Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)26d/362328.58ab23.pdf
PDF · 159.44 KB
No categories available
4Cdo/216/2009
Legal thesis Official
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava
Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcu
JUDr. L. Š., bývajúceho v Č., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. A. H., advokátkou, so
sídlom v Ţ., proti ţalovanej Č., a.s., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J.
G., advokátom, advokátska kancelária G. & P., s.r.o. so sídlom v B., o zaplatenie 4414,79
Eur (133 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
11 C 59/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 22. októbra 2008
sp. zn. 6 Co 216/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume
198,55 Eur na účet advokáta JUDr. J. G. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom zo 14. apríla 2008 č. k. 11 C 59/2007-164 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť mu z titulu
poistného plnenia sumu 133 000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne
od 6.9.2006 do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe
účastníci konania uzatvorili X. poistnú zmluvu č. X. - D.- K., komplexné poistenie rodinných
domov, bytov a domácnosti, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu č. X. v kat.
území Z.. V tejto poistnej zmluve nebola ako predmet poistenia uvedená garáţ a ani vedľajšia
stavba. Keďţe v danom záväzkovom vzťahu za rozhodujúce z hľadiska predmetu poistenia
povaţoval to, čo si účastníci „určili„ v poistnej zmluve dospel k záveru, ţe predmetom
poistenia bol iba rodinný dom. Nesúhlasil s právnym názorom ţalobcu, ţe vedľajšia stavba,
na ktorej došlo k poistnej udalosti, bola príslušenstvom poistenej stavby a preto sa na ňu
poistenie rovnako vzťahuje. V tejto súvislosti uviedol, ţe vzhľadom na povahu
poistnoprávneho vzťahu, pre poskytnutie poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti je
nevyhnutné, aby bol aj takýto predmet poistenia v poistnej zmluve osobitne uvedený, čo sa
v danom prípade nestalo. Ţalobu povaţoval preto za nedôvodne podanú. O náhrade trov
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 22. októbra 2008 sp. zn. 6 Co 216/2008
na odvolanie ţalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil, rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania a vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. aj
zdôvodnil. V otázke, či sa poistenie vzťahuje aj na vedľajšiu stavbu, ktorá je príslušenstvom
hlavnej veci (rodinného domu) v prípade, ak je predmetom poistenia iba táto hlavná vec,
dospel k právnemu názoru, ţe príslušenstvo veci je tvorené samostatnými vecami, ktoré môţu
byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ich právny reţim nesleduje zo zákona bez
ďalšieho reţim veci hlavnej. Platné právo nemá ustanovenia o tom, ţe by v prípade,
ak predmetom poistenia je vec hlavná, sa toto poistenie vzťahovalo bez ďalšieho aj
na príslušenstvo veci. Pri vzniku záväzkovo - právneho vzťahu, v tomto prípade poistenia, je
vţdy potrebné zákonom predpísaným spôsobom prejaviť vôľu tak, aby predmetom tohto
záväzkovo - právneho vzťahu, v tomto prípade predmetom poistenia, bolo aj príslušenstvo
hlavnej veci. Ak nie je táto vôľa právne významným spôsobom prejavená, záväzkovo
- právny vzťah sa tejto vedľajšej veci netýka. Keďţe v danom prípade predmetom poistenia
bol len rodinný dom č. súpisné X., nebolo moţné dospieť k záveru, ţe sa poistenie bez
ďalšieho vzťahuje aj na vedľajšiu stavbu ako príslušenstvo tohto rodinného domu. Pripustenie
dovolania odôvodnil tým, ţe v danej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu a to v otázke, či v prípade, ak predmetom poistenia je hlavná vec (rodinný dom),
dochádza bez ďalšieho k poisteniu aj jej príslušenstva (vedľajšej stavby), ak v zmluve nie je
uvedené niečo iné. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Nesúhlasil
s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého príslušenstvo veci je tvorené
samostatnými vecami, ktoré môţu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ţe ich
právny reţim nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej. Dôvodil, ţe príslušenstvo
veci má síce priamo zo zákona povahu samostatnej veci, avšak svojím hospodárskym účelom
sa viaţe na hlavnú vec. Príslušenstvo veci zdieľa teda osud hlavnej veci bez ohľadu na to, či
účastníci záväzkovo - právneho vzťahu toto príslušenstvo hlavnej veci priamo v právnom
úkone identifikovali, alebo len uviedli, ţe ide o vec s príslušenstvom, poprípade dokonca sa
o príslušenstve hlavnej veci vôbec nezmienili. Za správny preto povaţuje názor, podľa
ktorého právne úkony týkajúce sa hlavnej veci, sa zásadne vzťahujú aj na jeho príslušenstvo.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 133/2001
a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 141/1995. Keďţe v danej veci vedľajšia stavba,
na ktorej došlo k poistnej udalosti, spĺňa zákonom stanovené predpoklady príslušenstva
v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ţalovaná bola povinná poistné
plnenie poskytnúť, pokiaľ na tejto stavbe došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vznikla škoda.
Navyše skutočnosť, ţe predmetom poistenia bola aj vedľajšia stavba, vyplýva aj priamo
zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. B. O. za účelom poskytnutia úveru, na ktorý
predmetná poistná zmluva, čo do rozsahu poistného krytia a predmetu poistenia odkazuje.
Okresný súd a následne aj odvolací súd vychádzali preto z nesprávneho záveru, ţe predmetom
poistenia nebola aj vedľajšia stavba a z nesprávneho právneho názoru, keď vyvodili záver, ţe
príslušenstvo veci v tomto prípade „nepodlieha právnemu úkonu hlavnej veci“ (a pokiaľ by to
malo byť inak, malo to byť výslovne uvedené v poistnej zmluve) a teda, ţe pod rozsah
poistného krytia nespadá vedľajšia stavba ako príslušenstvo stavby hlavnej. Navrhli, aby
dovolací súd rozhodnutie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe v danom prípade poistnú
zmluvu je potrebné posudzovať samostatne a oddelene od ostatných záväzkových právnych
vzťahov (zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záloţného práva). Predmetom poistenia bol
nepochybne len rodinný dom súpisné č. X., čo dokazuje aj skutočnosť, ţe len vo vzťahu
k tomuto predmetu poistenia bol dojednaný druh poistenia, bolo identifikované poistné riziko
a stanovená poistná suma a v nadväznosti na poistnú sumu výška poistného. Ak by mala byť
predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy aj vedľajšia stavba, museli by byť vyššie
uvedené „pojmové znaky“ poistnej zmluvy osobitne dojednané aj vo vzťahu k nej, čo sa však
nestalo. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný Ing. B. O. uviedla, ţe jeho predmetom je
len analýza a ocenenie rodinného domu. Analýza neobsahuje ţiaden údaj vo vzťahu
k vedľajšej stavbe. Je preto nepochopiteľné, ţe ţalobca sa s odkazom na tento znalecký
posudok snaţí dokázať, ţe predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy bola aj vedľajšia
stavba. V súvislosti s poukazom ţalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo
133/2001 uviedla, ţe z dôvodu nejednotnosti judikatúry v otázke, či príslušenstvo veci zdieľa
právny osud hlavnej veci, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej
republiky v rozsudku sp. zn. 31 Cdo 1772/2000 vyslovil právny názor, podľa ktorého
príslušenstvo tvoria veci samostatné, ktoré môţu byť samostatným predmetom právnych
vzťahov a ich právny reţim nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej. Právny
názor vyslovený v rozsudku krajského súdu, podľa ktorého sa poistenie bez ďalšieho
nevzťahuje aj na vedľajšiu stavbu ako príslušenstva rodinného domu (hlavnej veci), ak
predmetom poistenia bol len tento rodinný dom, povaţovala za správny. Navrhla preto, aby
dovolací súd zamietol dovolanie ţalobcu a priznal jej trovy dovolacieho konania, ktoré aj
riadne vyčíslila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd vymedzuje vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.)
zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre riešenie ktorej pripúšťa dovolanie.
V takomto prípade dovolateľ môţe dovolanie odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke,
pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V prípade, ak odvolací súd dovolanie pripustí, dovolací
súd nie je oprávnený na riešenie skutkových otázok; na ich riešenie nie je ani vybavený
procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.). V posudzovanej veci dovolací
súd bol preto v rámci dovolacieho prieskumu povolaný skúmať len správnosť právneho
záveru odvolacieho súdu v ním vymedzenej právnej otázke (nebol oprávnený skúmať
skutkový záver odvolacieho súdu, týkajúci sa predmetu poistenia majetku podľa poistnej
zmluvy).
Odvolací súd za otázku zásadného právneho významu povaţoval to, či v prípade
poistnoprávneho vzťahu (poistenia majetku) príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšia stavba)
(ne)sleduje bez ďalšieho právny reţim hlavnej veci (rodinného domu) a teda, či v prípade, ak
dôjde k poisteniu hlavnej veci (rodinného domu), (ne)dochádza automaticky k poisteniu aj jej
príslušenstva (vedľajšej stavby). Sám túto právnu otázku vyriešil tak, ţe právny reţim
príslušenstva veci, ktorou je vedľajšia stavba, nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci
hlavnej, ktorou je rodinný dom. Ak preto v danom prípade predmetom poistenia bol len
rodinný dom (dovolací súd povaţuje tento skutkový záver za správny), nedochádza
bez ďalšieho k poisteniu aj jeho príslušenstva t.j. vedľajšej stavby, pokiaľ v zmluve nie je
uvedené niečo iné.
S týmto právnym záverom vysloveným odvolacím súdom v danej veci sa dovolací súd
stotoţňuje a povaţuje ho za správny. Za správne a podstatu veci vystihujúce povaţuje
dovolací súd aj dôvody uvedené v jeho rozhodnutí, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Dovolací súd k týmto dôvodom dodáva, ţe poistenie majetku (§ 806 a nasl. OZ) je
jedným zo základných druhov poistenia, v rámci ktorého moţno poistiť aj nehnuteľný
majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú.
V prípade vzniku poistnej udalosti treba predovšetkým zistiť, či sa týka poistenej veci.
Poistená vec musí byť preto v poistnej zmluve určená tak, aby o tom, čo je predmetom
poistenia, nevznikli ţiadne pochybnosti. Spravidla treba poistenú vec označiť určitými
identifikačnými znakmi (napr. v prípade nehnuteľnosti označením, o aký druh nehnuteľnosti
ide, uvedením súpisného alebo evidenčného čísla a pod.). Predmet poistenia je, okrem iného,
významný aj v tom, ţe určuje obsah „pojmových znakov“ ako druh poistenia, poistné riziko,
poistnú sumu a v nadväznosti na ňu výšku poistného, cez ktoré sa zmluva stáva poistnou
zmluvou v zmysle jej zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovenia § 788 ods. 1 OZ.
Z uvedených úvah je teda zrejmé, ţe z podstaty a povahy poistenia majetku vyplýva naliehavá
poţiadavka, v poistnej zmluve presne určiť (dohodnúť), čo je predmetom poistenia.
Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
(§ 37 ods. 1 OZ). Vzhľadom na špecifickosti poistenia, ako aj potreby určitosti, maximálnej
právnej istoty a zrozumiteľnosti úpravy týchto vzťahov, často i po dlhšom časovom odstupe,
zákon vyţaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu zásadne písomnú formu poistnej
zmluvy (§ 791 ods. 1 OZ v spojení s 40 ods. 1 OZ).
Dovolací súd sa stotoţňuje s odvolacím súdom v tom, ţe príslušenstvo tvoria veci
samostatné a ţe príslušenstvo môţe byť samostatným predmetom právnych vzťahov, včítane
poistnoprávneho vzťahu. Keďţe platné právo nemá ustanovenie o tom, ţe by v prípade, ak
predmetom poistenia je vec hlavná (rodinný dom), sa poistenie vzťahovalo bez ďalšieho
na príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšiu stavbu), moţno (aj vzhľadom na vyššie uvedené)
súhlasiť s názorom odvolacieho súdu v tom, ţe v takomto prípade príslušenstvo nesleduje
zo zákona bez ďalšieho právny reţim veci hlavnej. K tomu, aby predmetom poistenia
na základe poistnej zmluvy bolo aj príslušenstvo hlavnej veci, ktorou je vedľajšia stavba, je
vţdy potrebné, aby účastníci tohto právneho vzťahu prejavili zákonom predpísaným
spôsobom vôľu predmetom poistenia urobiť aj toto príslušenstvo. Ak prejav vôle účastníkov
k dosiahnutiu takéhoto predmetu poistenia chýba, poistné krytie nezahŕňa popri hlavnej veci
(rodinného domu) automaticky aj jej príslušenstvo, ktorým je vedľajšia stavba. Opačný názor,
podľa dovolacieho súdu, nemá oporu v ţiadnom ustanovení platného práva.
V posudzovanej veci odvolací súd zaujal správny právny názor, ţe v prípade
poistnoprávneho vzťahu (poistenia majetku) príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšia stavba)
nezachováva bez ďalšieho právny reţim hlavnej veci (rodinného domu) a teda, ak bola
predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy z X. iba hlavná vec, ktorým bol rodinný
dom, poistné krytie sa nevzťahuje automaticky aj na jej príslušenstvo - vedľajšiu stavbu.
Keďţe v danom prípade poistná udalosť vznikla na vedľajšej stavbe, ktorá ako príslušenstvo
rodinného domu č. súpisné X., nebola predmetom poistenia, odvolací súd dospel k správnemu
záveru, ţe ţalovaný nie je povinný poskytnúť ţalobcovi poistné plnenie z poistnej udalosti,
ktorá sa podľa vyššie označenej poistnej zmluvy, netýka poistenej veci.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobca napadol dovolaním vecne
správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237
O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. zamietol.
Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalovanej vznikli trovy v súvislosti
s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby
činí sumu 161,01 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie
k dovolaniu zo 14. apríla 2009 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), zvýšená o daň
z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 30,59 Eur a jeden krát reţijný paušál
v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume
6,95 Eur. Celkove vznikli ţalovanej trovy v sume 198,55 Eur, ktoré je ţalobca povinný
zaplatiť na účet advokáta ţalovanej vedený v T., č. X. do troch dní (§ 149 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. apríla 2011
JUDr.Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová