Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/27/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na verejnom

zasadnutí konanom dňa 30. marca 2011 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému A.H.,

pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol obžalovaný A.H. podľa

účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod obžaloby Krajskej

prokuratúry v Košiciach zo dňa 22. decembra 2003, sp. zn. , pre trestný čin vraždy

podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaný

a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom

skutkovom základe, že:

dňa 14. marca 2003 okolo 13.00 hod. pred zadným vchodom a tiež vnútri objektu

predajne potravín na ul. G., po predchádzajúcom fyzickom konflikte, v úmysle usmrtiť, trikrát

vystrelil z legálne držanej pištole zn. Č., kalibru 7,65 mm B., výrobného čísla X.

2

zo vzdialenosti približne 120 cm na S. H., ktorého v dôsledku uhýbania sa menovaného

zasiahol len jedenkrát do hrudníka vľavo v zadnej pazuchovej čiare približne na úrovni

ôsmeho rebra a spôsobil mu priestrely dolného laloka ľavých pľúc, bránice, sleziny, prednej

a zadnej steny žalúdka, tela a chvosta podžalúdkovej žľazy s výstrelom v pravom nadbruší,

pričom v dôsledku uvedených poranení došlo k ohrozeniu života S. H., avšak jeho smrti bolo

zabránené poskytnutím včasnej, intenzívnej a vysoko odbornej lekárskej pomoci a následne

prenasledoval pred ním unikajúceho R. F., na ktorého v úmysle usmrtiť šesťkrát vystrelil z tej

istej zbrane, zo vzdialenosti približne 120 cm a zasiahol tohto jedenkrát do chrbta vľavo,

trikrát do zadnej plochy ľavého stehna, jedenkrát do hrudníka vpravo v prednej pazuchovej

čiare a jedenkrát do brucha nad pravým bedrom, pričom mu spôsobil poranenia životne

dôležitých orgánov, a to srdca, pľúc, pečene a pravej obličky, v dôsledku ktorých došlo

u menovaného hlavne k zlyhaniu činnosti srdca a bezprostredne na to aj k smrti.

Krajský súd súčasne podľa účinného do 1. januára 2006

poškodených M. S., S. H. a V., a.s. pobočka K., s nárokmi na náhradu škody odkázal

na konanie vo veciach občianskoprávnych.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení účinného

do 1. januára 2006 podal krajský prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie.

V odôvodnení odvolania uviedol, že krajský súd sa nevyrovnal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vo vzťahu k streľbe obžalovaného na S. H.

súhlasí s názorom, že obžalovaný konal v nutnej obrane, pričom ale zastáva stanovisko, že po

tejto streľbe prešiel obžalovaný z obrany do útoku. Svedčia o tom zranenia na tele R. F.

a stopy z miesta činu. Ak by zodpovedala skutočnosti obhajoba obžalovaného, že R. F. naňho

na chodbe útočil prvkami bojového umenia pri prvých troch výstreloch, ktoré smerovali

na H., tak mŕtve telo F. by zostalo ležať na tej istej chodbe a všetky nábojnice po streľbe

by sa tiež nachádzali v jej priestoroch.

V danej súvislosti poukázal prokurátor na závery znaleckého posudku z odboru

kriminalistiky, odvetvie balistiky. Znalec v posudku stanovil, že vzdialenosť ústia hlavne

pištole obžalovaného od tela poškodeného F. bola pri všetkých šiestich výstreloch rovnaká,

od 90 do 120 cm. Z toho vyplýva, že obaja v čase streľby buď stáli približne na jednom

mieste, alebo sa pohybovali rovnakým smerom.

3

Odvolateľ ďalej dôvodil, že znalci z odvetvia súdneho lekárstva a z odboru balistiky

určili za najpravdepodobnejší priebeh streľby obžalovaného na R. F..Z týchto dôkazov

vyplýva, že poškodený a obžalovaný sa v čase streľby presúvali po chodbe až do priestorov

predajne, kde zostalo ležať mŕtve telo R. F..

Prokurátor poukázal aj na lokalizáciu strelných rán na tele poškodeného najmä, že dve

(č. 8 a č.5), ktoré boli spôsobené streľbou zozadu a vyjadril názor, že týmito dôkazmi bola

obhajoba obžalovaného, že poškodený na neho útočil vyvrátená. V čase útoku poškodeného

nemohlo vzniknúť ani strelné poranenie označené v posudku balistika písmenom E.

Dokazovaním bolo teda preukázané, že keď útok R. F. skončil, obžalovaný

ho prenasledoval a strieľal smerom na neho, teda útok opätoval.

Na margo znaleckého posudku znalcov psychiatrov MUDr. S. D. a MUDr. J. L.

odvolateľ uviedol, že sa s ich závermi nestotožnil. Ich záver, že obžalovaný konal chaoticky

v dôsledku zmätku, strachu a zľaknutia, je v rozpore so samotným konaním obžalovaného

na mieste činu. Obžalovaný vedel rozpoznať na koho strieľa, išlo o mierenú streľbu a všetky

strely zasiahli svoje ciele. Toto nesvedčí o chaotickom konaní obžalovaného.

Vzhľadom na tieto okolnosti krajský prokurátor navrhol, aby najvyšší súd zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu poukázal na obsah písomne podaného odvolania krajského prokurátora

a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil

prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania obžalovaného

podľa účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom.

4

Krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy

v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2008,

sp. zn. , pričom svoju pozornosť venoval najmä zásadným otázkam, ktoré súvisia

predovšetkým s aplikáciou inštitútu nutnej obrany na daný prípad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si v celom rozsahu osvojil závery prvostupňového

súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa nepochybne stal, avšak tento

skutok nie je trestným činom, keďže obžalovaný konal vo vzťahu k obom poškodeným S. H.

i R. F. v nutnej obrane. Na základe náležitého vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov

v predmetnej veci jednotlivo i v ich súhrne, krajský súd dospel k správnemu skutkovému

záveru, že obžalovaný H. konal nie len vo vzťahu S. H., ale aj vo vzťahu k poškodenému R.

F. za podmienok nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006.

Tento svoj záver krajský súd oprel najmä o závery znaleckého posudku znalcov

z odboru psychiatrie MUDr. J. L. a MUDr. S. D., ktorí dospeli vo svojom znaleckom posudku

k záveru, že obžalovaný v kritickej situácii konal v stave silného rozrušenia (kumulovaného,

ktorý bol spôsobený predovšetkým dlhotrvajúcou konfliktnou situáciou, čo vyústilo do tzv.

vystupňovaného afektu obranno-útočného charakteru v stave ohrozenia jeho života, ako aj

života a zdravia jeho blízkych. Jednalo sa u neho o úzkostný afekt strachu, zlosti

a bezradnosti, kedy boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatne forenzne

významne zmenšené. Znalci teda ustálili záver, že obžalovaný konal v stave zmätku, strachu

a zľaknutia, v ktorom nedokázal rozpoznať, či poškodený R. F. útočí alebo, či už aj uniká

z miesta činu, nakoľko konal automaticky pod vplyvom silného rozrušenia.

V danej súvislosti treba tiež poukázať, že závery týchto znalcov vo svojej podstate

korešpondujú aj so závermi znalcov – psychiatrov MUDr. Š. S., CSc. a MUDr. M. K., ktorí

vypracovali znalecký posudok o psychickom stave obžalovaného pred vypracovaním

znaleckého posudku MUDr. J. L. a MUDr. S. D..

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s odvolacími námietkami krajského

prokurátora považuje za potrebné dodať, že jeho pochybnosti o správnosti znaleckého

dokazovania znalcami z odboru psychiatrie nepovažuje za opodstatnené a dôvodné.

5

Znalci totiž v záveroch svojho znaleckého posudku presne a konkrétne uviedli, z akých

konkrétnych dôkazov a okolností prípadu vychádzali pri ustálení záveru, že obžalovaný konal

v stave strachu, zmätku a zľaknutia, pričom v takomto stave, vo vzťahu k poškodenému R. F.,

obžalovaný konal v situácii, keď tento stále ohrozoval jeho a aj jeho blízkych kuchynským

nožom, pričom v tejto značne neprehľadnej situácii a zmätku, ktorý na mieste činu nastal,

poškodený sa pohyboval rôznymi smermi. Nemožno preto ani jednoznačne ustáliť, že

obžalovaný v stave, v akom sa nachádzal, jednoznačne mieril na konkrétne časti tela čomu

nasvedčuje aj rozptyl jednotlivých strelných poranení na tele poškodeného. Na záveroch

krajského súdu o psychickom stave v akom sa obžalovaný v čase činu nachádzal podľa

záverov znalcov z odboru psychiatrie preto nemôžu nič zmeniť ani závery znalca z odboru

balistiky, pretože ak obžalovaný konal v stave silného rozrušenia, vyvolaného strachom,

zmätkom a zľaknutia v dôsledku konania poškodeného F., tak potom treba jeho obranné

konanie posudzovať predovšetkým posudzovať z hľadiska týchto aspektov.

Taktiež treba zdôrazniť, že okolnosť, ktorú konštatoval vo svojom predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky, že z vykonaných dôkazov

jednoznačne nevyplynulo, že obžalovaný strieľal na R. F. v čase, keď tento bezbranný utekal

pred streľbou z miesta, kde mal predtým incident s obžalovaným. Výsledkami vykonaného

dokazovania aj po vrátení veci krajskému súdu, sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázať, či k streľbe došlo ešte v čase keď poškodený F. ešte nožom ohrozoval

obžalovaného a jeho príbuzných alebo už aj v čase, keď pred streľbou unikal. V týchto

pochybnostiach krajský súd správne rozhodol v prospech obžalovaného a tento záver

prvostupňového súdu si odvolací súd v celom rozsahu osvojil.

Za rozhodujúcu okolnosť odvolací súd preto za danej dôkaznej situácie uznal závery

znalcov psychiatrov, že obžalovaný konal v strachu, zmätku a zľaknutia, ako to predpokladá

ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zák.

Vo vzťahu k argumentácii prokurátora uvádzanej v odôvodnení jeho odvolania,

keď poukázal na závery znaleckého posudku z odboru balistiky, tak treba zdôrazniť, že práve

zo záverov tohto znalca vyplýva, že pri všetkých šiestich výstreloch bola vzdialenosť ústia

hlavne pištole obžalovaného od tela poškodeného F. približne rovnaká, teda

od 90 do 120 cm. Práve táto okolnosť len potvrdzuje záver, že ešte aj v čase streľby

obžalovaného poškodený F. mohol stále nožom ohrozovať a útočiť na obžalovaného a jeho

6

príbuzných, pretože malá vzdialenosť oboch hlavných aktérov od seba v čase streľby

obžalovaného takýto záver nevylučuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu aj tieto závery znalca z odboru balistiky čiastočne

spochybňujú názor odvolateľa, že obžalovaný strieľal na poškodeného v čase, keď tento

už pred streľbou utekal z miesta činu, pretože v takomto prípade by jednotlivé postupné strely

boli vystrelené z rôznych, čoraz väčších vzdialeností a nie z rovnakej vzdialenosti,

ako to tento znalec konštatoval. Napokon aj značný rozptyl strelných poranení zistených

na tele poškodeného nasvedčuje, že poškodený sa v čase, keď bol strelami zasiahnutý

pohyboval značne rôznorodo, čo by nasvedčovalo skôr jeho útočným pohybom a nie úteku

z miesta činu. V danej súvislosti treba tiež zdôrazniť, že obžalovaný najmä vzhľadom na svoj

psychický stav nemohol vedieť, ktorá strela v poradí útočníka paralyzovala tak, aby jeho

ďalšie útoky zastavila.

Treba však zdôrazniť, že z hľadiska skúmania naplnenia zákonných znakov nutnej

obrany v zmysle , Tr. zák. (č. ) je najvýznamnejším dôkazom

znalecký posudok znalcov z odboru psychiatrie MUDr. S. D. a MUDr. J. L., zo záverov

ktorých vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania činu v dôsledku vystupňovaného afektu

mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať v miere forenzne

podstatne zmenšenej. Jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola zmenšená až do takej miery,

že sa to blížilo k celkovému vymiznutiu tejto schopnosti a teda v dôsledku situácie, ktorá sa

na mieste činu vyvinula nemohol jednoznačne vedieť rozpoznať úmysel a konanie

poškodeného R. F., či tento na neho alebo jeho blízkych koná útočne alebo už upustil od

útočenia a len sa bráni alebo prípadne, či bezbranne uteká z miesta incidentu.

Z hľadiska takýchto záverov znalcov - psychiatrov (keďže obžalovaný nedokázal

rozpoznať charakter konania R. F.) otázka, či poškodený v čase streľby obžalovaného ešte na

neho útočil alebo jeho konanie už nebolo útočné, sa stala celkom irelevantnou a z tohto

pohľadu nie je teda možné akceptovať argumentáciu odvolateľa založenú na tvrdení, že by

obžalovaný A... H. v istej fáze incidentu prešiel z obrany do útoku.

Krajský súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného rozhodol správne a zákonu

zodpovedajúcim spôsobom, keď poškodených v zmysle účinného

7

do 1. januára 2006 odkázal s nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že odvolanie

podané krajským prokurátorom nie je opodstatnené a dôvodné, a preto ho podľa § 256

účinného do 1. januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová