Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8cf/387004.a553c2.pdf
PDF · 227.2 KB
No categories available
1Obo/170/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Obo/170/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanku a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci
ţalobcu: Ing. A. Š. – V., IČO: X., D., B., zast. K., s. r. o., B., proti ţalovanému: A. – S., a. s.,
IČO: X., D., B., o zaplatenie 300 000,- Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 10. 2010 č. k. 60Cb 23/1997 – 200, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
07. 10. 2010 č. k. 60 Cb 23/1997 – 200 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
v sume 514,51 eur do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Ţalobca sa ţalobou z 22. 02. 1995, podanou pôvodne na Obvodný súd Bratislava
I a neskôr postúpenou Krajskému súdu v Bratislave domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy
300 000,- Sk s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej zmluvy za poistnú udalosť. Ţalobu
odôvodnil tým, ţe dňa 22. 09. 1994 v čase od 2.30 hod. do 6.00 hod. sa neznámy páchateľ
vlámal do priestorov kancelárie v jeho prevádzkarni tak, ţe do nej násilne vnikol cez
chodbové okno, vypáčil uzamknutý písací stolík, z ktorého zobral kľúče a nimi odomkol
trezor, z ktorého odcudzil finančnú hotovosť 378 200,- Sk, 252 kusov stravných lístkov a
fotoaparát značky Carena. Celkovo tak ţalobcovi spôsobil škodu vo výške 393 350,- Sk.
Uznesením ČVS: VP-2586/94 zo dňa 17. 11. 1994 vyšetrovateľ OÚV Bratislava I vec odloţil,
nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe. Ţalobca ţalovanému písomne oznámil poistnú udalosť a predloţil mu doklady
potrebné pre ustálenie základu a výšky poistného plnenia a naposledy listom zo dňa 02. 02.
1995 označeným ako pokus o zmier ho vyzval na uspokojenie jeho nároku. Ţalovaný na
výzvu nereagoval, a preto ţe sa dostal do omeškania s poistným plnením, ţalobca si podľa
797 ods. 3 Obch. zák. uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 22 % zo ţalovanej sumy počnúc
dňom 18. 02. 1995.
Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť ako predčasne podanú. Argumentoval tým, ţe mu
ţalobca nepredloţil účtovné doklady, preto nemohol ukončiť šetrenie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti plniť. Poistná udalosť je u ţalovaného evidovaná pod č. 41-18618/50
a bola pridelená na vybavenie likvidátorovi p. M. B., ktorý dňa 29.11.1994 spolu s ďalšou
pracovníčkou poisťovne Ing. O. vykonali u ţalobcu ohliadku a ţiadali od neho predloţenie
peňaţného denníka, pokladničnej knihy a evidencie stavu majetku s inventúrnou knihou.
Ţalobca spolu s ekonómkou uviedli, ţe poţadované doklady nemôţu predloţiť, pretoţe sa
nachádzajú v S. v D. Pracovníci poisťovne ešte v ten istý deň navštívili predmetnú pobočku,
avšak potrebné doklady tam nenašli. Túto skutočnosť S., a.s. potvrdila aj písomne listom zo
dňa 02. 12. 1995.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ţalobcu a svedkov Ing. A.
O., M. B. a M. D.
Ţalobca na pojednávaní dňa 29. 05. 1995 uviedol, ţe v čase keď sa mu ohlásili
pracovníci poisťovne na ohliadku, zapoţičal pokladničnú knihu aj s peňaţným denníkom S.,
a. s. kvôli úveru. O dva dni si pre knihu prišiel a dal si z nej urobiť fotokópie. Poprel, ţe by
pracovníci poisťovne od neho ţiadali nejaké doklady. Likvidátor poistnej udalosti p. B. sa mal
uţ vtedy vyjadriť, ţe poisťovňa nič nezaplatí.
Svedkyňa O. vypovedala, ţe ako pracovníčka poisťovne bola prítomná na účtovnom
došetrení poistnej udalosti, ktorá bola pridelená na likvidáciu p. B., nakoľko je ekonómka
a vyzná sa v účtovníctve. Ţalobca totiţ doloţil iba fotokópiu výpisu z pokladničnej knihy
a bolo potrebné overiť v účtovnej evidencii, či sú peniaze evidované v účtovnom denníku
a fotoaparát v hmotnom majetku. Poukázala na to, ţe polícia iba potvrdí to, čo poškodený
nahlási. Pokladničná kniha musí byť zaevidovaná v účtovníctve a musia byť pripojené
účtovné a daňové doklady. Pri návšteve ţalobcu za prítomnosti jeho účtovníčky im bolo
oznámené, ţe všetky doklady museli odovzdať S. v D. Tam im povedali, ţe také doklady sa
u nich nemôţu nachádzať a nech si dajú písomný dotaz. Listom zo dňa 02. 12. 1994 im S., a.
s. oznámila, ţe poţadované listiny sa u nich nenachádzajú. Tým celá záleţitosť pre ňu
skončila a ďalej sa prípadom zaoberal p. B. ako likvidátor. Na otázku súdu, či teraz
predloţené doklady postačujú, svedkyňa odpovedala, ţe aţ po roku bol predloţený peňaţný
denník podnikateľa, ktorý ale nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. Je to na počítači opísané to,
čo bolo v pokladničnej knihe. Nemoţno ho rešpektovať, nakoľko nie je podloţený dokladmi.
V dispozíciách pre likvidáciu poistných udalostí majú stanovené, aké doklady majú
poţadovať, a to platné daňové účtovné doklady, ktoré sa nedajú zmeniť.
Likvidátor poistnej udalosti vypovedal, ţe poistná udalosť sa stala v septembri 1994,
nahlásená bola v októbri. Dopredu sa ohlásili u ţalobcu, ţe prídu vykonať ohliadku, aby
ţalobca mohol informovať ekonómku. Ţiadali od neho doklady, aby mohli skontrolovať
výšku odcudzenej finančnej sumy. Išlo o pokladničný denník a inventúrne knihy, o ktorých
im ţalobca tvrdil, ţe sú v S. v D. Tam im povedali, ţe doklady nemajú, a aby si dali písomnú
ţiadosť. Na jej základe im oznámili, ţe doklady ţalobcu sa u nich nenachádzajú. Preto
nemohli ţalobcovi nič plniť. Dokladom, ktoré im ţalobca priniesol po roku od poistnej
udalosti vo fotokópii, likvidátor nedôveruje. Sú to iba tri listy z peňaţného denníka a nie je
ich s čím porovnať, nie sú to všetky doklady, sú tam iba spočítané poloţky. Podľa svedka po
roku sa dá ťaţko prešetriť výška škody, lebo hotovosť trvá iba jeden deň.
Na otázku právneho zástupcu ţalobcu, prečo od ţalobcu neskôr neţiadali predloţenie
dokladov, svedok odpovedal, ţe preto, lebo po týţdni – dvoch sa nedá preukázať hotovosť.
Poukázal tieţ na to, ţe trezor nebol v uzamknutej miestnosti.
Ekonómka ţalobcu vypovedala, ţe v noci pred krádeţou odchádzali so ţalobcom
z prevádzkarne ako poslední. Ráno jej ţalobca telefonoval, ţe došlo ku krádeţi a ţe volal
políciu. Keď prišla do práce, policajti tam uţ boli. Vyčíslenie škody robila ona, podľa
prvotnej evidencie a dokladov, ktoré mali k dispozícii. Hotovosť mali v trezore pre prípad, ţe
by sa muselo niečo nakúpiť. Majú otvorené do 01.00 hod., preto nemali hotovosť kam dať.
Z dokladov mu ukázali všetko, čo sa v podniku nachádzalo. Potvrdila, ţe p. B. si pýtal
peňaţný denník, ktorý ale nebol k dispozícii.
Na návrh ţalobcu súd nariadil dokazovanie znalcom z oboru ekonómie hospodárstva.
V zmysle rozhodnutia súdu mal znalec vypracovať písomný znalecký posudok k týmto
otázkam: 1./ Či odcudzená hotovosť a stravné lístky, ktoré sa v čase poistnej udalosti mali
nachádzať v trezore, sú vyznačené v účtovnej evidencii? 2./ Uveďte presnú výšku peňaţnej
hotovosti podľa účtovnej evidencie, ktorá sa v čase krádeţe v trezore nachádzala. Znalec
Ing. L. R. v písomnom znaleckom posudku na prvú otázku odpovedal tak, ţe v účtovníctve
ţalobcu sa nachádzajú rozdielne sumy pokladničnej hotovosti k 22. 09. 1994, a to v peňaţnom
denníku 346 665,30 Sk a v pokladničnej knihe 341 093,70 Sk. Stravné lístky, ktoré sa mali
v čase poistnej udalosti nachádzať v trezore, nie sú ani jedinou zmienku uvedené
v účtovníctve. Ich hodnota bola zahrnutá v trţbách hotovosti. Pri evidencii trţby, resp. pri
odvádzaní trţby účtujúcimi čašníkmi zodpovednému pracovníkovi neboli na príjmových
dokladoch uvádzané trţby v hotovosti (peniaze) a trţby v hodnote stravných lístkov. Za
daných okolností povaţoval znalec existenciu stravných lístkov v hodnote 7 560,- Sk za
nepreukázateľnú. Na druhú otázku znalec odpovedal tak, ţe po zaúčtovaní všetkých
účtovných dokladov (príjmové a výdavkové pokladničné doklady, paragóny, faktúry a iné
platobné doklady) dospel k záveru, ţe účtovne mali byť v pokladni ţalobcu peniaze v sume
339 911,60 Sk. Či sa v trezore v čase krádeţe skutočne nachádzali, potvrdiť nevedel. Znalec
mal k dispozícii tieto účtovné doklady: peňaţný denník z r. 1994 (počítačová zostava,
program JUK), pokladničná kniha z r. 1994, kniha pohľadávok a záväzkov, zoznam HIM
a DHIM a inventarizácia majetku k 31. 12. 1994. Aby dokázal odpovedať na otázku súdu, aká
hotovosť sa mala v noci z 21. na 22. septembra 1994 nachádzať v pokladni ţalobcu, musel
znalec chronologicky zaúčtovať všetky príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Účtovný
program jednoduchého účtovníctva JUK, ktorý ţalobca pouţíval, totiţ neuvádzal denné
zostatky v hotovosti. Nebolo teda moţné po vytlačení peňaţného denníka získať stav
k ľubovoľnému dátumu ale len pri ukončení účtovania na konci obdobia, v danom prípade sa
tak stalo k 31. 12. 1994. Znalec tieţ poukázal na to, ţe pri tak závaţnej udalosti ako je krádeţ
finančnej hotovosti mala byť vykonaná mimoriadna účtovná uzávierka resp. inventarizácia
peňaţných prostriedkov. Konštatoval porušenie ustanovení § 19 ods. 1 a 2 a § 29 ods. 1 a 3
zákona č. 563/1991 Zb., pretoţe podnikateľ nevykonával štvrťročne inventarizáciu peňaţných
prostriedkov v hotovosti. Znalec zistil aj ďalšie nedostatky, ktoré podľa neho spochybňujú
hodnovernosť účtovníctva, a to:
čísla dokladov uvedené v peňaţnom denníku nesúhlasia s číslami uvedenými na
príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, resp. nie sú rozlíšené účtovné
pokladničné a bankové doklady,
- účtovné záznamy nie sú vykonávané chronologicky,
- peňaţný denník nenadväzuje na pokladničnú knihu ani na účtovné doklady,
- v označovaní výdavkových pokladničných dokladov nie je systém, účtovanie sa podľa
názoru znalca uskutočňovalo so značným časovým odstupom,
- pokladničná kniha nespĺňa predpísané formálne náleţitosti a podľa názoru znalca
s ňou bolo manipulované.
Ţalovaný sa k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril tak, ţe hotovosť
341 093,70 Sk nebola znaleckým posudkom dokázaná. Dokázaná bola len suma 339 911,60
Sk, avšak podľa dodatočne spracovanej evidencie, ktorá v čase likvidácie poistnej udalosti
nebola k dispozícii. Na základe konštatovaných nedostatkov v účtovných dokladoch ţalovaný
nemôţe akceptovať ani túto sumu, pretoţe znalec sa k nej dopracoval aţ po tom, čo si doklady
chronologicky zaúčtoval sám. Podľa ţalovaného nie je moţné, aby ţalobca vedel určiť sumu,
ktorá mu bola odcudzená z trezora, keďţe pouţitý program neuvádzal denné zostatky
v hotovosti a ku dňu krádeţe nebola vykonaná uzávierka, ani povinná mimoriadna účtovná
závierka, ani inventarizácia peňaţných prostriedkov. Ak si aj ţalovaný pamätal, ţe tam taká
suma bola, nestačí to na to, aby poisťovňa uznala, ţe išlo peniaze z podnikateľskej činnosti.
Mohli to byť odloţené peniaze zamestnancov, ktoré však nie sú kryté poistením. Ţalovaný
neakceptoval ani sumu 29 500,- Sk, podľa pokladničnej knihy malo ísť zálohu na rôzne akcie.
Táto suma nie je podchytená v účtovnej evidencii a nebola predmetom znaleckého skúmania.
Ţalovaný rovnako neuznal ani ţiadosť o náhradu 252 ks stravných lístkov v hodnote 30,- Sk,
pretoţe zo znaleckého posudku vyplynulo, ţe v roku 1994 neboli zaúčtované ţiadne ceniny.
Podľa ţalovaného neexistuje ţiadny dôkaz, ţe tieto stravné lístky patrili poistenému. Mohli
ich tam mať odloţené jeho zamestnanci a v takom prípade by neboli kryté poistením.
Fotoaparát ako súkromný majetok ţalobcu tieţ nie je krytý poistením. Ţalovaný ţiadal, aby
súd na ďalšie pojednávanie predvolal znalca, neskôr od tejto poţiadavky upustil s poukazom
na to, ţe jeho pripomienky sú totoţné so zisteniami znalca a ţiadal ţalobu zamietnuť.
Ţalobca sa k záverom znalca v písomnej forme nevyjadril. Na pojednávaní dňa
04. 04. 2005 vystúpil právny zástupca ţalobcu, ktorý uviedol, ţe sa v plnom rozsahu
pridrţiava ţalobného návrhu. Podľa neho je nesporné, ţe poistná udalosť nastala, a teda je
daný právny základ na poistné plnenie. Oznámenie termínu inventarizácie po krádeţi, na
ktorej má poistiteľ právo sa zúčastniť, nie je podľa neho podmienka, bez splnenia ktorej
nemôţe nastať poistné plnenie. Sporná je len výška nároku, ktorú na základe predloţených
dokladov zrekonštruoval znalec s tým, ţe škoda je podľa znaleckého posudku 391 911,- Sk.
K tvrdeniu ţalovaného, ţe doklady potrebné pre vyčíslenie škody neboli v S., sa vyjadril tak,
ţe tieto mohli byť buď na polícii alebo u ţalovaného, keďţe súčasne prebiehalo vyšetrovanie
v trestnej veci ako aj vyšetrovanie u ţalovaného. Zo strany ţalobcu teda nešlo o úmyselné
konanie.
Po tomto dokazovaní prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 07. 04. 2005 č. k. 60Cb
23/97 – 112, ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 300 000,- Sk istiny s 22 %
úrokom z omeškania od 18. 02. 1995 do zaplatenia, súdny poplatok 12 000,- Sk a trovy
právneho zastúpenia 38 712,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Doplňujúcim rozsudkom (č. l. 113) súd zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu náklady
znalečného v sume 2 730,- Sk. V odôvodnení rozhodnutia sa súd v celom rozsahu stotoţnil
s argumentáciou právneho zástupcu ţalobcu a takmer doslova ju prevzal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v lehote odvolanie, ktorým ţiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo ţalobu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania nároku ţalobcu na poistné plnenie. Namietal voči výroku súdu o tom, ţe je
nesporné, ţe poistná udalosť nastala, a teda je daný právny základ na poistné plnenie.
Ţalovaný naopak po celý čas v konaní tvrdil, ţe ţalobca vierohodne nepreukázal odcudzenie
peňaţných prostriedkov. Poukazoval tieţ na to, ţe ţalobcom pouţívaný program
jednoduchého účtovníctva neuvádzal denné zostatky hotovosti a ku dňu krádeţe nebola
vykonaná uzávierka, ani povinná mimoriadna závierka, ani inventarizácia peňaţných
prostriedkov. Aj znalec vo vypracovanom posudku konštatoval nedostatky v účtovných
dokladoch a výslovne uviedol, ţe záznamy v pokladničnej knihe sú pre neho nedôveryhodné,
vzhľadom na evidentnú manipuláciu s ňou. Súd napriek tomu akceptoval znalcom vyčíslenú
predpokladanú sumu finančnej hotovosti 339 911,60 Sk, ku ktorej sa tento dopracoval
chronologickým zúčtovaním predloţených dokladov, ktorých dôveryhodnosť však v posudku
spochybňoval. Ţalovaný vyjadril názor, ţe znalecký posudok len predpokladá moţnú
prípustnú sumu finančnej hotovosti, avšak z dodatočne spracovanej účtovnej evidencie, ktorú
ţalovaný spochybňuje a neakceptuje, vzhľadom na skutočnosti zistené znalcom. Podľa
ţalovaného nárok na poistné plnenie v zmysle zmluvných dojednaní, teda účtovne,
preukázaný nebol. Ţalovaný namietal aj voči úroku z omeškania, ktorý súd ţalobcovi priznal
v zmysle podaného návrhu, pričom vychádzal z nesprávneho právneho záveru a tento oprel
o ustanovenia § 369 a 502 Obch. zák. Aj keby došlo k omeškaniu, ţalobcovi nepatrí úrok
z omeškania od 18. 02. 1995, pretoţe doklady potrebné k posúdeniu práva na poistné plnenie
predloţil aţ dňa 11. 09. 1995.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 60Cb 23/97 – 112 zo dňa 07. 04. 2005 v spojení s doplňujúcim rozsudkom
č. k. 60Cb 23/97 – 113 zo dňa 07. 04. 2005 svojím rozsudkom z 8. marca 2006 č. k. 2Obo
337/2005 - 171 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd konštatoval, ţe podľa vloţky
č. 4 k poistnej zmluve č. 746-566-695/15, ktorou ţalobca poistil pokladničnú hotovosť
v trezore na poistnú sumu 300 000,- Sk, bol ţalobca povinný súčasne s oznámením poistnej
udalosti polícii prizvať k vykonaniu ohliadky aj povereného pracovníka poistiteľa a oznámiť
termín, kedy vykoná inventúru, pričom poistiteľ mal právo sa inventúry zúčastniť. Súd prvého
stupňa skúmal len splnenie druhej uvádzanej povinnosti, avšak túto nepovaţoval za
podmienku, bez splnenia ktorej nemôţe nastať poistné plnenie. Podľa odvolacieho súdu je
tento názor súdu prvého stupňa nesprávny a nemá oporu v zákone. Odvolací súd poukázal na
to, ţe poistné podmienky podľa § 788 ods. 2 OZ sú podstatnou obsahovou náleţitosťou
poistnej zmluvy a ich nezačlenenie do poistnej zmluvy by znamenalo jej absolútnu
neplatnosť. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe zistenie ich splnenia tvorí
základnú podmienku rozhodnutia o poistnom plnení. Ak ţalobca nesplnil svoje povinnosti
z poistnej zmluvy, nemoţno ţalovaného zaviazať na poistné plnenie. Zapojenie znalca do
posúdenia výšky peňaţnej hotovosti a iných hodnôt, ktoré sa mali nachádzať v čase krádeţe
v trezore poistenca, povaţoval odvolací súd za neúčelné. Dôkazom toho je aj samotný
znalecký posudok, ktorého obsah ako aj vyjadrenia znalca svedčia o tom, ţe skutkové
okolnosti, z ktorých znalec vychádzal, neumoţňovali vypracovanie presvedčivého znaleckého
posudku. Vypracovaný znalecký posudok a jeho záver, ktorý sám znalec povaţuje za
nehodnoverný, nie je moţné pouţiť ako dôkaz výšky nároku, ale naopak je dôkazom, ţe aj
keby ţalobca oznámil ţalovanému termín inventarizácie a ţalovaný by sa jej zúčastnil, zistilo
by sa, ţe ju pre nedostatok riadneho vedenia účtovníctva a manipulovania s účtovnými
dokladmi nemoţno zodpovedne vykonať. Na základe takto zisteného skutkového stavu
odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepredloţil hodnoverný dôkaz o tom, ţe pri
nahlásenej poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov, pretoţe v zmysle
poistných podmienok neprizval poistiteľa k vykonaniu ohliadky a nevykonal inventarizáciu
po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť ţalovanému.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal, ţe napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. c/ OSP). Navrhoval, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa posúdil vec po právnej
stránke nesprávne, keď zo skutočnosti, ţe ţalobca ako poistený neprivolal k inventúre svojho
majetku po poistnej udalosti zástupcu ţalovaného, vyvodil, ţe mu nevznikol nárok na poistné
plnenie. Následkom porušenia zmluvne prevzatej povinnosti môţe byť pri splnení ďalších
predpokladov vznik nároku na náhradu škody, avšak takýmto následkom nemôţe byť
odmietnutie poskytnutia poistného plnenia alebo zánik nároku na poistné plnenie. Nárok na
poistné plnenie vzniká poistenému v zmysle kogentných zákonných ustanovení, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bliţšie označená, pričom ţiaden právny predpis nespája zánik
takéhoto nároku s porušením povinností zo strany poisteného. V súvislosti s porušením
povinností poisteného pozná zákon iba oprávnenie poisťovne primerane zníţiť poistné plnenie
(§ 799 OZ) a právo odmietnuť poistné plnenie v prípadoch špecifikovaných v § 802 OZ.
V danej veci nebolo nikdy pochybné, ţe došlo k náhodnej udalosti, s ktorou je spojený vznik
nároku ţalobcu na poistné plnenie a na druhej strane nebolo preukázané a ani tvrdené
porušenie takých povinností zo strany ţalobcu ako poisteného, ktoré by mohli mať za
následok právo poisťovne zníţiť alebo odmietnuť poistné plnenie. V doplnení dovolania zo
dňa 04. 05. 2009 ţalobca opätovne poukázal na to, ţe vznik poistnej udalosti bol v konaní
preukázaný a nie je medzi účastníkmi konania sporný. Sporná bola iba výška poistného
plnenia. Táto bola preukázaná výpoveďami ţalobcu, svedkyne D., znaleckým posudkom
a vyplývala aj z dokladov predloţených ţalobcom ţalovanému. Hoci odvolací súd spochybnil
závery znaleckého posudku, nehodnovernosť ďalších dôkazných prostriedkov resp. dôkazov
nenamietal. V konaní zároveň nebol predloţený ţiadny dôkaz, ktorý by tvrdenú výšku škody
spôsobenej poistnou udalosťou vyvrátil. Prvostupňový rozsudok je vecne správny, lebo vznik
nároku na poistné plnenie je nesporný, výška tohto nároku bola ţalobcom v konaní
preukázaná, dokazovanie ako celok nebolo spochybnené ţalovaným ani odvolacím súdom
a nebolo preukázané splnenie ţiadnej z podmienok pre nepriznanie poistného plnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 1ObdoV/62/2007
– 171 zo dňa 30. 11. 2009 dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Obo
337/2005 - 136 zrušil a tak isto aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Za predčasný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní
povaţoval záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ţalobca nepredloţil hodnoverný doklad
o tom, ţe pri poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov. Súd prvého
stupňa naopak na základe ním vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe poistná suma
300 000,- Sk sa v čase poistnej udalosti v trezore nachádzala a bola odcudzená. Ak bol
odvolací súd toho názoru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, mal podľa § 213 ods. 2 OSP dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakovať. Za nesprávny tieţ označil názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ak si
ţalobca nesplnil povinnosti z poistnej zmluvy, nemoţno ţalovaného zaviazať na poistné
plnenie. Takýto názor nemá oporu v poistnej zmluve, ani v platnom právnom poriadku.
Porušenie povinností zo strany ţalobcu by podľa dovolacieho senátu mohlo viesť iba
k zníţeniu poistného plnenia. Preto dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a zrušil
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretoţe ani jeho skutkové závery nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa podľa neho nedostatočne vyporiadal so
závermi znaleckého posudku. Keďţe znalec mal výhrady voči spôsobu vedenia účtovníctva
zo strany ţalobcu, bolo potrebné sa s nimi kvalifikovane vyporiadať vypočutím znalca,
nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne vykonaním ďalšieho dokazovania.
Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je podľa názoru dovolacieho senátu natoľko
stručné, ţe je vlastne nepreskúmateľné, a preto ho mal zrušiť uţ odvolací súd.
Na pojednávaní dňa 07. 10. 2010 súd prvého stupňa opätovne vypočul ţalobcu, jeho
právneho zástupcu a zástupcu ţalovaného. Právny zástupca ţalobcu poukázal na to, ţe
v zmysle odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu je nesporné, ţe poistná udalosť nastala.
Tieţ z neho vyplýva, ţe nie sú dané podmienky pre odmietnutie poistného plnenia. Sporná je
iba výška poistného plnenia, ktorá ale nebola preukazovaná iba znaleckým posudkom, ale aj
výpoveďami ţalobcu a svedkyne D. Znaleckým posudkom boli zistené nedostatky
v účtovníctve ţalobcu, tieto však znalcovi nebránili v tom, aby vyčíslil hotovosť, ktorá sa
mala v trezore nachádzať. Znalec rekonštrukciou účtovných dokladov zistil nejakú sumu
a táto sa veľmi nelíšila od súm peňaţnej hotovosti, ktorá sa mala v trezore nachádzať podľa
peňaţného denníka a pokladničnej knihy. Vypočutiu znalca sa ţalobca nebráni, len sa
domnieva, ţe s časovým odstupom 16 rokov sa znalec nebude vedieť relevantne vyjadriť.
Vypracovanie kontrolného znaleckého posudku však povaţuje za nehospodárne prípadne aţ
nemoţné. Poukázal tieţ na to, ţe aj keby neboli v účtovníctve ţalobcu zistené ţiadne
nedostatky, samotný znalecký posudok nepreukazuje, či sa nejaká hotovosť v trezore
nachádzala alebo nie. Práve preto bola táto skutočnosť podporená aj svedeckými
výpoveďami.
Zástupkyňa ţalovaného nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu ţalobcu, ţe suma
odcudzenej peňaţnej hotovosti bola preukázaná svedeckými výpoveďami. Hodnovernými
dokladmi preukazujúcimi výšku odcudzenej hotovosti mali byť účtovné doklady ţalobcu.
Poukázala na vyjadrenia ţalovaného k znaleckému posudku zo dňa 20. 03. 1997 a 09. 12.
1998. Chýbajúce doklady a to, ţe ţalobca po krádeţi nevykonal uzávierku ani povinnú
mimoriadnu inventarizáciu peňaţných prostriedkov je podľa nej tou podstatnou skutočnosťou,
ktorá bránila ţalovanému ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Ţalobca podľa nej neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko od vzniku poistnej udalosti nebol schopný (okrem svedeckej
výpovede) preukázať, ţe sa v čase krádeţe nachádzali v trezore finančné prostriedky a v akej
výške. Svedecké výpovede ţalobcu a pani D. nepovaţovala za dostatočný dôkaz.
Ţalobca podľa zápisnice na pojednávaní zrekapituloval svoj názor na súdne konanie
a skutkový stav popísal tak, ako si ho za tie roky pamätal, súd však jeho prednes
neprotokoloval.
Nasledujúcim rozsudkom ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 9 958,18 eur spolu
s 22 % úrokom z omeškania od 15. 02. 1995 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu
zaplatiť náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe súd prvého stupňa
dospel k záveru, ţe vypočutie znalca by na zistenom skutkovom stave obsiahnutom
v znaleckom posudku nemohlo nič zmeniť. Prihliadol pritom na dobu, kedy poistná udalosť
nastala a zistenie, ţe k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku nie sú relevantné
podklady. Podľa názoru prvostupňového súdu, ţalobca v zmysle § 799 ods. 2 OZ bez
zbytočného odkladu ţalovanému oznámil, ţe nastala poistná udalosť, podal vysvetlenie o jej
vzniku a ak aj nepredloţil potrebné doklady, tento nedostatok bol konvalidovaný znaleckým
posudkom. Pochybnosti ţalovaného o tom, či sa v čase krádeţe finančná hotovosť skutočne
nachádzala v trezore, neboli v konaní ţiadnym spôsobom preukázané. Ţalovaný tieţ súdu
nepreukázal, ţe vyuţil oprávnenie podľa § 798 OZ primerane zníţiť plnenie z poistnej
zmluvy. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uznal nárok ţalobcu za oprávnený.
Proti tomuto (napadnutému) rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne,
a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ţalobcom. Rozhodnutie prvostupňového súdu
označil za bezprávne, keďţe tento rozhodol vo veci bez predloţenia dôkazov svedčiacich
o tvrdených skutočnostiach. Ţalobca podľa neho nielenţe nevedel preukázať výšku hotovosti,
ktorá sa mala v čase krádeţe v trezore nachádzať, ale nevedel ani preukázať, ţe sa vôbec
v trezore nejaká hotovosť nachádzala, lebo nemal ţiadnu účtovnú evidenciu, ktorá by pohyb
peňazí v prevádzke preukazovala. Znalecký posudok vypracovaný Ing. L. R., ktorý určil, ţe
účtovne mali byť v pokladni ţalobcu v čase krádeţe peniaze v sume 339 911,60 Sk, nie je
podľa ţalovaného dôkazom, na základe ktorého by súd mohol vo veci rozhodnúť. Nesúhlasil
ani s odôvodnením súdu, ţe jeho pochybnosti o tom, či sa v čase krádeţe finančná hotovosť
skutočne nachádzala v trezore, neboli v konaní ţiadnym spôsobom preukázané, poukazujúc
na to, ţe dôkazné bremeno bolo na ţalobcovi. Namietal tieţ voči názoru súdu, podľa ktorého
ţalovaný nepreukázal, ţe vyuţil oprávnenie podľa § 798 OZ primerane zníţiť plnenie
z poistnej zmluvy. Ţalovaný tak nemohol urobiť, pretoţe doposiaľ neukončil vyšetrovanie
poistnej udalosti, ktorú skutočnosť súd zrejme opomenul. Ţalovaný si vyţiadal od ţalobcu
doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti, ktoré mu ţalobca nepredloţil, a teda výšku
plnenia nepreukázal. Aj priznanie úrokov z omeškania povaţoval ţalovaný za v rozpore
s platným právom. Namietal, ţe nemohol byť v omeškaní od 15. 02. 1995, keď podľa názoru
súdu nepredloţenie potrebných dokladov bolo konvalidované znaleckým posudkom,
doručeným ţalovanému aţ v auguste 1996. Súd ţalovaného zaviazal na úhradu úrokov
z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., hoci sporové strany nikdy neboli v obchodnom
vzťahu. Právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa spravuje ustanoveniami OZ, ktoré
upravujú poistnú zmluvu.
Ţalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu
ţalovaného tak, ţe navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Namietal voči tvrdeniu ţalovaného, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to,
ţe na pojednávaní dňa 07. 10. 2010 ţalobca podrobne opísal skutkový stav spôsobom, ktorý
nevyvolával pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení a jeho výpoveď nebola v rozpore s inými
vykonanými dôkazmi. Podľa právneho zástupcu ţalobcu sa všetky vo veci vykonané dôkazy
navzájom podporujú a dopĺňajú. Nárok ţalobcu mal súd za preukázaný uţ v skoršom
rozhodnutí, ktorým ţalobe vyhovel. Dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil len pre
nepreskúmateľnosť. Ak by mala platiť argumentácia ţalovaného, ţe vykonanými dôkazmi
nebola preukázaná výška finančných prostriedkov v trezore v čase krádeţe, potom by to
znamenalo, ţe túto skutočnosť by nebolo moţné preukázať nikdy a poistenie vecí pre prípad
krádeţe by nemalo ţiadny zmysel. Aj keby totiţ znalec dospel k jednoznačnému záveru
o výške hotovosti, vţdy by iba určil sumu, ktorá „mala byť“ v trezore v čase krádeţe. Za
nedôvodnú a právne bezvýznamnú označil ţalobca argumentáciu ţalovaného, podľa ktorej
súd nesprávne konštatoval, ţe ţalovaný nevyuţil svoje právo poistné plnenie primerane zníţiť
podľa § 798 OZ. Aplikácia citovaného ustanovenia ako aj § 799 ods. 3 OZ je v danom
prípade vylúčená, pretoţe pre ňu neboli splnené podmienky. Skutočnosť, ţe ani po 16 rokoch
od poistnej udalosti ţalovaný neukončil jej vyšetrovanie (ktoré mal v zmysle § 797 ods. 3
urobiť bezodkladne), nemôţe byť na ujmu ţalobcu. Za nedôvodné označil ţalobca tieţ
odvolanie ţalovaného v časti, ktorá sa týkala príslušenstva pohľadávky. Prvostupňový súd
podľa ţalobcu postupoval správne, keď mu priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa
Obchodného zákonníka, keďţe účastníci konania boli v čase uzavretia poistnej zmluvy
podnikateľmi a zmluvu uzavreli v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Hoci je
poistná zmluva upravená iba predpismi občianskeho práva, na súvisiacu úpravu vzťahov
medzi účastníkmi (vrátane úpravy úrokov z omeškania) sa podľa § 261 ods. 6 Obch. zák.
vzťahuje Obchodný zákonník. Prvostupňový súd podľa ţalobcu postupoval správne, keď
zaviazal ţalovaného na platenie úrokov z omeškania od splatnosti poistného plnenia a nie aţ
od momentu doručenia znaleckého posudku. Podľa § 797 ods. 3 OZ bol ţalovaný povinný
plniť do 15 dní od vyšetrenia rozsahu svojej povinnosti plniť, pričom vyšetrenie bol povinný
vykonať bezodkladne. Ţalobca si uplatnil úroky z omeškania po tom ako ţalovaného
opakovane písomne aj ústne vyzýval na plnenie, aţ od momentu, ktorý nastal viac ako 5
mesiacov od vzniku poistnej udalosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec
podľa ust. § 212 ods. 1, § 214 ods.1, § 243d ods. 1 OSP, s prihliadnutím na novelizáciu OSP
zákonom z 23. septembra 2008 č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorou bolo menené znenie ustanovenia § 243b ods. 2 OSP. Účinnosť táto novela
nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci začaté pred jeho účinnosťou
(§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely), pričom rozhodnutie dovolacieho súdu č. k.
1ObdoV 62/2007 – 171, ktorým dovolací súd uznesením zrušil tak rozsudok odvolacieho
súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bolo
vynesené dňa 30. 11. 2009, teda bolo vynesené uţ za platnosti a účinnosti citovanej novely.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolaním ţalobcu na pojednávaní dňa 19. apríla
2011, dospel k záveru ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné, preto rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 07. 10. 2010 č. k. 60 Cb 23/1997 – 200 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.
Ţalobcu súčasne zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania.
Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vychádzal z právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení 1ObdoV 62/2007 – 171 (§ 243d ods. 1 OSP),
ktorým bol zrušený prvší rozsudok prvostupňového súdu a aj zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu. Tu treba pripomenúť, ţe zrušený rozsudok prvostupňového súdu bol pre
ţalobcu pozitívny (ţalobca bol úspešný), kdeţto zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu bol
pre ţalobcu negatívny (ţalobca bol neúspešný). Ani jeden z týchto rozsudkov nevyhovoval
dovolaciemu súdu a ani jeden nepovaţoval za správny. Nemoţno súhlasiť s tým, ţe
prvostupňový súd nevykonal dôkaznú povinnosť v dostatočnej miere a odôvodnenie jeho
rozsudku je podľa názoru dovolacieho senátu natoľko stručné, ţe je vlastne nepreskúmateľné
a preto ho mal zrušiť uţ odvolací súd. Pre odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu bol
zrozumiteľný, bol síce stručný, ale pre toho kto mal moţnosť nahliadnuť aj do spisov bol aj
dostatočne jasný a ak pre niekoho nebol, nebolo to chybou prvostupňového súdu. Rozsudok
odvolacieho súdu uţ bol jasný a zrozumiteľný.
V tomto konaní, v úvode dôvodov tohto rozsudku odvolací súd uvádza rozsah
dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu,
prvostupňový súd vykonal napr. znalecké dokazovanie nad potreby tohto konania.
Zo znaleckého dokazovania moţno pouţiť len negatívny záver pre ţalobcu (uvedený vyššie),
ako ţalobca nedôsledne, priam lajdácky viedol účtovníctvo. Z toho dôvodu nemoţno určiť ani
formálne aká suma podľa správnej evidencie v trezore mala byť.
Nemoţno povedať, ţeby odvolací súd spochybňoval skutkové závery prvostupňového
súdu, ale povaţoval za nesprávne vyhodnotenie dôkazov (§ 132 OSP) a z toho vyplývajúci
právny záver. Ak podľa dovolacieho súdu dospel prvostupňový súd k záveru, ţe hotovosť
(v sume 300 000.-Sk) v trezore bola, odvolací súd tie isté doklady vyhodnotil tak, ţe táto
okolnosť preukázaná nebola. Názor, ţe bolo treba opakovať dokazovanie ( § 213 ods. 2 OSP)
nie je v súlade so zákonom. Nikto nespochybňoval a nespochybňuje dôkazy vykonané
prvostupňovým súdom, teda ţeby boli neúplné, nepresné, skreslené, alebo ţeby mali iné vady.
Opakovane odvolací súd pripomína, ţe dokazovanie bolo správne vykonané, ale nesprávne
vyhodnotené a tomu zodpovedal aj právny názor. V takýchto prípadoch niet dôvodu pre
opakovanie dokazovania pri zmene rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
vysvetlivky k § 213 ods. 2 OSP v prvom a druhom vydaní Komentára OSP od Prof. JUDr.
Andreja Bajcuru a kol.
Dovolací súd spochybnil právny záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nepredloţil
hodnoverný dôkaz o tom, ţe pri poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti.
Neuvádza uţ, aký doklad predloţil, alebo v čom je potrebné na zistenie tejto skutočnosti
dokazovanie doplniť. Rozhodne to nie je znalecké dokazovanie, pretoţe v uţ vykonanom
znaleckom dokazovaní bol preukázaný znalcom opak, totiţ zo strany ţalobcu porušovanie
finančnej disciplíny pri disponovaní s finančnými prostriedkami, čo spôsobilo, ţe finančnú
hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v trezore nemoţno preukázať ani nepriamymi dôkazmi.
Nesprávny je aj názor, podľa ktorého náhradu škody s poistne udalosti bolo moţné iba
zníţiť, teda pouţitie § 798 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie rieši čosi úplne iné
a na doplnenie treba uviesť, ţe by to pripadalo v úvahu, keby výška škody bola preukázaná,
ale keď preukázaná nie je, niet čo zniţovať.
Ţalobca v ničom neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal tvrdené skutočnosti, nič na
tom nezmenilo ani zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu, z toho dôvodu ţalovanému
nevznikla povinnosť plniť a z toho dôvodu súd ţalobu zamietol.
Ak dovolací súd mal iný (pre odvolací súd nevedno aký) právny názor, rozsudok
odvolacieho súdu z 8. marca 2006 č. k. 2Obo 337/2005 – 136 nesmel zrušiť pretoţe tým
porušil zákon. V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať podľa ustanovenia
§ 243b ods. 2 OSP (v terajšom znení), ktorý znie takto:
„Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak
nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom
posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté
rozhodnutie“.
Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do OSP jeho novelou, zákonom
z 23. septembra 2008 č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla 15. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci
začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely).
Podľa tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne
podľa platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú
formu rozhodnutia „uznesenie“ (pred novelou bol rozsudok).
Úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal aj náhradu uplatnených trov
prvostupňového a a odvolacieho konania (224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP), v sume
514, 51eur, ktoré pozostávajú zo zaplatenej zálohy na znalečné v sume 16,60 eur a poplatok
za odvolanie v sume 497,91eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová