Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
17a/364797.620193.pdf
PDF · 153.77 KB
No categories available
2Cdo/230/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 230/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. M., bývajúcej v M.,
zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou v K., 2/ J. T., bývajúceho v B., proti ţalovanému
JUDr. M. M., bývajúcemu v M., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod
sp. zn. 10 C 160/2007, o dovolaní ţalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 4. marca 2010 sp. zn. 5 Co 352/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Roţňava uznesením z 12. februára 2008 č.k. 10 C 160/2007-107 konanie
zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe pôvodná ţalobkyňa Z. M. sa ţalobou z 27. októbra 2006 domáhala voči
ţalovanému vrátenia daru - podielu 1/4-inu z nehnuteľností, ktorý darovala ţalovanému
darovacou zmluvou z 7. júna 1994, zapísaný na LV č. X., k. ú. V., okres M. ako parc. č. X. -
22
záhrady o výmere X. m, parc. č. X. - zastavané plochy o výmere X. m, z rodinného domu
súpisné číslo X., postavený na parc. č. X.. Súd konštatoval, ţe prejednaniu veci v občianskom
súdnom konaní bráni prekáţka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3, § 103, § 104
ods. 1 O.s.p.), nakoľko ţalobkyňa si ten istý nárok voči ţalovanému uplatnila v dvoch
predchádzajúcich konaniach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcov uznesením z 10. septembra 2008
sp. zn. 11 Co 82/2008 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, ţe okresný súd ţalobcom odňal moţnosť konať pred súdom, pretoţe
prejednaniu veci v občianskom súdnom konaní nebráni prekáţka právoplatne rozhodnutej
veci (uplatnený nárok neplynie z rovnakého skutku).
Okresný súd Roţňava rozsudkom z 9. júna 2009 č.k. 10 C 160/2007-215 uloţil
ţalovanému povinnosť vrátiť do dedičstva po Z. M., rodenej D., narodenej X., zomrelej X.
podiel 1/4 z nehnuteľností, ktorý Z. M. darovala ţalovanému zmluvou z 7. júna 1994,
2
zapísaný na LV č. X., k. ú. V., okres M. ako parc. č. X. záhrady o výmere X. m, parc. č. X.
2
zastavané plochy o výmere X. m, z rodinného domu súpisné číslo X. na parc. č. X..
Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni 1/ trovy konania 948,46 € a ţalobcovi 2/
trovy konania 749,77 €, na účet právnej zástupkyni ţalobcov v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal ţalovaného na zaplatenie trov štátu 29,-- € na účet
Okresného súdu Roţňava v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe pôvodná ţalobkyňa Z. M., rod. D., podala v roku 2006 ţalobu, ktorou sa
domáhala od ţalovaného vrátenia spoluvlastníckeho podielu 1/4 z vyššie
špecifikovaných nehnuteľností v k. ú. V. zapísaného v KN na LV č. X., ktorý mu darovala
darovacou zmluvou z 7. júna 1994. Počas konania pôvodná ţalobkyňa zomrela, na jej miesto
vstúpili terajší ţalobcovia a navrhli pripustiť zmenu ţaloby tak, ţe ţiadali vrátiť do dedičstva
po pôvodnej ţalobkyni (Z. M.) podiel 1/4 z predmetných nehnuteľností. Súd zmenu ţaloby
pripustil. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, ţe správanie ţalovaného
voči pôvodnej ţalobkyni a tieţ voči terajšej ţalobkyni 1/ a to najmä oslovovanie hrubými
výrazmi je potrebné povaţovať za hrubé porušenie dobrých mravov, prejav hrubého nevďaku
voči darkyni a osoby jej blízkej (ţalobkyni 1/). Ustálil, ţe bola dosiahnutá intenzita, ktorú
§ 630 Občianskeho zákonníka vyţaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného uznesením z 4. marca 2010 sp. zn.
5 Co 352/2009 zrušil rozsudok prvostupňového súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.) a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súdom prvého stupňa
vykonané dôkazy zatiaľ nedávajú dostatočný podklad pre úplné zistenie skutkového stavu
a zároveň spochybňujú záver urobený súdom prvého stupňa, ţe boli splnené podmienky
na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu
bolo stručné a nepostačujúce pre záver, ţe ţaloba je dôvodná. Odvolací súd konštatoval, ţe
nebola dostatočne odôvodnená a vysvetlená dosiahnutá intenzita, ktorú § 630 Občianskeho
zákonníka vyţaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa 1/ dovolanie. Navrhla
rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu. Prípustnosť
a dôvodnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. Vadu v zmysle § 237 písm. g/
O.s.p. videla v tom, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. septembra 2008 sp. zn.
11 Co 82/2008 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pričom predsedníčkou senátu bola JUDr. Jarmila Čabaiová. Krajský súd v Košiciach
na odvolanie ţalovaného uznesením z 4. marca 2010 sp. zn. 5 Co 352/2009 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom predsedom senátu bol
JUDr. Ján Slebodník. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2009
v jednotlivých občianskoprávnych agendách veci, ktoré napadnú na krajský súd po 1. januári
2009 sa prideľujú senátom (samosudcom) náhodným výberom pomocou aplikácie. Výnimkou
z uvedenej zásady sú veci, ktoré boli zrušené senátu (sudcovi) v dôsledku odvolania alebo
dovolania Najvyšším súdom Slovenskej republiky (alebo boli zrušené Ústavným súdom
Slovenskej republiky), ktoré boli vo veci samej a o predbeţnom opatrení zrušené odvolacím
súdom a vrátené súdu prvého stupňa, sa po opätovnom predloţení odvolaciemu súdu pridelia
tomu senátu (samosudcovi), v ktorom je zadelený sudca, ktorý vec referoval. Z uvedeného je
zrejmé, ţe vo veci nekonal zákonný sudca, čo znamená porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. spočíva v porušení základného
práva ţalobkyne 1/ zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom bola účastníkovi konania odňatá
moţnosť konať pred súdom. Ţalobkyňa 1/ ďalej v dovolaní namietala, ţe ţalovaný ako
dovolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p. medzi dôvodmi odvolania vôbec neuviedol. Odvolací súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania. V danej veci odvolací súd prekročil rozsah svojej právomoci.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne 1/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p.
moţno napadnúť dovolaním.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je v zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. prípustné
tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na námietky dovolateľky a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia
§ 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne
trpí. Vady v zmysle § 237 a/, b/ c/ d/, e/ O.s.p. dovolateľka nenamietala, tieto v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo.
Dovolateľka namietala procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videla
v tom, ţe odvolací súd prekročil rozsah svojej právomoci, pretoţe je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania. Ďalej uviedla, ţe z odôvodnenia rozhodnutia jej nie je zrejmé, v čom
podľa odvolacieho súdu spočívalo odňatie moţnosti konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Zo spisu je zrejmé, ţe ţalovaný napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe odôvodnenie rozsudku okresného
súdu bolo stručné a nepostačujúce pre záver, ţe ţaloba je dôvodná. Konštatoval, ţe nebola
dostatočne odôvodnená a vysvetlená dosiahnutá intenzita, ktorú § 630 Občianskeho
zákonníka vyţaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru. Z uvedeného vyplýva, ţe túto
vadu odvolací súd videl v nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, resp.
v jeho nepreskúmateľnosti (táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania). Na vady konania pred súdom prvého
stupňa mal odvolací súd povinnosť prihliadať, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Preto nie je dôleţité, či ju ţalovaný vo svojom dovolaní uviedol,
alebo nie. Dôvody odvolania pritom neposudzuje odvolací súd len podľa toho, ako ich
odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebola v dovolacom konaní zistená. To, ţe túto
vadu zistil odvolací súd viedlo k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu.
Dovolateľka ďalej namietala procesnú vadu v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., ktorú
videla v porušení čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretoţe podľa názoru
dovolateľky v danej veci nekonal zákonný sudca. Zo spisu vyplýva, ţe o odvolaní proti
uzneseniu o zastavení konania pre prekáţku právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3
O.s.p.) rozhodoval senát Krajského súdu v Košiciach 11 Co, pričom jeho predsedníčkou bola
JUDr. Jarmila Čabaiová. O odvolaní ţalovaného proti rozsudku Okresného súdu Roţňava
z 9. júna 2009 č.k. 10 C 160/2007-215 (a o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Roţňava
z 10. decembra 2009 č.k. 10 C 160/2007-267 /predbeţné opatrenie/) rozhodoval senát
Krajského súdu v Košiciach 5 Co, pričom jeho predsedom bol JUDr. Ján Slebodník.
Dovolateľka má za to, ţe aj v druhom prípade mal o odvolaní rozhodovať senát JUDr. Jarmily
Čabaiovej poukazujúc na v tom čase účinný rozvrh práce (súd bol nesprávne obsadený).
Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2009, bod 1/ „Pravidiel prideľovania
veci“ v jednotlivých občianskoprávnych agendách veci, ktoré napadnú na krajský súd
po 1. januári 2009 sa prideľujú senátom /samosudcom/ náhodným výberom pomocou
aplikácie. Výnimkou z uvedenej zásady podľa bodu 3/ „Pravidiel prideľovania veci“ sú veci,
ktoré boli zrušené senátu /sudcovi/ v dôsledku odvolania alebo dovolania Najvyšším súdom
Slovenskej republiky /alebo boli zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky/, ktoré boli
vo veci samej a o predbeţnom opatrení zrušené odvolacím súdom a vrátené súdu prvého
stupňa, sa po opätovnom predloţení odvolaciemu súdu pridelia tomu senátu /samosudcovi/,
v ktorom je zadelený sudca, ktorý vec referoval. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo k vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. z nasledovných
dôvodov. V danom prípade je predmetom konania určenie, ţe ţalobcami označený podiel
na špecifikovaných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke. V zmysle § 152
ods. 1 O.s.p. o veci samej sa rozhoduje rozsudkom. To znamená, ţe o veci samej rozhoduje
súd rozsudkom len v prípade meritórneho rozhodnutia. Uznesenie okresného súdu o zastavení
konania pre prekáţku právoplatne rozhodnutej veci nie je rozhodnutie vo veci samej
(Porovnaj napr. uznesenie NS ČR z 23. novembra 2010 sp. zn. 26 Cdo 3591/2009). Tu išlo
o procesné rozhodnutie (neskôr zrušené odvolacím súdom). Obsah jeho výroku sa totiž
nedotýkal predmetu konania. Vecou samou sa totiţ rozumie nárok, ktorý je predmetom
konania aj s príslušenstvom (porovnaj napr. Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky
súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 359, Ján Mazák a kol. Základy občianskeho
procesného práva, Bratislava 2007, str. 321-322). Z uvedeného vyplýva, ţe o odvolaní proti
rozsudku okresného súdu vo veci samej nemusel rozhodovať ten istý senát, ktorý rozhodoval
o odvolaní proti uzneseniu procesnej povahy. Vychádzajúc z rozvrhu práce odvolacieho súdu
moţno konštatovať, ţe nešlo o výnimku z „Pravidiel prideľovania veci“ tak, ako sa mylne
dovolateľka domnievala. Senát 11 Co nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o veci
samej, preto po opätovnom predloţení odvolaciemu súdu nebola vec pridelená senátu 11 Co,
pretoţe nešlo o výnimku z „Pravidiel prideľovania veci“ podľa bodu 3/ rozvrhu práce.
Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyne 1/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie
v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa 1/ úspešná a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo ţalovanému. Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu
trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu ţiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5
O.s.p., § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová