Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
23e/362357.597e9d.pdf
PDF · 113.37 KB
No categories available
2Sžo/4/2011
Najvyšší súd 2 Sžo 4/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. C., zastúpeného
advokátom JUDr. M. C., proti žalovanému: Univerzita Mateja Bela v Banskej
Bystrici, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z 4109/2007 zo dňa 27.
novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 23S/12/2008-68 zo dňa 4. júna 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/12/2008-68 zo dňa 4. júna 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23 S 12/2008-68 zo 4. júna 2008
zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu
žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Z 4109/2007 z 27. novembra 2007
o určení školného, keď po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel
k záveru, že tieto neboli v rozpore so zákonom a na strane žalovaného neboli porušené
také ustanovenia zákona, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval v konaní č. 2 Sžo 170/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z 18. marca 2009,
č. k. 2 Sžo 170/2008 rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, keď dospel
k záveru, že dôvody odvolania nebolo možné akceptovať, pretože neboli pre posúdenie
danej veci právne relevantné.
Na základe sťažnosti žalobcu na porušenie jeho základných práv zaručených
čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
vo veci konal Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom z 9. decembra 2010,
č. k. II. ÚS 341/09-40 vyslovil, že základné právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie
zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi
zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 170/08 a jeho rozsudkom z 18. marca 2009 bolo
porušené z dôvodu, že toto rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné, pokiaľ ide
o zdôvodnenie aplikovanej právnej úpravy a v konaní došlo k takému pochybeniu, ktoré
malo za následok, že žalobca bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, keď v konaní
rozhodoval nesprávne obsadený senát a rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Z rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že najvyšší súd pochybil, keď sa
s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho obsadenia senátu krajského súdu, ktorý
vo veci rozhodoval vysporiadal tak, že senát, ktorému vec pripadla, t. j. senát č. 23 bol
štvorčlenný, z čoho vyplýva, že keď rozhodoval v akomkoľvek trojčlennom zložení
(zo štyroch členov uvedených v rozvrhu práce), rozhodoval v zložení v súlade
s rozvrhom práce na uvedený kalendárny rok.
Ústavný súd poukázal na to, že krajský súd vo veci žaloby sťažovateľa podľa
V. časti OSP konal ako súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. 23 S 12/08,
pričom ešte pred rozhodnutím vo veci samej žalobca namietal zaujatosť všetkých sudcov
krajského súdu, na základe čoho najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndzk 2/08 zo
17. apríla 2008 rozhodol, že členovia správneho senátu krajského súdu, ktorým bola vec
pridelená na prerokovanie a rozhodnutie v zložení –JUDr. S., JUDr. M. a JUDr. B. nie
sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia predmetnej veci a súčasne proti ostatným
sudcom krajského súdu najvyšší súd konanie o námietke zaujatosti zastavil.
Napokon však krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 23 S 12/08 rozhodoval
v zložení senátu – JUDr. S., JUDr. M. a JUDr. Š.. JUDr. Š. síce bol členom senátu 23S
podľa platného Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2008, avšak
námietka zaujatosti, ktorú podal žalobca voči všetkým sudcom krajského súdu, nebola
vo vzťahu k JUDr. Š. vyhodnotená. V konaní 3 Ndzk 2/08 najvyšší súd námietku
žalobcu posúdil iba voči trom sudcom tohto senátu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
prvostupňového súdu podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) OSP zrušil
a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, v rámci ktorého bude jeho povinnosťou
predovšetkým odstrániť nedostatky týkajúce sa zloženia senátu, ktorý má vo veci
rozhodnúť s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3 Ndzk 2/08 zo 17. apríla 2008 a následne v novom rozhodnutí rozhodnúť
aj o trovách odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 6. apríla 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová