Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/170/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanku a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

ţalobcu: Ing. A. Š. – V., IČO: X., D., B., zast. K., s. r. o., B., proti ţalovanému: A. – S., a. s.,

IČO: X., D., B., o zaplatenie 300 000,- Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 10. 2010 č. k. – 200, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

07. 10. 2010 č. k. – 200 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

v sume 514,51 eur do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Ţalobca sa ţalobou z 22. 02. 1995, podanou pôvodne na Obvodný súd Bratislava

I a neskôr postúpenou Krajskému súdu v Bratislave domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy

300 000,- Sk s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej zmluvy za poistnú udalosť. Ţalobu

odôvodnil tým, ţe dňa 22. 09. 1994 v čase od 2.30 hod. do 6.00 hod. sa neznámy páchateľ

2

vlámal do priestorov kancelárie v jeho prevádzkarni tak, ţe do nej násilne vnikol cez

chodbové okno, vypáčil uzamknutý písací stolík, z ktorého zobral kľúče a nimi odomkol

trezor, z ktorého odcudzil finančnú hotovosť 378 200,- Sk, 252 kusov stravných lístkov a

fotoaparát značky Carena. Celkovo tak ţalobcovi spôsobil škodu vo výške 393 350,- Sk.

Uznesením ČVS: VP-2586/94 zo dňa 17. 11. 1994 vyšetrovateľ OÚV Bratislava I vec odloţil,

nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej

osobe. Ţalobca ţalovanému písomne oznámil poistnú udalosť a predloţil mu doklady

potrebné pre ustálenie základu a výšky poistného plnenia a naposledy listom zo dňa 02. 02.

1995 označeným ako pokus o zmier ho vyzval na uspokojenie jeho nároku. Ţalovaný na

výzvu nereagoval, a preto ţe sa dostal do omeškania s poistným plnením, ţalobca si podľa

797 ods. 3 Obch. zák. uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 22 % zo ţalovanej sumy počnúc

dňom 18. 02. 1995.

Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť ako predčasne podanú. Argumentoval tým, ţe mu

ţalobca nepredloţil účtovné doklady, preto nemohol ukončiť šetrenie potrebné na zistenie

rozsahu povinnosti plniť. Poistná udalosť je u ţalovaného evidovaná pod č. 41-18618/50

a bola pridelená na vybavenie likvidátorovi p. M. B., ktorý dňa 29.11.1994 spolu s ďalšou

pracovníčkou poisťovne Ing. O. vykonali u ţalobcu ohliadku a ţiadali od neho predloţenie

peňaţného denníka, pokladničnej knihy a evidencie stavu majetku s inventúrnou knihou.

Ţalobca spolu s ekonómkou uviedli, ţe poţadované doklady nemôţu predloţiť, pretoţe sa

nachádzajú v S. v D. Pracovníci poisťovne ešte v ten istý deň navštívili predmetnú pobočku,

avšak potrebné doklady tam nenašli. Túto skutočnosť S., a.s. potvrdila aj písomne listom zo

dňa 02. 12. 1995.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ţalobcu a svedkov Ing. A.

O., M. B. a M. D.

Ţalobca na pojednávaní dňa 29. 05. 1995 uviedol, ţe v čase keď sa mu ohlásili

pracovníci poisťovne na ohliadku, zapoţičal pokladničnú knihu aj s peňaţným denníkom S.,

a. s. kvôli úveru. O dva dni si pre knihu prišiel a dal si z nej urobiť fotokópie. Poprel, ţe by

pracovníci poisťovne od neho ţiadali nejaké doklady. Likvidátor poistnej udalosti p. B. sa mal

uţ vtedy vyjadriť, ţe poisťovňa nič nezaplatí.

3

Svedkyňa O. vypovedala, ţe ako pracovníčka poisťovne bola prítomná na účtovnom

došetrení poistnej udalosti, ktorá bola pridelená na likvidáciu p. B., nakoľko je ekonómka

a vyzná sa v účtovníctve. Ţalobca totiţ doloţil iba fotokópiu výpisu z pokladničnej knihy

a bolo potrebné overiť v účtovnej evidencii, či sú peniaze evidované v účtovnom denníku

a fotoaparát v hmotnom majetku. Poukázala na to, ţe polícia iba potvrdí to, čo poškodený

nahlási. Pokladničná kniha musí byť zaevidovaná v účtovníctve a musia byť pripojené

účtovné a daňové doklady. Pri návšteve ţalobcu za prítomnosti jeho účtovníčky im bolo

oznámené, ţe všetky doklady museli odovzdať S. v D. Tam im povedali, ţe také doklady sa

u nich nemôţu nachádzať a nech si dajú písomný dotaz. Listom zo dňa 02. 12. 1994 im S., a.

s. oznámila, ţe poţadované listiny sa u nich nenachádzajú. Tým celá záleţitosť pre ňu

skončila a ďalej sa prípadom zaoberal p. B. ako likvidátor. Na otázku súdu, či teraz

predloţené doklady postačujú, svedkyňa odpovedala, ţe aţ po roku bol predloţený peňaţný

denník podnikateľa, ktorý ale nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. Je to na počítači opísané to,

čo bolo v pokladničnej knihe. Nemoţno ho rešpektovať, nakoľko nie je podloţený dokladmi.

V dispozíciách pre likvidáciu poistných udalostí majú stanovené, aké doklady majú

poţadovať, a to platné daňové účtovné doklady, ktoré sa nedajú zmeniť.

Likvidátor poistnej udalosti vypovedal, ţe poistná udalosť sa stala v septembri 1994,

nahlásená bola v októbri. Dopredu sa ohlásili u ţalobcu, ţe prídu vykonať ohliadku, aby

ţalobca mohol informovať ekonómku. Ţiadali od neho doklady, aby mohli skontrolovať

výšku odcudzenej finančnej sumy. Išlo o pokladničný denník a inventúrne knihy, o ktorých

im ţalobca tvrdil, ţe sú v S. v D. Tam im povedali, ţe doklady nemajú, a aby si dali písomnú

ţiadosť. Na jej základe im oznámili, ţe doklady ţalobcu sa u nich nenachádzajú. Preto

nemohli ţalobcovi nič plniť. Dokladom, ktoré im ţalobca priniesol po roku od poistnej

udalosti vo fotokópii, likvidátor nedôveruje. Sú to iba tri listy z peňaţného denníka a nie je

ich s čím porovnať, nie sú to všetky doklady, sú tam iba spočítané poloţky. Podľa svedka po

roku sa dá ťaţko prešetriť výška škody, lebo hotovosť trvá iba jeden deň.

Na otázku právneho zástupcu ţalobcu, prečo od ţalobcu neskôr neţiadali predloţenie

dokladov, svedok odpovedal, ţe preto, lebo po týţdni – dvoch sa nedá preukázať hotovosť.

Poukázal tieţ na to, ţe trezor nebol v uzamknutej miestnosti.

4

Ekonómka ţalobcu vypovedala, ţe v noci pred krádeţou odchádzali so ţalobcom

z prevádzkarne ako poslední. Ráno jej ţalobca telefonoval, ţe došlo ku krádeţi a ţe volal

políciu. Keď prišla do práce, policajti tam uţ boli. Vyčíslenie škody robila ona, podľa

prvotnej evidencie a dokladov, ktoré mali k dispozícii. Hotovosť mali v trezore pre prípad, ţe

by sa muselo niečo nakúpiť. Majú otvorené do 01.00 hod., preto nemali hotovosť kam dať.

Z dokladov mu ukázali všetko, čo sa v podniku nachádzalo. Potvrdila, ţe p. B. si pýtal

peňaţný denník, ktorý ale nebol k dispozícii.

Na návrh ţalobcu súd nariadil dokazovanie znalcom z oboru ekonómie hospodárstva.

V zmysle rozhodnutia súdu mal znalec vypracovať písomný znalecký posudok k týmto

otázkam: 1./ Či odcudzená hotovosť a stravné lístky, ktoré sa v čase poistnej udalosti mali

nachádzať v trezore, sú vyznačené v účtovnej evidencii? 2./ Uveďte presnú výšku peňaţnej

hotovosti podľa účtovnej evidencie, ktorá sa v čase krádeţe v trezore nachádzala. Znalec

Ing. L. R. v písomnom znaleckom posudku na prvú otázku odpovedal tak, ţe v účtovníctve

ţalobcu sa nachádzajú rozdielne sumy pokladničnej hotovosti k 22. 09. 1994, a to v peňaţnom

denníku 346 665,30 Sk a v pokladničnej knihe 341 093,70 Sk. Stravné lístky, ktoré sa mali

v čase poistnej udalosti nachádzať v trezore, nie sú ani jedinou zmienku uvedené

v účtovníctve. Ich hodnota bola zahrnutá v trţbách hotovosti. Pri evidencii trţby, resp. pri

odvádzaní trţby účtujúcimi čašníkmi zodpovednému pracovníkovi neboli na príjmových

dokladoch uvádzané trţby v hotovosti (peniaze) a trţby v hodnote stravných lístkov. Za

daných okolností povaţoval znalec existenciu stravných lístkov v hodnote 7 560,- Sk za

nepreukázateľnú. Na druhú otázku znalec odpovedal tak, ţe po zaúčtovaní všetkých

účtovných dokladov (príjmové a výdavkové pokladničné doklady, paragóny, faktúry a iné

platobné doklady) dospel k záveru, ţe účtovne mali byť v pokladni ţalobcu peniaze v sume

339 911,60 Sk. Či sa v trezore v čase krádeţe skutočne nachádzali, potvrdiť nevedel. Znalec

mal k dispozícii tieto účtovné doklady: peňaţný denník z r. 1994 (počítačová zostava,

program JUK), pokladničná kniha z r. 1994, kniha pohľadávok a záväzkov, zoznam HIM

a DHIM a inventarizácia majetku k 31. 12. 1994. Aby dokázal odpovedať na otázku súdu, aká

hotovosť sa mala v noci z 21. na 22. septembra 1994 nachádzať v pokladni ţalobcu, musel

znalec chronologicky zaúčtovať všetky príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Účtovný

program jednoduchého účtovníctva JUK, ktorý ţalobca pouţíval, totiţ neuvádzal denné

zostatky v hotovosti. Nebolo teda moţné po vytlačení peňaţného denníka získať stav

k ľubovoľnému dátumu ale len pri ukončení účtovania na konci obdobia, v danom prípade sa

5

tak stalo k 31. 12. 1994. Znalec tieţ poukázal na to, ţe pri tak závaţnej udalosti ako je krádeţ

finančnej hotovosti mala byť vykonaná mimoriadna účtovná uzávierka resp. inventarizácia

peňaţných prostriedkov. Konštatoval porušenie ustanovení § 19 ods. 1 a 2 a § 29 ods. 1 a 3

, pretoţe podnikateľ nevykonával štvrťročne inventarizáciu peňaţných

prostriedkov v hotovosti. Znalec zistil aj ďalšie nedostatky, ktoré podľa neho spochybňujú

hodnovernosť účtovníctva, a to:

čísla dokladov uvedené v peňaţnom denníku nesúhlasia s číslami uvedenými na

príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, resp. nie sú rozlíšené účtovné

pokladničné a bankové doklady,

- účtovné záznamy nie sú vykonávané chronologicky,

- peňaţný denník nenadväzuje na pokladničnú knihu ani na účtovné doklady,

- v označovaní výdavkových pokladničných dokladov nie je systém, účtovanie sa podľa

názoru znalca uskutočňovalo so značným časovým odstupom,

- pokladničná kniha nespĺňa predpísané formálne náleţitosti a podľa názoru znalca

s ňou bolo manipulované.

Ţalovaný sa k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril tak, ţe hotovosť

341 093,70 Sk nebola znaleckým posudkom dokázaná. Dokázaná bola len suma 339 911,60

Sk, avšak podľa dodatočne spracovanej evidencie, ktorá v čase likvidácie poistnej udalosti

nebola k dispozícii. Na základe konštatovaných nedostatkov v účtovných dokladoch ţalovaný

nemôţe akceptovať ani túto sumu, pretoţe znalec sa k nej dopracoval aţ po tom, čo si doklady

chronologicky zaúčtoval sám. Podľa ţalovaného nie je moţné, aby ţalobca vedel určiť sumu,

ktorá mu bola odcudzená z trezora, keďţe pouţitý program neuvádzal denné zostatky

v hotovosti a ku dňu krádeţe nebola vykonaná uzávierka, ani povinná mimoriadna účtovná

závierka, ani inventarizácia peňaţných prostriedkov. Ak si aj ţalovaný pamätal, ţe tam taká

suma bola, nestačí to na to, aby poisťovňa uznala, ţe išlo peniaze z podnikateľskej činnosti.

Mohli to byť odloţené peniaze zamestnancov, ktoré však nie sú kryté poistením. Ţalovaný

neakceptoval ani sumu 29 500,- Sk, podľa pokladničnej knihy malo ísť zálohu na rôzne akcie.

Táto suma nie je podchytená v účtovnej evidencii a nebola predmetom znaleckého skúmania.

Ţalovaný rovnako neuznal ani ţiadosť o náhradu 252 ks stravných lístkov v hodnote 30,- Sk,

pretoţe zo znaleckého posudku vyplynulo, ţe v roku 1994 neboli zaúčtované ţiadne ceniny.

Podľa ţalovaného neexistuje ţiadny dôkaz, ţe tieto stravné lístky patrili poistenému. Mohli

ich tam mať odloţené jeho zamestnanci a v takom prípade by neboli kryté poistením.

6

Fotoaparát ako súkromný majetok ţalobcu tieţ nie je krytý poistením. Ţalovaný ţiadal, aby

súd na ďalšie pojednávanie predvolal znalca, neskôr od tejto poţiadavky upustil s poukazom

na to, ţe jeho pripomienky sú totoţné so zisteniami znalca a ţiadal ţalobu zamietnuť.

Ţalobca sa k záverom znalca v písomnej forme nevyjadril. Na pojednávaní dňa

04. 04. 2005 vystúpil právny zástupca ţalobcu, ktorý uviedol, ţe sa v plnom rozsahu

pridrţiava ţalobného návrhu. Podľa neho je nesporné, ţe poistná udalosť nastala, a teda je

daný právny základ na poistné plnenie. Oznámenie termínu inventarizácie po krádeţi, na

ktorej má poistiteľ právo sa zúčastniť, nie je podľa neho podmienka, bez splnenia ktorej

nemôţe nastať poistné plnenie. Sporná je len výška nároku, ktorú na základe predloţených

dokladov zrekonštruoval znalec s tým, ţe škoda je podľa znaleckého posudku 391 911,- Sk.

K tvrdeniu ţalovaného, ţe doklady potrebné pre vyčíslenie škody neboli v S., sa vyjadril tak,

ţe tieto mohli byť buď na polícii alebo u ţalovaného, keďţe súčasne prebiehalo vyšetrovanie

v trestnej veci ako aj vyšetrovanie u ţalovaného. Zo strany ţalobcu teda nešlo o úmyselné

konanie.

Po tomto dokazovaní prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 07. 04. 2005 č. k. 60Cb

23/97 – 112, ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 300 000,- Sk istiny s 22 %

úrokom z omeškania od 18. 02. 1995 do zaplatenia, súdny poplatok 12 000,- Sk a trovy

právneho zastúpenia 38 712,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Doplňujúcim rozsudkom (č. l. 113) súd zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu náklady

znalečného v sume 2 730,- Sk. V odôvodnení rozhodnutia sa súd v celom rozsahu stotoţnil

s argumentáciou právneho zástupcu ţalobcu a takmer doslova ju prevzal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v lehote odvolanie, ktorým ţiadal rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo ţalobu zamietnuť z dôvodu

nepreukázania nároku ţalobcu na poistné plnenie. Namietal voči výroku súdu o tom, ţe je

nesporné, ţe poistná udalosť nastala, a teda je daný právny základ na poistné plnenie.

Ţalovaný naopak po celý čas v konaní tvrdil, ţe ţalobca vierohodne nepreukázal odcudzenie

peňaţných prostriedkov. Poukazoval tieţ na to, ţe ţalobcom pouţívaný program

jednoduchého účtovníctva neuvádzal denné zostatky hotovosti a ku dňu krádeţe nebola

vykonaná uzávierka, ani povinná mimoriadna závierka, ani inventarizácia peňaţných

prostriedkov. Aj znalec vo vypracovanom posudku konštatoval nedostatky v účtovných

dokladoch a výslovne uviedol, ţe záznamy v pokladničnej knihe sú pre neho nedôveryhodné,

7

vzhľadom na evidentnú manipuláciu s ňou. Súd napriek tomu akceptoval znalcom vyčíslenú

predpokladanú sumu finančnej hotovosti 339 911,60 Sk, ku ktorej sa tento dopracoval

chronologickým zúčtovaním predloţených dokladov, ktorých dôveryhodnosť však v posudku

spochybňoval. Ţalovaný vyjadril názor, ţe znalecký posudok len predpokladá moţnú

prípustnú sumu finančnej hotovosti, avšak z dodatočne spracovanej účtovnej evidencie, ktorú

ţalovaný spochybňuje a neakceptuje, vzhľadom na skutočnosti zistené znalcom. Podľa

ţalovaného nárok na poistné plnenie v zmysle zmluvných dojednaní, teda účtovne,

preukázaný nebol. Ţalovaný namietal aj voči úroku z omeškania, ktorý súd ţalobcovi priznal

v zmysle podaného návrhu, pričom vychádzal z nesprávneho právneho záveru a tento oprel

o ustanovenia § 369 a 502 Obch. zák. Aj keby došlo k omeškaniu, ţalobcovi nepatrí úrok

z omeškania od 18. 02. 1995, pretoţe doklady potrebné k posúdeniu práva na poistné plnenie

predloţil aţ dňa 11. 09. 1995.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. – 112 zo dňa 07. 04. 2005 v spojení s doplňujúcim rozsudkom

č. k. – 113 zo dňa 07. 04. 2005 svojím rozsudkom z 8. marca 2006 č. k. 2Obo

337/2005 - 171 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd konštatoval, ţe podľa vloţky

č. 4 k poistnej zmluve č. 746-566-695/15, ktorou ţalobca poistil pokladničnú hotovosť

v trezore na poistnú sumu 300 000,- Sk, bol ţalobca povinný súčasne s oznámením poistnej

udalosti polícii prizvať k vykonaniu ohliadky aj povereného pracovníka poistiteľa a oznámiť

termín, kedy vykoná inventúru, pričom poistiteľ mal právo sa inventúry zúčastniť. Súd prvého

stupňa skúmal len splnenie druhej uvádzanej povinnosti, avšak túto nepovaţoval za

podmienku, bez splnenia ktorej nemôţe nastať poistné plnenie. Podľa odvolacieho súdu je

tento názor súdu prvého stupňa nesprávny a nemá oporu v zákone. Odvolací súd poukázal na

to, ţe poistné podmienky podľa sú podstatnou obsahovou náleţitosťou

poistnej zmluvy a ich nezačlenenie do poistnej zmluvy by znamenalo jej absolútnu

neplatnosť. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe zistenie ich splnenia tvorí

základnú podmienku rozhodnutia o poistnom plnení. Ak ţalobca nesplnil svoje povinnosti

z poistnej zmluvy, nemoţno ţalovaného zaviazať na poistné plnenie. Zapojenie znalca do

posúdenia výšky peňaţnej hotovosti a iných hodnôt, ktoré sa mali nachádzať v čase krádeţe

v trezore poistenca, povaţoval odvolací súd za neúčelné. Dôkazom toho je aj samotný

znalecký posudok, ktorého obsah ako aj vyjadrenia znalca svedčia o tom, ţe skutkové

okolnosti, z ktorých znalec vychádzal, neumoţňovali vypracovanie presvedčivého znaleckého

8

posudku. Vypracovaný znalecký posudok a jeho záver, ktorý sám znalec povaţuje za

nehodnoverný, nie je moţné pouţiť ako dôkaz výšky nároku, ale naopak je dôkazom, ţe aj

keby ţalobca oznámil ţalovanému termín inventarizácie a ţalovaný by sa jej zúčastnil, zistilo

by sa, ţe ju pre nedostatok riadneho vedenia účtovníctva a manipulovania s účtovnými

dokladmi nemoţno zodpovedne vykonať. Na základe takto zisteného skutkového stavu

odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepredloţil hodnoverný dôkaz o tom, ţe pri

nahlásenej poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov, pretoţe v zmysle

poistných podmienok neprizval poistiteľa k vykonaniu ohliadky a nevykonal inventarizáciu

po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť ţalovanému.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal, ţe napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. c/ ). Navrhoval, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa posúdil vec po právnej

stránke nesprávne, keď zo skutočnosti, ţe ţalobca ako poistený neprivolal k inventúre svojho

majetku po poistnej udalosti zástupcu ţalovaného, vyvodil, ţe mu nevznikol nárok na poistné

plnenie. Následkom porušenia zmluvne prevzatej povinnosti môţe byť pri splnení ďalších

predpokladov vznik nároku na náhradu škody, avšak takýmto následkom nemôţe byť

odmietnutie poskytnutia poistného plnenia alebo zánik nároku na poistné plnenie. Nárok na

poistné plnenie vzniká poistenému v zmysle kogentných zákonných ustanovení, ak nastane

náhodná udalosť v zmluve bliţšie označená, pričom ţiaden právny predpis nespája zánik

takéhoto nároku s porušením povinností zo strany poisteného. V súvislosti s porušením

povinností poisteného pozná zákon iba oprávnenie poisťovne primerane zníţiť poistné plnenie

( ) a právo odmietnuť poistné plnenie v prípadoch špecifikovaných v .

V danej veci nebolo nikdy pochybné, ţe došlo k náhodnej udalosti, s ktorou je spojený vznik

nároku ţalobcu na poistné plnenie a na druhej strane nebolo preukázané a ani tvrdené

porušenie takých povinností zo strany ţalobcu ako poisteného, ktoré by mohli mať za

následok právo poisťovne zníţiť alebo odmietnuť poistné plnenie. V doplnení dovolania zo

dňa 04. 05. 2009 ţalobca opätovne poukázal na to, ţe vznik poistnej udalosti bol v konaní

preukázaný a nie je medzi účastníkmi konania sporný. Sporná bola iba výška poistného

plnenia. Táto bola preukázaná výpoveďami ţalobcu, svedkyne D., znaleckým posudkom

a vyplývala aj z dokladov predloţených ţalobcom ţalovanému. Hoci odvolací súd spochybnil

závery znaleckého posudku, nehodnovernosť ďalších dôkazných prostriedkov resp. dôkazov

9

nenamietal. V konaní zároveň nebol predloţený ţiadny dôkaz, ktorý by tvrdenú výšku škody

spôsobenej poistnou udalosťou vyvrátil. Prvostupňový rozsudok je vecne správny, lebo vznik

nároku na poistné plnenie je nesporný, výška tohto nároku bola ţalobcom v konaní

preukázaná, dokazovanie ako celok nebolo spochybnené ţalovaným ani odvolacím súdom

a nebolo preukázané splnenie ţiadnej z podmienok pre nepriznanie poistného plnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k.

– 171 zo dňa 30. 11. 2009 dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Obo

337/2005 - 136 zrušil a tak isto aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Za predčasný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní

povaţoval záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ţalobca nepredloţil hodnoverný doklad

o tom, ţe pri poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov. Súd prvého

stupňa naopak na základe ním vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe poistná suma

300 000,- Sk sa v čase poistnej udalosti v trezore nachádzala a bola odcudzená. Ak bol

odvolací súd toho názoru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, mal podľa dokazovanie v potrebnom

rozsahu opakovať. Za nesprávny tieţ označil názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ak si

ţalobca nesplnil povinnosti z poistnej zmluvy, nemoţno ţalovaného zaviazať na poistné

plnenie. Takýto názor nemá oporu v poistnej zmluve, ani v platnom právnom poriadku.

Porušenie povinností zo strany ţalobcu by podľa dovolacieho senátu mohlo viesť iba

k zníţeniu poistného plnenia. Preto dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a zrušil

aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretoţe ani jeho skutkové závery nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa podľa neho nedostatočne vyporiadal so

závermi znaleckého posudku. Keďţe znalec mal výhrady voči spôsobu vedenia účtovníctva

zo strany ţalobcu, bolo potrebné sa s nimi kvalifikovane vyporiadať vypočutím znalca,

nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne vykonaním ďalšieho dokazovania.

Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je podľa názoru dovolacieho senátu natoľko

stručné, ţe je vlastne nepreskúmateľné, a preto ho mal zrušiť uţ odvolací súd.

Na pojednávaní dňa 07. 10. 2010 súd prvého stupňa opätovne vypočul ţalobcu, jeho

právneho zástupcu a zástupcu ţalovaného. Právny zástupca ţalobcu poukázal na to, ţe

v zmysle odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu je nesporné, ţe poistná udalosť nastala.

Tieţ z neho vyplýva, ţe nie sú dané podmienky pre odmietnutie poistného plnenia. Sporná je

10

iba výška poistného plnenia, ktorá ale nebola preukazovaná iba znaleckým posudkom, ale aj

výpoveďami ţalobcu a svedkyne D. Znaleckým posudkom boli zistené nedostatky

v účtovníctve ţalobcu, tieto však znalcovi nebránili v tom, aby vyčíslil hotovosť, ktorá sa

mala v trezore nachádzať. Znalec rekonštrukciou účtovných dokladov zistil nejakú sumu

a táto sa veľmi nelíšila od súm peňaţnej hotovosti, ktorá sa mala v trezore nachádzať podľa

peňaţného denníka a pokladničnej knihy. Vypočutiu znalca sa ţalobca nebráni, len sa

domnieva, ţe s časovým odstupom 16 rokov sa znalec nebude vedieť relevantne vyjadriť.

Vypracovanie kontrolného znaleckého posudku však povaţuje za nehospodárne prípadne aţ

nemoţné. Poukázal tieţ na to, ţe aj keby neboli v účtovníctve ţalobcu zistené ţiadne

nedostatky, samotný znalecký posudok nepreukazuje, či sa nejaká hotovosť v trezore

nachádzala alebo nie. Práve preto bola táto skutočnosť podporená aj svedeckými

výpoveďami.

Zástupkyňa ţalovaného nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu ţalobcu, ţe suma

odcudzenej peňaţnej hotovosti bola preukázaná svedeckými výpoveďami. Hodnovernými

dokladmi preukazujúcimi výšku odcudzenej hotovosti mali byť účtovné doklady ţalobcu.

Poukázala na vyjadrenia ţalovaného k znaleckému posudku zo dňa 20. 03. 1997 a 09. 12.

1998. Chýbajúce doklady a to, ţe ţalobca po krádeţi nevykonal uzávierku ani povinnú

mimoriadnu inventarizáciu peňaţných prostriedkov je podľa nej tou podstatnou skutočnosťou,

ktorá bránila ţalovanému ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Ţalobca podľa nej neuniesol

dôkazné bremeno, nakoľko od vzniku poistnej udalosti nebol schopný (okrem svedeckej

výpovede) preukázať, ţe sa v čase krádeţe nachádzali v trezore finančné prostriedky a v akej

výške. Svedecké výpovede ţalobcu a pani D. nepovaţovala za dostatočný dôkaz.

Ţalobca podľa zápisnice na pojednávaní zrekapituloval svoj názor na súdne konanie

a skutkový stav popísal tak, ako si ho za tie roky pamätal, súd však jeho prednes

neprotokoloval.

Nasledujúcim rozsudkom ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 9 958,18 eur spolu

s 22 % úrokom z omeškania od 15. 02. 1995 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu

zaplatiť náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe súd prvého stupňa

dospel k záveru, ţe vypočutie znalca by na zistenom skutkovom stave obsiahnutom

v znaleckom posudku nemohlo nič zmeniť. Prihliadol pritom na dobu, kedy poistná udalosť

nastala a zistenie, ţe k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku nie sú relevantné

11

podklady. Podľa názoru prvostupňového súdu, ţalobca v zmysle bez

zbytočného odkladu ţalovanému oznámil, ţe nastala poistná udalosť, podal vysvetlenie o jej

vzniku a ak aj nepredloţil potrebné doklady, tento nedostatok bol konvalidovaný znaleckým

posudkom. Pochybnosti ţalovaného o tom, či sa v čase krádeţe finančná hotovosť skutočne

nachádzala v trezore, neboli v konaní ţiadnym spôsobom preukázané. Ţalovaný tieţ súdu

nepreukázal, ţe vyuţil oprávnenie podľa primerane zníţiť plnenie z poistnej

zmluvy. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uznal nárok ţalobcu za oprávnený.

Proti tomuto (napadnutému) rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne,

a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ţalobcom. Rozhodnutie prvostupňového súdu

označil za bezprávne, keďţe tento rozhodol vo veci bez predloţenia dôkazov svedčiacich

o tvrdených skutočnostiach. Ţalobca podľa neho nielenţe nevedel preukázať výšku hotovosti,

ktorá sa mala v čase krádeţe v trezore nachádzať, ale nevedel ani preukázať, ţe sa vôbec

v trezore nejaká hotovosť nachádzala, lebo nemal ţiadnu účtovnú evidenciu, ktorá by pohyb

peňazí v prevádzke preukazovala. Znalecký posudok vypracovaný Ing. L. R., ktorý určil, ţe

účtovne mali byť v pokladni ţalobcu v čase krádeţe peniaze v sume 339 911,60 Sk, nie je

podľa ţalovaného dôkazom, na základe ktorého by súd mohol vo veci rozhodnúť. Nesúhlasil

ani s odôvodnením súdu, ţe jeho pochybnosti o tom, či sa v čase krádeţe finančná hotovosť

skutočne nachádzala v trezore, neboli v konaní ţiadnym spôsobom preukázané, poukazujúc

na to, ţe dôkazné bremeno bolo na ţalobcovi. Namietal tieţ voči názoru súdu, podľa ktorého

ţalovaný nepreukázal, ţe vyuţil oprávnenie podľa primerane zníţiť plnenie

z poistnej zmluvy. Ţalovaný tak nemohol urobiť, pretoţe doposiaľ neukončil vyšetrovanie

poistnej udalosti, ktorú skutočnosť súd zrejme opomenul. Ţalovaný si vyţiadal od ţalobcu

doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti, ktoré mu ţalobca nepredloţil, a teda výšku

plnenia nepreukázal. Aj priznanie úrokov z omeškania povaţoval ţalovaný za v rozpore

s platným právom. Namietal, ţe nemohol byť v omeškaní od 15. 02. 1995, keď podľa názoru

súdu nepredloţenie potrebných dokladov bolo konvalidované znaleckým posudkom,

doručeným ţalovanému aţ v auguste 1996. Súd ţalovaného zaviazal na úhradu úrokov

z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., hoci sporové strany nikdy neboli v obchodnom

vzťahu. Právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa spravuje ustanoveniami , ktoré

upravujú poistnú zmluvu.

12

Ţalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu

ţalovaného tak, ţe navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Namietal voči tvrdeniu ţalovaného, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to,

ţe na pojednávaní dňa 07. 10. 2010 ţalobca podrobne opísal skutkový stav spôsobom, ktorý

nevyvolával pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení a jeho výpoveď nebola v rozpore s inými

vykonanými dôkazmi. Podľa právneho zástupcu ţalobcu sa všetky vo veci vykonané dôkazy

navzájom podporujú a dopĺňajú. Nárok ţalobcu mal súd za preukázaný uţ v skoršom

rozhodnutí, ktorým ţalobe vyhovel. Dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil len pre

nepreskúmateľnosť. Ak by mala platiť argumentácia ţalovaného, ţe vykonanými dôkazmi

nebola preukázaná výška finančných prostriedkov v trezore v čase krádeţe, potom by to

znamenalo, ţe túto skutočnosť by nebolo moţné preukázať nikdy a poistenie vecí pre prípad

krádeţe by nemalo ţiadny zmysel. Aj keby totiţ znalec dospel k jednoznačnému záveru

o výške hotovosti, vţdy by iba určil sumu, ktorá „mala byť“ v trezore v čase krádeţe. Za

nedôvodnú a právne bezvýznamnú označil ţalobca argumentáciu ţalovaného, podľa ktorej

súd nesprávne konštatoval, ţe ţalovaný nevyuţil svoje právo poistné plnenie primerane zníţiť

podľa . Aplikácia citovaného ustanovenia ako aj je v danom

prípade vylúčená, pretoţe pre ňu neboli splnené podmienky. Skutočnosť, ţe ani po 16 rokoch

od poistnej udalosti ţalovaný neukončil jej vyšetrovanie (ktoré mal v zmysle § 797 ods. 3

urobiť bezodkladne), nemôţe byť na ujmu ţalobcu. Za nedôvodné označil ţalobca tieţ

odvolanie ţalovaného v časti, ktorá sa týkala príslušenstva pohľadávky. Prvostupňový súd

podľa ţalobcu postupoval správne, keď mu priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa

, keďţe účastníci konania boli v čase uzavretia poistnej zmluvy

podnikateľmi a zmluvu uzavreli v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Hoci je

poistná zmluva upravená iba predpismi občianskeho práva, na súvisiacu úpravu vzťahov

medzi účastníkmi (vrátane úpravy úrokov z omeškania) sa podľa § 261 ods. 6 Obch. zák.

vzťahuje . Prvostupňový súd podľa ţalobcu postupoval správne, keď

zaviazal ţalovaného na platenie úrokov z omeškania od splatnosti poistného plnenia a nie aţ

od momentu doručenia znaleckého posudku. Podľa bol ţalovaný povinný

plniť do 15 dní od vyšetrenia rozsahu svojej povinnosti plniť, pričom vyšetrenie bol povinný

vykonať bezodkladne. Ţalobca si uplatnil úroky z omeškania po tom ako ţalovaného

opakovane písomne aj ústne vyzýval na plnenie, aţ od momentu, ktorý nastal viac ako 5

mesiacov od vzniku poistnej udalosti.

13

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa ust. , , , s prihliadnutím na novelizáciu

zákonom z 23. septembra 2008 č. , ktorým sa mení a dopĺňa

Zb., v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ktorou bolo menené znenie ustanovenia . Účinnosť táto novela

nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci začaté pred jeho účinnosťou

(§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely), pričom rozhodnutie dovolacieho súdu č. k.

– 171, ktorým dovolací súd uznesením zrušil tak rozsudok odvolacieho

súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bolo

vynesené dňa 30. 11. 2009, teda bolo vynesené uţ za platnosti a účinnosti citovanej novely.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolaním ţalobcu na pojednávaní dňa 19. apríla

2011, dospel k záveru ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné, preto rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 07. 10. 2010 č. k. – 200 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.

Ţalobcu súčasne zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania.

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vychádzal z právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení – 171 ( ),

ktorým bol zrušený prvší rozsudok prvostupňového súdu a aj zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu. Tu treba pripomenúť, ţe zrušený rozsudok prvostupňového súdu bol pre

ţalobcu pozitívny (ţalobca bol úspešný), kdeţto zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu bol

pre ţalobcu negatívny (ţalobca bol neúspešný). Ani jeden z týchto rozsudkov nevyhovoval

dovolaciemu súdu a ani jeden nepovaţoval za správny. Nemoţno súhlasiť s tým, ţe

prvostupňový súd nevykonal dôkaznú povinnosť v dostatočnej miere a odôvodnenie jeho

rozsudku je podľa názoru dovolacieho senátu natoľko stručné, ţe je vlastne nepreskúmateľné

a preto ho mal zrušiť uţ odvolací súd. Pre odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu bol

zrozumiteľný, bol síce stručný, ale pre toho kto mal moţnosť nahliadnuť aj do spisov bol aj

dostatočne jasný a ak pre niekoho nebol, nebolo to chybou prvostupňového súdu. Rozsudok

odvolacieho súdu uţ bol jasný a zrozumiteľný.

V tomto konaní, v úvode dôvodov tohto rozsudku odvolací súd uvádza rozsah

dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu,

prvostupňový súd vykonal napr. znalecké dokazovanie nad potreby tohto konania.

Zo znaleckého dokazovania moţno pouţiť len negatívny záver pre ţalobcu (uvedený vyššie),

14

ako ţalobca nedôsledne, priam lajdácky viedol účtovníctvo. Z toho dôvodu nemoţno určiť ani

formálne aká suma podľa správnej evidencie v trezore mala byť.

Nemoţno povedať, ţeby odvolací súd spochybňoval skutkové závery prvostupňového

súdu, ale povaţoval za nesprávne vyhodnotenie dôkazov ( ) a z toho vyplývajúci

právny záver. Ak podľa dovolacieho súdu dospel prvostupňový súd k záveru, ţe hotovosť

(v sume 300 000.-Sk) v trezore bola, odvolací súd tie isté doklady vyhodnotil tak, ţe táto

okolnosť preukázaná nebola. Názor, ţe bolo treba opakovať dokazovanie ( )

nie je v súlade so zákonom. Nikto nespochybňoval a nespochybňuje dôkazy vykonané

prvostupňovým súdom, teda ţeby boli neúplné, nepresné, skreslené, alebo ţeby mali iné vady.

Opakovane odvolací súd pripomína, ţe dokazovanie bolo správne vykonané, ale nesprávne

vyhodnotené a tomu zodpovedal aj právny názor. V takýchto prípadoch niet dôvodu pre

opakovanie dokazovania pri zmene rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na

vysvetlivky k v prvom a druhom vydaní Komentára od Prof. JUDr.

Andreja Bajcuru a kol.

Dovolací súd spochybnil právny záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nepredloţil

hodnoverný dôkaz o tom, ţe pri poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti.

Neuvádza uţ, aký doklad predloţil, alebo v čom je potrebné na zistenie tejto skutočnosti

dokazovanie doplniť. Rozhodne to nie je znalecké dokazovanie, pretoţe v uţ vykonanom

znaleckom dokazovaní bol preukázaný znalcom opak, totiţ zo strany ţalobcu porušovanie

finančnej disciplíny pri disponovaní s finančnými prostriedkami, čo spôsobilo, ţe finančnú

hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v trezore nemoţno preukázať ani nepriamymi dôkazmi.

Nesprávny je aj názor, podľa ktorého náhradu škody s poistne udalosti bolo moţné iba

zníţiť, teda pouţitie . Uvedené ustanovenie rieši čosi úplne iné

a na doplnenie treba uviesť, ţe by to pripadalo v úvahu, keby výška škody bola preukázaná,

ale keď preukázaná nie je, niet čo zniţovať.

Ţalobca v ničom neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal tvrdené skutočnosti, nič na

tom nezmenilo ani zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu, z toho dôvodu ţalovanému

nevznikla povinnosť plniť a z toho dôvodu súd ţalobu zamietol.

15

Ak dovolací súd mal iný (pre odvolací súd nevedno aký) právny názor, rozsudok

odvolacieho súdu z 8. marca 2006 č. k. – 136 nesmel zrušiť pretoţe tým

porušil zákon. V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať podľa ustanovenia

(v terajšom znení), ktorý znie takto:

„Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom

posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté

rozhodnutie“.

Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do jeho novelou, zákonom

z 23. septembra 2008 č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci

začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely).

Podľa tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne

podľa platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú

formu rozhodnutia „uznesenie“ (pred novelou bol rozsudok).

Úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal aj náhradu uplatnených trov

prvostupňového a a odvolacieho konania (224 ods. 1 v spojení s ), v sume

514, 51eur, ktoré pozostávajú zo zaplatenej zálohy na znalečné v sume 16,60 eur a poplatok

za odvolanie v sume 497,91eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová