Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/169/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R.R., bývajúcej v B.B.,

pôvodne podnikajúcej pod obchodným názvom R. K., s mestom podnikania v B. -, IČO X.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou G. so sídlom V. proti žalovanej V.., so sídlom v B., IČO

X., o 1 871,60 € (56 383,96 Sk) vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12 C

207/2007, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

29. apríla 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 10. septembra 2010 č. k. -55

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 871,60 € a nahradiť trovy konania 312,66 €

k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal

z toho, že žalobkyňa poskytla poistencom žalovanej lekárenskú starostlivosť, ktorú

vyúčtovala faktúrou č. X. na sumu 516 505,10 Sk, splatnou 4. júna 2003. Žalovaná uvedenú

faktúru uhradila na účet žalobkyne 21. novembra 2003, čím sa dostala do omeškania s jej

zaplatením – 170 dní. V zmysle o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortnej, odvetvovej, podnikovej a občianskej zdravotnej poisťovne žalobkyni

patrí poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy; v danom prípade

95 852,80 Sk. Na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica žalovaná zaplatila

žalobkyni sumu 30 905,36 Sk, jej zvyšok predstavuje 64 947,40 Sk. Žalovaná si v tomto

konaní však uplatnila (len) 56 383,96 Sk, súd preto žalobe vyhovel. O trovách konania

úspešnej žalobkyne rozhodol podľa

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. apríla 2010

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, tak že žalobu

zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom veci, tak ako ho zistil súd prvého stupňa.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na poplatok

z omeškania v dôsledku nezaplatenia faktúry č. X., splatnej 4. júna 2003, za obdobie od 5.

júna 2003 do 20. novembra 2003. Vychádzal pritom z ,

z ktorého vyplýva, že veriteľ môže požadovať za omeškanie so zaplatením dlhu buď úroky

z omeškania alebo poplatok z omeškania; nemôže však požadovať súčasne úroky z omeškania

aj poplatok z omeškania. Nárok na poplatok z omeškania vzniká v prípade, ak to ustanovuje

zákon. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 2. apríla 2004 č.k. 18 C

37/2004-23 boli žalobkyni priznané úroky z omeškania za celú dobu omeškania (od 5.

júna 2003 do 20. novembra 2003) so zaplatením faktúry č. X. a preto jej z tohto dôvodu

nevznikol nárok na poplatok z omeškania, odvolací súd preto žalobu zamietol. V danom

prípade sa nejedná o prekážku veci rozhodnutej, z dôvodu, že predmetom toho konania je

zaplatenie poplatku z omeškania a predmetom konania vedenom pred Okresným súdom

Banská Bystrica (pod sp.zn. ) bolo zaplatenie úrokov z omeškania. O trovách

konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ; ich

náhradu žalovanej nepriznal z dôvodu, že tejto žiadne trovy v konaní nevznikli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací

súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jej názoru

došlo v konaní k procesnej vade v zmysle , lebo zákonným senátom na

odvolacom súde mal byť senát 15 Co, rozhodujúci už v tejto veci, keď uznesením z

27. mája 2009 sp.zn. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania

(č.k. – 33 z 9. decembra 2008). Rozhodnutím o odvolaní žalovanej proti

rozsudku súdu prvého stupňa senátom 6 Co došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu.

Dovolateľka nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého jej nevznikol nárok na

poplatok z omeškania, keď vychádzala z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL.z. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. .

35

Žalovaná nevyužila právo písomne vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), spĺňajúca podmienku

osobitného zastúpenia pre dovolacie konanie ( ), bez nariadenia dvolacieho

pojednávania ( ) po zistení, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa ( ), dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

vylúčené.

Dovolateľka netvrdí, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ až d/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; namieta

však, že konanie trpí vadou v zmysle , keď o odvolaní žalovanej proti

rozsudku súdu prvého stupňa nerozhodoval senát 15 Co (skôr rozhodujúci o opravnom

prostriedku proti uzneseniu) ale senát 6 Co (rozhodujúci o rozsudku na základe náhodného

výberu); teda vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd – t.j. nerozhodoval zákonný sudca

(senát).

Nesprávne obsadeným súdom je taký súd, ktorý nie je obsadený v súlade

s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca alebo poverený zamestnanec súdu

v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. V odvolacom konaní koná a rozhoduje senát

( a veta za bodkočiarkou ). Zloženie senátu sa riadi vopred

stanovenými pravidlami určenými rozvrhom práce. Rozvrh práce súdu ako základný interný

prostriedok rozdelenia súdnej agendy zabezpečuje právo na zákonného sudcu. Osoba sudcu,

(resp. určenie i zloženie senátu) je daná rozvrhom práce vopred, teda skôr než dôjde návrh na

súd.

V zmysle čl. IV bodu 4 Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2010

v znení účinnom k 12. januáru 2010 (vzťahujúcom sa k danej veci) v odvolacích agendách sa

veci prideľujú senátom náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky; veci zrušené

odvolacím súdom a vrátené I. stupňovému súdu a znovu predložené na rozhodnutie

o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania sa zapíšu do súdneho registra tomu

odvolaciemu senátu, ktorý vec zrušil pod novou spisovou značkou. Súvislosť s pôvodnou

vecou sa vyznačí v poznámke.

Druhovo rovnaný predmet rozhodovania zakladá výnimku z prideľovania veci

náhodným výberom v odvolacej agende. Pokiaľ v prejednávanej veci v jednom prípade ide

o preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania v odvolacom konaní

(procesné rozhodnutie) a v ďalšom prípade ide o preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa

(meritórneho zhodnutia) nejedná sa o rovnaký predmet rozhodovania z pohľadu odvolacieho

prieskumu; takýto prípad nezakladá výnimku z náhodného prideľovania veci v odvolacej

agende.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nepovažoval za dôvodnú dovolaciu námietku

v zmysle o nesprávne obsadenom senáte a porušení práva žalobkyne na

zákonného sudcu (senát).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred

súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy

nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie (fair process).

O postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať ide tiež vtedy,

ak sú títo vystavení prípadom tzv. prekvapivých rozhodnutí.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba o 1 871,60 € je

opodstatnená, keď na vec aplikoval hmotnoprávnu úpravu - ustanovenie § 38 ods. 4 zákona

č. , podľa ktorého pri nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke

zariadenie voči zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za

každý kalendárny deň z omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci zamietajúci

rozsudok založil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď

dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na poplatok z omeškania vychádzajúc

z aplikácie ustanovenia (tiež i z dôvodov rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp.zn. ).

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa svoj odlišný právny záver založil na

aplikácii a výklade inej hmotnoprávnej právnej normy, než súd prvého stupňa. Tým, že

odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd

prvého stupňa, bolo žalobkyni odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho

názoru na inštančne vyššom súde. Znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v

takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania zákonného princípu

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom. Odvolací súd vyvodil svoj

(iný) právny záver zo skutočností – konkurencie priznaných úrokov z omeškania súdnym

rozhodnutím voči poplatkom z omeškania požadovaným v tomto konaní, ktoré súd prvého

stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech žalobkyne.

Podľa ustanovenia , ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodnutí veci nebolo použité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Uvedené ustanovenie vyžaduje dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa, ak

odvolací súd uvažuje, že svoje rozhodnutie založí na iných právnych dôvodoch, ako tých,

ktoré použil ako rozhodujúce súd prvého stupňa. Nesplnenie povinnosti odvolacím súdom –

umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k možnému použitiu iného doteraz nepoužitého

ustanovenia právneho predpisu, je porušením základného práva na spravodlivý proces

a zakladá dovolací dôvod v zmysle ustanovenia

Z obsahu spisu nevyplýva, že odvolací súd postupoval v zmysle

a žalobkyni umožnil vyjadriť sa k možnému použitiu iného (doteraz nepoužitého) ustanovenia

právneho predpisu. Dovolací súd je preto toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu,

z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého

konania.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho

súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba sa zamieta, je zaťažený vadou podľa § 237

písm. f/ , existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec

vrátil Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na dôvody,

ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná

možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia ani námietkami žalobkyne uvedenými

v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 11. apríla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta