať zmysel trestného konania. Účasť na súdnom pojednávaní môţe predstavovať
nezanedbateľné riziko zhoršenia zdravotného stavu.
Podľa § 148 ods. 1 Tr. por. duševný stav obvineného vyšetrujú vţdy dvaja znalci
z odboru psychiatrie.
Podľa § 146 Tr. por. ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo
ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba poţiadať znalca o vysvetlenie alebo
doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého
posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
Podľa § 283 ods. 1 Tr. por. súd preruší trestné stíhanie ak zistí na hlavnom
pojednávaní, ţe je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 228 ods. 2 písm. c/ Tr. por. policajt preruší trestné stíhanie, ak obvinený
pre duševnú chorobu, ktorá nastala aţ po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel
trestného stíhania.
Vzhľadom na uvedené, bude tieţ úlohou súdu prvého stupňa jednak posúdiť obsah
zadováţeného znaleckého posudku z hľadiska § 146 Tr. por. (jeho úplnosť, jasnosť
a správnosť) a následne zváţiť, či zistené skutočnosti u obţalovaného M. S. odôvodňujú
postup podľa § 283 ods. 1 Tr. por.
28 4 To 17/2010
K odvolacím námietkam prokurátora a obţalovaného Ing. Š. P., ktoré
sa týkajú trestu uloţeného obţalovanému Mgr. J. M. najvyšší súd konštatuje,
ţe prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil vyčerpávajúcim
spôsobom aplikáciu § 39 Tr. zák. a v čom spočívajú osobné pomery obţalovaného
Mgr. J. M. odôvodňujúce pouţitie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. V prípade ich absencie
sa najvyšší súd stotoţnil s názorom prokurátora, ţe u obţalovaného nepochybne existujú
dôvody, na ktoré poukázal súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak tieto
je moţné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Nie je preto
moţné na ne súčasne hľadieť aj ako na okolnosť podmieňujúcu uloţenie trestu pod zákonom
ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Takýto postup, t. j. dvojaké prihliadnutie
na rovnaké okolnosti, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. Navyše
je potrebné zdôrazniť, ţe ak vykonaným dokazovaním bude vina obţalovaného Mgr. J. M.
spoľahlivo preukázaná nepôjde o jednorazové vybočenie z noriem, ale vzhľadom
na spôsob spáchania jednotlivých skutkov bude odôvodnený záver, ţe takýto spôsob konania
bol pre neho charakteristický a dlhodobo zauţívaný. Nemoţno opomenúť aj tú skutočnosť,
ţe v predmetnej trestnej veci bol obţalovaný pre dva trestné činy, z ktorých pokračovací
zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mal spáchať siedmimi
čiastkovými skutkami a zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. mal spáchať
jedným skutkom, teda dva trestné činy, ktorých podstata však bola rovnaká, t. j. prijímanie
úplatkov v súvislosti s katastrálnym konaním. V súčasnom štádiu trestného stíhania,
keď napadnutý rozsudok bol odvolacím súdom zrušený sú, ale tieto úvahy predčasné a súd
prvého stupňa sa nimi môţe zaoberať aţ v prípade, ak po doplnenom dokazovaní dospeje
k záveru o vine obţalovaného Mgr. J. M..
Úlohou súdu prvého stupňa preto bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere,
vykonať aj ďalšie dôkazy ak ich potreba vyvstane v priebehu doplneného dokazovania
a zváţiť ďalší procesný postup voči obţalovanému M. S..
Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe úlohou prvostupňového súdu bude
v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia vo vzťahu ku skutku v bode 8/ obţaloby
stručne a výstiţne sa vo svojich úvahách zaoberať aj ustanoveniami § 68 ods. 5 a § 8
ods. písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov o katastri
nehnuteľností, o zápise vlastníckych a iných práv. V nich nech vysvetlí, na podklade ktorých
skutočností dospel k záveru, ţe prefotografovaná kúpna zmluva a presne nešpecifikované
29 4 To 17/2010
splnomocnenia nepatria do zbierky listín podľa § 8 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, ktorej
verejnosť je obmedzená ustanovením § 68 ods. 5 tohto zákona a na podklade čoho
by sa JUDr. R. K. k týmto dostal aj bez poskytnutia úplatku. To isté platí aj vo vzťahu
k obţalovanému JUDr. R. K. ohľadne skutku v bode 16/ podanej obţaloby.
Aţ na podklade takto vykonaného dokazovania a dodrţania zákonného postupu voči
obţalovanému M. S. bude moţné zistiť skutkový stav v súlade s § 2 ods. 10
Tr. por., vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade s § ods. 12 Tr. por. a rozhodnúť v súlade
so zákonom, pričom pokiaľ ide o posúdenie zákonnosti pouţitia informačno-technických
prostriedkov pri novom rozhodovaní o veci, bude prvostupňový súd viazaný právnym
názorom vysloveným v tomto uznesení najmä pokiaľ ide o posudzovanie zákonnosti ich
získania a ich hodnotenia pri posudzovaní viny obţalovaných (§ 327 ods. 1 Tr. por.).
Na záver odvolací súd povaţuje za nutné uviesť, ţe trestný proces je upravený ako
kontradiktóme konanie dvoch protistrán – prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho
obhajcu na strane druhej. Strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú
dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Posúdenie dôkazov je úlohou súdu
ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, ţe súd má rozhodnúť spor medzi
prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť
a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo
by k porušeniu nie len zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého
procesu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.
V Bratislave 29. marca 2011
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková
30 4 To 17/2010