Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a2f/364778.9500f6.pdf
PDF · 109.3 KB
No categories available
1To/27/2010
N a j v y š š í s ú d 1 To 27/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na verejnom
zasadnutí konanom dňa 30. marca 2011 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému A.H.,
pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. 3 T 18/2003, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol obžalovaný A.H. podľa
§ 226 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod obžaloby Krajskej
prokuratúry v Košiciach zo dňa 22. decembra 2003, sp. zn. 1 Kv 41/03, pre trestný čin vraždy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaný
a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom
skutkovom základe, že:
dňa 14. marca 2003 okolo 13.00 hod. pred zadným vchodom a tiež vnútri objektu
predajne potravín na ul. G., po predchádzajúcom fyzickom konflikte, v úmysle usmrtiť, trikrát
vystrelil z legálne držanej pištole zn. Č., kalibru 7,65 mm B., výrobného čísla X.
zo vzdialenosti približne 120 cm na S. H., ktorého v dôsledku uhýbania sa menovaného
zasiahol len jedenkrát do hrudníka vľavo v zadnej pazuchovej čiare približne na úrovni
ôsmeho rebra a spôsobil mu priestrely dolného laloka ľavých pľúc, bránice, sleziny, prednej
a zadnej steny žalúdka, tela a chvosta podžalúdkovej žľazy s výstrelom v pravom nadbruší,
pričom v dôsledku uvedených poranení došlo k ohrozeniu života S. H., avšak jeho smrti bolo
zabránené poskytnutím včasnej, intenzívnej a vysoko odbornej lekárskej pomoci a následne
prenasledoval pred ním unikajúceho R. F., na ktorého v úmysle usmrtiť šesťkrát vystrelil z tej
istej zbrane, zo vzdialenosti približne 120 cm a zasiahol tohto jedenkrát do chrbta vľavo,
trikrát do zadnej plochy ľavého stehna, jedenkrát do hrudníka vpravo v prednej pazuchovej
čiare a jedenkrát do brucha nad pravým bedrom, pričom mu spôsobil poranenia životne
dôležitých orgánov, a to srdca, pľúc, pečene a pravej obličky, v dôsledku ktorých došlo
u menovaného hlavne k zlyhaniu činnosti srdca a bezprostredne na to aj k smrti.
Krajský súd súčasne podľa § 229 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
poškodených M. S., S. H. a V., a.s. pobočka K., s nárokmi na náhradu škody odkázal
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 podal krajský prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie.
V odôvodnení odvolania uviedol, že krajský súd sa nevyrovnal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vo vzťahu k streľbe obžalovaného na S. H.
súhlasí s názorom, že obžalovaný konal v nutnej obrane, pričom ale zastáva stanovisko, že po
tejto streľbe prešiel obžalovaný z obrany do útoku. Svedčia o tom zranenia na tele R. F.
a stopy z miesta činu. Ak by zodpovedala skutočnosti obhajoba obžalovaného, že R. F. naňho
na chodbe útočil prvkami bojového umenia pri prvých troch výstreloch, ktoré smerovali
na H., tak mŕtve telo F. by zostalo ležať na tej istej chodbe a všetky nábojnice po streľbe
by sa tiež nachádzali v jej priestoroch.
V danej súvislosti poukázal prokurátor na závery znaleckého posudku z odboru
kriminalistiky, odvetvie balistiky. Znalec v posudku stanovil, že vzdialenosť ústia hlavne
pištole obžalovaného od tela poškodeného F. bola pri všetkých šiestich výstreloch rovnaká,
od 90 do 120 cm. Z toho vyplýva, že obaja v čase streľby buď stáli približne na jednom
mieste, alebo sa pohybovali rovnakým smerom.
Odvolateľ ďalej dôvodil, že znalci z odvetvia súdneho lekárstva a z odboru balistiky
určili za najpravdepodobnejší priebeh streľby obžalovaného na R. F..Z týchto dôkazov
vyplýva, že poškodený a obžalovaný sa v čase streľby presúvali po chodbe až do priestorov
predajne, kde zostalo ležať mŕtve telo R. F..
Prokurátor poukázal aj na lokalizáciu strelných rán na tele poškodeného najmä, že dve
(č. 8 a č.5), ktoré boli spôsobené streľbou zozadu a vyjadril názor, že týmito dôkazmi bola
obhajoba obžalovaného, že poškodený na neho útočil vyvrátená. V čase útoku poškodeného
nemohlo vzniknúť ani strelné poranenie označené v posudku balistika písmenom E.
Dokazovaním bolo teda preukázané, že keď útok R. F. skončil, obžalovaný
ho prenasledoval a strieľal smerom na neho, teda útok opätoval.
Na margo znaleckého posudku znalcov psychiatrov MUDr. S. D. a MUDr. J. L.
odvolateľ uviedol, že sa s ich závermi nestotožnil. Ich záver, že obžalovaný konal chaoticky
v dôsledku zmätku, strachu a zľaknutia, je v rozpore so samotným konaním obžalovaného
na mieste činu. Obžalovaný vedel rozpoznať na koho strieľa, išlo o mierenú streľbu a všetky
strely zasiahli svoje ciele. Toto nesvedčí o chaotickom konaní obžalovaného.
Vzhľadom na tieto okolnosti krajský prokurátor navrhol, aby najvyšší súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu poukázal na obsah písomne podaného odvolania krajského prokurátora
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania obžalovaného
podľa § 254 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom.
Krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy
v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2008,
sp. zn. 6 To 6/2008, pričom svoju pozornosť venoval najmä zásadným otázkam, ktoré súvisia
predovšetkým s aplikáciou inštitútu nutnej obrany na daný prípad.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si v celom rozsahu osvojil závery prvostupňového
súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa nepochybne stal, avšak tento
skutok nie je trestným činom, keďže obžalovaný konal vo vzťahu k obom poškodeným S. H.
i R. F. v nutnej obrane. Na základe náležitého vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov
v predmetnej veci jednotlivo i v ich súhrne, krajský súd dospel k správnemu skutkovému
záveru, že obžalovaný H. konal nie len vo vzťahu S. H., ale aj vo vzťahu k poškodenému R.
F. za podmienok nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006.
Tento svoj záver krajský súd oprel najmä o závery znaleckého posudku znalcov
z odboru psychiatrie MUDr. J. L. a MUDr. S. D., ktorí dospeli vo svojom znaleckom posudku
k záveru, že obžalovaný v kritickej situácii konal v stave silného rozrušenia (kumulovaného,
ktorý bol spôsobený predovšetkým dlhotrvajúcou konfliktnou situáciou, čo vyústilo do tzv.
vystupňovaného afektu obranno-útočného charakteru v stave ohrozenia jeho života, ako aj
života a zdravia jeho blízkych. Jednalo sa u neho o úzkostný afekt strachu, zlosti
a bezradnosti, kedy boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatne forenzne
významne zmenšené. Znalci teda ustálili záver, že obžalovaný konal v stave zmätku, strachu
a zľaknutia, v ktorom nedokázal rozpoznať, či poškodený R. F. útočí alebo, či už aj uniká
z miesta činu, nakoľko konal automaticky pod vplyvom silného rozrušenia.
V danej súvislosti treba tiež poukázať, že závery týchto znalcov vo svojej podstate
korešpondujú aj so závermi znalcov – psychiatrov MUDr. Š. S., CSc. a MUDr. M. K., ktorí
vypracovali znalecký posudok o psychickom stave obžalovaného pred vypracovaním
znaleckého posudku MUDr. J. L. a MUDr. S. D..
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s odvolacími námietkami krajského
prokurátora považuje za potrebné dodať, že jeho pochybnosti o správnosti znaleckého
dokazovania znalcami z odboru psychiatrie nepovažuje za opodstatnené a dôvodné.
Znalci totiž v záveroch svojho znaleckého posudku presne a konkrétne uviedli, z akých
konkrétnych dôkazov a okolností prípadu vychádzali pri ustálení záveru, že obžalovaný konal
v stave strachu, zmätku a zľaknutia, pričom v takomto stave, vo vzťahu k poškodenému R. F.,
obžalovaný konal v situácii, keď tento stále ohrozoval jeho a aj jeho blízkych kuchynským
nožom, pričom v tejto značne neprehľadnej situácii a zmätku, ktorý na mieste činu nastal,
poškodený sa pohyboval rôznymi smermi. Nemožno preto ani jednoznačne ustáliť, že
obžalovaný v stave, v akom sa nachádzal, jednoznačne mieril na konkrétne časti tela čomu
nasvedčuje aj rozptyl jednotlivých strelných poranení na tele poškodeného. Na záveroch
krajského súdu o psychickom stave v akom sa obžalovaný v čase činu nachádzal podľa
záverov znalcov z odboru psychiatrie preto nemôžu nič zmeniť ani závery znalca z odboru
balistiky, pretože ak obžalovaný konal v stave silného rozrušenia, vyvolaného strachom,
zmätkom a zľaknutia v dôsledku konania poškodeného F., tak potom treba jeho obranné
konanie posudzovať predovšetkým posudzovať z hľadiska týchto aspektov.
Taktiež treba zdôrazniť, že okolnosť, ktorú konštatoval vo svojom predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky, že z vykonaných dôkazov
jednoznačne nevyplynulo, že obžalovaný strieľal na R. F. v čase, keď tento bezbranný utekal
pred streľbou z miesta, kde mal predtým incident s obžalovaným. Výsledkami vykonaného
dokazovania aj po vrátení veci krajskému súdu, sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, či k streľbe došlo ešte v čase keď poškodený F. ešte nožom ohrozoval
obžalovaného a jeho príbuzných alebo už aj v čase, keď pred streľbou unikal. V týchto
pochybnostiach krajský súd správne rozhodol v prospech obžalovaného a tento záver
prvostupňového súdu si odvolací súd v celom rozsahu osvojil.
Za rozhodujúcu okolnosť odvolací súd preto za danej dôkaznej situácie uznal závery
znalcov psychiatrov, že obžalovaný konal v strachu, zmätku a zľaknutia, ako to predpokladá
ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zák.
Vo vzťahu k argumentácii prokurátora uvádzanej v odôvodnení jeho odvolania,
keď poukázal na závery znaleckého posudku z odboru balistiky, tak treba zdôrazniť, že práve
zo záverov tohto znalca vyplýva, že pri všetkých šiestich výstreloch bola vzdialenosť ústia
hlavne pištole obžalovaného od tela poškodeného F. približne rovnaká, teda
od 90 do 120 cm. Práve táto okolnosť len potvrdzuje záver, že ešte aj v čase streľby
obžalovaného poškodený F. mohol stále nožom ohrozovať a útočiť na obžalovaného a jeho
príbuzných, pretože malá vzdialenosť oboch hlavných aktérov od seba v čase streľby
obžalovaného takýto záver nevylučuje.
Podľa názoru odvolacieho súdu aj tieto závery znalca z odboru balistiky čiastočne
spochybňujú názor odvolateľa, že obžalovaný strieľal na poškodeného v čase, keď tento
už pred streľbou utekal z miesta činu, pretože v takomto prípade by jednotlivé postupné strely
boli vystrelené z rôznych, čoraz väčších vzdialeností a nie z rovnakej vzdialenosti,
ako to tento znalec konštatoval. Napokon aj značný rozptyl strelných poranení zistených
na tele poškodeného nasvedčuje, že poškodený sa v čase, keď bol strelami zasiahnutý
pohyboval značne rôznorodo, čo by nasvedčovalo skôr jeho útočným pohybom a nie úteku
z miesta činu. V danej súvislosti treba tiež zdôrazniť, že obžalovaný najmä vzhľadom na svoj
psychický stav nemohol vedieť, ktorá strela v poradí útočníka paralyzovala tak, aby jeho
ďalšie útoky zastavila.
Treba však zdôrazniť, že z hľadiska skúmania naplnenia zákonných znakov nutnej
obrany v zmysle § 25 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (č. 300/2005 Z.z.) je najvýznamnejším dôkazom
znalecký posudok znalcov z odboru psychiatrie MUDr. S. D. a MUDr. J. L., zo záverov
ktorých vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania činu v dôsledku vystupňovaného afektu
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať v miere forenzne
podstatne zmenšenej. Jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola zmenšená až do takej miery,
že sa to blížilo k celkovému vymiznutiu tejto schopnosti a teda v dôsledku situácie, ktorá sa
na mieste činu vyvinula nemohol jednoznačne vedieť rozpoznať úmysel a konanie
poškodeného R. F., či tento na neho alebo jeho blízkych koná útočne alebo už upustil od
útočenia a len sa bráni alebo prípadne, či bezbranne uteká z miesta incidentu.
Z hľadiska takýchto záverov znalcov - psychiatrov (keďže obžalovaný nedokázal
rozpoznať charakter konania R. F.) otázka, či poškodený v čase streľby obžalovaného ešte na
neho útočil alebo jeho konanie už nebolo útočné, sa stala celkom irelevantnou a z tohto
pohľadu nie je teda možné akceptovať argumentáciu odvolateľa založenú na tvrdení, že by
obžalovaný A... H. v istej fáze incidentu prešiel z obrany do útoku.
Krajský súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného rozhodol správne a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, keď poškodených v zmysle § 229 ods. 3 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 odkázal s nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že odvolanie
podané krajským prokurátorom nie je opodstatnené a dôvodné, a preto ho podľa § 256
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Pavol T o m a n , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová