Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_16C-130-2012.pdf
PDF · 128.72 KB
No categories available
16C/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu: V. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. O., Š. X, B.: XXX XX, občan SR, zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, Rázusova ul. č. 79, 977 01 Brezno proti žalovaným: I/ V. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. X., I. W. XXXX/X, XXX XX X., občan SR a II/ W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX X., V.. Q.. G. XXX/X, občan SR, obaja žalovaní zast. JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzatvorená dňa 26.05.2010 medzi darkyňou S. B., I.. XX.XX.XXXX a obdarovanými - žalovaným v I/ rade V.Á. B., I.. XX.XX.XXXX a žalovaným v II/ rade W. B., I.. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je darovanie bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X, v obytnom dome súp. č. XXX na parc. CKN XXXX v k.ú. Detva zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správa katastra Detva, pozostávajúci z troch obytných miestností s príslušenstvom a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 8280/594695, ktorej vklad bol povolený dňa 07.06.2010 pod O. XXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi darkyňou S. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. X., V.. Q.. G. XXX/X a obdarovanými: V. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. X., I. W. Č.. XXXX/X a W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. X., V.. Q.. G. XXX/X B. O. XXX/XXXX - XXX/XXXX zo dňa 26.05.2010 predmetom ktorej je darovanie bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X v obytnom dome súp. č. XXX na parcele C-KN XXXX v kat. úz. Detva, zapísaný na LV č. XXXX a pozostávajúci z troch obytných miestností s príslušenstvom a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 8280/594695 je voči žalobcovi neúčinná. V prípade úspechu žiadal priznať trovy konania.
Žalovaní v I. a II. rade žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výsluchom svedkyne S. B., I.. XX.XX.XXXX, ako aj oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:
Žalobca uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14C 144/2003 zo dňa 02.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co 343/2009-429 zo dňa 25.03.2010, ktorý sa stal
právoplatným dňa 29.04.2010 a vykonateľným dňa 03.05.2010 bola v uvedenom konaní navrhovateľkou S. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. X., V.. Q.. G.K. XXX/X (ktorého bola v tom čase ešte výlučnou vlastníčkou), bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 7.800,57 EUR, a to v dvoch splátkach po 3.900,28 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a druhú sumu vo výške 3.900,29 EUR do 300 dní od právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2010 a vykonateľnosť dňa 03.05.2010. S. B. však žalobcovi neuhradila pohľadávku, hoci, ako v priebehu konania o vyporiadanie BSM č.k. 14C 144/2003 na Okresnom súde Zvolen tak, ako aj v odvolacom konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici č.k. 16Co 343/2009 tvrdila, že má dostatok prostriedkov na vyrovnanie BSM žalobcovi a že je podnikateľkou s obratom niekoľko miliónov Sk ročne. Tvrdila, že má dostatočné finančné prostriedky uložené na tento účel na účte v peňažnom ústave. V uvedenom konaní o BSM bola zo strany právneho zástupcu opakovane (do zápisnice) súdu upozornená, že pokiaľ by previedla byt, ktorý vlastní a kde býva, na iného vlastníka, bude to považované zo strany veriteľa V. B. (Ž.) za jej úmyselný pokus zmariť jeho práva a výkon rozsudku a že bude takýto úkon rozporovať podľa § 42a Občianskeho zákonníka. S. B. ako dlžníčka aj v iných konaniach uviedla, že má exekútorom blokované účty (kde má dostatok finančných prostriedkov) a že nemôže preto vyrovnať svoj dlh voči žalobcovi. Svoju povinnosť zaplatiť prvú splátku nesplnila (hoci tvrdila, že má dostatok finančných prostriedkov na účte) a naopak, podala Dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý ho však uznesením 3Cdo 5/2011 zo dňa 19.04.2011 odmietol. Žalobca ako veriteľ a oprávnený, podal na vykonanie uvedených rozsudkov k vyrovnaniu BSM exekučný návrh a od júna 2010 prebieha bezúspešne exekučné konanie, nakoľko dlžníčka - S. B. využívala dostupné procesné prostriedky v exekučnom konaní č. Ex 124/2010 na exekútorskom úrade JUDr. Kašinského v Banskej Bystrici a oddialenie možnosti vydať exekučné príkazy, administratívnou chybou OS Zvolen pri doručovaní listín došlo k predĺženiu konania, nakoniec po možnosti začať konať zistil súdny exekútor, že dlžníka S. B. nemá potrebné finančné prostriedky na žiadnom svojom účte v peňažných ústavoch a že tvrdenia opaku v konaní na súde nehovorila súdu a žalobcovi pravdu. Zo spisu č. Ex 124/2010, ako aj listín zo Správy katastra nehnuteľností v Detve a obsahu LV č. XXXX pre kat. úz. X., žalobca ako veriteľ voči S. B. zistil, že hoci táto dlh neuhradila, ihneď po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odvolacom konaní k BSM č.k 16Co 343/2009 účelovo darovacou zmluvou O. XXX/XXXX, ktorá bola uzavretá dňa 26.05.2010 darovala svoj byt ( na úkor žalobcu). Návrh na vklad bol na Správu katastra Detva doručený a zaregistrovaný dňa 02.06.2010. Nakoľko išlo v zmysle § 31b ods. 3 katastrálneho zákona o urýchlené konanie o návrhu na vklad, kde bol účastníkmi konania zaplatený správny poplatok 265,50 EUR Správa katastra Detva rozhodla o návrhu na vklad do 15 dní od doručenia (t.j. 7.6.2010). Z obsahu listu Správy katastra Detva zo dňa 13.10.2010 a tiež z obsahu čiastočného výpisu zo dňa 30.04.2010 a úplného výpisu zo dňa 04.07.2012 - listu vlastníctva č. XXXX M. N. X., N. Ú. X., vyplýva, že byt č. XX na X. poschodí vchod č. X bol prevedený darovacou zmluvou O. XXX/XXXX - XXX/XXXX na žalovaného v I/ rade v spoluvlastníckom podiele 2/3-ín a na žalovaného v II/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina. V uvedenej bytovke žalovaný v I/ rade zakúpil ďalší byt č. XX, vchod č. X; X. poschodie, kúpnou zmluvou č. O. XX/XX - XXX/XXXX, a to zrejme z prostriedkov dlžníčky S. B.. Obdarovaný žalovaný v I/ a II/ rade sú deťmi dlžníčky S. B.. Obdarovaní žalovaní v I/ a II/ rade sú deťmi dlžníčky S. B.. Žalobu žalobca opieral o ustanovenie § 42a ods.1,2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v I/ rade uviedol, že s predmetnou žalobou nesúhlasí, pretože sa necíti v tomto smere nijako previnilý. Byt dostal od svojej mamy, ako aj brat - teda žalovaný v II/ rade, a to darom, keďže celý život nemala nijaké finančné prostriedky, čím by im mala ako pomôcť, tak im darovala ten byt, aby mali niečo do budúcnosti. Žalovaný v I/ rade ďalej uviedol, že sa nestaral do vecí, čo boli medzi rodičmi. Prvýkrát sa dozvedel, že bolo niečo ohľadom vyporiadania majetku medzi rodičmi až vtedy, keď dostal žalobu na súd v tomto konaní. Keď obdržal predvolanie na súd volal mame, pretože ona bola na dovolenke a pýtal sa jej, čo to má vlastne znamenať. Povedala mu, že to „poriešia“, keď ona príde domov, o čo sa má vlastne jednať. Nepamätal si, kedy bol tento byt prepísaný, vzhľadom na jeho starosti, ktoré má, možno to bolo pred 7-mi rokmi; podpisovali to doma, alebo nevie kde, ale nemali to vlastne kde inde podpísať. Uviedol, že si na to nepamätá. Návrh na vklad tejto darovacej zmluvy na kataster dávala matka
- pravdepodobne, nato si tiež nepamätá. Veľmi sa s mamou nezdržiava, pretože len príde, niečo podpíše a ide za svojimi povinnosťami. Uviedol, že môže byť, že v čase podpisovania predmetnej darovacej zmluvy mal vo vlastníctve iný byt, alebo iné byty; nepamätá si však roky, kedy čo kupoval. Čo sa týka finančných vecí, účtovníctva, do tohto sa nevyzná, môže byť, že matka mala dispozičné právo k jeho účtu. Byt im darovala matka do budúcnosti, aby mali nejaký štart do budúcnosti; keďže ona nemala nijaké finančné prostriedky. Mama hlavne dávala tento byt bratovi, teda žalovanému v II/ rade a sestre,
oni dvaja boli však v tom období problémoví, aj so sestrou, preto tam dala žalovaného v I/ rade ako takú zábezpeku, aby oni ten byt nejako nepredali, alebo nezničili. V súčasnosti ich sestra býva stále s ich matkou v byte.
Žalovaný v II/ rade uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou a žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Predmetný byt prepísala mama na nich z dôvodu, že od jeho 17-tich rokov sa stará o nich, o deti a vlastne otec im od tých jeho 17-tich rokov nepomáha vôbec. Vlastne 12 rokov ho nevidel a mama prepísala ten byt za účelom, nech majú aspoň niečo do života. Na sestru nepísala mama tento byt, pretože vtedy nebola ešte sestra plnoletá. Od svojich 18-tich rokov pracuje žalovaný v II/ rade v Čechách a dochádza domov; z kalendárneho roka bol 3 roka mimo domu - mimo Slovenska, tak sa vlastne nemal toto odkiaľ dozvedieť a mama ich nechcela s tým zaťažovať, čo majú medzi sebou s otcom. Nevedel o tom v čase, keď mama prepisovala na nich byt, že má vyplatiť otca v zmysle rozhodnutia súdu. Dozvedel sa to nedávno, keď mali prísť sem na súd a on nemohol prísť, lebo mali ísť do zahraničia. Vtedy sa pýtal matky, že načo má ísť na súd. Vtedy sa to vlastne dozvedel, že majú majetkovo-právne vysporiadanie, a to jeho mama a žalobca, ktoré nie je dokonca dotiahnuté, preto sa aj zúčastnil tohto pojednávania, keďže chce, aby sa to „ujednalo“, lebo mama má s tým starosti a trápenie. V čase, keď im bol byt darovaný, tak bývali celá rodina, a to mama, on a sestra v spoločnej domácnosti v tom byte, ktorý im bol darovaný. Každý rok na jarnú a jesennú sezónu chodí žalovaný v II/ rade na brigádu do zahraničia. V apríli 2010 odchádzal do Nemecka za prácou a v júni 2010 sa vracal z Nemecka naspäť. To bola jarná brigáda. Medzi tým mal nejaké brigády, keď ho brat zobral do zahraničia. Jesenná brigáda začína v októbri 2010 dokonca novembra 2010. Pokiaľ podpisoval darovaciu zmluvu v máji 2010, zrejme bol vtedy doma, lebo brigády závisia od počasia. Presne nevedel uviesť, kedy bol v tom čase v Nemecku, a kedy na území SR. V roku 2003 bol určite v Čechách. Chodil tam na sezónne práce, tiež na 2-3 mesiace v kuse. Vedel, že niečo rodičia majú medzi sebou, niečo prejednávajú na súde od roku 2003, konkrétne však nevedel čo. Každý má svoje starosti a mama ich tým nechcela zaťažovať, keďže je to problém medzi mamou a otcom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či mal byť vypočutý ako svedok v konaní o vyporiadanie BSM, teraz je na súde prvýkrát. Podnet na daňový úrad v roku 2000, alebo 2001 na žalobcu podal jeho brat, teda žalovaný v I/ rade, a to na základe toho, že skončil strednú školu a chcel si robiť nadstavbu a ich finančná situácia bola veľmi zlá a keďže im otec neprispieval na výživu, teda žalovaný, tak sa museli starať o seba ako vedeli a brat, pretože čakal, že otec, teda žalobca bude aspoň niečo prispievať, podal podnet na túto kontrolu. Žalovaný v II/ rade tento podnet vôbec nedal, dal ho iba jeho brat, teda žalovaný v I/ rade. Mama na neho prepísala práve v máji 2010 tento byt, pretože v tomto roku mal žalovaný v II/ rade priateľku s ktorou plánovali budúcnosť. Táto známosť v tom čase trvala už vyše roka s tým, že sa chceli osamostatniť a správanie jeho sestry bolo veľmi vážne v tom období, pričom ani dodnes sa nevie ešte riadne správať tak sa mama rozhodla, že prepíše ten byt na nich s bratom s tým, že tak potrestá sestru, aby si uvedomila skutočnosť s tým, že v byte bude bývať žalovaný v II/ rade s jeho priateľkou. Po prepise bývala mama ešte istý čas v byte. Odsťahovala sa pred dvoma rokmi spolu so sestrou a v tomto byte býva on spolu s priateľkou, pričom v byte bývali aj vtedy s priateľkou, keď tam bývala mama a byt nebol prepísaný. Teraz v byte býva on a jeho priateľka. V byte sestra má stále právo bývať, žalovaný v II/ rade jej to neodpiera s tým, že potom, ako sa bude chcieť sestra osamostatniť sa zo sestrou dohodli, že jej vyplatí časť bytu. Mama sa odsťahovala na „káblovú televíziu“, kde jej prerobili dvojizbový byt a keďže musí pracovať od rána do večera, nevyhovovalo jej to hlavne v zime, aby cestovala po tme domov, tak sa rozhodla bývať v tej budove „káblovej televízie“, kde býva doteraz, aj so sestrou. Má tam zariadený byt, ktorý má v prenájme. Vzdialenosť medzi bytom, ktorý je predmetom sporu a bytom, kde býva teraz matka s dcérou je približne 500 metrov. Asi pred polrokom sa im mama zdôverila s tým, že vyšiel rozsudok na základe ktorého má mama zaplatiť žalobcovi, teda otcovi 8.000,- EUR. Mama sa im zdôverila s tým až teraz preto, pretože to neuniesla sama. So svojou rodinou býva na I. W. O. X. Č..XXXX/X, kde si kúpil trojizbový byt, na čo si zobral úver a byt je písaný na neho, teda na žalovaného v I/ rade. V druhom byte bývajú susedia K., ktorý byt má písaný žalovaný v I/ rade na seba, pričom v byte naďalej bývajú K.. Byt, na ktorý si zobral žalovaný v I/ rade úver a bývajú v ňom na námestí kúpil približne pred 4-5 rokmi, ale skôr pred 5-mi rokmi. Žalovaný v I/ rade, teda jeho brat je výlučným vlastníkom dvoch bytov a 2/3-ín bytu, ktorý je predmetom sporu. V byte, v ktorom býva žalovaný v II/ rade a ktorý je predmetom sporu rozhoduje on sám, pretože tam býva s priateľkou a investoval do tohto bytu, do „prerábky“, veľa peňazí. 2/3-iny sa napísali na brata preto, lebo 1/3-ina je sestrina s tým, že jej potom žalovaný v II/ rade vyplatí tú 1/3-inu. Žalovaný v I/ rade prepíše na neho tento byt, pretože žalovaný v II/ rade do neho investuje. Majú to už dohodnuté, avšak nevie presne uviesť, kedy prepíše tento byt na neho, do jeho výlučného vlastníctva.
Svedkyňa S. B., I.. XX.XX.XXXX uviedla, že žalobca je jej bývalý manžel a žalovaný v I/ a II/ rade sú ich spoloční synovia so žalobcom. Uviedla, že ani na jedného z nich, teda na účastníkov konania sa nehnevá, avšak nerozumie tomu, ako môže žalobca, otec, zanevrieť na všetky tri svoje deti, teda žalovaných v I/ a II/ rade a dcéru, ktorá je už plnoletá a volá sa F. B. a bude mať 19. rokov. Viackrát na tunajšom súde tvrdila, pretože mala veľké problémy s dcérou F. a chcela, aby bola zverená žalobcovi, teda jej otcovi v konaní 5P 199/2010, pričom v tomto konaní chcela zmenu, pretože v rozvodovom konaní bola dcéra zverená jej do opatery. V konaní 5P chcela zmenu rozhodnutia v predchádzajúcom rozvodovom konaní s tým, aby dcéra bola zverená otcovi, teda žalobcovi. Žalobca však podal vyjadrenie voči tomuto návrhu a svedkyňa si povedala, že to nemá význam, keď dcéru nechce, tak potom zobrala návrh na zmenu rozhodnutia späť. Jedná sa o vyjadrenie zo dňa 21.06.2010, ktoré písal žalobca ako otec maloletej. Vtedy platil žalobca, ako otec maloletej 50,- EUR výživné, čo nie je nič, pretože maloletá je stredoškoláčka, tak potom dala návrh na zvýšenie výživného, kde zaujímalo súd v 1/ rade, ako ona ide vyplatiť žalobcu z bytu a nie to konanie ohľadom zvýšenia na maloletú dcéru. Vtedy sa rozhodli s chlapcami, žalovaní v I/ a II/ rade, že im daruje byt a ona z bytu odchádza. Z bytu aj odišla s tým, či to nebude mať vplyv nato, že si maloletá v podstate uvedomí, že nebude mať nič, pretože otec - žalobca im nič nedal, všetko im zobral; s maloletou mal strašné nervy a strašné problémy a chcela, aby si uvedomila, čo sa deje, avšak mala podmienku s chlapcami, čo si povedali so žalovanými v I/ a II/ rade, že ak začne sekať dobrotu s tým, že keď skončí školu, tak jedna 1/3-ina bytu bude prepísaná aj na ňu. Na žalovaného v I/ rade previedla 2/3-iny bytu a na žalovaného v II/ rade 1/3-inu. Tú 1/3-inu maloletej F. v tom čase mal V. s tým, že žalovaný v II/ rade komplet zrekonštruoval predmetný byt, dal už do toho asi 15.000,- EUR potom, ako ho prepísala. Svedkyňa chodila do podnájmu v X., I. U.. E. XX, kde býva v 2-izbovom byte s dcérou F., pretože byt, ktorý je predmetom sporu je stále neobývateľný, stále sa ešte prerába. Žalovaný v I/ rade má svoj vlastný byt, ktorý si kúpil. Vedľa tohto bytu sa nachádza byt, ktorý patrí ich bývalým susedom K., ktorí sa ocitli v takej situácii, že im hrozila dražba, pričom žalovaný v I/ rade požičal ich synovi I. K. finančné prostriedky, aby mohol vyplatiť nedoplatok na družstve za byt. Svedkyňa sa bála o tie peniaze, ktoré syn platil, resp. požičal K., pretože situácia u K. bola zlá, požívajú alkoholické nápoje. Tým pádom povedala žalovanému v I/ rade, že môže si požičať tie peniaze, ale aby si zabezpečil finančné prostriedky s tým, že K. prepíšu za tie peniaze na neho byt, že keď mu oni vrátia tie peniaze, tak on prepíše na nich späť ten byt. Byt je dodnes písaný na žalovaného v I/ rade. V tom byte bývajú dodnes K. a synovi nevrátili nič z tých 10.000,- EUR. Bol problém pre svedkyňu vybaviť do života 3 deti s tým, že žalobca im nič nedal do života. Svedkyňa je už 3 roky na tabletkách, lebo mala veľké problémy s maloletou dcérou. Od roku 2008 je už svedkyňa na Slovensku, v Čechách nepodniká. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, okrem tohto bytu, čo mala a ktorý previedla darovacou zmluvou na synov, teda žalovaných v I/ a II/ rade. Nemá žiadne finančné úspory, má iba stavebné sporenie, kde môže byť „všeho-všudy“ 1.000,- EUR. Uviedla, že ona nemá z čoho vyplatiť žalobcu v zmysle vyporiadaného BSM. V roku 2008 už úplne ukončila činnosť v Čechách a na Slovensku má vedený účet v SLSP, jedná sa asi o sporožírový účet. Na tomto sporožírovom účte má 18,- EUR. Tu na Slovensku teraz podniká, robí pre jednu firmu HOMAYER TV, s.r.o., čo je káblová televízia a ona pre nich robí ekonómku a dostáva za to 250,- EUR netto. 226,- EUR platí za podnájom. Obaja synovia, teda žalovaní v I/ a II/ rade podnikajú, ona im robí účtovníctvo, pričom jeden syn, a to žalovaný v I/ rade jej dáva 50,- EUR a syn Ján jej dáva 200,- EUR. Mladší syn W. sadí v Nemecku stromčeky, chodí do lesa, pričom živnosť má založenú tu na Slovensku a v Nemecku má na to povolenie. Žalovaný v I/ rade má hotelovú školu, robí v gastronómii, chodí tam vlastne na „festy“. Tu na Slovensku má ešte školské bufety. Obaja synovia vedeli o tom, keď prišiel rozsudok v konaní 14C 144/2003, keď svedkyňa dávala Dovolanie na Najvyšší súd SR, že oni nemajú nárok na peniaze, čo mali, ale majú „jeho“ vyplatiť, teda svedkyňa má žalobcu vyplatiť. Ďalej svedkyňa uviedla, že 26.04.2013 poštou posielala na tunajší súd obnovu konania v konaní 14C 144/2003. Uviedla, že ju mrzí, že žalobca sa správa k svojim trom deťom tak, že sa o nich vôbec nezaujíma a správa sa k nim ako k cudzím, stará sa o dva cudzie „pankharty“ s tým, že má ešte jednu dcéru s terajšou priateľkou, ktorá má minimálne desaťkrát toľko toho, ako jeho vlastná dcéra F., pokiaľ sa týka majetku. Ďalej uviedla, že si bola vedomá povinnosti vyplývajúcej jej z rozsudku Okresného súdu Zvolen, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, v konaní o vyporiadanie BSM, že má vyplatiť žalobcu, avšak v zákonnej lehote podala dovolanie. Vie o to tom, že v súdnom konaní 14C 144/2003 jej právny zástupca žalobcu povedal, že nesmie previesť byt, ale jej právny zástupca povedal, že nakoľko je výlučnou vlastníčkou daného bytu, môže s bytom robiť čo chce. Toto si pamätá dodnes. Nespomína si, žeby jej právny zástupca žalobcu vtedy povedal, že v opačnom prípade podanú žalobu o neúčinnosť právneho úkonu. V byte, ktorý je predmetom sporu sa svedkyňa nezdržiava od februára 2012. Býva na adrese: E. XX, XXX XX X..
Zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k. 14C 144/2003 súd zistil, že pod uvedenou spisovou značkou sa viedlo konanie o vyporiadanie BSM medzi navrhovateľou S. B., I.. XX.XX.XXXX F. V. B., I.. XX.XX.XXXX. Uvedený návrh podala na tunajší súd navrhovateľka S. B., X. XX.XX.XXXX. O uvedenom návrhu súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14C 144/2003-390 zo dňa 02.07.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 29.04.2010, pričom súd rozhodol tak, že z majetku patriaceho do BSM navrhovateľky a odporcu súd do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hodnotu členského podielu v bytovom družstve (týka sa pôvodne družstevného bytu č. XX v bytovom dome, č. súp. XXX, č. orientačné X, ulica G., X.) v cene 14.937,26 EUR, obývaciu stenu, televízor Orava, stolík pod televízor, gaučovú súpravu, vežu Sony, luster „z kryštálikov“, náhradu za kuchynské dvierka (pôvodné), náhradu za chladničku, mrazničku, mikrovlnnú rúru, práčku, náhradu za plynový sporák, náhradu za digestor, laminátové podlahy, skriňovú zostavu I/, skriňovú zostavu II/, zariadenie kúpeľne (vaňu, umývadlo, zrkadlo, poličku, dve mištičky, WC misu, obklad kúpeľne a WC), žalúzie, vchodové dvere, interiérové bytové dvere, 5 ks detskú izbu I/, (stenu, stolík pod počítač, počítač, tlačiareň, rozťahovacie kreslá 2 ks), detskú izbu II/ (stenu, stolík, posteľ), spolu v cene 663,88 EUR, teda majetok v celkovej cene 15.601,14 EUR. Druhým výrokom súd uvedeným rozsudkom rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 7.800,57 EUR do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd rozhodol o trovách konania uvedeným rozhodnutím. Voči uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý o odvolaní rozhodol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k 16Co 343/2009-429 dňa 25.03.2010 tak, že rozsudok Okresného súdu vo výroku o prikázaní veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov do výlučného vlastníctva navrhovateľky potvrdil. Výrok rozsudku Okresného súdu o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na vyrovnanie 7.800,57 EUR do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia zmenil tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie 7.800,57 EUR v dvoch splátkach, a to v sume 3.900,28 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú v sume 3.900,29 EUR do 300 dní od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Uvedené rozhodnutie bolo doručené S. B. dňa 29.04.2010. V spise sa okrem iného nachádza na čl. 434 splnomocnenie zo dňa 26.05.2010, ktorým S. B., I.. XX.XX.XXXX splnomocnila syna W. B., I.. XX.XX.XXXX na prevzatie kópie rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C 144/2003. Z úradného záznamu na čl. 343 súd zistil, že za poplatok - kolok 1,50 EUR bol doručený rozsudok I. stupňa z čl.390 spisu, splnomocnencovi - W. B., I.. XX.XX.XXXX, pričom uvedené prevzatie je zaevidované v evidenčnej knihe Okresného súdu Zvolen pod por. č. 125 dňa 26.05.2010.
Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správa katastra Detva, O. XXX/XXXX súd zistil, že dňa 02.06.2010 o 10,45 hod. pod č.k. O. XXX/XX bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, kde ako navrhovateľka - darkyňa vystupovala S. B., I.. XX.XX.XXXX a ako prvý obdarovaný V. B., I.. XX.XX.XXXX a druhý obdarovaný W. B., I.. XX.XX.XXXX. Z pripojenej darovacej zmluvy v uvedenom spise súd zistil, že táto bola uzatvorená v zmysle § 628 a nasledujúce Občianskeho zákonníka medzi zmluvnými stranami, a to darcom - S. B., I.. XX.XX.XXXX a obdarovanými V. B., I.. XX.XX.XXXX, ako obdarovaným v I/ rade a W. B., I.. XX.XX.XXXX, ako obdarovaným v II/ rade. Uvedená darovacia zmluva bola datovaná dňom 26.05.2010, pričom B. S. B. bol overený na Meste Detva dňa 28.05.2010. Predmetom darovacej zmluvy bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve darcu, byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod X, obytného domu na ulici V.. Q.. G., M.. Č.. XXX, postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. 1XXX, nachádzajúceho sa v kat. území X., na Správe katastra X., zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/1. Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 8280/594695 nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., na správe N. X., zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/1. Správa katastra Detva vydala rozhodnutie pod č. vkladu O. XXX/XX dňa 07.06.2010, ktorým podľa ustanovenia § 31 ods.3 katastrálneho zákona povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., byt č. XX, číslo vchodu X, X. poschodie, súpisné číslo stavby XXX, na pozemku registra C-KN 3897 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8280/594695 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech V. B., I.. XX.XX.XXXX F. W. B., I.. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy uzavretej 28.05.2010.
Podľa § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods.3 písm. a/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14C 144/2003 zo dňa 02.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 16Co 343/2009-429 zo dňa 25.03.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 29.04.2010 bola S. B., I.. XX.XX.XXXX, ktorá v tomto konaní bola vypočutá ako svedkyňa, zaviazaná k povinnosti vyplatiť V. B., I.. XX.XX.XXXX - žalobcu sumou 7.800,57 EUR, a to v dvoch splátkach, v sume 3.900,28 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú splátku v sume 3900,29 EUR do 300 dní od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok z titulu vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedenú sumu však ako dlžníčka žalobcovi neuhradila, a to ani čiastočne. Vyššie uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 29.04.2010 a vykonateľným dňa 03.05.2010, pričom svedkyňa S. B., I.. XX.XX.XXXX následne dňa 26.05.2010 darovala svoj byt žalovaným v I/ a II/ rade, ktorí sú synovia žalobcu a svedkyni S. B., I.. XX.XX.XXXX. Uvedená darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 26.05.2010 medzi S. B., I.. XX.XX.XXXX, ako darcom a obdarovanými, a to žalovaným v I/ rade a žalovaným v II/ rade. Návrh na vklad bol na Správu katastra Detva doručený a zaregistrovaný dňa 02.06.2010, pričom Správa katastra X. rozhodla o vklade tak, že vklad povolila dňa 07.06.2010 rozhodnutím O. XXX/XX. Žalobca má teda voči svedkyni S. B., I.. XX.XX.XXXX právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré je vyššie uvedené. V rámci exekučného konania, ako mal súd v konaní preukázané, súdny exekútor JUDr. Kašinský pod sp.zn. Ex 124/2010 doposiaľ nevymohol od svedkyni S. B. uvedené finančné prostriedky, ktoré svedkyňa dobrovoľne žalobcovi v zmysle uvedeného súdneho rozhodnutia neuhradila. Samotná svedkyňa S. B., ktorá bola v tomto konaní vypočutá uviedla, že nemá finančné prostriedky nato, aby vyplatila žalobcu uvedenou finančnou sumou v zmysle uvedeného súdneho rozhodnutia. Súd mal teda v konaní preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, pretože ako veriteľ bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, pričom súdu preukázal, že má voči dlžníkovi
- S. B., vymáhateľnú pohľadávku v zmysle súdneho rozhodnutia. Žalovaní v I/ a II/ rade sú pasívne legitimovaní v predmetnom konaní, pretože mali z odporovateľného právneho úkonu prospech. Žalovaní v I/ a II/ rade sú, ako je už vyššie uvedené synmi žalobcu a svedkyni S. B., teda sú blízkymi osobami v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, tak vo vzťahu k žalobcovi, ako aj vo vzťahu k dlžníčke S. B.. V danom prípade úmysel ukrátiť veriteľa (žalobcu) sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami a ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť s tým, že nevedeli o úmysle svojej matky S. B., ukrátiť veriteľa dlžníka a rozhodnutie v zmysle ktorého bola S. B. zaviazaná k povinnosti vyplatiť žalobcu sumou 7.800,57 EUR, nepoznali a nemali o ňom vedomosť. Dôkazné bremeno teda s poukazom na ust. § 42a ods.3 Občianskeho zákonníka v danom prípade zaťažovalo žalovaných a bolo teda povinnosťou žalovaných preukázať súdu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V danom prípade mali teda žalovaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. Podľa názoru súdu však dôkazné bremeno žalovaní v uvedenom konaní neuniesli, pretože súdu hodnoverným spôsobom nepreukázali tú skutočnosť, že nevedeli o tom, že ich matka S. B., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa má úmysel ukrátiť veriteľa - žalobcu. Žalovaní zhodne v konaní tvrdili, že nevedeli o rozhodnutí OS Zvolen 14C 144/2003 zo dňa 02.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16Co/343/2009, z ktorého vyplýva povinnosť ich matky vyplatiť žalobcu a že sa o uvedenom rozhodnutí a o skutočnosti, že ich matka dlží žalobcovi finančné prostriedky, dozvedeli až nedávno, keď sa dozvedeli o uvedenom súdnom spore. V tomto smere, ako je už vyššie uvedené, neuniesli dôkazné bremeno a hodnoverným spôsobom túto skutočnosť súdu nepreukázali. Naviac žalovaný v II/ rade nehovoril pravdu, keď tvrdil, že nemal vedomosť o uvedenom rozhodnutí, nakoľko ako súd zistil zo spisu 14C 144/2003 bol osobne prevziať
za matku - svedkyňu S. B., kópiu rozsudku OS Zvolen č.k. 14C 144/2003 na základe splnomocnenia od S. B. zo dňa 26.05.2010, o čom je v uvedenom spise uvedený záznam. Takže tvrdenie žalovaného v II/ rade o tom, že nevedel o tom, že matka má vyplatiť žalobcu finančnou sumou, nie je pravdivé a v tomto smere teda žalovaný v II/ rade nehovoril pravdu. Taktiež podľa názoru súdu žalovaný v I/ rade vedel o tejto skutočnosti a jeho tvrdenie o tom, že o tom nevedel považoval súd za účelové.
V rámci konania súd skúmal aj tú skutočnosť, či k právnemu úkonu, ktorému žalobca odporoval, došlo v posledných v posledných troch rokoch, nakoľko sa jedná o prekluzívnu lehotu a na ktorú skutočnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Uvedená lehota v danom prípade bola dodržaná, k úkonu došlo dňa 26.05.2010, pričom žalobu žalobca podal na tunajší súd dňa 16.07.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods.3 O.s.p.
Podľa § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).