Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)c3f/362580.442d16.pdf
PDF · 158.73 KB
No categories available
4MCdo/14/2010
Najvyšší súd 4 M Cdo 14/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R., s.r.o., so sídlom v K.,
zastúpený JUDr. Ľ. H., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ O., H., 2/ O., so sídlom v P.,
obaja zastúpení JUDr. E. V., advokátom vo Z., o 14.993,29 Eur, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 12 C 21/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. októbra 2009
sp. zn. 13 Co 229/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 5. októbra 2009 sp. zn. 13 Co 229/2009 v potvrdzujúcej časti vo výroku trov konania
ţalovaného 2/ a uznesenie Okresného súdu Zvolen z 15. júla 2009 č.k. 12 C 21/2009-163
vo výroku o povinnosti ţalobcu nahradiť ţalovanému 2/ trovy konania z r u š u j e
a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 15. júla 2009 č.k. 12C 210/2009-163 na základe
späťvzatia ţaloby ţalobcom zastavil konanie voči ţalovanému 1/ v časti týkajúcej sa sumy
5 444,93 Eur a v celom rozsahu voči ţalovanému 2/. Ţalobcovi podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 3 115,02 Eur na účet
jeho právneho zástupcu do 3 dní. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ţe ţalobca vzal
návrh voči ţalovanému 2/ v celom rozsahu späť a keďţe nejde o prípad podľa § 146 ods. 2
veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska platí, ţe ţalobca zavinil zastavenie konania v tejto
časti a preto je povinný nahradiť ţalovanému trovy konania v uvedenej výške pozostávajúcej
z nutných trov právneho zastúpenia advokátom. Výpočet trov konania odôvodnil ustanovením
§ 10 ods. 1 a/, c/ a d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb účinnej od 1. januára 2005 (ďalej len „vyhláška“), kde
hodnota jedného úkonu je 320,32 Eur, a náhrada patrí za 3 úkony právnej sluţby - prevzatie
a príprava zastúpenia 1. augusta 2008 - 2x, podanie vo veci samej - návrh na mimosúdne
vyrovnanie 25. augusta a 21. októbra 2008 - 3x á 320,32 Eur, paušál - 3x 6,31 Eur, 19% DPH
z odmeny 326,63 Eur (320,32 Eur + 6,31 Eur), vyjadrenie k návrhu 3. apríla 2009, vyjadrenie
vo veci samej s návrhom na dokazovanie 28. apríla 2009, podanie vo veci samej - výzva
na poskytnutie údajov 28. apríla 2009, účasť na pojednávaní 13. mája 2009 a 5. júna 2009,
podanie vo veci samej - návrhy na dokazovanie 14. mája 2009 a 29. mája 2009, paušál
7 x 6,96 Eur, 19% DPH z odmeny 2 290,89 Eur (7 x 320,32 Eur + 7 x 6,95 Eur), spolu
vo výške 3 115,02 Eur.
Výrok uvedeného uznesenia o náhrade trov konania napadol odvolaním ţalobca.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 5. októbra 2009 sp. zn. 13 Co 229/2009
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ţalovaného 2/
potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením. Poukázal na § 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky, podľa ktorého odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí aj
za písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúcej sa veci samej
a vo všetkých prípadoch, ktoré ţalobca namieta (25. augusta 2008, 21. októbra 2008
a 24. apríla 2009) išlo o písomné podania, ktoré sa týkali veci samej bez ohľadu na to ako boli
bliţšie označované alebo aký spôsob ukončenia sporu by z nich vyplýval. Na dôvaţok
uviedol, ţe treba prisvedčiť odvolateľovi, ţe podľa ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky,
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníţi o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. Z citovaného ustanovenia však nevyplýva, ţe odmena sa zníţi aj
vtedy, keď jeden a ten istý advokát zastupuje dve osoby, ktoré sú síce na rovnakej procesnej
strane, ale ich právny vzťah k predmetu konania nie je rovnaký. Zníţenie tarifnej odmeny
v zákonom upravenom prípade sa týka prípadov zastupovania viacerých účastníkov, ktorí
tvoria napr. solidárne spoločenstvo.
Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho aj
prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov konania. Ţiadal napadnuté rozhodnutia
v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen (§ 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 2 veta prvá O.s.p.). Namietal, ţe oba súdy vec nesprávne právne
posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), lebo pri výpočte odmeny advokáta neaplikovali § 13
ods. 3 vyhlášky, podľa ktorej sa základná sadzba tarifnej odmeny zníţi o 20%, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Uviedol, ţe právny zástupca
ţalovaných uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za úkony, ktoré vykonal pred podaním
návrhu a len v mene ţalovaného 1/ v dňoch 25. augusta 2008 a 21. októbra 2008 a tieţ úkon
29. mája 2009 bol vykonaný len v mene ţalovaného 1/. Naviac uplatnil ďalšie úkony, obsah
ktorých nie je moţné hodnotiť za úkony právnej sluţby, za ktoré patrí advokátovi odmena
podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, pričom ďalšie úkony vykonával v mene oboch spoločne
zastúpených. Odôvodnenie oboch rozhodnutí povaţuje za nepreskúmateľné pre nedostatok
odôvodnenia, z akého dôvodu súd priznal právnemu zástupcovi plnú náhradu za ním
vyčíslené úkony a zároveň nezohľadnil skutočnosť, ţe úkony boli vykonávané spoločne
v mene oboch ţalovaných. Výklad odvolacieho súdu v tomto smere povaţuje za tendenčný,
pretoţe charakter spoločne zastúpených osôb, u ktorých k zníţeniu prichádza, zákonodarca
neupravuje, a ani z gramatického výkladu tohto ustanovenia nevyplýva, ţe v prípade
zastúpenia viacerých účastníkov pre aplikáciu zníţenia základnej tarifnej odmeny sa pristúpi
len v prípade, ak títo účastníci tvoria tzv. solidárne spoločenstvo. Ak by tomu tak bolo, znenie
právnej úpravy by takýto prípad obsahovalo a upravovalo. Konajúce súdy vec nesprávne
právne posúdili, keď na zistený skutkový stav aplikovali síce správny právny predpis, avšak
tento nesprávne vyloţili. Týmito uzneseniami bol porušený zákon a rozhodnutia tak zasahujú
do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, ktorých ochranu nie je moţné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, ţe
sa v plnom rozsahu stotoţňuje s jeho právnymi i skutkovými dôvodmi.
Ţalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, ţe v konaní na strane ţalovaných ide o úplne
nezávislé a odlišné subjekty, ktorých práva a povinnosti sa vôbec v ničom neprekrývajú.
Právny zástupca na účelné uplatnenie a obranu práva zastupoval kaţdého účastníka z iného
právneho dôvodu ale listy a podania nevyhotovoval dvojmo alebo duplicitne, lebo boli
v interakcii. Podaniami pred konaním sa snaţil právny zástupca predísť sporu a počas konania
ukončiť konanie voči obom a všetky úkony ktoré boli uplatnené na ochranu ţalovaného 2/
povaţoval za opodstatnené bez ohľadu na to, či v podaní boli spomínaní obaja účastníci alebo
len jeden. V spore nešlo o jednotný základ a preto správne mali byť podané dve ţaloby.
Právny zástupca uviedol, ţe sa nepovaţuje za spoločného zástupcu účastníkov, lebo jeden má
s vecou spoločné všetko a druhý nič. V danom prípade ide iba o trovy uplatnené za účastníka,
ktorý uţ bol v spore úspešný a tento pre neho skončil, preto nemôţe dôjsť k započítaniu
s trovami účastníka za úkony ktoré boli vykonané v záujme iného účastníka, voči ktorému
spor ešte trvá. O názoroch na krátenie trov bude ochotný polemizovať po tom, keď spor bude
platne rozhodnutý voči obom účastníkom, v tomto štádiu je to vylúčené. V prípade
zamietnutia mimoriadneho dovolania si uplatňuje trovy právneho zastúpenia za oboch
účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu ţalobcu (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení
§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej
veci neboli tieto procesné vady konania mimoriadnym dovolateľom namietané a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutia súdov niţších
stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
v otázke priznanej výšky náhrady trov konania. Dovolací súd preto skúmal v dovolacom
konaní vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len z hľadiska tohto uplatneného dôvodu.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z obsahu spisu a najmä z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, ţe
ţalovanému 2/ bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia.
Spôsob určenia a výšku odmeny advokáta ako aj náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu
za stratu času upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 151 ods. 5 vety prvej O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníka a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.
Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne sluţby poskytované advokátom
rozumie aj vyhláška č. 655/2004 Z.z., v prejednávanej veci potom bolo potrebné vychádzať
zo znenia účinného do 31. mája 2009, pretoţe konanie začalo dňom 26. februára 2009, kedy
bola ţaloba osobne podaná na Okresnom súde Zvolen.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky v takom znení, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví
podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
sluţby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, základná sadzba tarifnej odmeny sa môţe zníţiť alebo
zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.
Z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva, ţe ak nie je ustanovené inak, určuje sa
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby stanoveným výpočtom
v závislosti od tarifnej hodnoty (por. bliţšie toto ustanovenie vyhlášky).
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak nie je ustanovené inak, povaţuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňaţného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna sluţba týka, určená
pri začatí poskytovania právnej sluţby; za cenu práva sa povaţuje aj hodnota pohľadávky
a hodnota záväzku.
Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníţi o 20%, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Dovolací súd zistil, ţe okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vzniknutých
advokátovi pri zastupovaní ţalovaného 2/ vychádzal z ustanovenia „§ 10 ods. 1 a/, c/ a d/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb účinnej od 01.01.2005“. Takéto ustanovenie však predmetná vyhláška
neobsahuje a nikdy neobsahovala, teda súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z neexistujúcej
právnej úpravy.
Okrem toho dovolací súd je zhodného názoru ako generálny prokurátor, ţe v danom
prípade tarifná odmena za zastupovanie ţalovaného 2/ mala byť určená podľa § 10 ods. 1
vyhlášky a v spojení s jej § 13 ods. 3 mala byť jej sadzba zníţená o 20%, pretoţe v konaní
išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, pričom bolo potrebné aplikovať
ustanovenia vyhlášky v znení platnom do 31. mája 2009.
Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe vyhláška v § 13
ods. 3 ţiadnym spôsobom neupravuje charakter spoločne zastupovaných osôb pri ktorých
dochádza k zníţeniu tarifnej odmeny a zo ţiadneho výkladu tohto ustanovenia nemoţno
vyvodiť, ţe na určitý okruh účastníkov sa toto ustanovenie nevzťahuje. Súdy oboch stupňov
preto nepostupovali správne, keď pri stanovení výšky tarifnej odmeny za zastupovanie
ţalovaného 2/ nepostupovali podľa § 13 ods. 3 vyhlášky.
Rovnako sa dovolací súd stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe súdnym
rozhodnutím bola ţalovanému 2/ priznaná aj náhrada trov právneho zastúpenia za úkony,
ktoré boli advokátom vykonané pred podaním návrhu na začatie konania na súd, t.j.
pred 26. februárom 2009, pričom za tieto úkony mu náhrada trov konania nemala byť
priznaná.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,
odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní
jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaloţené v rámci
konkrétneho súdneho konania. Za trovy konania sa povaţujú len tie výdavky, ktoré vznikli
od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania,
ale ich vynaloţenie bezprostredne súvisí s konaním. Za takýto úkon je moţné povaţovať
odmenu advokáta za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie ţalobného návrhu. Za trovy
konania sa však nepovaţujú výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania, napr. pri pokuse
o mimosúdne vyriešenie sporu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Účelnosť vynaloţených trov konania sa posudzuje vţdy ad hoc. Táto zásada platí aj pri
aplikácii § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa priznal ţalovanému 2/ náhradu trov
konania tak, ako ich právny zástupca ţalovaného uplatnil v písomnom podaní z 8. júna 2009
(por. č.l. 157-158) a to nielen bez ohľadu na to, kedy bol úkon vykonaný (por. vyššie
uvedené). Súd totiţ pri rozhodovaní o trovách konania nevenoval ţiadnu pozornosť ani otázke
opodstatnenosti účtovania jednotlivých úkonov, t.j., či ten-ktorý úkon bol účelným
pre uplatnenie alebo bránenie práva účastníka konania. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého
stupňa totiţ vyplýva, ţe súd doslovne opísal úkony obsiahnuté vo vyčíslení trov konania
predloţené právnym zástupcom bez toho, aby ich účelnosť posúdil.
Vyhláška č. 655/2004 Z.z. vo svojom § 14 uvádza úkony právnej sluţby, za ktoré
advokátovi prináleţí odmena. Neznamená to však, ţe táto odmena patrí advokátovi za
ktorýkoľvek takýto úkon, ale len za úkon účelne vykonaný v rámci konania. Za účelne
uplatnený úkon v konaní nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať opakované návrhy
na vykonanie dokazovania, ani opakované vyjadrovania sa k ţalobe, pretoţe účastník konania
je povinný po doručení návrhu ţaloby vyjadriť sa k nej v plnom rozsahu kvalifikovane,
a ďalšie opomenuté skutočnosti uvádzané v ďalších podaniach nie je moţné povaţovať
za účelne vykonaný úkon právnej pomoci. Bolo tak potrebné aj v tomto smere prisvedčiť
námietke generálneho prokurátora, ktorý namietal, ţe súd priznal náhradu trov právneho
zastúpenia ţalovanému 2/ aj za úkony, za ktoré odmena podľa § 14 vyhlášky neprináleţí.
Generálny prokurátor preto opodstatnene namietal, ţe rozhodnutia oboch súdov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu a tieţ súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2 a 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová