Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/171/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. S. N., X. R., okr. R.,

IČO X., zast. spoločnosťou T. & P., s.r.o., so sídlom P. P. X., Š., IČO X., za ktorú koná Mgr.

E. T. M., advokátka, proti ţalovanému: Krajský lesný úrad Banská Bystrica, Námestie Ľ.

Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti: B., s.r.o., H. X., T., IČO X. zast. JUDr. P. H., advokátom

so sídlom N. S. 2, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00436 zo dňa

2. novembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. – 42 zo dňa 10. marca 2010 a o odvolaní vedľajšieho účastníka proti výroku

o trovách v citovanom uznesení, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. – 42 zo dňa 10. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zastavil konanie a ţiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, ţe subjekt, ktorý podal ţalobu, nepodal

odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Taktieţ ţalobu nepodali

tie fyzické osoby, jednotliví vlastníci poľovných pozemkov zdruţených v poľovnom revíri,

2

ktoré podali odvolanie. Odvolanie bolo podané vlastníkmi poľovných pozemkov v k. ú. N.,

ktoré netvoria spoločnú nehnuteľnosť P. S. N..

Krajský súd konštatoval, ţe ak ţalobca nepodal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie,

nemôţe sa úspešne domáhať ţalobou zrušenia rozhodnutia správneho orgánu druhej inštancie

pretoţe vlastným procesným úkonom ţalobca nevyvolal vydanie druhoinštančného

rozhodnutia a týmto rozhodnutím sa v postavení ţalobcu nič nezmenilo, keďţe došlo

k potvrdeniu rozhodnutie orgánu prvého stupňa. Ţalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie

doručené, nevyuţil moţnosť podať proti nemu odvolanie. Ţalobca by mohol podať ţalobu len

v tom prípade, pokiaľ by v odvolacom konaní v dôsledku odvolania inou osobou došlo

k zmene alebo k zrušeniu prvoinštančného rozhodnutia na ujmu práv ţalobcu.

Keďţe ţaloba bola podaná výlučne ţalobcom t. j. osobou, ktorá nepodala odvolanie

proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a zároveň ţaloba nebola podaná osobami,

ktoré podali odvolanie, krajský súd dospel k záveru, ţe nebola splnená jedna zo základných

podmienok postupu podľa Piatej časti

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „“) a to, ţe ţalobca vyuţije,

vyčerpá opravné prostriedky, ktoré sa pre rozhodnutie správneho orgánu pripúšťajú.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 15. apríla 2010 odvolanie

ţalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, ţe je pravdou, ţe proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého

stupňa sám riadny opravný prostriedok nepodal, avšak nesúhlasil s tvrdením ţalovaného, ţe

sa stotoţnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa pričom poukázal na vyjadrenie

k odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. augusta 2009,

v ktorom spoločne s ďalšími piatimi vlastníkmi poľovných pozemkov v rámci uznaného

poľovného revíru M. V. títo uviedli, ţe odvolanie nepodali len preto, ţe mali vedomosť

o podaní odvolania M. M. a zdôraznili, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňujú s právnym názorom

odvolateľa o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Ďalej ţalobca zdôraznil, ţe M. M. ako odvolateľ v rámci správneho konania je zároveň

členom výboru ţalobcu a sám sa, spolu s predsedom ţalobcu, zúčastnil pojednávania

nariadeného súdom prvého stupňa. Nič nebránilo tomu, aby podal ţalobu proti rozhodnutiu

ţalovaného on sám, rozhodol sa však iniciovať podanie ţaloby cestou ţalobcu ako subjektu,

ktorý je z hľadiska celkovej výmery poľovných pozemkov významnejším vlastníkom v rámci

uznaného poľovného revíru M. V..

3

Ţalobca o odvolaní podanom M. M. vedel a poznajúc jeho obsah sa v plnej miere

stotoţňoval aj so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Na základe

uvedeného povaţoval za nadbytočné podávať odvolanie vo vlastnom mene, plánoval sa

k odvolaniu vyjadriť aţ po výzve prvostupňového správneho orgánu, čo aj učinil, pričom

z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmé, ţe ţalobca označil aj ďalšie časti výrokovej časti

rozhodnutia za nezákonné.

Ţalobca uviedol, ţe spadá do kategórie osôb oprávnených podať ţalobu, pričom tento

svoj názor oprel o , pričom z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby

muselo ísť o opravný prostriedok podaný osobou podávajúcou ţalobu. Procesnú legitimáciu

zakladá tvrdenie, ktorého obsahom je skutočnosť, ţe došlo k ukráteniu na právach osoby,

ktorá podáva ţalobný návrh a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je nezákonné.

Proti uzneseniu krajského súdu podal, v časti výroku o trovách konania, odvolanie

taktieţ vedľajší účastník, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobcu zaviaţe na

náhradu trov konania vo výške 583,95 € a taktieţ náhradu trov odvolacieho konania

v predbeţne vyčíslenej výške 41,60 €.

V odvolaní uviedol, ţe v súdenej veci nebolo na mieste pouţitie § 146 ods. 1 písm. c/

, ale súd mal správne aplikovať vety prvej

Poukázal, ţe priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti ako

má účastník konania, preto mu súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie

a taktieţ mu môţe priznať právo na náhradu trov konania alebo mu môţe uloţiť povinnosť

zaplatiť ich náhradu trov. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene

všetky procesné úkony, okrem úkonov ktoré znamenajú dispozíciu s konaním a úkonov, ktoré

vykonáva sám účastník. V ďalšom obsahu odvolania vedľajší účastník špecifikoval a vyčíslil

trovy, ktoré mu v súdnom konaní vznikli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu ako ani odvolaniu vedľajšieho

účastníka nemoţno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej

4

Z obsahu priloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca sa podanou ţalobou

domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00436 zo dňa 2. novembra 2009,

ktorým zamietol odvolanie Z. M., bytom N. 8, Ľ. M., bytom N. 8, MVDr. J. D., bytom D. X.,

R., Ing. J. M., bytom D. X., R. a Ing. M. O., bytom M. 48, všetci v zastúpení M. M., bytom S.,

J. a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Obvodného lesného úradu

v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa 3. júla 2009, ktorým podľa

o poľovníctve v znení neskorších predpisov, schválil zmluvu o nájme výkonu práva

poľovníctva na majoritnej výmere Poľovného revíru M. V. tvorenej poľovnými pozemkami

o výmere 583,78 ha dojednanú medzi spoločnosťou B., s.r.o., H. X., T. a L. S., š.p., B. B..

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez

návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe

tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu

ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou

sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať

malo.

Nemohol sa odvolací súd stotoţniť s argumentom ţalobu uvedeným v odvolaní, ţe

spadá do kategórie osôb oprávnených podať ţalobu v správnom súdnictve.

Podstatou konania o správnej ţalobe je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia

správnych orgánov a postupu prechádzajúcemu jeho vydaniu, nie je úlohou správneho súdu

nahrádzať odvolacie konanie pred správnym orgánom, resp. sa zaoberať námietkami, ktoré

účastník správneho konania mohol uplatniť podaním odvolania, ale ich neuplatnil. Súdne

konanie o správnej ţalobe nemoţno povaţovať za pokračovanie správneho konania, alebo

jeho náhradu.

5

Ţalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní osôb odlišných od ţalobcu,

ţalobca sám svojim konaním odvolacie konanie nevyvolal, pred podaním ţaloby nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, a aj keď vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril nespokojnosť

s prvostupňovým rozhodnutím, jeho námietky neboli predmetom odvolacieho konania,

čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Úlohou správneho súdu

nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore so zásadou

trojdelenia moci.

Pokiaľ zákon expressis verbis nestanovuje podmienku podania riadneho opravného

prostriedku priamo ţalobcom, je potrebné ust. vykladať v súlade

s podstatou a cieľom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí tak, ţe zásadne bude

predmetom preskúmania právoplatné rozhodnutie, proti ktorému podal ţalobca v priebehu

správneho konania riadny opravný prostriedok, ak bol účastníkom tohto konania a ak je

riadny opravný prostriedok prípustný. Výnimkou bude situácia, ak na odvolanie účastníka

administratívneho konania odlišného od ţalobcu bolo rozhodnutie správneho orgánu zmenené

v neprospech ţalobcu, keďţe tento s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu súhlasil

a nemal tak dôvod vyuţiť riadny opravný prostriedok. V opačnom prípade by došlo k popretiu

ústavného práva ţalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

garantovaného v SR.

Tomuto záveru svedčí aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa

27. augusta 1997, ktorý judikoval, ţe ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil

riadne opravné prostriedky, správny súd je povinný konanie pred ním zastaviť v zmysle

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka, ţe krajský súd mal pri

rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať v zmysle vety prvej ,

odvolací súd ju nepovaţoval za dôvodnú.

Podľa ţiaden z účastníkov konania nemá právo na

náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

6

V zmysle ust. vety prvej nemoţno zavinenie účastníka na

zastavení konania interpretovať v doslovnom jazykovom význame, jedná sa o vyjadrenie

príčinnej súvislosti medzi správaním sa účastníka konania a zastavením konania. Takéto

správanie predstavuje predovšetkým dispozičné úkony účastníka konania (späťvzatie návrhu

na začatie konania), pričom druhá veta cit. ust. predstavuje výnimku z tejto úpravy.

Zastavenie konania pre nesplnenie podmienok konania nemoţno povaţovať

za zavinenie ţalobcu podľa , keďţe k tomuto zastaveniu nedošlo

v priamej príčinnej súvislosti s jeho vlastným správaním. Aby bolo moţné účastníkovi uloţiť

povinnosť nahradiť trovy konania z dôvodu, ţe zastavanie konania zavinil, je nutné aby

existovala skutočnosť, ktorá spôsobila zastavanie konania a ktorú zároveň je moţné tomuto

účastníkovi pričítať. , veta prvá , je moţné aplikovať v správnom

súdnictve len primerane ( prvá veta ), pričom nemoţno konštatovať, ţe

zastavenie konania zavinil ţalobca. Vedľajší účastník v podanom odvolaní neuviedol ţiadne

konkrétne okolnosti, pre ktoré by bolo moţné pričítať zavinenie zastavenia ţalobcovi.

Vzhľadom k skutočnosti, ţe pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktoré

bolo zastavené, neboli splnené podmienky, t. j. preukázanie zavinenia tohto zastavenia

jedným z účastníkov, odvolací súd povaţoval argumentáciu ohľadne moţnosti priznania

práva na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, za irelevantnú, a preto sa ňou

nezaoberal.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s a tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 7. apríla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

7

Dagmar Bartalská