Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/124/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. B. a 2/ M. B., oboch

bývajúcich v P., zastúpených JUDr. K. V., advokátom v P., proti ţalovanému P., so sídlom v P.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. J. K., advokátkou v P., o nahradenie vôle, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 12. novembra 2008, sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov o d m i e t a .

Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť do 3 dní spoločne a nerozdielne náhradu trov

dovolacieho konania ţalovanému vo výške 71,92 € na účet JUDr. J. K., advokátky v P.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 27. novembra 2007 č. k.

-410 zamietol ţalobu (spresnenú v priebehu konania), ktorou ţalobcovia ţiadali

uloţiť vyhlásenie vôle nahradzujúce vyhlásenie ţalovaného, ţe ako predávajúci uzatvára so

ţalobcami kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. X a LV č. X pre

k.ú. P., a to: 1/ byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. X, na H. ulici v P., 2/

spoluvlastnícky podiel X na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu, 3/

spoluvlastnícky podiel X na pozemku, parcela č. X na ktorom je postavený tento dom, pričom

celková kúpna cena je 95 960 Sk (z toho cena bytu a podielu na spoločných častiach

a zariadeniach domu 64 835 Sk a alikvótneho podielu na zastavanom pozemku 31 125,- Sk);

resp. predmetom ktorej sú: 1/ byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. X, na

H. ulici, 2/ garáţ č. X nachádzajúca sa v suterénnych priestoroch tohto bytového domu, 3/

spoluvlastnícky podiel X na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu, 4/

spoluvlastnícky podiel X na pozemku, parcela č. X na ktorom je postavený tento dom, pričom

celková kúpna cena je 104 549 Sk (z toho cena bytu a podielu na spoločných častiach

a zariadeniach domu 41 239 Sk, cena garáţe 32 185 Sk a cena alikvótneho podielu na

zastavanom pozemku 31 125 Sk). Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe takejto ţalobe nie je

moţné vyhovieť, keďţe nie je moţné modifikovať obsah zmluvy a ţaloba nesprávne určuje cenu

garáţe a neobsahuje priľahlé pozemky. Zdôraznil, ţe súd je viazaný ţalobným návrhom, nemôţe

ho modifikovať ani meniť, teda nemôţe ísť nad rámec tohto návrhu a ani nad rámec zákona

: o ţalobe poţadujúcej uloţenie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu

uvedeného v návrhu môţe súd rozhodnúť len tak, ţe návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne.

Pretoţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa neboli v zhode s obsahom kúpnej zmluvy, ku ktorej

ţiadali ţalobcovia nahradenie vôle ţalovaného, ţalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje

rozhodnutie vo veci z hľadiska právneho posúdenia zaloţil na ustanovení § 161 ods. 3

a . Ţalobcom uloţil povinnosť

nahradiť ţalovanému trovy konania 130 913 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; uloţil im

tieţ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania 6 474 Sk do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Uznesením z 26. februára 2008 č. k. -435 súd prvého stupňa

opravil výrok o trovách konania medzi účastníkmi tak, ţe ţalobcovia sú povinní nahradiť

ţalovanému 206 337 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (opravil teda výšku týchto trov).

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 12. novembra

2008 sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bola ţaloba zamietnutá a vo výroku o trovách štátu; vo výroku o trovách konania medzi

účastníkmi rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zmenil tak, ţe

ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške

32 100,50 Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 tak, ţe ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému

3 866, 70 Sk. Odvolací súd vo vzťahu k veci samej (zamietnutiu ţaloby), v ktorej časti napadnutý

rozsudok potvrdil, stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa (§ 219

ods. 2 ). Poukázal zároveň na to, ţe súd prvého stupňa zamietol ţalobu ako celok a ţe

dôvody jeho rozhodnutia smerovali k obom v ţalobe navrhovaným alternatívam; ţe za situácie,

ţe ţalobcovia sa domáhajú nahradenia prejavu vôle ţalovaného smerujúcej k uzavretiu zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, tak takáto zmluva vytvára jednoliaty celok a nie je moţné vyhovieť

ţalobe smerujúcej k prejavu vôle predávajúceho v prípade, ţe cena predmetu zmluvy je

stanovená v rozpore s príslušným právnym predpisom, ako to v danom prípade ţiadali

ţalobcovia; ďalej ţe podstatnou náleţitosťou zmluvy je stanovenie predmetu, pričom priľahlé

pozemky však nie sú súčasťou navrhovanej kúpnej zmluvy napriek tomu, ţe minimálne parcela

č. 4688/46 je typickým priľahlým pozemkom a ako taký musí byť predávaný spolu

s vlastníctvom bytu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, v ktorom navrhli rozsudok

odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

nové konanie. Podľa dovolateľov postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom tým, ţe odvolací súd 12. novembra 2008 konal a rozhodol vo veci i napriek tomu, ţe

11. novembra 2008 doručili súdu ţiadosť o odročenie pojednávania pre kolíziu tohto

pojednávania s iným pojednávaním ich právneho zástupcu, kde predmetom konania bol nárok

jeho invalidného a imobilného syna na náhradu škody z titulu ublíţenia na zdraví, pričom právny

zástupca nemal v ţiadnom prípade moţnosť v priebehu 30 minút stihnúť zastúpenie a účasť na

obidvoch pojednávaniach. Dovolatelia tvrdili, ţe súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc,

keď sám z vlastnej iniciatívy listom zo 7. februára 2006 poţiadal stavebný úrad o vydanie

rozhodnutia „či ide o nebytové priestory – garáţe alebo spoločné priestory pivnice,“ ... „keď

podľa kolaudačného rozhodnutia“ ... „sa predpokladalo, ţe spoločné priestory pivnice budú

uţívané ako garáţe.“ Vytýkali súdom obidvoch stupňov aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí

a ďalšie procesné pochybenia s tým, ţe súdy sa vôbec nevysporiadali s eventuálnym petitom a

ţe nesprávne aplikovali vo vzťahu k , ktorý mimoriadne

pripúšťa modifikovať obsah zmluvy súdom; zároveň namietali aj nesprávne právne posúdenie

veci. Napokon vyjadrili aj názor o nesprávnosti rozhodnutia vo výroku o trovách konania,

tvrdiac, ţe so zreteľom na špecifickosť uplatneného nároku súdy mali aplikovať

a nepriznať ţalovanému náhradu trov konania.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť a ţiadal priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolaním ţalobcov je napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti

ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie ţalobcov by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto

povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe ustanovenie nemá ţiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania;

ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ

g/

Vady uvedené v aţ e/ a dovolatelia nenamietali a ani v konaní

nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na to, či sa v danom

prípade nerozhodlo vo veci nepatriacej do právomoci súdov ( ), resp. či

postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ dovolatelia namietali „prekročenie právomoci“ súdu v civilnom konaní v súvislosti

s vyţiadaním rozhodnutia od stavebného úradu „či ide o nebytové priestory – garáţe alebo

spoločné priestory pivnice, keď podľa kolaudačného rozhodnutia sa predpokladalo, ţe spoločné

priestory pivnice budú uţívané ako garáţe“ (č. l. 294 spisu), treba uzavrieť, ţe o vadu uvedenú v

v tomto prípade nejde.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto

prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov

vymedzuje ustanovenie . V zmysle súdy

v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa súdy

v občianskom súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a

zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so

zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V zmysle iné

veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s

, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná

[§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tieţ viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o

osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je

viazaný rozhodnutím v blokovom konaní ( ).

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môţe súd posúdiť sám. Ak však

bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza (§ 135 ods.

2 ).

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v

ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet ( ).

Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok ( ).

Jej splnenie skúma súd ex offo v kaţdom štádiu konania a na kaţdom stupni rozhodovania. Podľa

druhá veta pred bodkočiarkou , ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak

má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu.

O nedostatku právomoci súdu v občianskom súdnom konaní moţno hovoriť len v prípade,

keď súd koná a rozhoduje vo veci, ktorá do okruhu vzťahov vymedzených v nepatrí

(pokiaľ nejde o delenú právomoc, kde sa vyţaduje aj splnenie podmienky podľa ). Pri

výkone civilnej právomoci treba dôsledne odlišovať právo súdu samostatne (ako predbeţné

otázky) posudzovať určité otázky a právo konať a rozhodovať o týchto otázkach.

V prejednávanej veci ide o nahradenie (vyhlásenie) vôle ţalovaného uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníctva bytu so ţalobcami, ktorí svoj nárok vyvodzujú z § 29 ods. 8 zákona č.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, takţe právomoc súdu rozhodnúť vo

veci (o občianskoprávnom vzťahu) je tu nepochybne daná. Otázka, o rozhodnutie ktorej súd

prvého stupňa poţiadal stavebný úrad, bola otázkou javiacou sa byť prejudiciálnou v súvislosti

s riešením občianskoprávnej veci (ţaloby podľa ), o ktorej otázke nemôţe súd

rozhodnúť ako o veci samej (t. j. nemôţe ju poňať do výroku svojho rozhodnutia, keby bol

podaný ţalobný návrh s týmto predmetom). Na veci nič nemení, ţe v zmysle § 135 ods. 2 prvá

veta si súd mohol túto otázku posúdiť aj sám, pretoţe nejde o ţiaden z prípadov uvedených

v V postupe súdu, ktorý moţno subsumovať pod ,

kedy súd dáva podnet na rozhodnutie príslušnej otázky orgánu, do právomoci ktorého patrí –

v danom prípade stavebnému úradu, nejde o rozhodovanie súdu vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov. Keďţe rozhodnutie tohto správneho orgánu bolo následne zrušené, nakoľko

ešte existovali archívne materiály (najmä stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie),

z ktorých sa dal zistiť účel, na aký bola stavba povolená a daná do uţívania (č. l.297 spisu), pri

posudzovaní predbeţnej otázky súd z nich vychádzal ( druhá veta ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolatelia namietajú odňatie

moţnosti konať pred súdom v dôsledku toho, ţe odvolací súd pojednával v neprítomnosti ich

právneho zástupcu a to aj napriek včas podanej ţiadosti o odročenie pojednávania. Ţiadosť bola

zdôvodnená kolíziou predmetného pojednávania s iným pojednávaním ich právneho zástupcu, na

ktorom mal zastupovať svojho invalidného syna v konaní o náhradu škody z titulu ublíţenia na

zdraví.

V zmysle ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta

).

Pojednávanie môţe sa odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť (§ 119

ods. 1 prvá veta ).

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy ( ).

Citované ustanovenie ods2 určuje takto dve

podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti

účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia ţiadosti o odročenie pojednávania z

dôležitého dôvodu.

Otázka kolízie pojednávaní účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu ako

„dôleţitého dôvodu“ na odročenie pojednávania v zmysle bola uţ opakovane

riešená v judikatúre dovolacieho súdu ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. januára 1999

[uverejneného pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo kaţdého,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek

jeho ţiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom

istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie

„dôleţitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie

opodstatnenosti „dôleţitého dôvodu“ ( ) v kaţdom

konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.

V zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod R 41/2002

dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným

pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo

poţadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek ţiadosti o odročenie

pojednávania, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu,

odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle

Z uvedených rozhodnutí vyplýva, ţe samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu

účastníka nie je bez ďalšieho dôleţitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods

2 (porovnaj tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

).

Zo ţiadneho ustanovenia nevyplýva pravidlo, podľa

ktorého by len v závislosti od predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia

pojednávania alebo iných skutočností malo v prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred

iným (neplatí ţiadne pravidlo tzv. "predstihu" v prípade kolízie pojednávaní na dvoch rôznych

súdoch). Právnym zástupcom ţalobcov uvádzaná skutočnosť, ţe predmetom kolidujúceho

pojednávania je nárok na náhradu škody jeho imobilného a invalidného syna, čo uviedol

v ţiadosti z 11. novembra 2008 ako dôvod odročenia pojednávania odvolacieho súdu vytýčeného

na 12. novembra 2008, nebola preto podstatná. Rozhodujúce pri posudzovaní ţiadosti

o odročenie pojednávania však bolo, ţe od ţalobcov bolo moţno spravodlivo poţadovať, aby si

zvolili na toto pojednávanie iného zástupcu, resp. prinajmenej vysvetlili (oznámili) dôvod, ktorý

im v tom bránil, keďţe len samotná kolízia dvoch pojednávaní u toho istého zástupcu v tom

istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej kolízii tento zástupca (advokát) vedel v

dostatočnom časovom predstihu (porovnaj m. m. R 10/1994), nie je akceptovateľným

predpokladom uznania existencie dôleţitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania.

Právny zástupca dovolateľov – ako z obsahu spisu vyplýva – predvolanie na predmetné

pojednávanie odvolacieho súdu vytýčené na 12. novembra 2008 prevzal 10. septembra 2008.

Predvolanie na kolidujúce pojednávanie bolo Okresným súdom Prešov vyhotovené 13. októbra

2008. Šetrením v spise Okresného súdu Prešov sp. zn. dovolací súd zistil, ţe toto

predvolanie bolo právnemu zástupcovi v ten istý deň aj riadne doručené súdnym doručovateľom.

Z uvedeného je doloţené, ţe právny zástupca mal dostatok času na to, aby informoval

zastúpených ţalobcov o vzniknutej kolízii ako aj o tom, ţe preferuje iné pojednávanie, a od

dovolateľov, ktorí podľa vyjadrenia právneho zástupcu nesúhlasili so substitúciou, bolo

vzhľadom na časový odstup takmer jedného mesiaca spravodlivé poţadovať, aby si na odvolacie

pojednávanie zvolili iného zástupcu. Odvolací súd preto správne poukázal v odôvodnení svojho

rozsudku aj na tento značný časový odstup – s veľkým predstihom vytýčené odvolacie

pojednávanie a tieţ čas vyhotoveného predvolania na kolidujúce pojednávanie pred Okresným

súdom Prešov (13. októbra 2008), teda na takú situáciu, kedy od žalobcov bolo možno

spravodlivo požadovať, aby si zvolili iného zástupcu. Bolo výlučne na ţalobcoch, aby

prostredníctvom svojho zástupcu odvolaciemu súdu podali dôvody, ktoré im – hoci mali dostatok

času – v takomto riešení zabránili, aby ich mohol posúdiť (čo však – a to ani v dovolaní –

neučinili). Keďţe v danom prípade podmienky v zmysle ods 2 , za ktorých môţe súd

vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania (ich právneho zástupcu), splnené boli, postup

odvolacieho súdu bol v súlade s týmto ustanovením a preto nemohol mať za následok odňatie

moţnosti ţalobcov konať pred súdom ( ). Dovolatelia teda vytýkali odňatie

moţnosti konať pred súdom pojednávaním na odvolacom súde 12. novembra 2008

v neprítomnosti ich zástupcu nedôvodne.

Dovolatelia tieţ namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov obidvoch stupňov.

Dovolací súd ale neustálil, ţe by rozsudok odvolacieho súdu, resp. predchádzajúci mu rozsudok

súdu prvého stupňa neboli dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa

stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ods .2 ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na

podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť

(súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby

spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu

podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na

súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať

aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“),

porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č.

30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa

môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.

Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na k a ţ d ý argument strany (účastníka) bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č.21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III;

rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa a listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie

musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003

sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa sa v

princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého stupňa (porovnaj

rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťaţnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1997-VIII).

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí (odôvodnení) plne sa stotoţnil so závermi súdu

prvého stupňa, pre ktoré bola ţaloba zamietnutá. Súdom prvého stupňa vykonané dôkazy

povaţoval za postačujúce, osvojil si jeho skutkové závery ako aj právne posúdenie veci.

Zdôraznil, ţe súd prvého stupňa zamietol ţalobu ako celok a dôvody jeho rozhodnutia smerovali

k obom v ţalobe navrhovaným alternatívam; nie je preto namieste ani výhrada dovolateľov, ţe

súdy sa nevysporiadali s ich „eventuálnym petitom“. Osobitne uviedol, ţe za situácie, ţe

ţalobcovia sa domáhajú nahradenia prejavu vôle ţalovaného smerujúcej k uzavretiu zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, tak takáto zmluva vytvára jednoliaty celok a nie je moţné vyhovieť

ţalobe smerujúcej k prejavu vôle predávajúceho v prípade, ţe cena predmetu zmluvy je

stanovená v rozpore s príslušným právnym predpisom. Poukázal tieţ na to, ţe podstatnou

náleţitosťou zmluvy je stanovenie predmetu, pričom priľahlé pozemky nie sú súčasťou

navrhovanej kúpnej zmluvy napriek tomu, ţe minimálne parcela č. 4688/46 je typickým

priľahlým pozemkom a ako taký musí byť predávaný spolu s vlastníctvom bytu. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti je názoru, ţe závery

odvolacieho súdu (a predchádzajúce mu skutkové a právne zdôvodnenie súdu prvého stupňa) nie

sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojitosti

s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd plne stotoţnil, ako celok

spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku. Na tomto zistení nič nemení to, ak odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcov.

Keďţe odvolací súd a súd prvého stupňa svoje rozsudky zrozumiteľne odôvodnili,

vysvetlili skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu ako aj jeho výsledok

– podali dostačujúco dôvody, prečo bola ţaloba zamietnutá, tieto rozsudky spĺňajú poţiadavky

ustanovenia kladené na odôvodnenie rozsudku a vadou vytýkanou

dovolateľmi netrpia.

Ostatnými námietkami dovolateľov obsahujúcimi ďalšie tvrdené procesné pochybenia

súdov, najmä ţe sa malo nesprávne aplikovať ustanovenie § 161 ods. 3 vo vzťahu k § 152 ods. 3

, sa dovolací súd nezaoberal, nakoľko aj keby v konaní vyšli najavo, ako vady procesnej

povahy predstavujúce tzv. iné vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ktoré sú

síce v zmysle relevantným dovolacím dôvodom) samé osebe

prípustnosť dovolania v zmysle nezakladajú. Prípustnosť dovolania nezakladá

skutočnosť, ak súdy svoje rozhodnutie zaloţili na nesprávnych skutkových zisteniach; nesprávne

či nedostatočne skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu,

samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle (porovnaj napr. R 37/1993,

R 125/1999). Rovnako to platí aj pre dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie veci

( ). Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím

dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie

veci, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Dovolatelia v dovolaní výslovne napadli len jeden z výrokov rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania, konkrétne ten, ktorým bol zmenený výrok súdu prvého stupňa týkajúci sa

náhrady trov prvostupňového konania medzi účastníkmi, avšak vzhľadom na to, ţe navrhli zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu ako celok, dovolací súd vychádzal z toho, ţe napadajú aj

potvrdzujúci výrok o trovách štátu a výrok o trovách odvolacieho konania. Aj keď sú tieto

výroky obsiahnuté v rozsudku odvolacieho súdu, majú povahu uznesenia ( ) a

túto povahu nestrácajú, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím o veci súvisí a je v ňom

zahrnuté. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v

ustanovení a Keďţe podľa je dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu o trovách konania (akýchkoľvek) vylúčené a existencia vady konania v

zmysle vo vzťahu k týmto výrokom v dovolacom konaní nevyšla najavo, nie je

dovolanie proti nim prípustné ani podľa tohto ustanovenia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ani

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalobcov ako neprípustné odmietol ( v spojení s ).

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ). Ţalovaný náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil.

Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalovaného

zastupovala tohto účastníka uţ v konaní pred obomi niţšími stupňami súdov. Ţalovanému preto

priznal náhradu trov dovolacieho konania iba za úkon právnej sluţby advokátky, ktorú poskytla

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 20. augusta 2009. Odmena advokátky je vo výške 1/13

výpočtového základu, t.j. 53,49 € ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom do 31. mája 2010,

ďalej len „vyhláška“). K tejto odmene priznal dovolací súd podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj reţijný

paušál 6,95 €, pričom odmenu a uvedený paušál zvýšil v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky o DPH

11,48 €, spolu teda náhrada trov dovolacieho konania predstavuje sumu 71,92 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta