Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sž/24/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v právnej veci ţalobkyne obchodnej

spoločnosti R. L. Ž. P., a. s. so sídlom v K., IČO X., zastúpeného JUDr. D. B., advokátom so

sídlom v K., proti ţalovanej Národnej banke Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha

Karvaša č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č: VG2-15580/2009

z 12. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Ţalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)

dňa 11.01.2010 sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Národnej banky Slovenska

č: VG2-15580/2009 z 12. novembra 2009, ktorým bolo rozhodnuté, ţe Mgr. E.P. poverená

výkonom dohľadu na mieste v P. nie je vylúčená vo veci výkonu dohľadu na mieste

v dohliadanom subjekte: R. L. Ţ. P., a ktorej námietka zaujatosti sa zamieta.

Ţalobu odôvodňoval poukazom na ustanovenie a

Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dohľade“), v súlade ktorým podal voči osobe

Mgr. E.P. námietku zaujatosti z dôvodu, ţe nie je vo vzťahu k ţalobkyni nezávislá a nezaujatá

a teda ani dohľad vykonávaný u ţalobkyne touto osobou nie je nezaujatý a nestranný, a teda

je nezákonný.

Namietala, ţe správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí s dôvodmi uvedenými

v námietke zaujatosti nevyporiadal dostatočne resp. sa s uvedenými dôvodmi nevyporiadal

správne, a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tieţ namietala, ţe doručené rozhodnutie ţalovanej neobsahuje všetky zákonne

náleţitosti rozhodnutia uvedené v § 27 zákona o dohľade a teda trpí závaţnými formálnymi

vadami, ktoré sú jednoznačným dôvodom pre vyslovenie jeho nezákonnosti a jeho následné

zrušenie v plnom rozsahu.

Zároveň namietala aj nezákonnosť postupu ţalovanej, nakoľko ţalobkyni bola

jednoznačne upretá moţnosť konať pred orgánom verejnej správy, ktoré právo je garantované

konkrétne .

S poukazovaním na procesné podmienky konania pred najvyšším súdom

ako aj na to, ţe rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 14 a § 4 zákona o dohľade nemá

povahu predbeţného rozhodnutia a nemá ani povahu procesného rozhodnutia týkajúceho

sa vedenia konania [ (ďalej len „OSP“)] ţiadal,

aby súd rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 12.11.2009, číslo: VG2-15580/2009

zrušil a zaviazal ţalovanú nahradiť ţalobcovi trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmavanie

právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska (,

a § 33 zákona o dohľade) skúmajúc splnenie podmienok, za ktorých môţe správny súd konať

vo veci (, , a ), oboznámiac sa s obsahom spisov

najvyššieho súdu sp. zn. , , a jeho rozhodnutím vo veci

sp. zn. ako aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -18 z 15. januára 2009 a zistil, ţe ţalobu nie je moţné meritórne prejednať.

V správnom súdnictve podľa piatej časti ( a nasl. ) preskúmavajú súdy

na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov

verejnej správy ( ods. l ).

Podľa , ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť

preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, musí ísť o také rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. To je prvá

podmienka, ktorá musí byť splnená.

Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická

alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve

prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,

ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu

( a ).

Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve

rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie

je vylúčené podľa .

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov

predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa prvej vety súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba

podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby,

ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca

nie je zastúpený podľa alebo ak ţaloba bola vzatá späť ( ).

V preskúmavanej veci predmetom konania bolo rozhodnutie o námietke zaujatosti

osoby poverenej výkonom dohľadu vydané v rámci výkonu finančného dohľadu

nad poisťovníctvom a to formou dohľadu na mieste (, 2 a § aţ 11

Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil, ţe ţalovaný napadnutým

rozhodnutím č. VG2-15580/2009 z 12. novembra 2009 ako orgán príslušný podľa § 7 ods. 5

zákona o dohľade nad finančným trhom prerokoval námietku zaujatosti spoločnosti R. L. Ţ.

P., a.s so sídlom G., IČO: X. zo dňa 29. októbra 2009 proti Mgr. E.P. poverenej výkonom

dohľadu na mieste v P., pričom rozhodol, ţe Mgr. E.P. poverená výkonom dohľadu na mieste

v P. nie je vylúčená vo veci výkonu dohľadu na mieste v dohliadanom subjekte: R. L. Ţ. P., a

ktorej námietka zaujatosti sa zamieta.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom osoba poverená výkonom

dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu

dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom moţno mať pochybnosti

o jej nezaujatosti.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom dohliadaný subjekt, ktorý

sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, ţe osoba poverená výkonom dohľadu

má byť vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne

písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí

byť uvedené, proti komu námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť osoba

poverená výkonom dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, kedy sa dohliadaný

subjekt dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môţe byť tento dôvod preukázaný; spolu

s oznámením o námietke zaujatosti je účastník konania povinný predloţiť dôkazy, ktoré má

k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada,

ak sa uţ o nich rozhodlo.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom osoba poverená výkonom

dohľadu, ktorá sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej vylúčeniu z výkonu dohľadu

na mieste, je povinná bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti nadriadenému, ktorý

udelil poverenie na výkon dohľadu na mieste, vrátane oznámenia dôvodov a predloţenia

dôkazov, na ktorých základe má byť táto osoba vylúčená z výkonu dohľadu na mieste. Člen

bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti

písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloţenia dôkazov,

na ktorých základe má byť vylúčený z výkonu dohľadu na mieste.

Podľa § 7 ods. 5 zákona o dohľade nad finančným trhom o námietke zaujatosti

sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania. O tom, či osoba poverená výkonom

dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, rozhoduje jej nadriadený; ak sa námietka

zaujatosti týka viacerých osôb poverených výkonom dohľadu, rozhodne o vylúčení z výkonu

dohľadu na mieste ich spoločný nadriadený. O vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru

dohľadu nad finančným trhom alebo člena bankovej rady z dohľadu na mieste rozhodne

banková rada; na hlasovaní bankovej rady o vylúčení člena bankovej rady sa nezúčastňuje

ten člen bankovej rady, o ktorom sa hlasuje. Na toto rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia

o konaní pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov,

ani všeobecné predpisy o správnom konaní; proti rozhodnutiu o vylúčení z konania

alebo zamietnutí námietky zaujatosti nemoţno podať opravný prostriedok.

Rozhodnutí o tom, či je zamestnanec orgánu verejnej správy (ale v súdnom konaní

aj sudca, či zamestnanec súdu, či notár) vylúčený z prejednávania a rozhodovania určité

právnej veci, je vţdy rozhodnutím procesným.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry najmä Najvyššieho správneho súdu Českej

republiky (pozri bliţšie napr. rozsudok vo veci sp.zn. , či –

www.nssoud.cz, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach

sp. zn. či ) - www.supcourt.gov.sk) rozhodnutie správneho orgánu

o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a ktoré

nie preskúmateľné samostatnou ţalobou v správnom súdnictve. Takéto rozhodnutie

preto musí predchádzať rozhodnutiu o veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené

nesprávnou aplikáciou príslušných právnych prepisov bolo moţné namietať v konaní o ţalobe

proti meritórnemu rozhodnutiu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil,

ţe napadnuté rozhodnutie nie je individuálnym správnym aktom, ktorým by opatrením

alebo rozhodnutím prijatým pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje

do práv, slobôd alebo záujmov osôb a ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej.

Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu ţalovaného na mieste podľa

§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o dohľade nad finančným trhom, t. j. o procesné rozhodnutie,

ktoré v zmysle súd samostatne nepreskúmava. Nezákonnosť tohto

rozhodnutia – jeho vady bude moţné namietať aţ v konaní o ţalobe proti rozhodnutiu

ţalovaného vo veci samej. Tým nedôjde ani porušeniu jeho práv na prejednanie veci

nezávislým a nestranným súdom ( ) ani jeho práva

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 2

a ani k ţalobkyni namietanému porušeniu článku 48 ods. 2

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250d ods. 3

veta prvá konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa tak, ţe ich náhradu

ţalobcovi nepriznal, nakoľko úspech v konaní nemal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. marca 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková