Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ff8/362060.63dc37.pdf
PDF · 138.45 KB
No categories available
8Sžo/171/2010
Najvyšší súd 8Sžo/171/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. S. N., X. R., okr. R.,
IČO X., zast. spoločnosťou T. & P., s.r.o., so sídlom P. P. X., Š., IČO X., za ktorú koná Mgr.
E. T. M., advokátka, proti ţalovanému: Krajský lesný úrad Banská Bystrica, Námestie Ľ.
Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti: B., s.r.o., H. X., T., IČO X. zast. JUDr. P. H., advokátom
so sídlom N. S. 2, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00436 zo dňa
2. novembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 23S/133/2009 – 42 zo dňa 10. marca 2010 a o odvolaní vedľajšieho účastníka proti výroku
o trovách v citovanom uznesení, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/133/2009 – 42 zo dňa 10. marca 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zastavil konanie a ţiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, ţe subjekt, ktorý podal ţalobu, nepodal
odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Taktieţ ţalobu nepodali
tie fyzické osoby, jednotliví vlastníci poľovných pozemkov zdruţených v poľovnom revíri,
ktoré podali odvolanie. Odvolanie bolo podané vlastníkmi poľovných pozemkov v k. ú. N.,
ktoré netvoria spoločnú nehnuteľnosť P. S. N..
Krajský súd konštatoval, ţe ak ţalobca nepodal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie,
nemôţe sa úspešne domáhať ţalobou zrušenia rozhodnutia správneho orgánu druhej inštancie
pretoţe vlastným procesným úkonom ţalobca nevyvolal vydanie druhoinštančného
rozhodnutia a týmto rozhodnutím sa v postavení ţalobcu nič nezmenilo, keďţe došlo
k potvrdeniu rozhodnutie orgánu prvého stupňa. Ţalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie
doručené, nevyuţil moţnosť podať proti nemu odvolanie. Ţalobca by mohol podať ţalobu len
v tom prípade, pokiaľ by v odvolacom konaní v dôsledku odvolania inou osobou došlo
k zmene alebo k zrušeniu prvoinštančného rozhodnutia na ujmu práv ţalobcu.
Keďţe ţaloba bola podaná výlučne ţalobcom t. j. osobou, ktorá nepodala odvolanie
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a zároveň ţaloba nebola podaná osobami,
ktoré podali odvolanie, krajský súd dospel k záveru, ţe nebola splnená jedna zo základných
podmienok postupu podľa Piatej časti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“) a to, ţe ţalobca vyuţije,
vyčerpá opravné prostriedky, ktoré sa pre rozhodnutie správneho orgánu pripúšťajú.
Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 15. apríla 2010 odvolanie
ţalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní uviedol, ţe je pravdou, ţe proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa sám riadny opravný prostriedok nepodal, avšak nesúhlasil s tvrdením ţalovaného, ţe
sa stotoţnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa pričom poukázal na vyjadrenie
k odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. augusta 2009,
v ktorom spoločne s ďalšími piatimi vlastníkmi poľovných pozemkov v rámci uznaného
poľovného revíru M. V. títo uviedli, ţe odvolanie nepodali len preto, ţe mali vedomosť
o podaní odvolania M. M. a zdôraznili, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňujú s právnym názorom
odvolateľa o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Ďalej ţalobca zdôraznil, ţe M. M. ako odvolateľ v rámci správneho konania je zároveň
členom výboru ţalobcu a sám sa, spolu s predsedom ţalobcu, zúčastnil pojednávania
nariadeného súdom prvého stupňa. Nič nebránilo tomu, aby podal ţalobu proti rozhodnutiu
ţalovaného on sám, rozhodol sa však iniciovať podanie ţaloby cestou ţalobcu ako subjektu,
ktorý je z hľadiska celkovej výmery poľovných pozemkov významnejším vlastníkom v rámci
uznaného poľovného revíru M. V..
Ţalobca o odvolaní podanom M. M. vedel a poznajúc jeho obsah sa v plnej miere
stotoţňoval aj so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Na základe
uvedeného povaţoval za nadbytočné podávať odvolanie vo vlastnom mene, plánoval sa
k odvolaniu vyjadriť aţ po výzve prvostupňového správneho orgánu, čo aj učinil, pričom
z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmé, ţe ţalobca označil aj ďalšie časti výrokovej časti
rozhodnutia za nezákonné.
Ţalobca uviedol, ţe spadá do kategórie osôb oprávnených podať ţalobu, pričom tento
svoj názor oprel o § 247 O. s. p., pričom z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby
muselo ísť o opravný prostriedok podaný osobou podávajúcou ţalobu. Procesnú legitimáciu
zakladá tvrdenie, ktorého obsahom je skutočnosť, ţe došlo k ukráteniu na právach osoby,
ktorá podáva ţalobný návrh a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je nezákonné.
Proti uzneseniu krajského súdu podal, v časti výroku o trovách konania, odvolanie
taktieţ vedľajší účastník, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobcu zaviaţe na
náhradu trov konania vo výške 583,95 € a taktieţ náhradu trov odvolacieho konania
v predbeţne vyčíslenej výške 41,60 €.
V odvolaní uviedol, ţe v súdenej veci nebolo na mieste pouţitie § 146 ods. 1 písm. c/
O. s. p., ale súd mal správne aplikovať § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p.
Poukázal, ţe O. s. p. priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti ako
má účastník konania, preto mu súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie
a taktieţ mu môţe priznať právo na náhradu trov konania alebo mu môţe uloţiť povinnosť
zaplatiť ich náhradu trov. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene
všetky procesné úkony, okrem úkonov ktoré znamenajú dispozíciu s konaním a úkonov, ktoré
vykonáva sám účastník. V ďalšom obsahu odvolania vedľajší účastník špecifikoval a vyčíslil
trovy, ktoré mu v súdnom konaní vznikli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu ako ani odvolaniu vedľajšieho
účastníka nemoţno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p.
Z obsahu priloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca sa podanou ţalobou
domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00436 zo dňa 2. novembra 2009,
ktorým zamietol odvolanie Z. M., bytom N. 8, Ľ. M., bytom N. 8, MVDr. J. D., bytom D. X.,
R., Ing. J. M., bytom D. X., R. a Ing. M. O., bytom M. 48, všetci v zastúpení M. M., bytom S.,
J. a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Obvodného lesného úradu
v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa 3. júla 2009, ktorým podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve v znení neskorších predpisov, schválil zmluvu o nájme výkonu práva
poľovníctva na majoritnej výmere Poľovného revíru M. V. tvorenej poľovnými pozemkami
o výmere 583,78 ha dojednanú medzi spoločnosťou B., s.r.o., H. X., T. a L. S., š.p., B. B..
Podľa § 247 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez
návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva
a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Podľa § 250 ods. 2 O. s. p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou
sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať
malo.
Nemohol sa odvolací súd stotoţniť s argumentom ţalobu uvedeným v odvolaní, ţe
spadá do kategórie osôb oprávnených podať ţalobu v správnom súdnictve.
Podstatou konania o správnej ţalobe je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia
správnych orgánov a postupu prechádzajúcemu jeho vydaniu, nie je úlohou správneho súdu
nahrádzať odvolacie konanie pred správnym orgánom, resp. sa zaoberať námietkami, ktoré
účastník správneho konania mohol uplatniť podaním odvolania, ale ich neuplatnil. Súdne
konanie o správnej ţalobe nemoţno povaţovať za pokračovanie správneho konania, alebo
jeho náhradu.
Ţalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní osôb odlišných od ţalobcu,
ţalobca sám svojim konaním odvolacie konanie nevyvolal, pred podaním ţaloby nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, a aj keď vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril nespokojnosť
s prvostupňovým rozhodnutím, jeho námietky neboli predmetom odvolacieho konania,
čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Úlohou správneho súdu
nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore so zásadou
trojdelenia moci.
Pokiaľ zákon expressis verbis nestanovuje podmienku podania riadneho opravného
prostriedku priamo ţalobcom, je potrebné ust. § 247 ods. 2 O. s. p. vykladať v súlade
s podstatou a cieľom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí tak, ţe zásadne bude
predmetom preskúmania právoplatné rozhodnutie, proti ktorému podal ţalobca v priebehu
správneho konania riadny opravný prostriedok, ak bol účastníkom tohto konania a ak je
riadny opravný prostriedok prípustný. Výnimkou bude situácia, ak na odvolanie účastníka
administratívneho konania odlišného od ţalobcu bolo rozhodnutie správneho orgánu zmenené
v neprospech ţalobcu, keďţe tento s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu súhlasil
a nemal tak dôvod vyuţiť riadny opravný prostriedok. V opačnom prípade by došlo k popretiu
ústavného práva ţalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
garantovaného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.
Tomuto záveru svedčí aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/97 zo dňa
27. augusta 1997, ktorý judikoval, ţe ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil
riadne opravné prostriedky, správny súd je povinný konanie pred ním zastaviť v zmysle
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka, ţe krajský súd mal pri
rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p.,
odvolací súd ju nepovaţoval za dôvodnú.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ţiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. nemoţno zavinenie účastníka na
zastavení konania interpretovať v doslovnom jazykovom význame, jedná sa o vyjadrenie
príčinnej súvislosti medzi správaním sa účastníka konania a zastavením konania. Takéto
správanie predstavuje predovšetkým dispozičné úkony účastníka konania (späťvzatie návrhu
na začatie konania), pričom druhá veta cit. ust. predstavuje výnimku z tejto úpravy.
Zastavenie konania pre nesplnenie podmienok konania nemoţno povaţovať
za zavinenie ţalobcu podľa § 146 ods. 2 O. s. p., keďţe k tomuto zastaveniu nedošlo
v priamej príčinnej súvislosti s jeho vlastným správaním. Aby bolo moţné účastníkovi uloţiť
povinnosť nahradiť trovy konania z dôvodu, ţe zastavanie konania zavinil, je nutné aby
existovala skutočnosť, ktorá spôsobila zastavanie konania a ktorú zároveň je moţné tomuto
účastníkovi pričítať. § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p., je moţné aplikovať v správnom
súdnictve len primerane (§ 246c ods. 1 prvá veta O. s. p.), pričom nemoţno konštatovať, ţe
zastavenie konania zavinil ţalobca. Vedľajší účastník v podanom odvolaní neuviedol ţiadne
konkrétne okolnosti, pre ktoré by bolo moţné pričítať zavinenie zastavenia ţalobcovi.
Vzhľadom k skutočnosti, ţe pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktoré
bolo zastavené, neboli splnené podmienky, t. j. preukázanie zavinenia tohto zastavenia
jedným z účastníkov, odvolací súd povaţoval argumentáciu ohľadne moţnosti priznania
práva na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, za irelevantnú, a preto sa ňou
nezaoberal.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 7. apríla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská