Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/255/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ C. K., bývajúceho v P.,

2/ V. K., bývajúcej v P., obaja zastúpení JUDr. Š. J., advokátom v K., proti ţalovanému F. Č.,

bývajúcemu v B., za účasti vedľajšej účastníčky S., zastúpenej A. - S., a.s. K., o náhradu

škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Košice -

okolie pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 11. februára 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa podanou ţalobou domáhali, aby súd uloţil ţalovanému zaplatiť

ţalobcovi 1/ sumu 405 000,-- Sk (13 443,53 Eur) titulom bolestného ako 50-násobku

základného bodového hodnotenia a sumu 720 000,-- Sk (23 899,62 Eur) titulom sťaţenia

spoločenského uplatnenia ako 80-násobku základného bodového hodnotenia, sumu

181 246,-- Sk (6 016,26 Eur) straty na zárobku a vecnú škodu v sume 23 500,-- Sk

(780,05 Eur) a ţalobkyni 2/ sumu 195 750,-- Sk (14 937,26 Eur) titulom bolestného ako

30-násobku základného bodového hodnotenia a sumu 450 000,-- Sk (14 937,26 Eur) titulom

sťaţenia spoločenského uplatnenia ako 50-násobku základného bodového hodnotenia a vecnú

škodu vo výške 6 500,-- Sk (215,76 Eur), to všetko spolu so 17,6% úrokom z omeškania

a trovami konania.

Okresný súd Košice - okolie po tom, čo konanie rozsudkom zo 7. júla 2006 zastavil

v časti týkajúcej sa sumy 181 246,-- Sk (6 016,26 Eur), svojim v poradí druhým rozsudkom

z 20. apríla 2009 č.k. -180, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/

sumu 11 636,13 Eur (350 550,-- Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 283,80 Eur

(8 550,-- Sk) od 17. marca 2003 do zaplatenia a ţalobkyni 2/ sumu 2 597,84 Eur

2

(78 262,50 Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 207,88 Eur od 17. marca 2003

do zaplatenia, všetko do 15 dní, vo zvyšku ţalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si

vyhradil na samostatné rozhodnutie. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe

vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe vzhľadom na strasti, ktoré ţalobca musel

vytrpieť v súvislosti s lekárskymi zásahmi, je u neho dôvodné zvýšenie bolestného

za postihnuté koleno v rozsahu základného počtu 80 bodov, čo pri 30-násobku predstavuje

sumu 144 000,-- Sk (4 779,92 Eur). Vo vzťahu k poraneniu hrudníka dôvod na mimoriadne

zvýšenie preukázaný nebol a preto mu bol priznaný v základnej bodovej výške predstavujúcej

900,-- Sk (29,87 Eur). Bolestné tak v rozsahu základného bodového hodnotenia v sume

8 100,-- Sk, ktoré mu doposiaľ uhradené nebolo, predstavuje spolu s mimoriadnym zvýšením

odškodnenia bolestného za koleno, sumu 152 100,-- Sk (5 048,79 Eur). Následky, ktoré

pre jeho ďalší ţivot toto zranenie zanechalo, opodstatňuje zvýšenie o 60-násobok

a predstavuje sumu 540 000,-- Sk (17 924,71 Eur). Celková náhrada tak predstavuje sumu

23 272,26 Eur, t.j. 701 100,-- Sk. Vo vzťahu k ţalobkyni 2/ dospel súd k záveru, ţe pokiaľ ide

o bolestné, neboli preukázané okolnosti hodné mimoriadneho zreteľa, ktoré by odôvodňovali

priznanie vyššej náhrady, neţ je určená základným bodovým ohodnotením, preto jej bola

priznaná náhrada iba v základnom vyjadrení, t.j. suma 217,92 Eur (6 525,-- Sk). Pokiaľ ide

o zvýšenie odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia, z rovnakých dôvodov ako

u ţalobcu 1/ je odškodnenie základnou sadzbou nedostatočné preto, ţe i u nej došlo

k podstatnému zhoršeniu kvality jej ţivota a 25-násobné zvýšenie, t.j. suma 150 000,-- Sk

(4 979 Eur) je primerané okolnostiam prípadu, rozsahu postihnutia jej zdravia

a obmedzeniam, ktoré s tým súvisia. Celková náhrada u nej tak predstavuje sumu

156 525,-- Sk (5 195,71 Eur). Berúc do úvahy konštatovania vzišlé z výpovede znalca

Ing. Z. B. ako aj ustálené konštatovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, ţe

v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako ţalovaný je za vznik dopravnej nehody

spoluzodpovedný i ţalobca sám, bolo v predmetnej veci zohľadnené 50% spoluzavinenie

ţalobcu 1/, takţe plnenie v sume 23 272,26 Eur (701 100,-- Sk) mu súd podľa § 441

krátil o 50% a u ţalobkyne 2/ taktieţ súd krátil plnenie v sume

156 525,-- Sk (5195,68 Eur) o 50%, keďţe vo zvyšku je za škodu zodpovedný jej manţel,

a nie ţalovaný. Predmetom krátenia boli aj základné náhrady a to u ţalobcu 1/ zo sumy

567,62 Eur (17 100,-- Sk ) na sumu 283,80 Eur a u ţalobkyne 2/ zo sumy 415,75 Eur

(12 525,-- Sk) na sumu 207,88 Eur a v prevyšujúcom rozsahu ţalobu ako nedôvodnú

zamietol.

3

Na odvolanie ţalobcov a vedľajšieho účastníka Krajský súd v Košiciach rozsudkom

z 11. februára 2010 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti týkajúcej sa povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 11 636,13 Eur

a ţalobkyni 2/ sumu 2 597,84 Eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia ţalobcom úroku

z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

keď v časti týkajúcej sa istiny sa stotoţnil v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a v časti týkajúcej sa príslušenstva povaţoval rozsudok súdu

prvého stupňa za nepreskúmateľný.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (do zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa

príslušenstva - vychádzajúc z obsahu dovolania) podali dovolanie ţalobcovia. Navrhli

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s poukazom

na ustanovenie Dovolanie odôvodnili tým, ţe súd nesprávne stanovil

výšku ich spoluviny v rozsahu 50% ( ), pretoţe to, čo stanovil

Najvyšší súd Slovenskej republiky je právne relevantné pre stanovenie viny a trestu

ţalovaného v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti a preto sa to na nich nevzťahuje.

Za nesprávne stanovenú povaţujú tieţ výšku úrokov a stanovenie dátumu začiatku plynutia

omeškania, pretoţe nie je ich zavinením, ţe k rozhodnutiu došlo po viac ako 5 rokov

po nehode. Napokon namietli, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom tým, ţe o ich nárokoch bolo rozhodnuté bez toho, aby sa mohli k veci vyjadriť

( ).

Ţalovaný právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobcov nevyuţil.

Vedľajší účastník na strane ţalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe

odvolací súd nepochybil procesne ani z hmotno-právneho hľadiska, konanie netrpí ţiadnymi

vadami a nie sú dané dôvody pre podanie dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) ktorí sú riadne zastúpení

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje jednak proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený (v jeho zamietajúcej časti) a tieţ

proti výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie (t.j. výroku majúceho povahu uznesenia).

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

, je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa , je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a .

Dovolaním ţalobcov je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z rozsudkov uvedených v / aţ 3/

Prípustnosť ich dovolania v tejto časti preto z uvedených ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť dovolania ţalobcov by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je právne významné samo

tvrdenie účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale iba zistenie, ţe k namietanej vade

skutočne došlo.

Ţalobcovia procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietali

a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie , s prihliadnutím na obsah

dovolania ţalobcov a nimi vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa

osobitne zameral na otázku, či postupom súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv,

ktoré mu priznáva .

Podľa názoru dovolateľov im bola odvolacím súdom odňatá moţnosť realizovať

procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania tým, ţe v odvolacom konaní súd

rozhodol bez toho, aby sa mohli k veci vyjadriť. Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by

v konaní došlo k tejto procesnej vade. Ţalobcovia totiţ proti rozsudku súdu prvého stupňa

podali odvolanie, v ktorom sa k predmetu konania vyjadrili. Rovnako podali písomné

vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, preto tvrdenie, ţe im bolo v odvolacom konaní

odopreté právo k veci sa vyjadriť, nie je opodstatnené. Pokiaľ však ţalobcovia touto

námietkou mali na mysli tú skutočnosť, ţe odvolací súd rozhodol v odvolacom konaní

bez nariadenia pojednávania, potrebné je zdôrazniť, ţe podľa ,

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Ako vyplýva z , v ostatných

prípadoch (iných neţ sú uvedené v ) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez

nariadenia odvolacieho pojednávania. Keďţe v preskúmavanej veci (ako o tom svedčí obsah

spisu) nešlo o ţiadny z prípadov, na ktoré sa vzťahuje , bol postup

odvolacieho súdu, ktorý odvolanie ţalobcov a vedľajšieho účastníka prejednal bez nariadenia

pojednávania, v súlade s . Procesným postupom súdu, ktorý sa nepriečil

zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). K tejto procesnej vade preto nemohlo dôjsť v dôsledku údajnej nemoţnosti ţalobcov

6

vyjadriť sa k veci, keďţe ţalobcovia v odvolacom konaní sa vyjadrili k prejednávanej veci

písomne.

Ţalobcovia vo svojom odvolaní namietali aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) a to v otázke spoluzavinenia ţalobcu 1/ na vzniku škody a to v rozsahu

50%. Dovolací súd poukazuje na to, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

(iba) relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné

dovolanie ( ); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolanie ţalobcov smeruje aj proti výroku, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, t.j. smeruje proti výroku

majúceho povahu uznesenia.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa ( ) a tieţ, ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

).

Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ).

V posudzovanej veci dovolatelia napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa

príslušenstva zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd týmto

zrušujúcim uznesením nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (neupravil v porovnaní s ním

inak práva a povinnosti účastníkov konania). Takéto (zrušujúce) uznesenie odvolacieho súdu

nie je zmeňujúcim uznesením v zmysle ; dovolanie proti nemu

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné. Odvolací súd nerozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa

Keďţe nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,

prípustnosť dovolania podľa neprichádza do úvahy.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nevyplýva z § 237,

, ani z Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky ich

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďţe došlo

k odmietnutiu dovolania z procesných dôvodov, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli

dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému ani vedľajšej

účastníčke v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Bc. Patrícia Špacírová