Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/46/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.H., s. r. o., S.H., IČO:

X., zast. JUDr. V.S., advokátom so sídlom N.S. proti žalovanému: S., a. s., T.B., IČO: X., o

zaplatenie 1 190 000 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2006, č. k. -304, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2006, č. k. 19 Cb 163/98-

304 v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 190 000 Sk

a v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, sa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. marca 2006, č. k. -304 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 190 000 Sk, vo zvyšku žalobu zamietol

a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žaloba bola podaná

v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od okamihu vykonania

jednotlivých zrážok. V časti o zaplatenie istiny súd prvého stupňa žalobe vyhovel, nakoľko

mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. V časti

o zaplatenie úrokov z omeškania súd prvého stupňa žalobu zamietol, keďže nejde o klasický

záväzkový obchodnoprávny vzťah, v ktorom by mal žalobca spolu s plnením žiadať i úroky

z omeškania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný, o ktorých Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom zo 4. októbra 2007, č. k. -343 tak,

že zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1 190 000 Sk tak, že žalobu zamietol. V časti, ktorou bola žaloba

zamietnutá, napadnutý rozsudok potvrdil a v časti o trovách konania rozsudok zmenil tak,

že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 119 000 Sk trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil

s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého sa právny predchodca žalobcu mohol

dozvedieť až 10. januára 1997 o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, t. j.

keď bola vykonaná revízia stavu záväzkov a pohľadávok. Z výpovede svedka Ing. J.K.

vyplýva, že ako hlavný ekonóm sa dozvedel o inkase žalovaného už pri prvom inkase 25.

mája 1995. Právny predchodca žalobcu plnil za iného - obchodnú spoločnosť s takmer

rovnakým obchodným menom a personálnym prepojením tým istým konateľom.

Ak konateľ a ďalšia osoba, poverená ekonomickou činnosťou, vykonávajú túto s odbornou

starostlivosťou, čo im ukladá zákon, tak pri ôsmych neoprávnených inkasách, ako tvrdí

žalobca, musel si túto skutočnosť všimnúť a vyvodiť patričné závery z konania voči banke

- žalovanému. Ak tak neurobil, nasvedčuje to tomu, že žalovaný mal súhlas konateľa oboch

spoločností - p. P.L.. Preto k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu dôjsť nemohlo. Keďže

žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemá nárok ani

na úrok z omeškania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie a navrhol napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť. Uviedol, že z rozsudku odvolacieho súdu nie je jednoznačne zrejmé,

či odvolací súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu z dôvodu, že bola uplatnená

po uplynutí subjektívnej premlčacej doby alebo z dôvodu, že by žalobca plnil za iného

a žalovaný by teda nebol pasívne legitimovaný. Namietal nesúlad v odôvodnení skutkových

záverov so skutočným skutkovým stavom zisteným pred súdom prvého stupňa. Výsluch

svedka K. nikdy nebol vykonaný, a preto naň nemožno poukázať. V spise sa nenachádza

žiaden dôkaz o tom, že by právny predchodca žalobcu dal príkaz na úhradu konkrétnych

čiastok, ktoré sú predmetom tohto sporu, resp. že by súhlasil s inkasom týchto čiastok. Z

vykonaného dokazovania je zjavné, že banka sa na úkor spoločnosti

A.A., s. r. o. obohatila úmyselne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o dovolaní žalobcu

uznesením z 24. februára 2010, č. k. -375 tak, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku

o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie v časti,

ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, odmietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že sa stotožnil s námietkou

žalobcu, že z rozsudku nie je zrejmé, či súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu

z dôvodu, že bola uplatnená po uplynutí subjektívnej premlčacej doby alebo z dôvodu,

že žalobca plnil za iného a žalovaný teda nebol pasívne legitimovaný.

Dovolací súd mal za to, že súdy nesprávne v predmetnej veci aplikovali § 107

, keďže obaja účastníci právneho vzťahu, z ktorého malo právo

vzniknúť, sú podnikateľmi a vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, navyše ide o vzťah,

ktorý vznikol v súvislosti so zmluvou o bežnom účte. Ide o obchodný záväzkový vzťah, ktorý

sa podľa ust. a spravuje

. Dovolací súd je názoru, že právo majiteľa účtu na zaplatenie

neoprávnene inkasovaných peňažných prostriedkov nie je právom na vydanie bezdôvodného

obohatenia, pretože ak banka inkasuje z účtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu

(príkazu) majiteľa účtu alebo splnením podmienok určených v zmluve, porušuje povinnosti

stanovené v . Ak postupom banky, ktorý je porušením jej

povinností, vznikla majiteľovi majetková ujma, spočívajúca v zmenšení stavu peňažných

prostriedkov na jeho účte (škoda), je banka povinná mu podľa § 373 Obch. zák.

škodu nahradiť.

má vlastnú úpravu premlčania i na náhradu škody.

Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

prvostupňového súdu (zamietajúca časť), dovolanie nebolo prípustné, a preto dovolací súd

v tejto časti dovolanie ako neprípustné odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preto prejednal odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o odvolaní žalovaného proti výroku

o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 190 000 Sk a trov konania. Odvolací súd

vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu sa nezaoberal napadnutým výrokom

prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby v časti príslušenstva, keďže dovolací súd dovolanie

žalobcu odmietol a žalovaného proti výroku odvolacieho súdu, ktorým rozsudok

prvostupňového súdu v časti o zamietnutí žaloby na priznanie príslušenstva potvrdil.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaniach účastníkov konania vychádzal

z rozhodnutia dovolacieho súdu.

Odvolací súd konštatoval, čo nie je ani medzi účastníkmi konania sporné, že žalovaný

uzatvoril so spoločnosťou A., s. r. o., T. úverovú zmluvu č. 91317-8

dňa 6. júla 1993 a dodatok k nej dňa 20. decembra 1993, úverovú zmluvu č. 91329-4

dňa 26. augusta 1993 a dodatok k nej 27. marca 1994 a dňa 13. septembra 1993 uzatvoril

žalovaný úverovú zmluvu č. 95120-0 a dodatok k nej 6. apríla 1994, pričom napriek tomu,

že v záhlaví tejto zmluvy je uvedená A., s. r. o., T., podpísal ju konateľ ako A., s. r. o., T., tak

aj konateľ A.A., s. r. o. p. P.L., pričom je opatrená pečiatkou A.A., spol. s r. o., S.,

v spise sa nachádza zmluva o bežnom účte z 19. septembra 1994, uzatvorená medzi

žalovaným a A.A., s. r. o., S.. V spise sa však nenachádza zmluva o bežnom účte č. BU

8653255-189, uzatvorená medzi žalovaným a A., s. r. o., T.. Odvolací súd pritom poukazuje

na ust. , keďže na uzatvorenie zmluvy o bežnom účte sa

vyžaduje písomná forma. Súd prvého stupňa sa nezaoberal pri posudzovaní predmetu sporu

spôsobom a podmienkami výkonu tuzemských prevodov, ktorý upravuje zákon o platobnom

styku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového

súdu v napadnutých častiach je preto potrebné zrušiť podľa ust.

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Bude preto úlohou prvostupňového súdu, aby v novom konaní vyzval žalovaného,

aby predložil zmluvu o bežnom účte č. 8653255-189, uzatvorenú medzi žalovaným a A., s. r.

o., T., posúdil list konateľa p. P.L. z 21. februára 1995 na č. l. 89 na firemnom papieri ako A.-

Karpatskej, tak aj A., s. r. o., vyhodnotil písomné vyjadrenie Ing. J.K. (č. l. 112) a „výslech“

P.L. (č. l. 209) a posúdil spôsob a podmienky výkonu prevodov so zákonom o platobnom

styku a následne znova rozhodol, a to aj o náhrade trov prvostupňového, odvolacieho

i dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová