Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/9/2011

N a j v y š š í súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 31. marca 2011

v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov

JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného A. P. a spol.,

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

a iné, o sťažnostiach obvinených A. P., V. L. a Y. N. a prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 35/2010,

zo dňa 23. marca 2011 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvinených A. P., V. L. a Y. N.

a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením sp. zn. 35/2010, zo dňa 23. marca 2011 podľa

predĺžil väzbu u obvinených A. P., V. L. a Y. N. a M. O. do dňa 12. septembra 2011.

Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, podali riadne, v zákonom stanovenej lehote sťažnosti obvinení

A. P., V. L. a Y. N. a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky.

A. P. v písomne podanej sťažnosti uviedol, že je vo väzbe viac ako 11 mesiacov

a bolo možné podľa jeho názoru vykonať aj viac úkonov ako bolo vykonaných,

2

a preto nemôže súhlasiť s tým, že policajné orgány postupujú urýchlene. Vyslovil názor,

že nehrozí hrozba, že v prípade jeho prepustenia na slobodu bude zmarený účel trestného

konania alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, pretože má trvalé

bydlisko v B. a v Slovenskej republike má rodinné aj pracovné zázemie, je štátnym občanom

Slovenskej republiky.

Nesúhlasí s názorom súdu, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,

pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný a má znaky trestného činu a že existuje

dôvodné podozrenie, že ho spáchal on. Rozoberá výpovede jednotlivých svedkov, svedkýň,

ktorí vypovedali v jeho prospech a tvrdí, že orgány činné v trestom konaní tieto výpovede

nezohľadňujú. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ neboli vykonané konfrontácie

medzi ním a svedkom M., ktorý ho usvedčuje výpoveďou zo spáchanej trestnej činnosti,

nie je možné tento dôkaz vyhodnotiť v jeho neprospech. Zdôrazňuje, že ako advokát

vykonával rôzne úkony pre rôzne spoločnosti, poskytoval právne služby, ale nemôže niesť

trestnoprávnu zodpovednosť alebo inú zodpovednosť za svojich klientov, vymenuváva úkony,

ktoré robil pre spoločnosť L.. Nikdy ale nevystupoval v mene tejto spoločnosti, ani v mene

jej právneho nástupcu E.. Pre spoločnosť L. zabezpečoval právnu agendu. Nikdy nepomáhal

cudzincom zamestnať sa ani zotrvať na území Slovenskej republiky, aj keď bol konateľom

spoločnosti, zastupoval ju navonok len v rámci administratívnych činností. Poukázal

na predmet činnosti spoločnosti L., a na skutočnosť, že spoločnosti sa hradili faktúry

za vykonanú prácu, čo nemožno považovať za trestnú činnosť. Vytýka orgánom činným

v trestnom konaní, že sa nezaoberali tým, v akej výške spoločnosť L., vyplatila finančné

prostriedky jednotlivých pracovníkom za vykonanú prácu a aké ďalšie náklady vznikli

spoločnosti so zabezpečovaním ubytovania zamestnancom, právnym servisom, personálnou

a mzdovou agendou, náborovou činnosťou atď. Obvinený popiera zakladanie fiktívnych

účtov. Uviedol, že nie sú splnené podmienky na predĺženie lehoty trvania väzby podľa § 76

ods. 3 , navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a nepredĺžiť lehotu trvania väzby.

Obvinený Y. N. uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia, ktorým bola

predĺžená lehota trvania väzby, pretože nie je možné ničím konkrétnym ustáliť obavu,

že by obvinený ušiel alebo sa skrýval. Takáto obava okrem samotnej hrozby nie je ničím

podložená. Obvinený má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky už niekoľko rokov,

adresa trvalého pobytu je známa orgánom činným v trestnom konaní. Obvinený trestnú

činnosť nespáchal a preto nehrozí obava, že by pokračoval v trestnej činnosti. Súd

3

pri rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania väzby neskúmal starostlivo postup orgánov

činných v trestnom konaní, pretože výsluchy 27 osôb po dobu 1 roka, nie je možné hodnotiť

ako urýchlené konanie orgánov činných v trestnom konaní. Vytýka prvostupňovému súdu

a orgánom činným v trestnom konaní, že sa obmedzili len na všeobecné konštatovanie o tom,

že je tu dôvodné podozrenie, že sa skutkov dopustili obvinení. Za zavádzajúce označil záver

o údajnom fyzickom násilí, zastrašovaní a klamaní, ktoré majú vyplývať z údajov získaných

z tzv. „odposluchov“ zo záznamov ITP.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Špecializovaného

trestného súdu, sp. zn. 35/2010, zo dňa 23. marca 2011 a nepredĺžil lehotu trvania väzby

u obvineného.

Obvinený V. L. v sťažnosti uviedol tie isté skutočnosti ako obvinený N. a doplnil

svoju sťažnosť o to, že svedkyňa T. K. reagovala len na skutočnosť, že zostala dlžná finančné

prostriedky. Obvinený žiadny nátlak na nikoho nevyvíjal. Spoločnosť L., vykonávala činnosť

legálne a povolenia sa vybavovali cez príslušné slovenské orgány, išlo len

o sprostredkovateľskú činnosť. V závere uviedol, že nie sú splnené zákonné podmienky

na predĺženie lehoty trvania väzby podľa u obvineného L., lebo neexistujú

presvedčivé dôvody na ďalšie trvanie väzby. Nie je možné vyvodiť záver, že v prípade

prepustenia obvineného bude zmarené trestné konanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 35/2010, zo dňa

23. marca 2011 zrušil a u obvineného L. väzbu po 12. apríli 2011 nepredĺžil.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

ktorý zahlásil do zápisnice o výsluchu dňa 23. marca 2011 sťažnosť proti vyhlásenému

uzneseniu o predĺžení lehoty trvania väzby, sťažnosť písomne ani ústne do zápisnice

neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnostiach preskúmal

na základe ustanovenia správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosti obvinených a prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie sú dôvodné.

4

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal 11. marca 2011 návrh na predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených A. P., V. L.

a Y. N. do 15. novembra 2011. Ako už bolo konštatované, Špecializovaný trestný súd predĺžil

lehotu trvania väzby do 12. septembra 2011.

Podľa základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem

mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň

tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh

na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie

tejto lehoty.

Podľa súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe

alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak,

aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému

súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby

v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený

súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní

alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí

obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo

možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť

a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené

dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov,

lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7.

Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane

podľa § 72 ods. 3.

Rozhodnutie o návrhu na predĺženie lehoty väzby je podľa

rozhodnutím o väzbe.

V sú upravené tzv. formálne a materiálne podmienky väzby.

V ustanovení je upravené, že obvinený môže byť vzatý do väzby

len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté

5

trestné stíhanie bol spáchaný a má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu, kolúznu väzbu alebo preventívnu väzbu.

Sťažovatelia v sťažnostiach spochybňujú, že konanie obvinených napĺňa zákonné

znaky skutkových podstát, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie. Sudca pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v uznesení, ktorým predĺžil väzbu obvinených

poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie bol spáchaný a má znaky trestného činu. Najvyšší súd sa stotožňuje

s odôvodnením rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu.

Trestná činnosť, z ktorej sú dôvodne podozriví obvinení, bola páchaná dlhú dobu, bola

dopredu plánovaná a organizovaná a plynuli z nej finančné zisky, ktoré si medzi sebou delili

jednotliví páchatelia. Obvinených zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú aj listinné dôkazy

nachádzajúce sa v spise aj odtajnené prepisy zvukových záznamov telekomunikačnej

prevádzky. Ďalším dôkazom a konkrétnymi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu,

že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, má znaky trestného činu, sú svedecké

výpovede. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd sa nemôže stotožniť s tým,

čo je uvedené v sťažnostiach obvinených, že svojím konaním nenaplnili zákonné znaky

skutkových podstát trestných činov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené

obvinenie. Na jednej strane je pravda to, čo hovorí obvinený P. vo svojej sťažnosti,

že vykonával úkony, ktoré boli potrebné na založenie spoločnosti, právne zastupovanie

a že poskytoval právne služby. Tieto skutočnosti nezakladajú trestnoprávnu zodpovednosť

konania obvineného ale trestnoprávnu zodpovednosť, resp. dôvodné podozrenie, že konaním

obvineného bola spáchaná trestná činnosť, zakladá iné konanie a dôkazy a skutočnosti, ktoré

najvyšší súd rozviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Trestnú činnosť obvinený

nepáchal tým, že vykonával činnosť advokáta a vykonávaním podnikateľskej činnosti, ktorá

bola v súlade so zákonom. Aj ďalšie dôkazy, ktoré navrhujú vykonať obvinení sú dôvodom

na to, že sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o návrhu

na predĺženie lehoty trvania väzby tak, že predĺžil lehotu trvania väzby.

Nie je správny názor, že vyšetrovateľ nevyhodnotil dôkazy v prospech obvineného,

ktoré boli vykonané, pretože vykonané dôkazy sa budú hodnotiť v súlade so zásadou

zakotvenou v ustanovení Dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise

a sú v prospech obvinených nie sú také, ktoré by vyviňovali obvinených z trestnej činnosti,

6

z ktorej sú dôvodne podozriví. Nie sú pravdivé tvrdenia obvinených v tom smere, že prepisy

zvukových záznamov o uskutočnení telekomunikačnej prevádzky sú bežnou konverzáciou

a nie sú dôkazom, ktoré by obvinených usvedčovali zo spáchanej trestnej činnosti.

Uvedené dôkazy sú dôkazmi, ktoré usvedčujú obvinených z trestnej činnosti

a zakladajú dôvodné podozrenie, že skutok, ktorý je uvedený v uznesení o začatí trestného

stíhania a vznesení obvinenia sa stal.

Najvyšší súd nemôže akceptovať ani výhrady sťažovateľov v tom smere,

že vyšetrovanie vo veci je pomalé a nepostupuje urýchlene. V danom prípade ide o rozsiahlu

trestnú činnosť, z ktorej sú podozriví viacerí obvinení, nie je jednoduché vykonávať

jednotlivé úkony urýchlene aj vzhľadom na skutočnosť, že niektorí obvinení nie sú občanmi

Slovenskej republiky, treba vykonávať právne úkony podľa ustanovení

o právnom styku s cudzinou. Vykonávanie týchto úkonov je zdĺhavé, trvá dlhšie ako

vykonanie úkonov na území Slovenskej republiky. Je irelevantné z hľadiska rozhodovania

o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby, či úkony (znalecký posudok, daňové kontroly)

vykonáva vyšetrovateľ alebo dožiadaný orgán. Podstatné je, že takýto úkon je potrebné

vykonať a bude v konaní jedným z rozhodujúcich dôkazov pre posúdenie trestnej

zodpovednosti obvinených. V rozpore so základnými zásadami trestného konania

a hodnotením dôkazov je tvrdenie obvineného P. v sťažnosti v tom smere, že nie je možné

vyhodnocovať výpoveď svedkov, kým sa neodstránia rozpory vo výpovediach obvinených

a svedkov konfrontáciou.

Vzhľadom na konštatované skutočnosti a dôkazy u obvinených L. a N. hrozí dôvodná

obava, že ujdú a budú sa skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu alebo trestu. Táto obava

vyplýva z toho, že trestná činnosť bola páchaná dlhšiu dobu a v prípade preukázania viny

hrozí obvineným vysoký trest. Obidvaja obvinení sú štátnymi občanmi U. a v prípade

prepustenia na slobodu sa dá dôvodne predpokladať, že by mohli opustiť územie Slovenskej

republiky, aby sa vyhli trestnej zodpovednosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa uznesenia o začatí trestného stíhania sú obvinení

dôvodne podozriví, že páchali trestnú činnosť aj na území Českej republiky, rozsah páchania

tejto trestnej činnosti, dobu jej páchania, zdroj príjmov získaných páchaním trestnej činnosti,

hrozí aj dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by všetci traja obvinení mohli

7

pokračovať v páchaní trestnej činnosti. U všetkých troch obvinených stále trvajú dôvody

väzby tak, ako to bolo rozvedené v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia. V neprospech

obvineného P. najvyšší súd vyhodnotil skutočnosť, že je trestne stíhaný aj vyšetrovateľom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III pre zločin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,

ako je to uvedené v uznesení ČVS: UHCP-20/NJ-S-2009.

Od ostatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o väzbe obvinených

boli vo veci vykonané úkony, ktoré nemenia dôkaznú situáciu v prospech obvinených,

ale naopak zhoršujú ich postavenie a usvedčujú ich ešte vo väčšom rozsahu zo spáchanej

trestnej činnosti. Zo spisového materiálu a návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby mal

najvyšší súd preukázané, že vo veci je potrebné vykonať ešte ďalšie dôkazy, výsluchy

svedkov, doplniť listinné dôkazy a nie je možné z objektívnych dôvodov ich vykonať v lehote

trvania väzby. Rozhodnutie súdu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

o predĺžení lehoty trvania väzby do 12. septembra 2011 je preto správne a v súlade

so zákonom.

Sťažnosti obvinených neboli dôvodné a preto ich najvyšší súd zamietol. Najvyšší súd

zamietol aj sťažnosť prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky. Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky žiadal predĺžiť lehotu trvania väzby u obvineného

do 15. novembra 2011. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

u obvinených predĺžil lehotu trvania väzby do 12. septembra 2011. Rozhodnutím sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu nebolo v celom rozsahu vyhovené

návrhu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky.

Do rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

sa premietla zásada zakotvená v a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, z ktorých vyplýva požiadavka na vybavovanie väzobných vecí

prednostne a urýchlene. To znamená, že vo veciach, v ktorých sú obvinení stíhaní väzobne,

treba konať a rozhodovať prednostne pred vecami, v ktorých sú obvinení na slobode

a to s čo najväčším urýchlením. V lehote, do ktorej sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu predĺžil lehotu trvania väzby, budú do spisu zabezpečené

8

všetky listinné dôkazy, ktoré vyšetrovateľ žiadal, znalec vypracuje znalecký posudok a budú

zaslané aj podklady z daňových úradov. Výsluchy svedkov vyšetrovateľ musí v stanovenej

lehote bez problémov vykonať. Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu je preto správne a v súlade so zákonom, a preto najvyšší súd sťažnosť

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová