Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dc7/362879.1d92df.pdf
PDF · 140.32 KB
No categories available
2Cdo/51/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 51/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. H., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. P. A., advokátom v B., proti ţalovanému Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 3,
o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a iné, vedenej na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7 C 189/1993, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 sp. zn. 4 Co 230/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 11. mája 2006 č.k. 7 C 189/1993-266
zamietol návrh, ktorým sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti okamţitého zrušenia
pracovného pomeru, určenia, ţe pracovný pomer trvá a náhrady mzdy. Ţalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe právny predchodca ţalovaného listom
z 2. septembra 1993 doručeným 22. septembra 1993 okamţite zrušil pracovný pomer
so ţalobcom pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny (§ 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce), pretoţe ţalobca nenastúpil do práce od 23. júna 1993 do 2. septembra 1993 napriek
výzve ţalovaného zo 14. júla 1993. Príčinu neprítomnosti ţalobca ţalovanému neoznámil
a nepredloţil doklad zdôvodňujúci jeho neprítomnosť. Ţalobca nepoţiadal ani o poskytnutie
pracovného voľna. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 19. marca 2007 sp. zn.
4 Co 321/2006 odvolanie ţalobcu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene
podané s poukazom na § 47 ods. 2 O.s.p. Zároveň vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z 30. júna 2008
sp. zn. 2 Cdo 132/2007 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2007 sp. zn.
4 Co 321/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovi
bola v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe okresný súd
doručoval rozsudok na adresu trvalého pobytu ţalobcu napriek tomu, ţe ţalobca súdu
oznámil, ţe sa na tejto adrese nezdrţuje. Ţalobca súd poţiadal o doručovanie zásielok
na adresu jeho prechodného pobytu. Túto skutočnosť prehliadol aj odvolací súd, keď svoje
rozhodnutie zaloţil na fikcii doručenia (§ 47 ods. 2 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. júna 2009 sp. zn. 4 Co 230/2008 rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil a ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe s prihliadnutím na výsledky dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa povaţoval aj odvolací súd jeho skutkové zistenia a z neho
vyplývajúce závery, právne posúdenie veci za úplné, vystihujúce podstatu prejednávanej veci.
Námietky ţalobcu v odvolaní vyhodnotil ako námietky bez právneho významu s poukazom
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nemusí dávať odpoveď na všetky otázky a námietky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam, či uţ pre rozhodnutie vo veci samej,
alebo pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné, alebo nevyhnutné na objasnenie
skutkového stavu a právneho základu rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu bez zjavného súvisu s prejednávanou vecou uvádzanou účastníkmi konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť a dôvodnosť
dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. Ako dôvod dovolania ďalej uviedol, ţe konanie
je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu vyjadril a uviedol, ţe v konaní nedošlo k vade
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhol dovolanie odmietnuť, prípadne ak by dospel dovolací
súdu k záveru, ţe dovolanie je prípustné, navrhol ho zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. moţno
napadnúť dovolaním.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených
rozhodnutí, dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia
§ 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne
trpí. Vady v zmysle § 237 a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal tieto v dovolacom konaní
ani nevyšli najavo.
Dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V čom túto vadu
dovolateľ videl, neuviedol (napriek výzve súdu).
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebola v dovolacom konaní zistená. Prípustnosť
dovolania z ustanovenia § 237 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Ţalobca v podanom dovolaní zároveň namietal inú vadu konania, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
a nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Na tieto vady
v odvolacom konaní môţe dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný
predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí moţnosť prieskumnej
činnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Pretoţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie v súlade
s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo ţalovanému. Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu ţiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5
O.s.p., § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová