Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/27/2011

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. M. bývajúceho v D.

K., zastúpenému JUDr. T. P., advokátkou so sídlom v Ž. proti odporcom: 1/ M. S. S., s.r.o.,

so sídlom v D. K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom v B. B. 2/

Sociálnej poistovni ,Ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, zastúpenej

JUDr. P. D. Advokátom v Ž., o určenie, že úraz je pracovným úrazom a o určenie

povinnosti zaplatit úrazový príplatok a bolestné, eventuálne o náhradu škody , vedenej

na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v

Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

takto

rozhodol:

Členovia senátu 5NcC Krajského súdu v Žiline JUDr. M. J., JUDr. G.V., JUDr. D. C.

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.

zn. .

O d ô v o d n e n i e

V predmetnom konaní vzniesol odporca 1/ v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

z 20. decembra 2010 (čl.121) námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Žiline, ktorú

odôvodnil skutočnosťou, že sudcom Krajského súdu v Žiline je aj JUDr. P. P., manžel právnej

zástupkyne navrhovateľa JUDr. T. P. a úrovňou odôvodnenia jeho uznesenia, v zmysle

ktorého bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie . Z uvedených dôvodov mal za to, že

existuje pochybnosť o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Žiline a preto navrhol, aby

v danej veci rozhodoval iný krajský súd.

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Žiline, má v danej veci na základe

Rozvrhu práce na rok 2011 rozhodovať senát 5 NcC zložený z predsedu senátu JUDr. M. J. a

27

členov senátu JUDr. G. V. a JUDr. D. C., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných

sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.

Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou

námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu, a nie aj tou jej časťou ktorá

sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu.

Členovia senátu 5 NcC Krajského súdu v Žiline, sa zhodne vyjadrili, že nemajú vzťah

k prejednávanej veci a ani k účastníkom konania, či ich právnym zástupcom a necítia sa byť

vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16

ods. l ) posudzoval opodstatnenosť tvrdení odporcu o zaujatosti sudcov odvolacieho súdu

( ) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z , , v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide

vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca

má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa z dôvodov uvedených v

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcov stanoví zákon ( čl. 38 ods. l Listiny

základných práv a slobôd). Tak ako zákon túto príslušnosť stanovil, je zásadne daná, a preto

možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo

skutočne závažných dôvodov, ktoré mu reálne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti účastníkom vznesenej námietky zaujatosti nie je

rozhodujúci jeho osobný názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať na

zreteľ len samotné pochybnosti účastníka o vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom, ale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že

účastník pochybuje o objektívnosti sudcu. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z

prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je len

tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v

zmysle

Pokiaľ ide o sudcov senátu 5 NcC Krajského súdu v Žiline, v ich prípade nebola

zistená žiadna z okolností, ktorá by ich v zmysle a nasl. dovolovala vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Podstatou zhodného vyjadrenia týchto sudcov je,

že k účastníkom konania a k prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah a necítia sa byť zaujatí.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle

v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade splnené.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

47

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. marca 1998).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],

nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje

výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z

prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných

dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a

spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a

správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre

vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti

Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z

prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom

alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne

rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

Pokiaľ odporca 1/ za okolnosť zakladajúcu možnosť vzniku pochybností o nezaujatom

prístupe namietaných sudcov označil kolegiálny vzťah manžela zástupkyne navrhovateľa,

ktorý je sudcom Krajského súdu v Žiline k ostatným sudcov tohto súdu, považuje Najvyšší

súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že samotná okolnosť, že manžel zástupkyne

účastníka je sudcom odvolacieho súdu a kolegom namietaných sudcov tohto súdu, nemôže

byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy

sudcov navzájom vo všeobecnosti sú neutrálne, budované na princípoch profesionálnej

spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy

sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosť o

nezaujatosti sudcu. Až v prípade, že kolegiálny vzťah sudcov nadobudol osobný (napr.

priateľský) charakter, môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska ;

57

o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. V danom prípade odporca l/ vyvodzoval

zaujatosť sudcov Krajského súdu v Žiline bez toho, aby tvrdil a preukázal, že v prejednávanej

veci ich vzťah k zástupkyni navrhovateľa prekročil prípustné medze vzťahu sudcu a

advokáta, a že sa dostal do štádia, v ktorom (už) možno mať (objektívne) pochybnosti o jej

nezaujatosti.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska , nevyhovel vznesenej

námietke zaujatosti a rozhodol tak, že sudcovia uvedení vo výroku tohto uznesenia nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta