Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/216/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcu

JUDr. L. Š., bývajúceho v Č., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. A. H., advokátkou, so

sídlom v Ţ., proti ţalovanej Č., a.s., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J.

G., advokátom, advokátska kancelária G. & P., s.r.o. so sídlom v B., o zaplatenie 4414,79

Eur (133 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 22. októbra 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume

198,55 Eur na účet advokáta JUDr. J. G. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 14. apríla 2008 č. k. -164 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť mu z titulu

poistného plnenia sumu 133 000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne

od 6.9.2006 do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe

účastníci konania uzatvorili X. poistnú zmluvu č. X. - D.- K., komplexné poistenie rodinných

domov, bytov a domácnosti, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu č. X. v kat.

území Z.. V tejto poistnej zmluve nebola ako predmet poistenia uvedená garáţ a ani vedľajšia

2

stavba. Keďţe v danom záväzkovom vzťahu za rozhodujúce z hľadiska predmetu poistenia

povaţoval to, čo si účastníci „určili„ v poistnej zmluve dospel k záveru, ţe predmetom

poistenia bol iba rodinný dom. Nesúhlasil s právnym názorom ţalobcu, ţe vedľajšia stavba,

na ktorej došlo k poistnej udalosti, bola príslušenstvom poistenej stavby a preto sa na ňu

poistenie rovnako vzťahuje. V tejto súvislosti uviedol, ţe vzhľadom na povahu

poistnoprávneho vzťahu, pre poskytnutie poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti je

nevyhnutné, aby bol aj takýto predmet poistenia v poistnej zmluve osobitne uvedený, čo sa

v danom prípade nestalo. Ţalobu povaţoval preto za nedôvodne podanú. O náhrade trov

konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 22. októbra 2008 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil, rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania a vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením aj

zdôvodnil. V otázke, či sa poistenie vzťahuje aj na vedľajšiu stavbu, ktorá je príslušenstvom

hlavnej veci (rodinného domu) v prípade, ak je predmetom poistenia iba táto hlavná vec,

dospel k právnemu názoru, ţe príslušenstvo veci je tvorené samostatnými vecami, ktoré môţu

byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ich právny reţim nesleduje zo zákona bez

ďalšieho reţim veci hlavnej. Platné právo nemá ustanovenia o tom, ţe by v prípade,

ak predmetom poistenia je vec hlavná, sa toto poistenie vzťahovalo bez ďalšieho aj

na príslušenstvo veci. Pri vzniku záväzkovo - právneho vzťahu, v tomto prípade poistenia, je

vţdy potrebné zákonom predpísaným spôsobom prejaviť vôľu tak, aby predmetom tohto

záväzkovo - právneho vzťahu, v tomto prípade predmetom poistenia, bolo aj príslušenstvo

hlavnej veci. Ak nie je táto vôľa právne významným spôsobom prejavená, záväzkovo

- právny vzťah sa tejto vedľajšej veci netýka. Keďţe v danom prípade predmetom poistenia

bol len rodinný dom č. súpisné X., nebolo moţné dospieť k záveru, ţe sa poistenie bez

ďalšieho vzťahuje aj na vedľajšiu stavbu ako príslušenstvo tohto rodinného domu. Pripustenie

dovolania odôvodnil tým, ţe v danej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu a to v otázke, či v prípade, ak predmetom poistenia je hlavná vec (rodinný dom),

dochádza bez ďalšieho k poisteniu aj jej príslušenstva (vedľajšej stavby), ak v zmluve nie je

uvedené niečo iné. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na

ustanovenie v spojení s

3

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Nesúhlasil

s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého príslušenstvo veci je tvorené

samostatnými vecami, ktoré môţu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ţe ich

právny reţim nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej. Dôvodil, ţe príslušenstvo

veci má síce priamo zo zákona povahu samostatnej veci, avšak svojím hospodárskym účelom

sa viaţe na hlavnú vec. Príslušenstvo veci zdieľa teda osud hlavnej veci bez ohľadu na to, či

účastníci záväzkovo - právneho vzťahu toto príslušenstvo hlavnej veci priamo v právnom

úkone identifikovali, alebo len uviedli, ţe ide o vec s príslušenstvom, poprípade dokonca sa

o príslušenstve hlavnej veci vôbec nezmienili. Za správny preto povaţuje názor, podľa

ktorého právne úkony týkajúce sa hlavnej veci, sa zásadne vzťahujú aj na jeho príslušenstvo.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

a Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Keďţe v danej veci vedľajšia stavba,

na ktorej došlo k poistnej udalosti, spĺňa zákonom stanovené predpoklady príslušenstva

v zmysle (ďalej len ), ţalovaná bola povinná poistné

plnenie poskytnúť, pokiaľ na tejto stavbe došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vznikla škoda.

Navyše skutočnosť, ţe predmetom poistenia bola aj vedľajšia stavba, vyplýva aj priamo

zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. B. O. za účelom poskytnutia úveru, na ktorý

predmetná poistná zmluva, čo do rozsahu poistného krytia a predmetu poistenia odkazuje.

Okresný súd a následne aj odvolací súd vychádzali preto z nesprávneho záveru, ţe predmetom

poistenia nebola aj vedľajšia stavba a z nesprávneho právneho názoru, keď vyvodili záver, ţe

príslušenstvo veci v tomto prípade „nepodlieha právnemu úkonu hlavnej veci“ (a pokiaľ by to

malo byť inak, malo to byť výslovne uvedené v poistnej zmluve) a teda, ţe pod rozsah

poistného krytia nespadá vedľajšia stavba ako príslušenstvo stavby hlavnej. Navrhli, aby

dovolací súd rozhodnutie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe v danom prípade poistnú

zmluvu je potrebné posudzovať samostatne a oddelene od ostatných záväzkových právnych

vzťahov (zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záloţného práva). Predmetom poistenia bol

nepochybne len rodinný dom súpisné č. X., čo dokazuje aj skutočnosť, ţe len vo vzťahu

k tomuto predmetu poistenia bol dojednaný druh poistenia, bolo identifikované poistné riziko

a stanovená poistná suma a v nadväznosti na poistnú sumu výška poistného. Ak by mala byť

predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy aj vedľajšia stavba, museli by byť vyššie

uvedené „pojmové znaky“ poistnej zmluvy osobitne dojednané aj vo vzťahu k nej, čo sa však

nestalo. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný Ing. B. O. uviedla, ţe jeho predmetom je

len analýza a ocenenie rodinného domu. Analýza neobsahuje ţiaden údaj vo vzťahu

k vedľajšej stavbe. Je preto nepochopiteľné, ţe ţalobca sa s odkazom na tento znalecký

posudok snaţí dokázať, ţe predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy bola aj vedľajšia

stavba. V súvislosti s poukazom ţalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

133/2001 uviedla, ţe z dôvodu nejednotnosti judikatúry v otázke, či príslušenstvo veci zdieľa

právny osud hlavnej veci, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej

republiky v rozsudku sp. zn. vyslovil právny názor, podľa ktorého

príslušenstvo tvoria veci samostatné, ktoré môţu byť samostatným predmetom právnych

vzťahov a ich právny reţim nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej. Právny

názor vyslovený v rozsudku krajského súdu, podľa ktorého sa poistenie bez ďalšieho

nevzťahuje aj na vedľajšiu stavbu ako príslušenstva rodinného domu (hlavnej veci), ak

predmetom poistenia bol len tento rodinný dom, povaţovala za správny. Navrhla preto, aby

dovolací súd zamietol dovolanie ţalobcu a priznal jej trovy dovolacieho konania, ktoré aj

riadne vyčíslila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd vymedzuje vyslovením prípustnosti dovolania ( )

zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre riešenie ktorej pripúšťa dovolanie.

V takomto prípade dovolateľ môţe dovolanie odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke,

pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V prípade, ak odvolací súd dovolanie pripustí, dovolací

súd nie je oprávnený na riešenie skutkových otázok; na ich riešenie nie je ani vybavený

procesnými prostriedkami (, veta druhá ). V posudzovanej veci dovolací

súd bol preto v rámci dovolacieho prieskumu povolaný skúmať len správnosť právneho

záveru odvolacieho súdu v ním vymedzenej právnej otázke (nebol oprávnený skúmať

5

skutkový záver odvolacieho súdu, týkajúci sa predmetu poistenia majetku podľa poistnej

zmluvy).

Odvolací súd za otázku zásadného právneho významu povaţoval to, či v prípade

poistnoprávneho vzťahu (poistenia majetku) príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšia stavba)

(ne)sleduje bez ďalšieho právny reţim hlavnej veci (rodinného domu) a teda, či v prípade, ak

dôjde k poisteniu hlavnej veci (rodinného domu), (ne)dochádza automaticky k poisteniu aj jej

príslušenstva (vedľajšej stavby). Sám túto právnu otázku vyriešil tak, ţe právny reţim

príslušenstva veci, ktorou je vedľajšia stavba, nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci

hlavnej, ktorou je rodinný dom. Ak preto v danom prípade predmetom poistenia bol len

rodinný dom (dovolací súd povaţuje tento skutkový záver za správny), nedochádza

bez ďalšieho k poisteniu aj jeho príslušenstva t.j. vedľajšej stavby, pokiaľ v zmluve nie je

uvedené niečo iné.

S týmto právnym záverom vysloveným odvolacím súdom v danej veci sa dovolací súd

stotoţňuje a povaţuje ho za správny. Za správne a podstatu veci vystihujúce povaţuje

dovolací súd aj dôvody uvedené v jeho rozhodnutí, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Dovolací súd k týmto dôvodom dodáva, ţe poistenie majetku ( a nasl. ) je

jedným zo základných druhov poistenia, v rámci ktorého moţno poistiť aj nehnuteľný

majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú.

V prípade vzniku poistnej udalosti treba predovšetkým zistiť, či sa týka poistenej veci.

Poistená vec musí byť preto v poistnej zmluve určená tak, aby o tom, čo je predmetom

poistenia, nevznikli ţiadne pochybnosti. Spravidla treba poistenú vec označiť určitými

identifikačnými znakmi (napr. v prípade nehnuteľnosti označením, o aký druh nehnuteľnosti

ide, uvedením súpisného alebo evidenčného čísla a pod.). Predmet poistenia je, okrem iného,

významný aj v tom, ţe určuje obsah „pojmových znakov“ ako druh poistenia, poistné riziko,

poistnú sumu a v nadväznosti na ňu výšku poistného, cez ktoré sa zmluva stáva poistnou

zmluvou v zmysle jej zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovenia .

Z uvedených úvah je teda zrejmé, ţe z podstaty a povahy poistenia majetku vyplýva naliehavá

poţiadavka, v poistnej zmluve presne určiť (dohodnúť), čo je predmetom poistenia.

6

Podľa príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej

veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

( ). Vzhľadom na špecifickosti poistenia, ako aj potreby určitosti, maximálnej

právnej istoty a zrozumiteľnosti úpravy týchto vzťahov, často i po dlhšom časovom odstupe,

zákon vyţaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu zásadne písomnú formu poistnej

zmluvy ( v spojení s 40 ods. 1 ).

Dovolací súd sa stotoţňuje s odvolacím súdom v tom, ţe príslušenstvo tvoria veci

samostatné a ţe príslušenstvo môţe byť samostatným predmetom právnych vzťahov, včítane

poistnoprávneho vzťahu. Keďţe platné právo nemá ustanovenie o tom, ţe by v prípade, ak

predmetom poistenia je vec hlavná (rodinný dom), sa poistenie vzťahovalo bez ďalšieho

na príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšiu stavbu), moţno (aj vzhľadom na vyššie uvedené)

súhlasiť s názorom odvolacieho súdu v tom, ţe v takomto prípade príslušenstvo nesleduje

zo zákona bez ďalšieho právny reţim veci hlavnej. K tomu, aby predmetom poistenia

na základe poistnej zmluvy bolo aj príslušenstvo hlavnej veci, ktorou je vedľajšia stavba, je

vţdy potrebné, aby účastníci tohto právneho vzťahu prejavili zákonom predpísaným

spôsobom vôľu predmetom poistenia urobiť aj toto príslušenstvo. Ak prejav vôle účastníkov

k dosiahnutiu takéhoto predmetu poistenia chýba, poistné krytie nezahŕňa popri hlavnej veci

(rodinného domu) automaticky aj jej príslušenstvo, ktorým je vedľajšia stavba. Opačný názor,

podľa dovolacieho súdu, nemá oporu v ţiadnom ustanovení platného práva.

V posudzovanej veci odvolací súd zaujal správny právny názor, ţe v prípade

poistnoprávneho vzťahu (poistenia majetku) príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšia stavba)

nezachováva bez ďalšieho právny reţim hlavnej veci (rodinného domu) a teda, ak bola

predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy z X. iba hlavná vec, ktorým bol rodinný

dom, poistné krytie sa nevzťahuje automaticky aj na jej príslušenstvo - vedľajšiu stavbu.

Keďţe v danom prípade poistná udalosť vznikla na vedľajšej stavbe, ktorá ako príslušenstvo

rodinného domu č. súpisné X., nebola predmetom poistenia, odvolací súd dospel k správnemu

záveru, ţe ţalovaný nie je povinný poskytnúť ţalobcovi poistné plnenie z poistnej udalosti,

ktorá sa podľa vyššie označenej poistnej zmluvy, netýka poistenej veci.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobca napadol dovolaním vecne

správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237

a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). V dovolacom konaní ţalovanej vznikli trovy v súvislosti

s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby

činí sumu 161,01 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie

k dovolaniu zo 14. apríla 2009 ( vyhl. č. ), zvýšená o daň

z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 30,59 Eur a jeden krát reţijný paušál

v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume

6,95 Eur. Celkove vznikli ţalovanej trovy v sume 198,55 Eur, ktoré je ţalobca povinný

zaplatiť na účet advokáta ţalovanej vedený v T., č. X. do troch dní (

v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2011

JUDr.Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová