Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/235/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ľ. G., bývajúceho

v P., zastúpeného JUDr. G. Z., advokátkou Advokátskej kancelárie Z. & S. so sídlom v B.,

proti ţalovanej Slovenskej republike - Ústav na výkon väzby Prešov, Ul. Kpt. Nálepku 1,

o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. júna 2010

sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. júna 2010 sp. zn. potvrdil

rozsudok Okresného súdu Prešov z 3. februára 2010 č. k. -197, ktorým bola

zamietnutá ţaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu trojizbového bytu č. 3

nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na ulici B. danej ţalobcovi listom ţalovanej zo

dňa 4. januára 2008. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou

správnosťou. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa, ţe na základe personálneho rozkazu

riaditeľa ţalovaného č. 281/2007 zo dňa 22. novembra 2007 sluţobný pomer ţalobcu

u ţalovaného zanikol dňom 31. decembra 2007 a výpoveď z nájmu sluţobného bytu bola

ţalobcovi daná 4. januára 2008, teda v zákonom stanovenej lehote, „pričom nie je moţné

uvaţovať o tom, ţe by tento byt stratil charakter sluţobného bytu“. Zhodne so súdom prvého

stupňa konštatoval, ţe nájomný vzťah medzi účastníkmi bol zaloţený písomnou zmluvou z

2. februára 1993, pričom súhlas s uţívaním predmetného bytu a vykonávaním úprav v byte

daný pred podpisom písomnej formy zmluvy nemoţno povaţovať za vznik nájomného

pomeru. Nespochybnil ani záver prvostupňového súdu o charaktere predmetného sluţobného

bytu, vzniku nájomného pomeru medzi účastníkmi, ani o vedomosti ţalobcu o charaktere

bytu.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.

Ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu v celom

rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov podľa

, a Mal za to, ţe ţalobcovi odvolací súd odňal moţnosť konať

pred súdom nedostatočným a nepreskúmateľným odôvodnením svojho rozhodnutia.

V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal

v konaní pred súdmi. Dovolateľ tvrdil, ţe nájomný vzťah medzi účastníkmi vznikol

konkludentne zhodným konaním strán dňa 27. októbra 1992, preto nemohla začať platiť

nájomná zmluva z 2. februára 1993, keďţe uţ platila skôr uzavretá zmluva. Namietal tieţ

skutočnosť, ţe súdy sa prejudiciálne nezaoberali otázkou charakteru predmetného bytu, či

spĺňa zákonné podmienky bytu sluţobného. Ďalej uvádzal, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe

pred odoslaním výpovede z nájmu a zalepením obálky ţalovaným bola k výpovedi pripojená

listina preukazujúca dôvod výpovede. Napokon dovolateľ namietal neurčitosť zamietajúceho

prvostupňového výroku ako aj potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu, ktorá vada konania

mala podľa jeho názoru za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ţalovaná ţiadala dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe

jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné ( ), dospel k záveru, ţe dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho

treba odmietnuť.

Dovolací súd hneď na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia povaţuje za potrebné

pripomenúť, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/,

b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno

úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu

ním vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za

tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou

treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu, nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy

sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.

Dovolanie nie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu. Zmyslom dovolania je

preskúmanie napadnutého rozhodnutia - v prípadoch stanovených zákonom - z hľadiska

v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde rozhodnutie

napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z hľadiska zákonnosti procesného postupu súdu alebo

právneho posúdenia veci. Takéto preskúmanie je ale moţné, len ak to ustanovuje zákon

( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach aţ 3

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v

Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým,

ţe svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne, keď sa riadne nezaoberal všetkými jeho

odvolacími námietkami a argumentáciami. Uviedol, ţe v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho aj prvostupňového súdu chýba pomenovanie vzťahu pred podpísaním písomnej

nájomnej zmluvy, jasné a logické vysvetlenie existencie bývania, teda plnohodnotného

uţívania bytu, vykurovanie, dodávky energií a úhrady nájomného. Trojmesačné bývanie

rodiny ţalobcu, označené súdom v jeho odôvodnení rozsudku za vstup za účelom úprav bytu

je podľa názoru dovolateľa nepresvedčivé, neodôvodnené a účelové.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.

Povahu odňatia moţnosti konať pred súdom môţe mať aj nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových okolností a s tým

súvisiacich právnych záverov.

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe rozsudky súdov niţších stupňov nevyhovujú poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä

pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, a vyvodzuje z toho, ţe absenciou

riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003 : "Všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj

odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého : "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní".

Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám

vyplývajúcim z ustanovenia na riadne a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia. Odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal s argumentmi

ţalobcu a konštatoval v zhode so súdom prvého stupňa, ţe nájomný vzťah medzi účastníkmi

bol zaloţený písomnou zmluvou z 2. februára 1993, pričom uviedol, ţe súhlas s uţívaním

predmetného bytu a vykonávaním úprav v byte daný pred podpisom zmluvy nemoţno

povaţovať za vznik nájomného pomeru, ktorú skutočnosť aj riadne odôvodnil a zároveň

odkázal na správne a výstiţné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotoţnil.

S prihliadnutím na podrobné dôvody uvedené v rozsudku prvostupňového súdu, treba

povaţovať za riadne a teda dostatočne odôvodnený právny záver odvolacieho súdu (zhodný

zo záverom súdu prvého stupňa), ţe pokiaľ aj došlo k nasťahovaniu ţalobcu do predmetného

bytu ešte pred uzavretím písomnej nájomnej zmluvy, záver o úmysle účastníkov uzavrieť

ústnu alebo konkludentnú nájomnú zmluvu nie je moţné v tomto konaní urobiť z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena ohľadne ústneho dojednania všetkých podstatných náleţitostí

zmluvy o nájme bytu. Je nepochybné, ţe účastníci mali úmysel uzavrieť riadnu nájomnú

zmluvu v písomnej forme, čo aj urobili a uzatvorili ju na dobu trvania sluţobného pomeru

ţalobcu k ţalovanému. Tento zanikol dňom 31. december 2007 na základe personálneho

rozkazu riaditeľa ţalovaného zo dňa 22. novembra 2007 a výpoveď z nájmu sluţobného bytu

bola ţalobcovi daná platne v zákonom stanovenej lehote.

Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, resp. ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd na tieto námietky ţalobcu

nemohol prihliadať. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v zmysle

a v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania ţalobcu podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok

ţalobcu odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho,

aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu..

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd jej však nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie ( ,

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová