Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/208/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. C., bývajúceho

v L., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom v L., proti žalovanému M. K., bývajúcemu v L.,

o zaplatenie 839,44 Eur, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2010,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 5. novembra 2009 č.k. -40

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 4% ročne zo

sumy 4.109,51 Eur od 20. júna 2009 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

momentom omeškania žalovaného so zaplatením škody je podľa § 563 Občianskeho

zákonníka deň nasledujúci po dni, ktorý bol posledným dňom na plnenie určený žalobcom.

Predmetom konania je iba zaplatenie úroku z omeškania a vo výzve žalobcu z 13. júna 2009

na zaplatenie škody žalobca určil lehotu na plnenie najneskôr do 19. júna 2009. Keďže

žalovaný nevykonal žiadny platobný úkon, od 20. júna 2009 (nesprávne uvedené

od 20. septembra 2009 – pozn. dovolacieho súdu) sa dostal do omeškania s plnením

peňažného dlhu, preto žalobcovi patria úroky z omeškania od 20. júna 2009 do zaplatenia

vo výške uplatnenej a vo zvyšku žalobu (vo vyčíslenej sume 839,44 Eur a úroku z omeškania

4% ročne zo sumy 4.109,51 Eur od 14. júna 2009 do 19. júna 2009) žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením , keď v konaní

vo väčšej miere mal úspech žalovaný, avšak v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli.

2

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. februára 2010 sp. zn. na odvolanie

žalobcu rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 4.109,51 Eur od 31. augusta 2008

do 13. júna 2009 v sume 129,25 Eur a od 14. júna 2009 do zaplatenia zo sumy 4.109,51 Eur

vo výške 4% ročne, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k záveru, že žalovanému bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu

vo výške 123.803,- Sk (4.109,51 Eur) rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. augusta

2008 a túto povinnosť bolo potrebné splniť do troch dní ( ). Keďže

žalovaný túto povinnosť nesplnil, dňom 31. augusta 2008 sa dostal do omeškania. Nesúhlasil

s názorom žalobcu, že žalovaný sa o výške škody dozvedel už pri oboznamovaní sa

s trestným spisom, pretože v adhéznom konaní si žalobca uplatnil vyššiu škodu, aká mu

v konečnom rozhodnutí bola priznaná. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ustanovením a čiastočným úspechom účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Osobitne

upozornil, že dovolanie podáva do všetkých jeho výrokov (t.j. aj do jemu vyhovujúcich) a to

za účelom odstránenia možných pochybností o prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia

. Dôvodnosť dovolania odvodzoval z ustanovenia

, keď za nesprávne právne posúdenie veci považuje to, že odvolací súd nesprávne ustálil

začatie plynutia omeškania dlžníka. Uviedol, že v trestnom konaní z pochopiteľných dôvodov

si uplatnil vyššiu náhradu škody, ktorá sa v priebehu konania ustálila, na zaplatenie ktorej bol

žalovaný v nižšej sume rozsudkom v trestnom konaní zaviazaný. Ak by odvolací súd trval

na tom, že žalovaný sa dostal do omeškania až 31. augusta 2008, znamenalo by to,

že vo všetkých podobných prípadoch, kedy by si poškodený v trestnom konaní uplatňoval

počas prípravného konania inú výšku škody, vždy by musel byť ukrátený o úroky

z omeškania len z toho dôvodu, že výška škody uplatnená v prípravnom konaní sa odlišuje

od výšky škody ustálenej v konečnom rozhodnutí. Žalovaný už pri preštudovaní spisového

materiálu v prípravnom konaní musel vedieť, že spôsobil škodu a tiež to, v akej výške je

uplatnená. Napriek tomu, že žalobca bol bdelý, súd mu odoprel právo na úroky z omeškania

od 29. apríla 2004 do 30. augusta 2008. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť ( a nasl. ), a dospel k záveru, že dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady uvedené v tomto ustanovení žalobca v dovolaní výslovne nenamietal a ani

dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie

v tejto veci preto podľa prípustné nie je.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

4

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.3 a 4 (§ 238 ods. 3

). Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Z porovnania rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek

použitej formulácii, odvolací súd v skutočnosti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku, ktorým nepriznal žalobcovi úrok z omeškania od 29. apríla 2004 do 30. augusta

2008 a v časti, v ktorej priznal úrok z omeškania od 20. júna 2009 do zaplatenia a zmenil ho

len v zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania od 31. augusta 2008 do 19. júna 2009

tak, že žalobe v tejto časti vyhovel. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmeňujúci

výrok rozsudku súdu prvého stupňa považovať iba taký výrok rozsudku, ktorým odvolací súd

vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim iným

rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s výrokom rozhodnutia prvostupňového súdu musí

ísť o iné rozhodnutie, rozdielne rozhodnutie vo veci samej (R 12/1994). Z uvedeného

vyplýva, že rozhodujúcim nie je formálne hľadisko, t.j. ako odvolací súd označil výrok svojho

rozhodnutia, ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania oboch výrokov rozsudku je

vyššie uvedená odlišnosť.

Dovolateľ výslovne uviedol, že napáda svojím dovolaním všetky výroky predmetného

rozsudku.

Pokiaľ sa teda dovolanie týka rozhodnutia napadnutého v časti, ktorou bol v skutočnosti

potvrdený (v časti) zamietajúci a čiastočne vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa

(t.j. v časti týkajúcej sa opakovane odvolacím súdom zamietnutej žaloby na zaplatenie úroku

z omeškania od 29. apríla 2004 do 30. augusta 2008 a v časti týkajúcej sa opakovaného

uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 20. júna 2009

do zaplatenia) nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu podľa , ale

potvrdzujúci, v ktorom odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné, ani

nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4, a preto dovolanie žalobcu ani podľa prípustné nie je. Dovolanie nie je

5

prípustné ani podľa z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ

nerozhodoval.

Pokiaľ žalobca namietal, že rozsudok odvolacieho súdu (v uvedenej potvrdzujúcej

časti) spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( ) je treba uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby tvrdenia žalobcu (nesprávne ustálený počiatok omeškania) boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcom vytýkané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť rozsudku v uvedenej napadnutej časti, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle . V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v uvedenej napadnutej časti nešlo).

Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu týkajúce sa časti výroku, ktorým bol napadnutý

zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa zmenený v časti týkajúcej sa úroku z omeškania

od 31. augusta 2008 do 19. júna 2009 tak, že v tejto časti bolo žalobe vyhovené, je dovolanie

v tejto časti procesne prípustné ( ), avšak preskúmaniu tohto výroku

rozsudku odvolacieho súdu bráni jeho subjektívna neprípustnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v tejto súvislosti na to, že neprípustnosť

dovolania má vo všeobecnosti nielen objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže

na osobu konkrétneho dovolateľa a odráža stav jeho procesnej ujmy (ujmy dopadajúcej

na jeho osobné pomery). Tá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý

odvolací súd pre tohto účastníka mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý

rozhodnutím skutočne založil. Z povahy dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

vyplýva, že oprávnenie na jeho podanie svedčí účastníkovi, v ktorého neprospech toto

6

porovnanie vyznieva. V predmetnej veci táto subjektívna stránka nie je splnená, keďže

odvolací súd vo svojom rozhodnutí vo veci samej v uvedenej (zmeňujúcej) časti rozhodol

v prospech dovolateľa (žalobe v tejto uplatňovanej časti vyhovel).

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale

nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( v spojení

s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

treba prípustnosť dovolania žalobcu smerujúceho proti výroku o trovách konania posudzovať

podľa ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam

odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V treťom odseku tohto zákonného

ustanovenia sú však vymenované prípady vylučujúce prípustnosť dovolania

proti rozhodnutiam, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné.

Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu preto nie je prípustné.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďže neboli

zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (, v spojení

s veta prvá ). Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď v súvislosti s dovolacím konaním

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková

7