Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f04/364799.fe6340.pdf
PDF · 198.42 KB
No categories available
2Cdo/46/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej
veci navrhovateľov 1/ J. N., bývajúceho v Z., 2/ M. N., bývajúceho v Z., obaja zastúpení
JUDr. K. B., advokátom v N., proti odporkyni M. Č., bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. J. G.,
advokátom v Z., o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp.zn. 17 C 253/2005, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 26. marca 2008 sp.zn. 5 Co 146/2007, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Nitre zo 14. januára 2010 sp.zn. 5 Co 146/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 9. mája 2007 č.k. 17 C 253/2005-126 zamietol návrh
navrhovateľov 1/ a 2/ (ďalej iba navrhovatelia), ktorým sa domáhali, aby súd uložil odporkyni
povinnosť uzatvoriť s nimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. X., bytu č. X. na prvom podlaží, S. s celkovou podlahovou
2
plochou X. mna parcele č. X.-bytový dom súp. č. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu
2
4824/331773- in a to k parcele č. X. ako zastavané plochy vo výmere X. ma parcele č. X.
2
ako zastavané plochy vo výmere X. m, keď spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu je 4824/331773-in. Súd prvého stupňa navrhovateľom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy konania v sume 17 579,-- Sk na
účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že
odstúpenie od zmluvy zo strany odporkyne bolo platné, právny vzťah medzi odporkyňou a R.
B. platne zanikol 15. augusta 2005. Uviedol, že odporkyňa nie je povinná uzavrieť kúpnu
zmluvu s právnymi nástupcami R. B.. Poukázal na ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých účastníci zmluvy vychádzali
pri jej uzavretí, keďže R. B. X. zomrel. Na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že odporkyňa a R. B. uzavreli zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1
Občianskeho zákonníka. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo. Odporkyňa 15. augusta
2005 odstúpila od zmluvy z dôvodu neplnenia podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej
zmluve a z dôvodu, že R. B. pred uplynutím lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy
zomrel. Do jeho práv a povinností vstúpili navrhovatelia, ako jeho právni nástupcovia. Podľa
§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka záväzok uzavrieť riadnu zmluvu zaniká, ak okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do takej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Pri uzatváraní zmluvy svoju vôľu prejavujú
jedine účastníci zmluvy, ktorí sa zároveň aj dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy a
ak po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dôjde ku skutočnosti, že jeden z týchto účastníkov
stratí právnu spôsobilosť, je potrebné konštatovať, že došlo k podstatnej zmene okolností,
z ktorých vychádzali účastníci pri jej uzatváraní a teda zanikol záväzok druhej zmluvnej
strane uzavrieť riadnu zmluvu. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že smrťou R. B. došlo
k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzali účastníci zmluvy o budúcej zmluve pri jej
uzatváraní a preto nemožno spravodlivo od odporkyne požadovať, aby uzavrela kúpnu
zmluvu s právnymi nástupcami zomrelého R. B.. Námietku navrhovateľov, že klauzulu
dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve o sankcii pre prípad neplatenia poplatkov za užívanie
bytu riadne a včas, je potrebné posudzovať aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko táto bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi súd považoval
za neopodstatnenú a účelovú. Účastníci zmluvy pri jej uzatváraní boli spôsobilí na právne
úkony, dohodli sa na tejto podmienke, zmluva bola platne uzavretá a niet pochybností o tom,
že účastníci zmluvy túto podmienku dohodli slobodne, vážne, jasne a zrozumiteľne.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. marca 2007 sp.zn.
5 Co 146/2007 v spojení s opravným uznesením zo 14. januára 2010 sp.zn. 5 Co 146/2007
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania v sume 3 497,-- Sk na účet jej právneho zástupcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť, aj keď z čiastočne iných dôvodov. Zároveň
však vo výroku rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania voči svojmu potvrdzujúcemu
rozsudku. Mal za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázka,
ktorú je potrebné v dovolacom konaní preskúmať, spočíva v posúdení, či právo zo zmluvy
o budúcej zmluve prechádza v dôsledku straty spôsobilosti jedného z účastníkov zmluvy
o budúcej zmluve na právnych nástupcov. Uviedol, že samotná smrť účastníka zmluvy
predbežnej, a teda jeho strata spôsobilosti na právne úkony, nie je takou okolnosťou, akú má
na mysli ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda okolnosťou, pre ktorú
záväzok uzavrieť v dohodnutej dobe zmluvu zaniká. Takouto okolnosťou nie je ani neplnenie
si povinností vyplývajúcich zo zmluvy, v danom prípade riadne a včasné uhrádzanie plnení
spojených s užívaním bytu. Odvolací súd bol názoru, že prevziať záväzok uzavrieť budúcu
zmluvu môžu len budúce strany zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Iný
subjekt sa sám môže zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrie zmluvu iba ak je nepriamym
zástupcom účastníka budúcej zmluvy. Poukázal na to, že navrhovatelia ako právni
nástupcovia po zomrelom R. B., ktorý v zmluve o budúcej zmluve vystupoval ako budúci
kupujúci, sa nemôžu domáhať uloženia povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu
k bytu, ktorý mal byť predmetom budúcej zmluvy, pretože právo účastníkov zmluvy
o budúcej zmluve nie je čisto majetkovým právom, ale možno hovoriť o osobno-majetkovom
práve, ktoré sa svojím charakterom blíži k tomuto právu, tiež neprechádza na dedičov.
V danom prípade odporkyňa odstúpila od zmluvy z dôvodu porušovania povinností budúcim
kupujúcim, vyplývajúcim mu z bodu 3. zmluvy o budúcej zmluve, pretože platby spojené
s užívaním bytu neplnil riadne a včas. Vzhľadom k platnému odstúpeniu budúcej
predávajúcej za života budúceho kupujúceho platí, akoby zmluva neexistovala a právni
nástupcovia po zomrelom nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na uloženie
povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu k predmetnému bytu. Z uvedených
dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie. Žiadali, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a mu vec vrátil na ďalšie
konanie. Dovolanie s poukazom na § 238 ods. 3 O.s.p. odôvodnili tým, že odvolací súd vec
nesprávne právne posúdil. Uviedli, že v ustanovení § 604 Občianskeho zákonníka sa uvádza,
že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú
osobu. Ak by zákonodarca mal na mysli takúto fikciu aj pri formulovaní ustanovenia § 50a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, bol by ho zrejme takto komponoval. Podľa názoru
dovolateľov prevod záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve samotným úmrtím jednej
zo zmluvných strán nie je dôvodom jeho znemožnenia. V prípade ustanovenia
§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka treba skúmať zmenu pomerov a ich dopad na zmluvný
vzťah. Vzhľadom na uvedené sa domnievajú, že ich aktívna legitimácia na podanie návrhu
bola daná. Dovolatelia namietali, že sa ustanovenie § 50a ods. 3 na ich prípad nevzťahuje.
Zmena okolností a to taká, že došlo k úmrtiu jedného z účastníkov zmluvného vzťahu nemala
na postavenie druhého účastníka žiaden vplyv. Všetky práva druhého účastníka vyplývajúce
zo zmluvy zostali zachované. Poukázali na to, že podmienka obsiahnutá v zmluve o budúcej
zmluve týkajúca sa platenia poplatkov spojených s užívaním bytu mala zabezpečiť budúcej
predávajúcej možnosť vyhnúť sa problémom pri prevode bytu. V dovolaní uviedli, že v čase,
kedy požadovali uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu žiadne nedoplatky na nehnuteľnosti neboli
evidované.
Odporkyňa svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu navrhovateľov nevyužila
a k dovolaniu sa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľov proti
napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom
ustanovení (t.j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia žiadnu z vyššie menovaných vád
konania nenamietali a ani dovolací súd existenciu žiadnej z nich nezistil.
V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil
prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o danej otázke
považoval po právnej stránke za zásadného významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania
neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne
ľubovoľne, rovnako nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania
odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, že
odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú
právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Odvolací súd sa musí pritom
sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí
dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania
zaujal. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho
rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len
v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní
môže byť potom predmetom posudzovania len správnosť riešenia nastolenej právnej otázky.
V prejednávanej veci dovolatelia namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej
možnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, či „právo zo zmluvy o budúcej zmluve
prechádza v dôsledku straty spôsobilosti jedného z účastníkov zmluvy o budúcej zmluve
na právnych nástupcov“.
Odvolací súd na jednej strane vo svojom rozhodnutí tvrdí, že samotná smrť účastníka
zmluvy o budúcej zmluve, a teda jeho strata spôsobilosti na právne úkony nie je takou
okolnosťou akú má na mysli ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda
okolnosťou, pre ktorú záväzok uzavrieť zmluvu v dohodnutej dobe zaniká. Na druhej strane
ale tvrdí, že právo účastníkov zmluvy o budúcej zmluve nie je čisto majetkovým právom, ale
možno hovoriť o osobno-majetkovom práve, ktoré ako v prípade predkupného práva podľa
§ 604 Občianskeho zákonníka, ktoré sa svojím charakterom blíži k tomuto právu, tiež
neprechádza na dedičov.
Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa účastníci môžu písomne zaviazať, že
do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných
náležitostiach.
Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde
k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo
nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do takej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
V zákonnom ustanovení § 50a Občianskeho zákonníka sa výslovne upravuje zmluva
o budúcej zmluve, označovaná aj ako zmluva predbežná (pactum de contrahendo).
Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať tieto náležitosti :
a) zhodu vôle zmluvných strán vyjadrenú v písomnej forme o uzavretí zmluvy o budúcej
zmluve,
b) dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria,
c) podstatné náležitosti budúcej zmluvy.
Za stavu veci a zákonu zodpovedajúci právny názor považuje dovolací súd názor
odvolacieho súdu, podľa ktorého vzhľadom k platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej
zmluve zo strany budúcej predávajúcej za života budúceho kupujúceho platí akoby zmluva
neexistovala a právni nástupcovia po zomrelom nie sú aktívne legitimovaní na podanie
návrhu na uloženie povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu k predmetnému bytu.
Uzatvorením predbežnej zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sú jej účastníci
viazaní, a to zásadne aj v prípade smrti niektorého z nich (§ 579 Občianskeho zákonníka).
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým
sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to
ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
V danej veci však odporkyňa ako budúca predávajúca ešte za života R. B. ako
budúceho kupujúceho platne odstúpila od zmluvy, pretože budúci kupujúci porušil
povinnosti, ktoré mu vyplývali z bodu 3 zmluvy o budúcej zmluve, pretože platby spojené
s užívaním bytu neplnil riadne a včas. V dôsledku toho došlo k odpojeniu plynu, čo možno
považovať za naplnenie podmienok zmluvy o budúcej zmluve na odstúpenie od zmluvy.
K platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve došlo ešte za života budúceho
kupujúceho a preto platí akoby zmluva neexistovala. V predmetnej veci preto neprichádza
do úvahy uplatňovanie si nároku na uloženie povinnosti jednej zo zmluvných strán aby
uzavrela s právnymi nástupcami zomrelého kúpnu zmluvu, nakoľko nie sú aktívne
legitimovaní na podanie takého návrhu.
Odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie len so zreteľom na tú konkrétne
vymedzenú právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Vyššie
nastolenú dovolaciu otázku však odvolací súd neriešil a pripustil ju nad rámec merita
predmetnej právnej veci. Správne uzavrel, a vyriešil právnu otázku súvisiacu s danou vecou,
že s poukazom na platné odstúpenie budúcej predávajúcej za života budúceho kupujúceho
od zmluvy o budúcej zmluve a teda už neexistencii tejto zmluvy, právni nástupcovia
(navrhovatelia) po zomrelom R. B., nie sú aktívne legitimovaní na podanie predmetného
návrhu na uloženie povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o predaji
predmetného bytu.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní dospel
k záveru, že nie sú dané dôvody dovolania a zároveň nezistil ani vady konania, pre ktoré by
bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z týchto dôvodov v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p.
dovolanie ako nedôvodné zamietol.
V dovolacom konaní neboli navrhovatelia úspešní. Právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo odporkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2011
JUDr. M. Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová