Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/230/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. M., bývajúcej v M.,

zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou v K., 2/ J. T., bývajúceho v B., proti ţalovanému

JUDr. M. M., bývajúcemu v M., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 4. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava uznesením z 12. februára 2008 č.k. -107 konanie

zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe pôvodná ţalobkyňa Z. M. sa ţalobou z 27. októbra 2006 domáhala voči

ţalovanému vrátenia daru - podielu 1/4-inu z nehnuteľností, ktorý darovala ţalovanému

darovacou zmluvou z 7. júna 1994, zapísaný na LV č. X., k. ú. V., okres M. ako parc. č. X. -

22

záhrady o výmere X. m, parc. č. X. - zastavané plochy o výmere X. m, z rodinného domu

súpisné číslo X., postavený na parc. č. X.. Súd konštatoval, ţe prejednaniu veci v občianskom

súdnom konaní bráni prekáţka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3, § 103, § 104

ods. 1 ), nakoľko ţalobkyňa si ten istý nárok voči ţalovanému uplatnila v dvoch

predchádzajúcich konaniach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcov uznesením z 10. septembra 2008

sp. zn. zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie

2

konanie. Uviedol, ţe okresný súd ţalobcom odňal moţnosť konať pred súdom, pretoţe

prejednaniu veci v občianskom súdnom konaní nebráni prekáţka právoplatne rozhodnutej

veci (uplatnený nárok neplynie z rovnakého skutku).

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 9. júna 2009 č.k. -215 uloţil

ţalovanému povinnosť vrátiť do dedičstva po Z. M., rodenej D., narodenej X., zomrelej X.

podiel 1/4 z nehnuteľností, ktorý Z. M. darovala ţalovanému zmluvou z 7. júna 1994,

2

zapísaný na LV č. X., k. ú. V., okres M. ako parc. č. X. záhrady o výmere X. m, parc. č. X.

2

zastavané plochy o výmere X. m, z rodinného domu súpisné číslo X. na parc. č. X..

Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni 1/ trovy konania 948,46 € a ţalobcovi 2/

trovy konania 749,77 €, na účet právnej zástupkyni ţalobcov v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal ţalovaného na zaplatenie trov štátu 29,-- € na účet

Okresného súdu Roţňava v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe pôvodná ţalobkyňa Z. M., rod. D., podala v roku 2006 ţalobu, ktorou sa

domáhala od ţalovaného vrátenia spoluvlastníckeho podielu 1/4 z vyššie

špecifikovaných nehnuteľností v k. ú. V. zapísaného v KN na LV č. X., ktorý mu darovala

darovacou zmluvou z 7. júna 1994. Počas konania pôvodná ţalobkyňa zomrela, na jej miesto

vstúpili terajší ţalobcovia a navrhli pripustiť zmenu ţaloby tak, ţe ţiadali vrátiť do dedičstva

po pôvodnej ţalobkyni (Z. M.) podiel 1/4 z predmetných nehnuteľností. Súd zmenu ţaloby

pripustil. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, ţe správanie ţalovaného

voči pôvodnej ţalobkyni a tieţ voči terajšej ţalobkyni 1/ a to najmä oslovovanie hrubými

výrazmi je potrebné povaţovať za hrubé porušenie dobrých mravov, prejav hrubého nevďaku

voči darkyni a osoby jej blízkej (ţalobkyni 1/). Ustálil, ţe bola dosiahnutá intenzita, ktorú

vyţaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru. O trovách

konania súd rozhodol podľa a o trovách štátu podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného uznesením z 4. marca 2010 sp. zn.

zrušil rozsudok prvostupňového súdu (, ) a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súdom prvého stupňa

vykonané dôkazy zatiaľ nedávajú dostatočný podklad pre úplné zistenie skutkového stavu

a zároveň spochybňujú záver urobený súdom prvého stupňa, ţe boli splnené podmienky

na vrátenie daru podľa . Odôvodnenie rozsudku okresného súdu

bolo stručné a nepostačujúce pre záver, ţe ţaloba je dôvodná. Odvolací súd konštatoval, ţe

3

nebola dostatočne odôvodnená a vysvetlená dosiahnutá intenzita, ktorú § 630 Občianskeho

zákonníka vyţaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa 1/ dovolanie. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolania vyvodzovala z a Vadu v zmysle

videla v tom, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. septembra 2008 sp. zn.

zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

pričom predsedníčkou senátu bola JUDr. Jarmila Čabaiová. Krajský súd v Košiciach

na odvolanie ţalovaného uznesením z 4. marca 2010 sp. zn. zrušil rozsudok

prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom predsedom senátu bol

JUDr. Ján Slebodník. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2009

v jednotlivých občianskoprávnych agendách veci, ktoré napadnú na krajský súd po 1. januári

2009 sa prideľujú senátom (samosudcom) náhodným výberom pomocou aplikácie. Výnimkou

z uvedenej zásady sú veci, ktoré boli zrušené senátu (sudcovi) v dôsledku odvolania alebo

dovolania Najvyšším súdom Slovenskej republiky (alebo boli zrušené Ústavným súdom

Slovenskej republiky), ktoré boli vo veci samej a o predbeţnom opatrení zrušené odvolacím

súdom a vrátené súdu prvého stupňa, sa po opätovnom predloţení odvolaciemu súdu pridelia

tomu senátu (samosudcovi), v ktorom je zadelený sudca, ktorý vec referoval. Z uvedeného je

zrejmé, ţe vo veci nekonal zákonný sudca, čo znamená porušenie

Slovenskej republiky. Vada v zmysle spočíva v porušení základného

práva ţalobkyne 1/ zakotveného v . Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom bola účastníkovi konania odňatá

moţnosť konať pred súdom. Ţalobkyňa 1/ ďalej v dovolaní namietala, ţe ţalovaný ako

dovolacie dôvody uviedol , Ustanovenie

medzi dôvodmi odvolania vôbec neuviedol. Odvolací súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania. V danej veci odvolací súd prekročil rozsah svojej právomoci.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne 1/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom

( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

4

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl.

moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie

stanoviska ( ). Dovolanie je v zmysle prípustné

tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na námietky dovolateľky a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v aţ g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád. V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia

pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou , ale nastáva aţ vtedy, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne

trpí. Vady v zmysle a/, b/ c/ d/, e/ dovolateľka nenamietala, tieto v dovolacom

konaní ani nevyšli najavo.

Dovolateľka namietala procesnú vadu v zmysle , ktorú videla

v tom, ţe odvolací súd prekročil rozsah svojej právomoci, pretoţe je viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania. Ďalej uviedla, ţe z odôvodnenia rozhodnutia jej nie je zrejmé, v čom

podľa odvolacieho súdu spočívalo odňatie moţnosti konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Zo spisu je zrejmé, ţe ţalovaný napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe odôvodnenie rozsudku okresného

súdu bolo stručné a nepostačujúce pre záver, ţe ţaloba je dôvodná. Konštatoval, ţe nebola

dostatočne odôvodnená a vysvetlená dosiahnutá intenzita, ktorú § 630 Občianskeho

zákonníka vyţaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru. Z uvedeného vyplýva, ţe túto

vadu odvolací súd videl v nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, resp.

v jeho nepreskúmateľnosti (táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania). Na vady konania pred súdom prvého

stupňa mal odvolací súd povinnosť prihliadať, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Preto nie je dôleţité, či ju ţalovaný vo svojom dovolaní uviedol,

alebo nie. Dôvody odvolania pritom neposudzuje odvolací súd len podľa toho, ako ich

odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vada v zmysle nebola v dovolacom konaní zistená. To, ţe túto

vadu zistil odvolací súd viedlo k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu.

Dovolateľka ďalej namietala procesnú vadu v zmysle , ktorú

videla v porušení , pretoţe podľa názoru

dovolateľky v danej veci nekonal zákonný sudca. Zo spisu vyplýva, ţe o odvolaní proti

uzneseniu o zastavení konania pre prekáţku právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3

) rozhodoval senát Krajského súdu v Košiciach 11 Co, pričom jeho predsedníčkou bola

JUDr. Jarmila Čabaiová. O odvolaní ţalovaného proti rozsudku Okresného súdu Roţňava

z 9. júna 2009 č.k. -215 (a o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Roţňava

z 10. decembra 2009 č.k. -267 /predbeţné opatrenie/) rozhodoval senát

Krajského súdu v Košiciach 5 Co, pričom jeho predsedom bol JUDr. Ján Slebodník.

Dovolateľka má za to, ţe aj v druhom prípade mal o odvolaní rozhodovať senát JUDr. Jarmily

Čabaiovej poukazujúc na v tom čase účinný rozvrh práce (súd bol nesprávne obsadený).

Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2009, bod 1/ „Pravidiel prideľovania

veci“ v jednotlivých občianskoprávnych agendách veci, ktoré napadnú na krajský súd

po 1. januári 2009 sa prideľujú senátom /samosudcom/ náhodným výberom pomocou

aplikácie. Výnimkou z uvedenej zásady podľa bodu 3/ „Pravidiel prideľovania veci“ sú veci,

ktoré boli zrušené senátu /sudcovi/ v dôsledku odvolania alebo dovolania Najvyšším súdom

Slovenskej republiky /alebo boli zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky/, ktoré boli

vo veci samej a o predbeţnom opatrení zrušené odvolacím súdom a vrátené súdu prvého

stupňa, sa po opätovnom predloţení odvolaciemu súdu pridelia tomu senátu /samosudcovi/,

v ktorom je zadelený sudca, ktorý vec referoval. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo k vade v zmysle z nasledovných

dôvodov. V danom prípade je predmetom konania určenie, ţe ţalobcami označený podiel

na špecifikovaných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke. V zmysle § 152

ods. 1 o veci samej sa rozhoduje rozsudkom. To znamená, ţe o veci samej rozhoduje

súd rozsudkom len v prípade meritórneho rozhodnutia. Uznesenie okresného súdu o zastavení

konania pre prekáţku právoplatne rozhodnutej veci nie je rozhodnutie vo veci samej

(Porovnaj napr. uznesenie NS ČR z 23. novembra 2010 sp. zn. ). Tu išlo

o procesné rozhodnutie (neskôr zrušené odvolacím súdom). Obsah jeho výroku sa totiž

nedotýkal predmetu konania. Vecou samou sa totiţ rozumie nárok, ktorý je predmetom

konania aj s príslušenstvom (porovnaj napr. Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky

súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 359, Ján Mazák a kol. Základy občianskeho

procesného práva, Bratislava 2007, str. 321-322). Z uvedeného vyplýva, ţe o odvolaní proti

rozsudku okresného súdu vo veci samej nemusel rozhodovať ten istý senát, ktorý rozhodoval

o odvolaní proti uzneseniu procesnej povahy. Vychádzajúc z rozvrhu práce odvolacieho súdu

moţno konštatovať, ţe nešlo o výnimku z „Pravidiel prideľovania veci“ tak, ako sa mylne

dovolateľka domnievala. Senát 11 Co nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o veci

samej, preto po opätovnom predloţení odvolaciemu súdu nebola vec pridelená senátu 11 Co,

pretoţe nešlo o výnimku z „Pravidiel prideľovania veci“ podľa bodu 3/ rozvrhu práce.

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyne 1/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239

, ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie

v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa 1/ úspešná a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo ţalovanému. Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu

trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu ţiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5

, , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová