Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
222/362471.7118a1.pdf
PDF · 158.72 KB
No categories available
4Cdo/255/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 255/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ C. K., bývajúceho v P.,
2/ V. K., bývajúcej v P., obaja zastúpení JUDr. Š. J., advokátom v K., proti ţalovanému F. Č.,
bývajúcemu v B., za účasti vedľajšej účastníčky S., zastúpenej A. - S., a.s. K., o náhradu
škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 13 C 50/2003, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 11. februára 2010 sp. zn. 4 Co 57/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobcovia sa podanou ţalobou domáhali, aby súd uloţil ţalovanému zaplatiť
ţalobcovi 1/ sumu 405 000,-- Sk (13 443,53 Eur) titulom bolestného ako 50-násobku
základného bodového hodnotenia a sumu 720 000,-- Sk (23 899,62 Eur) titulom sťaţenia
spoločenského uplatnenia ako 80-násobku základného bodového hodnotenia, sumu
181 246,-- Sk (6 016,26 Eur) straty na zárobku a vecnú škodu v sume 23 500,-- Sk
(780,05 Eur) a ţalobkyni 2/ sumu 195 750,-- Sk (14 937,26 Eur) titulom bolestného ako
30-násobku základného bodového hodnotenia a sumu 450 000,-- Sk (14 937,26 Eur) titulom
sťaţenia spoločenského uplatnenia ako 50-násobku základného bodového hodnotenia a vecnú
škodu vo výške 6 500,-- Sk (215,76 Eur), to všetko spolu so 17,6% úrokom z omeškania
a trovami konania.
Okresný súd Košice - okolie po tom, čo konanie rozsudkom zo 7. júla 2006 zastavil
v časti týkajúcej sa sumy 181 246,-- Sk (6 016,26 Eur), svojim v poradí druhým rozsudkom
z 20. apríla 2009 č.k. 13 C 50/2003-180, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/
sumu 11 636,13 Eur (350 550,-- Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 283,80 Eur
(8 550,-- Sk) od 17. marca 2003 do zaplatenia a ţalobkyni 2/ sumu 2 597,84 Eur
(78 262,50 Sk) spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 207,88 Eur od 17. marca 2003
do zaplatenia, všetko do 15 dní, vo zvyšku ţalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na samostatné rozhodnutie. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe
vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe vzhľadom na strasti, ktoré ţalobca musel
vytrpieť v súvislosti s lekárskymi zásahmi, je u neho dôvodné zvýšenie bolestného
za postihnuté koleno v rozsahu základného počtu 80 bodov, čo pri 30-násobku predstavuje
sumu 144 000,-- Sk (4 779,92 Eur). Vo vzťahu k poraneniu hrudníka dôvod na mimoriadne
zvýšenie preukázaný nebol a preto mu bol priznaný v základnej bodovej výške predstavujúcej
900,-- Sk (29,87 Eur). Bolestné tak v rozsahu základného bodového hodnotenia v sume
8 100,-- Sk, ktoré mu doposiaľ uhradené nebolo, predstavuje spolu s mimoriadnym zvýšením
odškodnenia bolestného za koleno, sumu 152 100,-- Sk (5 048,79 Eur). Následky, ktoré
pre jeho ďalší ţivot toto zranenie zanechalo, opodstatňuje zvýšenie o 60-násobok
a predstavuje sumu 540 000,-- Sk (17 924,71 Eur). Celková náhrada tak predstavuje sumu
23 272,26 Eur, t.j. 701 100,-- Sk. Vo vzťahu k ţalobkyni 2/ dospel súd k záveru, ţe pokiaľ ide
o bolestné, neboli preukázané okolnosti hodné mimoriadneho zreteľa, ktoré by odôvodňovali
priznanie vyššej náhrady, neţ je určená základným bodovým ohodnotením, preto jej bola
priznaná náhrada iba v základnom vyjadrení, t.j. suma 217,92 Eur (6 525,-- Sk). Pokiaľ ide
o zvýšenie odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia, z rovnakých dôvodov ako
u ţalobcu 1/ je odškodnenie základnou sadzbou nedostatočné preto, ţe i u nej došlo
k podstatnému zhoršeniu kvality jej ţivota a 25-násobné zvýšenie, t.j. suma 150 000,-- Sk
(4 979 Eur) je primerané okolnostiam prípadu, rozsahu postihnutia jej zdravia
a obmedzeniam, ktoré s tým súvisia. Celková náhrada u nej tak predstavuje sumu
156 525,-- Sk (5 195,71 Eur). Berúc do úvahy konštatovania vzišlé z výpovede znalca
Ing. Z. B. ako aj ustálené konštatovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, ţe
v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako ţalovaný je za vznik dopravnej nehody
spoluzodpovedný i ţalobca sám, bolo v predmetnej veci zohľadnené 50% spoluzavinenie
ţalobcu 1/, takţe plnenie v sume 23 272,26 Eur (701 100,-- Sk) mu súd podľa § 441
Občianskeho zákonníka krátil o 50% a u ţalobkyne 2/ taktieţ súd krátil plnenie v sume
156 525,-- Sk (5195,68 Eur) o 50%, keďţe vo zvyšku je za škodu zodpovedný jej manţel,
a nie ţalovaný. Predmetom krátenia boli aj základné náhrady a to u ţalobcu 1/ zo sumy
567,62 Eur (17 100,-- Sk ) na sumu 283,80 Eur a u ţalobkyne 2/ zo sumy 415,75 Eur
(12 525,-- Sk) na sumu 207,88 Eur a v prevyšujúcom rozsahu ţalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Na odvolanie ţalobcov a vedľajšieho účastníka Krajský súd v Košiciach rozsudkom
z 11. februára 2010 sp. zn. 4 Co 57/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 11 636,13 Eur
a ţalobkyni 2/ sumu 2 597,84 Eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia ţalobcom úroku
z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
keď v časti týkajúcej sa istiny sa stotoţnil v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa a v časti týkajúcej sa príslušenstva povaţoval rozsudok súdu
prvého stupňa za nepreskúmateľný.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (do zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa
príslušenstva - vychádzajúc z obsahu dovolania) podali dovolanie ţalobcovia. Navrhli
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s poukazom
na ustanovenie § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie odôvodnili tým, ţe súd nesprávne stanovil
výšku ich spoluviny v rozsahu 50% (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretoţe to, čo stanovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky je právne relevantné pre stanovenie viny a trestu
ţalovaného v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti a preto sa to na nich nevzťahuje.
Za nesprávne stanovenú povaţujú tieţ výšku úrokov a stanovenie dátumu začiatku plynutia
omeškania, pretoţe nie je ich zavinením, ţe k rozhodnutiu došlo po viac ako 5 rokov
po nehode. Napokon namietli, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať
pred súdom tým, ţe o ich nárokoch bolo rozhodnuté bez toho, aby sa mohli k veci vyjadriť
Ţalovaný právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobcov nevyuţil.
Vedľajší účastník na strane ţalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe
odvolací súd nepochybil procesne ani z hmotno-právneho hľadiska, konanie netrpí ţiadnymi
vadami a nie sú dané dôvody pre podanie dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) ktorí sú riadne zastúpení
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje jednak proti výroku rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený (v jeho zamietajúcej časti) a tieţ
proti výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie (t.j. výroku majúceho povahu uznesenia).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p., je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., je
dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p..
Dovolaním ţalobcov je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1/ aţ 3/ O.s.p.
Prípustnosť ich dovolania v tejto časti preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
Prípustnosť dovolania ţalobcov by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd
so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá
z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo
tvrdenie účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale iba zistenie, ţe k namietanej vade
skutočne došlo.
Ţalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali
a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na obsah
dovolania ţalobcov a nimi vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa
osobitne zameral na otázku, či postupom súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne
nesprávny postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv,
ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
Podľa názoru dovolateľov im bola odvolacím súdom odňatá moţnosť realizovať
procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania tým, ţe v odvolacom konaní súd
rozhodol bez toho, aby sa mohli k veci vyjadriť. Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by
v konaní došlo k tejto procesnej vade. Ţalobcovia totiţ proti rozsudku súdu prvého stupňa
podali odvolanie, v ktorom sa k predmetu konania vyjadrili. Rovnako podali písomné
vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, preto tvrdenie, ţe im bolo v odvolacom konaní
odopreté právo k veci sa vyjadriť, nie je opodstatnené. Pokiaľ však ţalobcovia touto
námietkou mali na mysli tú skutočnosť, ţe odvolací súd rozhodol v odvolacom konaní
bez nariadenia pojednávania, potrebné je zdôrazniť, ţe podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Ako vyplýva z § 214 ods. 2 O.s.p., v ostatných
prípadoch (iných neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez
nariadenia odvolacieho pojednávania. Keďţe v preskúmavanej veci (ako o tom svedčí obsah
spisu) nešlo o ţiadny z prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., bol postup
odvolacieho súdu, ktorý odvolanie ţalobcov a vedľajšieho účastníka prejednal bez nariadenia
pojednávania, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Procesným postupom súdu, ktorý sa nepriečil
zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). K tejto procesnej vade preto nemohlo dôjsť v dôsledku údajnej nemoţnosti ţalobcov
vyjadriť sa k veci, keďţe ţalobcovia v odvolacom konaní sa vyjadrili k prejednávanej veci
písomne.
Ţalobcovia vo svojom odvolaní namietali aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a to v otázke spoluzavinenia ţalobcu 1/ na vzniku škody a to v rozsahu
50%. Dovolací súd poukazuje na to, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
(iba) relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné
dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších
stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolanie ţalobcov smeruje aj proti výroku, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, t.j. smeruje proti výroku
majúceho povahu uznesenia.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a tieţ, ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.).
V posudzovanej veci dovolatelia napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
príslušenstva zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd týmto
zrušujúcim uznesením nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (neupravil v porovnaní s ním
inak práva a povinnosti účastníkov konania). Takéto (zrušujúce) uznesenie odvolacieho súdu
nie je zmeňujúcim uznesením v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.; dovolanie proti nemu
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné. Odvolací súd nerozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Keďţe nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nevyplýva z § 237,
§ 238 O.s.p., ani z § 239 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky ich
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďţe došlo
k odmietnutiu dovolania z procesných dôvodov, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli
dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému ani vedľajšej
účastníčke v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bc. Patrícia Špacírová