Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne A. V., bytom B., zastúpenej JUDr. D. O., advokátom

so sídlom v B., proti ţalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom

Bratislava, Štefanovičova 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18. decembra 2007, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, č. k. -98 z 16. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -98 z 16. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne,

ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného MF/29144/2007-71

zo dňa 18. decembra 2007. Týmto rozhodnutím ţalovaný zrušil rozhodnutie Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007,

ktorým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zastavilo daňové konanie vo veci podnetu

ţalobkyne na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI.

č. /Nev zo dňa 01.06.2004 mimo odvolacieho konania.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tak, ţe po preskúmaní spisového materiálu

a administratívneho spisu ţalovaného neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel

k záveru, ţe ţalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 18.12.2004 (správne malo byť 2007)

nerozhodoval vo veci samej, t. j. vo veci vyrúbenia rozdielu dane z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie roku 2000 vo výške 390.268.- Sk, ale vo veci nesprávneho procesného

postupu spočívajúceho v tom, ţe na základe podnetu daňového subjektu na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania - Daňového úradu Bratislava VI zo dňa 01.06.2004

o oprave zrejmých omylov a nesprávnosti, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky daňové

konanie zastavilo z dôvodu, ţe rozhodnutie z 01.06.2004 bolo uţ predtým zrušené.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

ţe ţalobkyni pre jej neúspech v konaní nebolo moţné priznať náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa ţiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa 18. decembra 2007 č. MF/29144/2007-71 ako aj jemu

predchádzajúce rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa

23. augusta 2007 č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie

konanie, alternatívne ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nevysporiadal

sa so všetkými jej námietkami uvedenými v ţalobe. Namietala zmätočnosť

a nezrozumiteľnosť rozhodnutí ako aj porušenie ustanovení

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Poukazovala

na skutočnosť, ţe správca dane zmenou celého výroku prvotného rozhodnutia – dodatočného

platobného výmeru č. /Nev zo dňa 20.05.2004 v priebehu odvolacej lehoty

vydaním platobného výmeru č. /Nev zo dňa 01.06.2004 s ponechaním

pôvodného odôvodnenia, nezákonným postupom vydal rozhodnutie, ktorého výroková časť

bola v rozpore s jeho odôvodnením. Hoci následne bolo toto rozhodnutie zrušené, rozhodnutie

o odvolaní neodstránilo nedostatky pôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa

20.05.2004, pretoţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky tvrdilo, ţe pôvodný dodatočný

platobný výmer nadobudol právoplatnosť. Ţalobkyňa namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho

orgánu je v rozpore s platným právom, pretoţe zmenou pôvodného rozhodnutia

(hoc nezákonnou) došlo k pretrhnutiu plynutia odvolacej lehoty a začatiu plynutia novej

odvolacej lehoty podľa § 54 ods. 5 zákona o správe daní. Namietala preto, ţe Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán mal uţ vo svojom prvom rozhodnutí

o odvolaní zo dňa 23.09.2004 č. II/256-10556/1266/2004 zrušiť okrem rozhodnutia zo dňa

01.06.2004 č. /Nev aj dodatočný platobný výmer zo dňa 20.05.2004

č. /Nev a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Keďţe k tomuto

nedošlo, bolo preto povinnosťou Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní

o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania začatom na podnet ţalobkyne tieto

rozhodnutia zrušiť ako nezákonné. Tieto vady predchádzajúceho správneho konania

daňových orgánov však neodstránil ani krajský súd.

Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe v rozsudku krajského súdu chýba právne zhodnotenie

stavu veci, keď rozsudok iba opisuje obsah ţaloby ako i vyjadrenia ţalovaného. Ďalej

ţalobkyňa poukazovala na to, ţe postupom daňových orgánov, najmä zmätočným vydávaním

a následným rušením rozhodnutí došlo k odňatiu jej práva na podanie riadneho opravného

prostriedku v daňovom konaní, a tým i k porušeniu jej práva na inú právnu ochranu.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne vyjadril písomne dňa 30.04.2010 tak, ţe ţiadal

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe Ministerstvo financií postupovalo

v súlade s platnými právnymi predpismi a vzhľadom na skutočnosť, ţe rozhodnutie Daňového

úradu Bratislava VI, č. /Nev zo dňa 01.06.2004 bolo zrušené, t. j. v čase

podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania neexistovalo,

nemohol ţalovaný uplatniť postup podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších

predpisov a nebol dôvod ani na zastavenie daňového konania podľa § 25 cit. zákona, nakoľko

v uvedenom prípade ani konanie nezačalo. Rozhodnutie ţalovaného, ktorého preskúmania

sa ţalobkyňa domáha nebolo rozhodnutím vo veci samej, t. j. vo veci vyrubenia rozdielu dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2000, ale bolo rozhodnutím vo veci

nesprávneho procesného postupu, a preto zastáva názor, ţe v podanom odvolaní

nie sú obsiahnuté také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie, resp. na zmenu

rozhodnutia ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobkyne nie je moţné vyhovieť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ). Musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia

alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti je, aby

pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo

právoplatnosť ( ). To znamená, ţe musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo

právoplatnosť aţ po povinnom vyuţití riadneho opravného prostriedku v správnom

(daňovom) konaní.

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. , , )

poţiadavka zakotvená v SR nemôţe byť závislá od toho, v akom type

správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom

na svoju povahu nemôţe byť vylúčený z právomoci súdu.

Z týchto dôvodov môţe byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môţu byť len rozhodnutia vydané

v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, nie pôvodné rozhodnutia správneho orgánu,

ktoré boli mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté. Preto nie je uţ úlohou súdu

v takomto preskúmavacom konaní riešiť otázku zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí

z hľadiska ich obsahu.

Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zdôrazňuje,

ţe v danej veci je predmetom preskúmavacieho konania zákonnosť rozhodnutia ţalovaného

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18.12.2007, ktorým

bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/89021-

66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007, ktorým bolo zastavené daňové konanie.

Je nepochybné, ţe ide o rozhodnutia vydané na základe podnetu ţalobkyne na preskúmanie

rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, pričom preskúmať mimo odvolacieho konania moţno vţdy len právoplatné

rozhodnutie. Predmetom preskúmania rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je ich zákonnosť.

Orgán príslušný na rozhodovanie môţe napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Orgán príslušný na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania môţe mimo odvolacieho konania platobný výmer

alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie,

ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené

v predchádzajúcej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania nemôţe rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Zmena rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, keď rozhodnutie vo veci vychádzalo

zo správne zisteného skutkového stavu, ale je nezákonné pre nesprávne uplatnenie právneho

predpisu. Zrušenie rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, keď správca dane uloţil povinnosť

plnenia v rozpore so zákonom. Ak však orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí,

ţe vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle

o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia písomné oznámenie,

a teda v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané,

ţe ţalobkyňa sa podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa

22.06.2007 v zmysle § 53 ods. 1 zákona o správe daní, domáhala preskúmania troch

rozhodnutí, a to rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI, č. /Nev zo dňa

20.05.2005, ktorým správca dane vyrubil ţalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie roka 2000 vo výške 390.268,- Sk, rozhodnutia Daňového úradu

Bratislava VI č. /Nev zo dňa 01.06.2004, ktorým z úradnej moci opravil

zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 20.05.2005 ako

aj rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256-10556/1266/2004 zo dňa

23.09.2004, vydaného na základe odvolania ţalobkyne podaného proti rozhodnutiu Daňového

úradu Bratislava VI.

Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

má prakticky dve moţnosti:

- ak zistí, ţe rozhodnutie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

rozhodnutie zmení alebo zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to

dôvody (vo forme rozhodnutia),

- ak zistí, ţe rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia

písomné oznámenie, pričom v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.

V prípade, pokiaľ správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania oznámi tomu, kto podal podnet, ţe rozhodnutie nie je vydané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemá takáto osoba uţ ţiadnu moţnosť podať

proti takémuto oznámeniu opravný prostriedok, ani inú zákonnú moţnosť domáhať sa zmeny

takéhoto oznámenia.

V danom prípade ţalovaný ako správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania, rozhodnutia preskúmal a v zmysle § 53 ods. 4 zákona o správe

daní oznámil ţalobkyni listom č. MF/23885/2007-71 zo dňa 01.10.2007, ţe rozhodnutie

Daňového riaditeľstva č. II/256-10556/1266/2004 zo dňa 23.09.2004 nie je vydané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo

zrušenie.

V danom prípade však navyše Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe

podnetu ţalobkyne na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydalo ďalšie

rozhodnutie č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007, ktorým zastavilo daňové

konanie vo veci podnetu na preskúmanie rozhodnutia č. /Nev zo dňa

01.06.2004 mimo odvolacieho konania. Takéto rozhodnutie je podľa názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom ţalovaného ako aj krajského súdu nadbytočné,

a tým nezákonné, a preto ho ţalovaný na základe odvolania podaného ţalobkyňou

rozhodnutím č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18.12.2007 správne zrušil.

Keďţe predmetom ţaloby je preskúmanie rozhodnutia č. MF/29144/2007-71 zo dňa

18.12.2007 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia o zastavení daňového konania zo dňa

23.08.2007 vydaných na základe podnetu ţalobkyne na preskúmanie rozhodnutí mimo

odvolacieho konania, úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku

zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí z hľadiska ich obsahu.

Krajský súd v Bratislave preto nepochybil, keď ţalobu ţalobkyne ako nedôvodnú

zamietol, navyše za situácie, keď ţalovaný odvolaniu ţalobkyne podanému proti rozhodnutiu

o zastavení daňového konania zo dňa 23.08.2007 napadnutým rozhodnutím vyhovel.

Moţnosť preskúmať zákonnosť pôvodných rozhodnutí (č. /Nev

z 20.05.2004, opravného rozhodnutia č. /Nev z 01.06.2004 a rozhodnutia

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256-10556/1266/2004 z 23.09.2004) mala

ţalobkyňa podľa druhej hlavy piatej časti v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, čo však ţalobkyňa nevyuţila a ţalobu

na súd nepodala. Aţ s odstupom takmer troch rokov podala ţalobkyňa podmet

na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona o správe daní.

Súčasne pre úplnosť vecí, pokiaľ ţalobkyňa v ţalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku

krajského súdu poukazuje na porušenie ustanovení správneho poriadku zo strany ţalovaného,

najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe podľa § 101 zákona o správe daní, sa na daňové konanie

všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel

k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe

v rozhodnutí a postupe ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť

k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave podľa veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s veta prvá a podľa , nakoľko ţalobkyňa v odvolacom

konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu

v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková