Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/5/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. P., bývajúcej v D.,

zastúpenej JUDr. D. J., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému J. P., bývajúcemu vo

V., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom so sídlom v B., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

291,01 € na účet JUDr. M. K., advokáta so sídlom v B., vedený v S., a.s. B., číslo účtu X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 2. júla 2009 č.k. -390 vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne

hodnotu členského podielu bytu (pôvodne družstevného bytu č. X., nachádzajúceho sa

v bytovom dome súpisné číslo X., v D., na T. ulici č. X.) v cene 14 937,26 €, ďalej hnuteľné

veci v celkovej hodnote 663,88 € a žalobkyňu zaviazal titulom finančného vyporiadania

zaplatiť žalovanému do 60 dní sumu 7 800,57 €. Žiadnemu z účastníkom nepriznal právo na

náhradu trov konania. Súčasne žalobkyňu ako aj žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť na

účet okresného súdu každého po 234 € titulom súdneho poplatku. Takto rozhodol po zistení,

že do bezpodielového spoluvlastníctva patria veci uvedené vo výroku rozsudku a

v hodnotách, na ktorých sa účastníci dohodli. Pokiaľ ide o hodnotu členského podielu, túto

zahrnul do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď mal v konaní

preukázané, že sporný byt mali účastníci v spoločnom nájme, boli tiež spoločnými členmi

2

v družstve a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 16. apríla 2002 č.k. 9 C

322/2001-42 došlo k zrušeniu ich práva spoločného nájmu k danému bytu a za jeho výlučnú

nájomníčku a členku družstva bola určená žalobkyňa, ktorá neskôr byt nadobudla do

výlučného vlastníctva. Pri určení hodnoty členského podielu vychádzal z ceny dohodnutej

účastníkmi. V tejto súvislosti nezohľadnil (hodnotovo) skutočnosť, že žalobkyňa zabezpečila

pre žalovaného bytovú náhradu (1-izbový byt) z dôvodu, že išlo o zabezpečenie formou

prísľubu Mestského úradu v D. (do nájmu) a žalobkyňu zabezpečenie bytovej náhrady

finančne nezaťažilo. Prvostupňový súd nevyhovel návrhu žalobkyne, aby do masy

bezpodielového spoluvlastníctva bolo zahrnuté aj motorové vozidlo R. M., 1,4 Rn, ec. Č. X.,

nakoľko uvedené vozidlo bolo nadobudnuté do nájmu na základe leasingovej zmluvy a ešte

pred zánikom manželstva došlo k zmene v subjekte leasingového nájomcu (nájomcom sa stal

M. S.), vozidlo sa teda nestalo bezpodielovým spoluvlastníctvom účastníkov a ani

vlastníctvom žalovaného ako jeho pôvodného nájomcu. Skutočnosť, že M. S. po tom, čo sa

stal vlastníkom uvedeného vozidla, po odstupe dvoch rokov previedol toto vozidlo na

žalovaného, považoval z hľadiska daného sporu za irelevantnú, nakoľko k prevodu vozidla na

žalovaného došlo až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. I keď časť

leasingových splátok bola zaplatená počas trvania manželstva účastníkov, tieto spotrebované

leasingové splátky nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

Súd prvého stupňa s poukazom na nezahrnul do masy

bezpodielového spoluvlastníctva ani aktívny majetok žalovaného v sume 1 336,39 € a ani

pasívny majetok žalovaného v sume 5 860,65 €, pretože tento slúžil výlučne výkonu jeho

povolania. Taktiež do masy bezpodielového spoluvlastníctva nezahrnul ani pohľadávku

v sume 16 596,09 € (500 000 Sk) voči A. B., nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by

účastníci ešte ako manželia poskytli menovanej na základe zmluvy o pôžičke z 10. februára

1997 pôžičku v uvedenej sume. Pri vyporiadaní akceptoval zásadu rovnosti podielov oboch

účastníkov ( ). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

ods. 2

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. marca 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o prikázaní veci patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov do výlučného vlastníctva žalobkyne, vo výroku

o náhrade trov konania a vo výroku o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok, potvrdil.

Výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému na finančné vyrovnanie 7 800,57 €

do 60 dní od právoplatnosti rozsudku zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť túto

3

sumu v dvoch splátkach, a to sumu 3 900,28 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu

3 900,29 € do 300 dní od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Žalovanému

nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúce výroky odôvodnil tým, že

rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny ( ), lebo súd prvého stupňa

dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní

a sú správne právne posúdené. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, stanovenú v rozsudku súdu

prvého stupňa, v tejto časti vyhovel návrhu žalobkyne a s poukazom na

v tejto časti zmenil rozsudok prvostupňového súdu a umožnil žalobkyni vykonať peňažné

plnenie v splátkach. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie a žiadala,

aby dovolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na

odôvodnenie opravného prostriedku uviedla, že súdy „nevenovali dostatočnú pozornosť

dokazovaniu a konkrétne otázke údajnej zmeny v subjekte leasingového nájomcu a prijali

výpoveď svedka M. S. ako postačujúcu a vychádzajúcu z objektívnej reality“. Vyčítala

súdom, že im „unikla podstatná skutočnosť, ktorá je v danej veci nepochybná – a to otázka

skutočnej držby (detencie), prípadne vlastníctva predmetného motorového vozidla...“. V tejto

súvislosti poukázala aj na to, že osobne prispievala peňažnými prostriedkami na nadobudnutie

tohto vozidla, ktorú okolnosť však súdny nesprávne nezohľadnili. Ďalej namietala, že súdy pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nesprávne vychádzali z trhovej hodnoty

členského podielu a pokiaľ ide o vzájomnú dohodu účastníkov ohľadne vyrovnacej hodnoty

členského podielu na sumu 14 937,26 €, uviedla, že takáto dohoda bola z jej strany uzavretá

pod psychickým nátlakom zo strany žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol konanie o dovolaní z dôvodu procesných

nedostatkov zastaviť, resp. dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie, vychádzajúce z jeho obsahu, nesmeruje proti zmeňujúcemu

výroku rozsudku (ktorým bolo žalobkyni na jej návrh v odvolaní umožnené vykonať plnenie

v splátkach), ale takým potvrdzujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorým

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu (ním) je prípustné ani takému

potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť

podaného dovolania vyvodiť z , ani z Pre úplnosť treba

uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Z týchto dôvodov dospel dovolací

súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Dovolateľka v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám

konania v zmysle ; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Žalobkyňou tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa

jej názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne) dopad na

vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto skutkových

zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , a teda ani

prípustnosť dovolania žalobkyne podľa tohto ustanovenia. Súd neodníme účastníkovi

možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo

osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

písm. f/

Pokiaľ žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený

skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada

konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania v dovolacom konaní „na zistenie

relevantnej zostatkovej hodnoty členského podielu“ (znalecké dokazovanie, výsluch svedka –

zodpovedného zástupcu Stavebného bytového družstva Z.) dovolací súd poznamenáva, že

v dovolacom konaní sa nevykonáva žiadne dokazovanie ( ), preto uvedený

návrh nie je v dovolacom konaní akceptovateľný.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej

neprípustnosti dovolania žalobkyne. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,

ktorú poskytol žalovanému vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobkyne [§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 10 ods. 1 a 6 vyhlášky vo výške 237,34 €, čo s náhradou výdavkov za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] predstavuje spolu 291,01 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková