Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/12/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: P. K., nar. X., trvale bytomB.B., adresa pre doručovanie: B.v zastúpení Mgr. Z. V.,

advokátkou so sídlom B.proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, Nová ul. 13, 975 04

Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/12000-

92659/2009/990110-r zo 16. októbra 2009 vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -69 zo dňa 10. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. – 69 zo dňa 10. decembra 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

2

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. – 69 zo dňa

10. decembra 2010 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/221/12000-92659/2009/990110-r zo 16. októbra 2009, ktorým

potvrdil platobný výmer mesta Banská Bystrica č. 1620586071/298255 zo dňa 3.6.2009,

vydaný podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákonom

SNR č. o správe daní a poplatkoch a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov na základe § 77 ods. 2 písm. a/ o vyrubení miestneho

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2009 v sume 21,17 Eur.

V dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je

prihlásený na trvalý pobyt v meste Banská Bystrica (na ulici T.T.). Pre účely evidencie pobytu

občanov trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR,

pričom občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt (§ 3 ods. 1 zákona č.

). Krajský súd konštatoval, že v preskúmavanej veci sporným bolo to,

či žalobca, ktorý je prihlásený na trvalý pobyt v meste Banská Bystrica, je poplatníkom

miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, hoci sa v mieste

trvalého pobytu nezdržuje (zdržuje sa v meste Bratislava) a teda v mieste svojho trvalého

pobytu nevytvára žiadny komunálny odpad. Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutí

prvo a druhostupňových správnych orgánov zistil, že žalovaný ako aj mesto Banská Bystrica

postupovali v súlade so zákonom, keďže ako i všeobecné záväzné

nariadenie mesta Banská Bystrica č. 21/2008 (ďalej len „VZN“) o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady (účinné v roku 2009) stanovujú, že poplatníkom

miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je fyzická osoba,

ktorá má trvalý pobyt v obci a súčasne umožňujú, aby obec pre poplatníka miestneho

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady stanovila sadzbu poplatku a určila

ho spôsobom, bez zisťovania skutočného množstva produkovaného odpadu poplatníkom –

fyzickou osobou akým je aj žalobca. Krajský súd konštatoval, že zo zákona ani

z citovaného VZN nie je priamo zrejmé, z akého dôvodu bola zvolená takáto alternatíva

určenia platenia miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Súčasne krajský súd konštatoval, že pokiaľ a VZN upravujú platenie

miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady spôsobom,

3

ktorý nezohľadňuje, či a v akom množstve konkrétna fyzická osoba odpad vytvára,

pre určenie kto je poplatník, t.j. platiteľom predmetného poplatku, je relevantná skutočnosť,

že žalobca je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci (meste Banská Bystrica). Krajský

súd konštatoval, že v prejednávanej veci je preto nesporné, že žalobca, ktorý má trvalý pobyt

v meste Banská Bystrica je poplatníkom miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný

stavebný odpad. Poukázal na ustanovenia a , podľa ktorých

obec môže v prípadoch stanovených vo VZN znížiť poplatok, resp. poplatok odpustiť

za účelom zmierenia alebo odstránení tvrdosti zákona v jednotlivých prípadoch, pričom VZN

mesta Banská Bystrica v § 42, 43 upravuje podmienky, za ktoré je možné poplatok

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady odpustiť (§ 42) alebo znížiť (§ 43).

Prvostupňový súd konštatoval, že v preskúmavanom konaní žalobca netvrdil a ani

nepreukázal splnenie podmienok na postup podľa § 42, resp. § 43 VZN, ktorý predpokladá

zo strany poplatníka - fyzickej osoby podľa § 36 ods. 1 písm. a/ citovaného VZN podanie

žiadosti, ktorá je doložená dokladmi uvedenými vo VZN a to v lehote podľa § 43 ods. 6.

Poukázal, že žalobca trval na tom, že nemal dôvod uplatňovať si zľavu z poplatku

za komunálny odpad a drobný stavebný odpad podľa VZN, pretože stálym trvalým pobytom

žalobcu je Bratislava a nie Banská Bystrica. Za uvedeného skutkového stavu, keď žalobca

netvrdil a ani nepreukázal splnenie podmienok na odpustenie, resp. zníženie poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, je podľa krajského súdu irelevantné, či sa

žalobca ako fyzická osoba, ktorá bola prihlásená k trvalému pobytu v meste Banská Bystrica,

v príslušnom rozhodnom období, v tomto meste skutočne zdržiavala, alebo aké časové

obdobie sa v meste zdržiavala, a teda ani to či a v akom množstve produkoval alebo

neprodukoval komunálny odpad. Prvostupňový súd vyslovil názor, že nie je možné prihliadať

k dôvodom, pre ktoré bol žalobca v rozhodnom preskúmavanom období (kalendárnom roku

2009) prihlásený na trvalý pobyt v meste Banská Bystrica, resp. z akých dôvodov a či mohol

alebo mal byť jeho trvalý pobyt zrušený. Pre preskúmanie predmetnej veci je rozhodné,

že žalobca bol v preskúmavanom období k trvalému pobytu v meste Banská Bystrica

prihlásený, t.j. bol poplatníkom miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady a že mesto Banská Bystrica žalobcovi ako poplatníkovi tohto miestneho poplatku

v zmysle § 36 ods. 1 písm. a/ citovanej VZN vyrubilo miestny poplatok vo výške stanovenej

v súlade s § 37 ods. 3 VZN. Krajský súd konštatoval, že žalovaný ako i prvostupňový správny

orgán postupovali v súlade so a v súlade s ustanoveniami VZN

mesta Banská Bystrica, preto súd nemohol prihliadnuť k argumentácii žalobcu o nesprávnom

právnom posúdení veci. Prvostupňový súd poukázal, že z obsahu nájomnej zmluvy nevyplýva

4

žalobcom tvrdená skutočnosť, že súčasťou nájomného, resp. platieb spojených s užívaním

predmetnej časti bytu bolo platenie poplatku, resp. jej alikvotnej časti za komunálny odpad

a drobné stavebné odpady. Pričom aj preukázanie tejto skutočnosti by nemalo vplyv

na výsledok posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k určeniu poplatkovej

povinnosti žalobcu, platiť miestny poplatok za komunálny odpad v meste Banská Bystrica.

Prvostupňový súd konštatoval, že zo zmluvy uzavretej dňa 19.5.2008 vyplýva, že nájomný

pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a pokiaľ sa žalobca dočasne zdržiaval v Bratislave

t.j. mimo miesta trvalého pobytu, táto skutočnosť ho oprávňovala na prihlásenie

k prechodnému pobytu v zmysle . Rovnako zo zmluvy

uzatvorenej dňa 1.7.2009 vyplýva, že nájomná zmluva bola síce uzatvorená na dobu určitú

od 1.7. do 31.12.2009 avšak v nájomnej zmluve dal prenajímateľ nájomcovi (žalobcovi)

výslovný súhlas na prihlásenie sa na prechodný pobyt v prenajatej nehnuteľnosti na toto

obdobie. Uvedené skutočnosti, konštatoval prvostupňový súd, oprávňovali , resp. umožňovali

žalobcovi platiť miestne poplatky za komunálny odpad v mieste svojho prechodného pobytu

resp. uvedená skutočnosť by po splnení podmienok stanovení vo VZN Banská Bystrica

umožňovala žalobcovi znížiť poplatok za komunálny odpad v meste Banská Bystrica. Krajský

súd ďalej konštatoval, že žalobca mal možnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt v ohlasovni mesta,

kde sa žalobca zdržoval podľa , čo by v konečnom dôsledku

znamenalo, že žalobca by sa zbavil povinnosti platiť miestny poplatok za komunálny odpad

v meste Banská Bystrica, v ktorom sa fyzicky nezdržuje.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol s poukazom na tak,

že žalobcovi , ktorý nemal vo veci úspech náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa jeho zmeny v intenciách podanej žaloby, žiadal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch

odvolania považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, tvrdil, že sa jedná

o fiktívny trvalý pobyt žalobcu proti jeho vôli na území obce, ktorý nemôže byť určujúcou

a jedinou okolnosťou pre stanovenie poplatkovej povinnosti žalobcu za komunálny odpad

a drobný stavebný odpad, nakoľko žalobca sa dlhodobo nezdržiava v mieste evidenčného

trvalého pobytu a tým ani nevytvára žiaden odpad. Poukázal na § 2 ods. 14 zákona

č. o odpadoch a konštatoval, že považuje platobný výmer mesta Banská

Bystrica, za nulitné rozhodnutie. Za nulitné je potrebné považovať aj rozhodnutia,

5

ktoré vydal príslušný orgán na základe svojej právomoci, pokiaľ rozhodnutia trpia takými

vadami, že ich nemožno vôbec považovať za rozhodnutia, ktorými sa rozhodovalo o právach,

povinnostiach a právom chránených záujmov dotknutého subjektu. Poukazoval, že žalovaný

v správnom konaní nevykonal dôkaz rozhodujúceho významu, týkajúci sa zistenia kto

skutočne v byte na T. X.v roku 2009 býva a býval a platí poplatok za komunálny odpad

a drobný stavebný odpad, pretože je občanom v zmysle s trvalým

pobytom v tomto byte. Ďalej uviedol, že nemá dôvod uplatňovať si zľavu z poplatku,

pretože stálym pobytom – trvalým pobytom žalobcu je Bratislava a nie Banská Bystrica.

Tvrdil, že účelom a cieľom je vyberať miestny poplatok

za komunálny odpad a drobný stavebný odpad a nie za trvalý pobyt. Podľa názoru odvolateľa

prvostupňový súd pri rozhodovaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta práv

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil § 219

ods. 1 .

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

veta prvá , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.subcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.4.2011 (§156 ods. 1,

3 ).

Podľa v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

6

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa o miestnych daniach a o miestnom

poplatku za komunálne odpady (ďalej len „“) „ak ďalej nie je

ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorý je

a) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je

na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú

stavbu alebo jej časť alebo byt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný

sad, trvalý trávnatý porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom

území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri

nehnuteľnosti ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“).

Podľa hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky

„trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej

republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.“

Poplatník podľa je definovaný aj v ako

fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo, ktorá je na území

obce oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť, ktorá je konkrétne špecifikovaná.

Z ustanovení nemožno vyvodiť, že poplatníkom je len fyzická

osoba, ktorá v obci má vyznačený trvalý pobyt a v skutočnosti aj v mieste trvalého pobytu sa

zdržuje, t.j. produkuje v tomto mieste komunálny odpad. Komunálnymi odpadmi sú

predovšetkým odpady z domácnosti, teda odpady produkované z priestoru, ktorý je obývaný

fyzickými osobami. v upravil podmienky

vrátenia poplatkov (zníženia poplatkov) a umožnil § 82 ods. 4 obciam všeobecne záväzných

nariadením upraviť podmienky na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona,

v konkrétnych prípadoch a to znížením poplatku alebo odpustením poplatku.

Z obsahu správneho spisu vyplýva, že všeobecne záväzné nariadenie, ktoré platilo aj

v roku 2009, VZN 21/08 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady,

v § 42 a 43 upravilo podmienky zníženia poplatkov za komunálny odpad. Ako vyplýva z tejto

úpravy VZN, mesto počítalo aj s možnosťou zníženia poplatku v prípade, že občan sa dlhšiu

7

dobu v mieste vyznačenom ako trvalý pobyt fyzicky nezdržuje a teda ani netvorí žiadny

komunálny odpad. Z obsahu správneho spisu nebolo sporným, že žalobca možnosť

na zníženie poplatku v zmysle ustanovení VZN 21/08 nevyužil. Svoju obranu postavil na tom

základe, že od roku 2002 v mieste vyznačenom ako jeho trvalý pobyt sa fyzicky nezdržiava,

čo navrhol v konaní preukázať vykonaným dokazovaním, (návrhom na výsluch svedkov

a inými dôkazmi) a zdržuje sa v Bratislave, kde aj fyzicky v konkrétnom byte, resp. časti bytu

býva a aj tvorí odpad z tejto domácnosti.

Je pravdou, že právna úprava zákona č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR

(ďalej len ), ktorá bola účinná do 30.9.2004 umožňovala osobe

odhlásenie sa z trvalého pobytu (§ 3 ods. 1 trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska

občana. Občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt) na jednom mieste, iba po

prihlásení sa na trvalý pobyt (podľa vtedy platnej právnej úpravy) § 3 alebo § 4 zákona

č. účinného do 30.9.2004.

Novelou zákona č. 253/98 Z.z. účinnou od 1.10.2004, ktorá platila aj v roku 2009,

prihlásenie sa na iný trvalý pobyt v inom mieste, nebolo podmienkou odhlásenia sa z trvalého

pobytu, na ktorom bola osoba prihlásená. Podľa ustanovení účinného

v roku 2009, žalobca mal právo v súlade s § 7 doručiť ohlasovni vyplnený odhlasovací lístok

doterajšieho trvalého pobytu o skončení tohto trvalého pobytu, na základe ktorého v súlade

s ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zrušila.

Ďalej mal možnosť vykonať prihlásenie na trvalý pobyt v súlade s § 3 ods. 8 zákona

č. a to predložením platného občianskeho preukazu a v prípade, že mal

uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi budovy (časti

budovy) na dobu neurčitú, stačilo len predloženie tejto nájomnej zmluvy bez toho,

aby potreboval súhlas o prihlásení na trvalý pobyt vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov

budovy, časti budovy, prípadne nájomcu budovy, alebo jej časti. Taktiež žalobca mohol

využiť aj úpravu , ktorá umožňovala prihlásiť sa na trvalý pobyt

ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava v prípade, že nemal k dispozícii súhlas vlastníkov bytu,

vlastníkov budovy alebo jej časti, alebo nájomcov budovy alebo jej časti resp. nemal uzavretú

nájomnú zmluvu s vlastníkom alebo všetkými spoluvlastníkmi na dobu neurčitú.

umožňoval vyznačiť trvalý pobyt aj občanom, ktorí

podmienky a 4 nesplnili, pričom v prípade vyznačenia trvalého

8

pobytu podľa by mal žalobca vyznačené iba miesto trvalého

pobytu označením obce bez ďalšej špecifikácie, teda bez označenia ulice, súpisného

a popisného čísla alebo iných údajov.

V prípade vyznačenia trvalého pobytu v súlade s (ktorá

bola účinná do 30.9.2004 a ktorú obsahovo prevzala novela zákona č. 253/98 Z.z. účinná

od 1.10.2004, treba súhlasiť s názorom žalobcu, že vyznačenie trvalého pobytu podľa § 5

vyvoláva v spoločnosti určité obavy o „hodnovernosti a serióznosti“

takejto osoby. Nemožno vylúčiť, bez ďalšieho, že táto skutočnosť môže mať dosah na osobu

pri jednaní v úradných veciach, hľadaní si zamestnania, v obchodnom styku ale aj v bežnom

spoločenskom a pracovnom styku. Preto aj s ohľadom na „spoločenskú mienku“ je logické,

že žalobca nemusel mať z tohto dôvodu záujem na vyznačení trvalého pobytu podľa § 5

. Z obsahu správneho spisu nemožno jednoznačne konštatovať ale ani

vylúčiť, že v období od 1.10.2004 (žalobca tvrdil, že od roku 2002 žije v Bratislave užíva byt,

resp. časť bytu v nájme), že by nemohol dosiahnuť vyznačenie trvalého pobytu v Bratislave.

V tomto smere dokazovanie vykonané správnymi orgánmi nebolo. Listinné dôkazy

predložené žalobcom v konaní prvostupňového súdu len preukazovali, že s účinnosťou

od 16.10.2005 mal prenajatú časť bytu na dobu neurčitú, od 19.5.2008 mal prenajatú časť

bytu na dobu neurčitú a od 1.7.2009 do 31.12.2009 mal v Bratislave prenajatý byt na dobu

určitú s možnosťou vyznačiť si na túto dobu prechodný pobyt. V konaní nebolo preukázané,

či žalobca požiadal a či vlastníci alebo nájomcovia mu udelili súhlas na prihlásenie sa

k trvalému pobytu. Tieto skutočnosti ani správne orgány neskúmali, nakoľko vychádzali

s dikcie a to , ktorý pre vyrubenie miestneho

poplatku za komunálne odpady vyžaduje pri fyzickej osobe splnenie jedinej podmienky a to je

v danom prípade evidencia trvalého pobytu alebo aj prechodného pobytu alebo (čo nie je

prípad žalobcu) preukázanie užívania nehnuteľnosti, ktoré v tomto ustanovení sú

špecifikované. Nemožno poprieť, že vyznačenie trvalého pobytu podľa

Z.z. v znení neskorších predpisov mohlo a môže u žalobcu vyvolať určitú frustráciu, pokiaľ je

to osoba, ktorá žije určitým spoločenským a pracovným životom, tzn. býva v nájmoch,

podnájmoch bytov, platí si za tento podnájom, je zamestnaná, stýka sa s určitou časťou

spoločnosti a môže byť v situácii, keď musí prezentovať tento charakter pobytu, hlavne

v úradnom styku. V tomto smere zdá sa byť pochopiteľné a vyplýva to aj zo zásad logiky,

že žalobca takýto spôsob vyznačenia trvalého pobytu mohol dôvodne odmietať, i keď ho

mohol v súlade s platnou právnou úpravou využiť a tým by došlo aj

9

k zrušeniu trvalého pobytu v Banskej Bystrici. Treba súhlasiť, že v podobnej situácii sa ocitla

osoba, ktorá nemá evidovaný žiadny trvalý pobyt (prechodný pobyt), pričom je všeobecne

známou skutočnosťou, že s vyznačením trvalého pobytu sa viažu nielen povinnosti ale aj

práva osoby.

Žalobca mal aj iné možnosti pokiaľ by skutočne mal záujem zrušiť trvalý pobyt

v Banskej Bystrici, mohol využiť právnu úpravu účinnú od 1.10.2004 a zrušiť trvalý pobyt

v súlade s tým, že by oznámil mestu Banská

Bystrica (príslušnej ohlasovni) skončenie tohto trvalého pobytu s poukazom na § 10 písm. d/

Na základe tohto úkonu žalobcu by došlo k zrušeniu trvalého pobytu

žalobcu v Banskej Bystrici, pričom nie je však vylúčené, že by žalobca nemohol byť

prihlásený v inom mieste, teda v Bratislave na trvalý pobyt (v konaní táto možnosť nebola

skúmaná, ale ani nie je vylúčená) tzn., že pokiaľ by žalobca takto postupoval a nedošlo by

v súlade s platnou právnou úpravou k prihláseniu žalobcu na trvalý pobyt v Bratislave

výlučne nie z dôvodov žalobcu, ale z dôvodu napr. nesúhlasu vlastníka alebo spoluvlastníka

nehnuteľnosti nájomcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, ktorý prenajíma byt alebo časť bytu

žalobcovi a pokiaľ by žalobca nevyužil možnosť vyznačenia trvalého pobytu podľa § 5

stal by sa osobou, ktorý nemá vyznačený trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky, pričom právna úprava účinná od 1.10.2004 nevylučovala ani takúto

situáciu (právna úprava, ktorá platila do 30.9.2004 podmieňovala odhlásenie sa z trvalého

pobytu len na základe prihlásenia sa na nový trvalý pobyt v súlade vtedy platnou právnou

úpravou ). Žalobca však mal možnosť svoju situáciu (zrušenie

trvalého pobytu v Banskej Bystrici podľa úpravy platnej v roku 2009 podľa zákona

č. ) riešiť a využiť možnosť odhlásiť sa z tohto trvalého pobytu, skúsiť sa

prihlásiť na trvalý pobyt v Bratislave, osloviť vlastníkov budovy alebo nájomcov budovy,

v ktorej mal prenajatú časť bytu alebo byt, resp. požiadať tieto osoby o uzavretie nájomnej

zmluvy na dobu neurčitú a mal možnosť sa v roku 2009 prihlásiť na prechodný pobyt

v Bratislave. Pokiaľ ani tieto postupy žalobca nevyužil aj svojim pričinením sa dostal

do situácie, kedy bol evidovaný v roku 2009 v meste Banská Bystrica na trvalý pobyt, pričom

nemožno ani vylúčiť, že sám mal záujem mať vyznačený konkrétny trvalý pobyt v Banskej

Bystrici.

Je pravdou, že platenia miestneho poplatku za komunálne

odpady viaže iba na evidenciu trvalého alebo prechodného pobytu v danom prípade túto

10

podmienku neviaže s fyzickou existenciou trvalého alebo prechodného pobytu. Práve situáciu,

keď občan sa v mieste trvalého alebo prechodného pobytu dlhodobejšie nezdržuje,

upravovalo, aj v roku 2009 ustanovenie , v prípade skutkovej

situácie žalobcu VZN č. 21/08, ustanovenie § 42,43 umožňovalo žalobcovi znížiť si poplatok

práve z dôvodu, že sa na mieste trvalého pobytu dlhodobo nezdržuje. Ani túto možnosť

žalobca nevyužil.

Žalobca v konaní tvrdil, že neprodukuje v mieste trvalého pobyt v Banskej Bystrici

žiadny komunálny odpad, teda nie je jeho povinnosťou platiť vyrubený miestny poplatok,

bránil sa tým, že v byte, v ktorom v Bratislave býva, resp. v časti bytu, platí nájomné,

kde súčasťou položiek nájmu je aj položka za odpady. V tejto súvislosti treba poukázať,

že platenie nájmu za nájom bytu alebo časti bytu je upravené v § 696 a nasl. Obč. zák.,

prípadne § 719 Obč. zák. a vykonávacích predpisov. Táto úprava je úprava

súkromnoprávneho charakteru, upravuje vzťahy medzi žalobcom ako nájomcom

(podnájomníkom), s vlastníkom budovy alebo časti budovy (nájomcom), v ktorej sa byt alebo

časť bytu prenajíma. Vzťahy súkromnoprávnej povahy treba odlišovať od vzťahov

verejnoprávnej povahy, ktorým je aj vyrubenie miestneho poplatku za komunálne odpady

v súlade so . Najvyšší súd len zdôrazňuje, že v prípade, že by

žalobca mal v nájme, resp. v podnájme, byty alebo časti bytov, v rôznych obciach, vo vzťahu

ku každému nájomnému pomeru, resp. podnájmu, by bol povinný platiť dohodnutú výšku

nájomného.

Miestny poplatok za komunálne odpady však je povinný žalobca platiť ako fyzická

osoba iba v obci, kde má trvalý alebo prechodný pobyt, pričom je zrejmé, že z ustanovení

môže mať občan vyznačený iba jeden trvalý pobyt,

tzn. nemôže sa stať, že by platil titulom trvalého pobytu miestny poplatok za komunálne

odpady vo viacerých obciach. Obdobne táto úprava platí vo vzťahu k prechodnému pobytu,

pričom žalobca nepreukazoval, že by mal v Bratislave alebo v inej obci vyznačený prechodný

pobyt.

Za danej skutkovej a právnej situácie, podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca mal

si zrušiť trvalý pobyt v obci Banská

Bystrica a vyhnúť sa plateniu miestneho poplatku za komunálne odpady v tejto obci,

resp. pokiaľ nechcel tak urobiť mal možnosť požiadať o zníženie tohto poplatku z dôvodu,

11

že sa v obci Banská Bystrica dlhodobo nezdržuje. V konaní žalobca nepreukázal ani

listinnými dôkazmi, ktoré predložil (zmluvami o nájme bytu a nájme časti bytu, ktoré najvyšší

súd vyššie označil), že príslušné osoby písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením žalobcu

na trvalý pobyt, mu odmietli vydať. Súd len poukazuje, že žalobca v konaní preukázal,

že uzavrel aj nájomnú zmluvu na nájom časti bytu (1 izba) na dobu neurčitú s účinnosťou

od 19.5.2008, na ktorú potom nadväzovala nájomná zmluva na dobu určitú platná od 1.7.2009

do 31.12.2009.

Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca nevyužil všetky zákonné možnosti,

ktoré mu umožňovali znížiť, resp. neplatiť miestny poplatok za komunálny odpad v obci

Banská Bystrica a nepreukázal, že okrem možnosti vyznačenia trvalého pobytu podľa

(resp. bez vyznačenia trvalého pobytu vôbec) nemohol

bez svojho zavinenia si dať vyznačiť trvalý pobyt v Bratislave v súlade s § 3, 4 zákona

č. (v tomto smere v správnom konaní žiadne dôkazy žalobca

neprodukoval). Produkoval len dôkazy preukazujúce, že sa v Banskej Bystrici nezdržuje

a neprodukuje komunálny odpad.

Preto nemožno konštatovať, že ustanovenie § 77 ods. 2 písm. a/ zákona

č. 582/2004 vo vzťahu k skutkovej situácii žalobcu je formálne a je v rozpore

s ústavnými princípmi, na ktoré v žalobe poukazoval. Podľa názoru najvyššieho súdu

v takejto pozícii by žalobca mohol byť iba v tom prípade, keby skutočne nemohol si

trvalý pobyt v Banskej Bystrici zrušiť a vyznačiť si trvalý pobyt v inom meste

(v Bratislave) podľa , 4 a keby využil všetky možnosti

na zníženie alebo odpustenie poplatku.

Jednoznačne treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako

prvostupňového správneho orgánu boli vydané orgánmi na to kompetentnými a sú to

rozhodnutia, ktoré majú všetky náležitosti správneho rozhodnutia, takže nemožno súhlasiť

s názorom žalobcu, že sa jedná o nulitné rozhodnutia, ktoré sú síce vydané príslušnými

orgánmi na základe ich právomoci ale trpia vadami, pre ktoré ich nemožno považovať

za rozhodnutia. Najvyšší súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutia boli nezákonné.

Pre posúdenie veci nebolo právne relevantné, či žalobca sa v mieste Banská Bystrica

v roku 2009 na ulici T. fyzicky zdržiaval a produkoval komunálny odpad. Preto námietka

12

žalobcu, že prvostupňový súd rozhodoval na základe nedostatočného zistenia skutkového

stavu (nezohľadnil námietku žalobcu na vykonanie dôkazov v tomto smere) nie je dôvodná.

Pre posúdenie veci z hľadiska skutkových okolností bolo podstatné, že žalobca v roku 2009

bol prihlásený na trvalý pobyt v meste Banská Bystrica a preto nemožno súhlasiť s tvrdením

žalobcu, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci bol

skutkový stav jednoznačný a bolo len potrebné posúdiť charakter evidencie trvalého pobytu

vo vzťahu k vyrubeniu poplatku za komunálny odpad.

Vzhľadom na uvedené súd sa stotožnil z rozhodnutím prvostupňového súdu, považuje

ho za vecne správne a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol. Rozsudok krajského súdu

v Banskej Bystrici pri aplikácii ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech ich

náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21.4.2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková