Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R., s.r.o., so sídlom v K.,

zastúpený JUDr. Ľ. H., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ O., H., 2/ O., so sídlom v P.,

obaja zastúpení JUDr. E. V., advokátom vo Z., o 14.993,29 Eur, vedenej na Okresnom súde

Zvolen pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. októbra 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 5. októbra 2009 sp. zn. v potvrdzujúcej časti vo výroku trov konania

ţalovaného 2/ a uznesenie Okresného súdu Zvolen z 15. júla 2009 č.k. -163

vo výroku o povinnosti ţalobcu nahradiť ţalovanému 2/ trovy konania z r u š u j e

a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 15. júla 2009 č.k. -163 na základe

späťvzatia ţaloby ţalobcom zastavil konanie voči ţalovanému 1/ v časti týkajúcej sa sumy

5 444,93 Eur a v celom rozsahu voči ţalovanému 2/. Ţalobcovi podľa

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 3 115,02 Eur na účet

jeho právneho zástupcu do 3 dní. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ţe ţalobca vzal

návrh voči ţalovanému 2/ v celom rozsahu späť a keďţe nejde o prípad podľa § 146 ods. 2

veta druhá , z procesného hľadiska platí, ţe ţalobca zavinil zastavenie konania v tejto

časti a preto je povinný nahradiť ţalovanému trovy konania v uvedenej výške pozostávajúcej

z nutných trov právneho zastúpenia advokátom. Výpočet trov konania odôvodnil ustanovením

a, a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb účinnej od 1. januára 2005 (ďalej len „vyhláška“), kde

hodnota jedného úkonu je 320,32 Eur, a náhrada patrí za 3 úkony právnej sluţby - prevzatie

2

a príprava zastúpenia 1. augusta 2008 - 2x, podanie vo veci samej - návrh na mimosúdne

vyrovnanie 25. augusta a 21. októbra 2008 - 3x á 320,32 Eur, paušál - 3x 6,31 Eur, 19% DPH

z odmeny 326,63 Eur (320,32 Eur + 6,31 Eur), vyjadrenie k návrhu 3. apríla 2009, vyjadrenie

vo veci samej s návrhom na dokazovanie 28. apríla 2009, podanie vo veci samej - výzva

na poskytnutie údajov 28. apríla 2009, účasť na pojednávaní 13. mája 2009 a 5. júna 2009,

podanie vo veci samej - návrhy na dokazovanie 14. mája 2009 a 29. mája 2009, paušál

7 x 6,96 Eur, 19% DPH z odmeny 2 290,89 Eur (7 x 320,32 Eur + 7 x 6,95 Eur), spolu

vo výške 3 115,02 Eur.

Výrok uvedeného uznesenia o náhrade trov konania napadol odvolaním ţalobca.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 5. októbra 2009 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ţalovaného 2/

potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením. Poukázal na § 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky, podľa ktorého odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí aj

za písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúcej sa veci samej

a vo všetkých prípadoch, ktoré ţalobca namieta (25. augusta 2008, 21. októbra 2008

a 24. apríla 2009) išlo o písomné podania, ktoré sa týkali veci samej bez ohľadu na to ako boli

bliţšie označované alebo aký spôsob ukončenia sporu by z nich vyplýval. Na dôvaţok

uviedol, ţe treba prisvedčiť odvolateľovi, ţe podľa ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky,

základná sadzba tarifnej odmeny sa zníţi o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. Z citovaného ustanovenia však nevyplýva, ţe odmena sa zníţi aj

vtedy, keď jeden a ten istý advokát zastupuje dve osoby, ktoré sú síce na rovnakej procesnej

strane, ale ich právny vzťah k predmetu konania nie je rovnaký. Zníţenie tarifnej odmeny

v zákonom upravenom prípade sa týka prípadov zastupovania viacerých účastníkov, ktorí

tvoria napr. solidárne spoločenstvo.

Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho aj

prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov konania. Ţiadal napadnuté rozhodnutia

v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen (§ 243i ods. 2

v spojení s veta prvá ). Namietal, ţe oba súdy vec nesprávne právne

posúdili ( ), lebo pri výpočte odmeny advokáta neaplikovali

ods. 3 vyhlášky, podľa ktorej sa základná sadzba tarifnej odmeny zníţi o 20%, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Uviedol, ţe právny zástupca

3

ţalovaných uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za úkony, ktoré vykonal pred podaním

návrhu a len v mene ţalovaného 1/ v dňoch 25. augusta 2008 a 21. októbra 2008 a tieţ úkon

29. mája 2009 bol vykonaný len v mene ţalovaného 1/. Naviac uplatnil ďalšie úkony, obsah

ktorých nie je moţné hodnotiť za úkony právnej sluţby, za ktoré patrí advokátovi odmena

podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, pričom ďalšie úkony vykonával v mene oboch spoločne

zastúpených. Odôvodnenie oboch rozhodnutí povaţuje za nepreskúmateľné pre nedostatok

odôvodnenia, z akého dôvodu súd priznal právnemu zástupcovi plnú náhradu za ním

vyčíslené úkony a zároveň nezohľadnil skutočnosť, ţe úkony boli vykonávané spoločne

v mene oboch ţalovaných. Výklad odvolacieho súdu v tomto smere povaţuje za tendenčný,

pretoţe charakter spoločne zastúpených osôb, u ktorých k zníţeniu prichádza, zákonodarca

neupravuje, a ani z gramatického výkladu tohto ustanovenia nevyplýva, ţe v prípade

zastúpenia viacerých účastníkov pre aplikáciu zníţenia základnej tarifnej odmeny sa pristúpi

len v prípade, ak títo účastníci tvoria tzv. solidárne spoločenstvo. Ak by tomu tak bolo, znenie

právnej úpravy by takýto prípad obsahovalo a upravovalo. Konajúce súdy vec nesprávne

právne posúdili, keď na zistený skutkový stav aplikovali síce správny právny predpis, avšak

tento nesprávne vyloţili. Týmito uzneseniami bol porušený zákon a rozhodnutia tak zasahujú

do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, ktorých ochranu nie je moţné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, ţe

sa v plnom rozsahu stotoţňuje s jeho právnymi i skutkovými dôvodmi.

Ţalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, ţe v konaní na strane ţalovaných ide o úplne

nezávislé a odlišné subjekty, ktorých práva a povinnosti sa vôbec v ničom neprekrývajú.

Právny zástupca na účelné uplatnenie a obranu práva zastupoval kaţdého účastníka z iného

právneho dôvodu ale listy a podania nevyhotovoval dvojmo alebo duplicitne, lebo boli

v interakcii. Podaniami pred konaním sa snaţil právny zástupca predísť sporu a počas konania

ukončiť konanie voči obom a všetky úkony ktoré boli uplatnené na ochranu ţalovaného 2/

povaţoval za opodstatnené bez ohľadu na to, či v podaní boli spomínaní obaja účastníci alebo

len jeden. V spore nešlo o jednotný základ a preto správne mali byť podané dve ţaloby.

Právny zástupca uviedol, ţe sa nepovaţuje za spoločného zástupcu účastníkov, lebo jeden má

s vecou spoločné všetko a druhý nič. V danom prípade ide iba o trovy uplatnené za účastníka,

ktorý uţ bol v spore úspešný a tento pre neho skončil, preto nemôţe dôjsť k započítaniu

s trovami účastníka za úkony ktoré boli vykonané v záujme iného účastníka, voči ktorému

4

spor ešte trvá. O názoroch na krátenie trov bude ochotný polemizovať po tom, keď spor bude

platne rozhodnutý voči obom účastníkom, v tomto štádiu je to vylúčené. V prípade

zamietnutia mimoriadneho dovolania si uplatňuje trovy právneho zastúpenia za oboch

účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

( ) na základe podnetu ţalobcu ( a ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal

napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej

veci neboli tieto procesné vady konania mimoriadnym dovolateľom namietané a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

v otázke priznanej výšky náhrady trov konania. Dovolací súd preto skúmal v dovolacom

konaní vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len z hľadiska tohto uplatneného dôvodu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu a najmä z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, ţe

ţalovanému 2/ bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia.

5

Spôsob určenia a výšku odmeny advokáta ako aj náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu

za stratu času upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov.

Podľa vety prvej , trovy konania určí súd podľa sadzobníka a podľa

zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne sluţby poskytované advokátom

rozumie aj , v prejednávanej veci potom bolo potrebné vychádzať

zo znenia účinného do 31. mája 2009, pretoţe konanie začalo dňom 26. februára 2009, kedy

bola ţaloba osobne podaná na Okresnom súde Zvolen.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky v takom znení, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví

podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej

sluţby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, základná sadzba tarifnej odmeny sa môţe zníţiť alebo

zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

Z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva, ţe ak nie je ustanovené inak, určuje sa

základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby stanoveným výpočtom

v závislosti od tarifnej hodnoty (por. bliţšie toto ustanovenie vyhlášky).

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak nie je ustanovené inak, povaţuje sa za tarifnú hodnotu

výška peňaţného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna sluţba týka, určená

pri začatí poskytovania právnej sluţby; za cenu práva sa povaţuje aj hodnota pohľadávky

a hodnota záväzku.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníţi o 20%, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Dovolací súd zistil, ţe okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vzniknutých

advokátovi pri zastupovaní ţalovaného 2/ vychádzal z ustanovenia „§ 10 ods. 1 a/, c/ a d/

6

vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb účinnej od 01.01.2005“. Takéto ustanovenie však predmetná vyhláška

neobsahuje a nikdy neobsahovala, teda súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z neexistujúcej

právnej úpravy.

Okrem toho dovolací súd je zhodného názoru ako generálny prokurátor, ţe v danom

prípade tarifná odmena za zastupovanie ţalovaného 2/ mala byť určená podľa § 10 ods. 1

vyhlášky a v spojení s jej § 13 ods. 3 mala byť jej sadzba zníţená o 20%, pretoţe v konaní

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, pričom bolo potrebné aplikovať

ustanovenia vyhlášky v znení platnom do 31. mája 2009.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe vyhláška v § 13

ods. 3 ţiadnym spôsobom neupravuje charakter spoločne zastupovaných osôb pri ktorých

dochádza k zníţeniu tarifnej odmeny a zo ţiadneho výkladu tohto ustanovenia nemoţno

vyvodiť, ţe na určitý okruh účastníkov sa toto ustanovenie nevzťahuje. Súdy oboch stupňov

preto nepostupovali správne, keď pri stanovení výšky tarifnej odmeny za zastupovanie

ţalovaného 2/ nepostupovali podľa § 13 ods. 3 vyhlášky.

Rovnako sa dovolací súd stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe súdnym

rozhodnutím bola ţalovanému 2/ priznaná aj náhrada trov právneho zastúpenia za úkony,

ktoré boli advokátom vykonané pred podaním návrhu na začatie konania na súd, t.j.

pred 26. februárom 2009, pričom za tieto úkony mu náhrada trov konania nemala byť

priznaná.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov

včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,

odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní

jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaloţené v rámci

konkrétneho súdneho konania. Za trovy konania sa povaţujú len tie výdavky, ktoré vznikli

od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania,

7

ale ich vynaloţenie bezprostredne súvisí s konaním. Za takýto úkon je moţné povaţovať

odmenu advokáta za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie ţalobného návrhu. Za trovy

konania sa však nepovaţujú výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania, napr. pri pokuse

o mimosúdne vyriešenie sporu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaloţených trov konania sa posudzuje vţdy ad hoc. Táto zásada platí aj pri

aplikácii vety prvej , podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe

konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa priznal ţalovanému 2/ náhradu trov

konania tak, ako ich právny zástupca ţalovaného uplatnil v písomnom podaní z 8. júna 2009

(por. č.l. 157-158) a to nielen bez ohľadu na to, kedy bol úkon vykonaný (por. vyššie

uvedené). Súd totiţ pri rozhodovaní o trovách konania nevenoval ţiadnu pozornosť ani otázke

opodstatnenosti účtovania jednotlivých úkonov, t.j., či ten-ktorý úkon bol účelným

pre uplatnenie alebo bránenie práva účastníka konania. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého

stupňa totiţ vyplýva, ţe súd doslovne opísal úkony obsiahnuté vo vyčíslení trov konania

predloţené právnym zástupcom bez toho, aby ich účelnosť posúdil.

vo svojom uvádza úkony právnej sluţby, za ktoré

advokátovi prináleţí odmena. Neznamená to však, ţe táto odmena patrí advokátovi za

ktorýkoľvek takýto úkon, ale len za úkon účelne vykonaný v rámci konania. Za účelne

uplatnený úkon v konaní nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať opakované návrhy

na vykonanie dokazovania, ani opakované vyjadrovania sa k ţalobe, pretoţe účastník konania

je povinný po doručení návrhu ţaloby vyjadriť sa k nej v plnom rozsahu kvalifikovane,

a ďalšie opomenuté skutočnosti uvádzané v ďalších podaniach nie je moţné povaţovať

za účelne vykonaný úkon právnej pomoci. Bolo tak potrebné aj v tomto smere prisvedčiť

námietke generálneho prokurátora, ktorý namietal, ţe súd priznal náhradu trov právneho

zastúpenia ţalovanému 2/ aj za úkony, za ktoré odmena podľa § 14 vyhlášky neprináleţí.

Generálny prokurátor preto opodstatnene namietal, ţe rozhodnutia oboch súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd

8

Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu a tieţ súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2

v spojení s a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243i ods. 2

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová