Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Cbi-9-2019.pdf
PDF · 130.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/9/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: AVANA s.r.o., so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 576 500, právne zastúpený: LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou elektronicky Okresnému súdu Žilina dňa 19.11.2019 domáha voči žalovanému v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, vylúčenia v žalobe označenej hnuteľnej veci z konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8K/9/2017 – Vodorovný frézovací a vyvrtávací stroj, typ WHO13CNC, výrobca TOS Varnsdorf CZ, rok výroby 2008, výrobné číslo XXXX, dátum uvedenia do prevádzky 28.2.2009, inventárne číslo 051518, a súčasne náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tak, že uznesením Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 8K/9/2017 zo dňa 07.08.2017 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. OV 155/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. v konkurze a následne uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.12.2017 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. OV 1/2018 bola JUDr. Gabriela Bírošová odvolaná z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.
2. V Obchodnom vestníku č. OV 201/2018 zo dňa 17.10.2018 bol uverejnený oznam správcu, že dňa 11.10.2018 vyhotovil súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská republika – Daňový úrad Žilina so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, pričom v ňom uviedol súpisovú položku majetku Hnuteľná vec: Vodorovný frézovací a vyvrtávací stroj, typ WHO13CNC, výrobca TOS Varnsdorf CZ, rok výroby 2008, výrobné číslo XXXX, dátum uvedenia do prevádzky 28.2.2009, inventárne číslo 051518 (ďalej aj ako „Hnuteľná vec“), ktorá sa nachádza vo vlastníctve žalobcu, druh a poradie zabezpečovacieho práva: Záložné právo prvé (1.) v poradí zriadené v prospech veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Žilina na základe rozhodnutia o zriadení záložného práva vydaného Daňovým
úradom Banská Bystrica č.103368628/2016 zo dňa 20.6.2016, vznik záložného práva dňom registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. NCRzp 27543/2016 dňa 3.10.2016 o 10:41:41.
3. V nadväznosti na uvedené žalobca listom zo dňa 23.10.2018 požiadal žalovaného, aby Hnuteľnú vec, ktorá je predmetom sporu, vylúčil zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty z dôvodu, že žalobca nadobudol Hnuteľnú vec nezaťaženú záložným právom. Následne na to bol v Obchodnom vestníku č. OV 209/2018 zo dňa 29.10.2018 uverejnený oznam správcu o zápise spornej poznámky k Hnuteľnej veci v prospech žalobcu. Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 09.09.2019 uverejnenom v Obchodnom vestníku 182/2019 zo dňa 20.09.2019 uložil žalobcovi, aby v lehote 60 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku podal na Okresnom súde Žilina proti správcovi úpadcu žalobcu na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Daňového úradu Žilina zverejneného v Obchodnom vestníku vydanom dňa 17.10.2018 v spojení s oznámením o pripísaní poznámky o spornom zápise zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 29.10.2018. Na základe uvedeného žalobca v súdom uloženej lehote podal žalobu o vylúčenie veci z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa.
4. Dôvodnosť svojho postupu žalobca opiera o existenciu Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 13.03.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.03.2017, predmetom ktorej bol predaj stroja žalobcovi za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 48.000,- eur ako jedného z viacerých strojov predávaných žalobcovi. Za predaj úpadca vystavil žalobcovi ako kupujúcemu faktúru č. 80170112, ktorá bola uhradená jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 18.07.2017. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 151h ods. 3, § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že predmetnú Hnuteľnú vec nadobudol kúpnou zmluvou dobromyseľne ako súbor viacerých vecí, pričom úpadca ani v rámci predzmluvných rokovaní ani v samotnej kúpnej zmluve neupozornil žalobcu, že by malo ísť o majetok založený v prospech Daňového úradu Žilina a naopak ho uistil, že ide o vec nezaťaženú ťarchami a preto navrhuje výsluch bývalého prokuristu úpadcu a konateľa žalobcu pána A. B.. Svoju dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetu kúpy žalobca preukazuje skutočnosťou, že žalobca v postavení kupujúceho umožnil úpadcovi ako predávajúcemu aj po prevode vlastníckeho práva k predmetu kúpy tento naďalej používať pre jeho podnikateľské aktivity ako aj skutočnosťou zriadenia vecného bremena v prospech úpadcu spočívajúceho v práve užívať predmet kúpy počas obdobia 30 rokov podľa čl. 2 bod 2.3 Kúpnej zmluvy.
5. Žalobca má za to, že záložné právo k hnuteľnej veci prevodom vlastníckeho práva zaniklo a voči žalobcovi nepôsobí. Hnuteľná vec, ktorej vylúčenia sa z oddelenej podstaty úpadcu zabezpečeného veriteľa žalobca domáha, nie je podľa názoru žalobcu majetkom patriacim do súpisu majetku oddelenej podstaty a žiada o jej vylúčenie postupom podľa § 78 ods. 5 ZKR, nakoľko záložné právo zaniklo.
6. Žalobca ako dôkaz k žalobe pripojil výpis z Obchodného vestníka č. 155/2017 zo dňa 14.08.2017, výpis z Obchodného vestníka č. 1/2018 to dňa 02.01.2018, výpis z Obchodného vestníka č. 201/2018 zo dňa 17.10.2018, oznámenie dôvodov vylučujúcich zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty adresované správcovi dňa 23.10.2018, výpis z Obchodného vestníka č. 209/2018 zo dňa 29.10.2018, výpis z Obchodného vestníka č. 182/2019 zo dňa 20.09.2019, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 13.03.2017 spolu s prílohou č. 1 v znení dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 15.03.2017, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 18.07.2017.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.01.2020 uviedol, že stroj, ktorého vylúčenia z oddelenej podstaty úpadcu sa žalobca podanou žalobou domáha, bol správcom zaradený do súpisu zabezpečeného veriteľa Slovenská republika – Daňový úrad Žilina ako súpisová položka č. 1 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 201/2018. Zabezpečenému veriteľovi patrí zabezpečovacie právo zriadené podľa Rozhodnutia o zriadení záložného práva vydaného Daňovým úradom Banská Bystrica č.103368628/2016 zo dňa 20.6.2016, vznik ktorého bol zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod číslom NCRzp 27543/2016 dňa 3.10.2016 o 10:41:41. Titulom oznámenia žalobcu o nadobudnutí stroja kúpnou zmluvou bez zaťaženia záložným pávom správca zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 29.10.2019 oznam o zápise spornej poznámky k hnuteľnej veci v prospech žalobcu. Na základe uznesenia súdu sa žalobca domáha podanou žalobou vylúčenia tejto hnuteľnej veci zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, opierajúc sa o uistenie predávajúceho, že predmetné hnuteľné veci nie sú zaťažené akýmikoľvek ťarchami. Z uvedeného dôvodu žalobca umožnil úpadcovi Hnuteľnú vec ďalej užívať pre jeho podnikateľské aktivity a zároveň zriadil v prospech úpadcu vecné
bremeno, spočívajúce v práve ho užívať počas obdobia 30 rokov v zmysle bodu 2.3. Kúpnej zmluvy. Vo väzbe na citované zákonné ust. § 151h ods. 3, § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka žalovaný rozporuje dôvodnosť podanej žaloby a primárne dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní stroja bez tiarch, a to s poukazom na skutočnosť, že s ohľadom na materiálnu publicitu Notárskeho centrálneho registra záložných práv je akákoľvek argumentácia žalobcu ohľadom jeho domnelej dobromyseľnosti pri nadobúdaní stroja bez tiarch absolútne neúčinná a v konaní nemôže obstáť.
8. Žalovaný uviedol, že zánik záložného práva podľa ust. § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka je o.i. viazaný aj na dobromyseľnosť nadobúdateľa zálohu, ktorý aj pri vynaložení odbornej starostlivosti nemal a ani nemohol mať vedomosť o existencii záložného práva. S tvrdeniami žalobcu žalovaný nesúhlasí, nakoľko uistenie prevodcu pred uzatvorením zmluvy, resp. v kúpnej zmluve, že záložné právo na prevádzaných hnuteľných veciach vrátane stroja neexistuje, aj v prípade, že by takéto uistenie bolo potvrdené, nemôže znamenať, že uvedené je pravdou a táto skutočnosť je jednoducho overiteľná. Záložné právo k hnuteľnému majetku v zmysle ust. § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká okamihom jeho registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv verejne dostupného na oficiálnom internetovom portáli Notárskej komory Slovenskej republiky v časti Notárske centrálne registre, ktorý je založený na pravidlách materiálnej publicity. Pokiaľ záložné právo k predmetu kúpy bolo zaregistrované v Centrálnom registri dňa 3.10.2016, čo je ľahko a verejne dostupne preukázateľné u označeného verejného registra vedeného Notárskou komorou Slovenskej republiky v elektronickej podobe, jedná sa o skutočnosti, ktoré sú známe, pravdivé a netreba ich dokazovať, z čoho zároveň vyplýva, že žalobca ani ním navrhovaní svedkovia nemôžu preukázať, že by žalobca bol vo vzťahu ku všetkým okolnostiam dobromyseľným pri nadobúdaní hnuteľných vecí vrátane stroja podľa kúpnej zmluvy. Vedľa princípov ochrany dobromyseľného nadobúdateľa platí rovnako aj princíp právnej istoty spočívajúci práve vo vedení registrov záložných práv a ich materiálnej publicite. Dobromyseľnosť v tomto prípade musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, žalobca mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci bez tiarch, ktorých vlastníctvo nadobudol. Jednoduchou lustráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv túto skutočnosť mohol žalobca zistiť, a preto vo vzťahu ku všetkým okolnostiam a pri vynaložení náležitej starostlivosti v danom prípade nemožno dobromyseľnosť žalobcu vyvodzovať z ním tvrdených skutočností. Žalobca neuviedol relevantné tvrdenia, ktoré by vyvracali existenciu záložného práva k Hnuteľnej veci, ktoré vzniklo na základe rozhodnutia príslušného daňového úradu za účelom zabezpečenia záväzku zabezpečeného veriteľa, ktoré bolo zaregistrované dňa 3.10.2016. Záložné právo tak pôsobí voči žalobcovi ako nadobúdateľovi predmetu zálohu, pričom s poukazom na nepreukázanú dobromyseľnosť so zreteľom ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej starostlivosti nemožno vyvodiť záver o naplnení výnimky z ustanovenia § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. že žalobca bol dobromyseľný a predmet kúpy nenadobudol nezaťažený záložným právom, čo zakladá dôvod na vylúčenie veci zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Žalobca nevyvrátil právnu domnienku o tom, že nebol dobromyseľný pri nadobúdaní stroja a tak svojim žalobným návrhom neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní.
9. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, rozsudok sp. zn. 9Co/182/2018 zo dňa 13.02.2019 a rovnako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 28/2013-11 zo dňa 22.01.2013. Žalovaný súčasne upozornil na konkurzu predchádzajúce reštrukturalizačné konanie, ktorého právny stav mal žalobca vziať do úvahy, ak od dlžníka nadobúdal hnuteľné veci podľa kúpnej zmluvy a žalobca mal vedomosť o reštrukturalizácii úpadcu. Súčasne zdôraznil, že z obsahu písomne uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva žiadne uistenie alebo vyhlásenie úpadcu o tom, že na prevádzaných hnuteľných veciach vrátane predmetného stroja neviaznu žiadne ťarchy. Svedeckú výpoveď Ing. Albertyho za úpadcu ako predávajúceho preto označil žalovaný za nadbytočnú, ktorá nemôže ovplyvniť skutočnosť, že žalobca v danom prípade pri nadobúdaní hnuteľných vecí vrátane stroja bol nedobromyseľný. Samotné uistenie prevádzajúceho o neexistencii tiarch na hnuteľných veciach nezakladá dobromyseľnosť žalobcu a zákonnú výnimku z nadobudnutia zálohu bez tiarch, nakoľko Občiansky zákonník vyžaduje aktivitu nadobúdateľa vynaložiť odbornú starostlivosť. Pravdivosť tvrdení žalobcu o existencii uistenia žalobcu je vyvrátená aj výpoveďou člena predstavenstva úpadcu a prokuristu úpadcu v žalovaným označenom trestnom konaní, v rámci ktorého vo výsluchu sám prokurista uviedol, že záložné právo, ktoré sa viazalo na hnuteľných veciach, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, nezaniklo a zhodne vypovedal aj člen predstavenstva Ing. Miloš Borský. Žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchmi svedkov žalovaný označil za neúčelné a nehospodárne, vyslovil nesúhlas s ich vykonaním v tomto konaní, keďže nemôžu priniesť
iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplynuli z výpovedí v trestnom konaní osôb označených v písomnom vyjadrení žalovaného, a ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť právnu domnienku založenú na materiálnej publicite zápisu záložného práva k stroju v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Keďže žalobca nepreukázal dobromyseľnosť pri nadobúdaní hnuteľných vecí od úpadcu, ktorá by založila dôvod pre vylúčenie stroja zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10. Spolu s písomným vyjadrením k žalobe žalovaný pripojil do obsahu spisového materiálu výpis z Obchodného vestníka č. 75/2017 zo dňa 19.04.2017, uznesenie OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 28.12.2018.
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.03.2020, pričom žalobca zotrvával na dôvodnosti podanej žaloby. Má za to, že výpoveď svedka C. B. D. je kľúčovým dôkazom pri preukazovaní dobromyseľnosti žalobcu. Žalobca zopakoval skutočnosti už uvedené v žalobe, ktorými preukazuje svoju dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetu kúpy a odmieta, že by vedomosť o prebiehajúcej reštrukturalizácii úpadcu ovplyvnila dobromyseľnosť žalobcu. Žalobca má jednoznačne za to, že záložné právo k Hnuteľnej veci prevodom vlastníckeho práva zaniklo a voči žalobcovi nepôsobí.
12. V rámci dupliky na vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 12.06.2020 žalovaný sa opätovne odvolal a zhrnul svoje doterajšie tvrdenia a to, že zákonný zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) OZ je o.i. viazaný aj na dobromyseľnosť nadobúdateľa zálohu, ktorá je vylúčená pri registrácii záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pričom právna úprava ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že nadobúdateľ dobromyseľný nie je, ak bolo záložné právo zapísané v registri a túto domnienku vyvracia v prípadnom súdnom spore nadobúdateľ predmetu zálohu, teda žalobca. Žalovaný poukázal na komentár k ustanoveniu § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka JUDr. Mareka Tomašoviča, PhD., podľa ktorého nadobúdateľ nevynaložil náležitú starostlivosť najmä vtedy, ak sa neoboznámil, či je k predmetu prevodu zaregistrované záložné právo v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva žiadne uistenie alebo vyhlásenie úpadcu o tom, že na prevádzaných hnuteľných veciach vrátane stroja neviaznu žiadne ťarchy a samotné uistenie úpadcu neznamená, že uvedené je pravdou. Žalobcom označená svedecká výpoveď C. D. za úpadcu ako predávajúceho nemôže zakladať dobromyseľnosť žalobcu a zákonnú výnimku z nadobudnutia zálohu bez tiarch, nakoľko Občiansky zákonník práve vyžaduje aktivitu nadobúdateľa vynaložiť odbornú starostlivosť. Ani v rámci prostriedkov procesného útoku navrhovaný výsluch svedkov C. B. D. bývalého prokuristu úpadcu nemôže preukázať, že žalobca bol vo vzťahu ku všetkým okolnostiam dobromyseľným pri nadobúdaní hnuteľných vecí a tvrdenie žalobcu je tak v rozpore s výpoveďou svedka v rámci trestného konania a jeho opačná výpoveď by založila trestný čin krivej výpovede svedka podľa § 346 Trestného zákona.
13. Podaním zo dňa 25.11.2020 žalobca navrhol odročenie pojednávania a súčasne prerušenie konania a to s poukazom na prebiehajúce mimosúdne rokovania strán postupom podľa § 163 ods. 1 CSP.
14. Žalovaný v stanovisku k návrhu žalobcu vyslovil nesúhlas s odročením pojednávania a s návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že na strane žalovaného ako ani na strane zabezpečeného veriteľa z oddelenej podstaty nie sú takéto dôvody na odročenie pojednávania ani prerušenie konania dané.
15. Po viacerých odročeniach súd vykonal pojednávanie dňa 18.1.2022, na ktorom Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a následne navrhol konanie v neprítomnosti žalobcu podaním zo dňa 12.01.2022 odvolávajúc sa na dôvody neodkladných pracovných záležitostí. Žalobca súčasne oznámil súdu, že na výsluchu navrhovaných svedkov C. B. D. a A. B. netrvá.
16. Z obsahu podanej žaloby nesporne vyplýva, že v danej veci sa jedná o excindačnú žalobu, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému vylúčenia svojho majetku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa tvrdiac, že na postup správcu, ktorý predmetný majetok zapísal do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa nebol právne daný.
17. Pre posúdenie relevantnej právnej normy na daný skutkový stav súd vychádzal z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu zverejnením uznesenia zo dňa 07.08.2017 v Obchodnom vestníku č. 155/2017 dňa 14.08.2017 s účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 15.08.2017.
Súd preto na daný skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.
18. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ZKR), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
19. Podľa § 67 ods. 1 ZKR, konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
20. Podľa § 76 ods. 1 ZKR, súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
21. Podľa § 77 ods. 1 ZKR, do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.
22. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
23. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
24. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
25. Podľa § 78 ods. 4 ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu
poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
26. Podľa § 78 ods. 5 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
27. Podľa § 79 ods. 1, 2, 3 ZKR, pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu. Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby. Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.
28. Podľa § 151h ods. 1, 2, 3, 4 z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, Občianskeho zákonníka, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
29. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
30. Žalobca ako vlastník hnuteľnej veci učinil predmetom súdneho konania svoj nárok na vylúčenie veci z oddelenej konkurznej podstaty dlžníka tzv. excindačnou žalobou (vylučovacou žalobou), na základe čoho súd posudzoval primárne včasnosť podanej žaloby, vecnú legitimáciu strán sporu a následne skutočnosť, či žalobcovi svedčí právo na vylúčenie veci zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu.
31. V prípade konaní začatých od 01.01.2012 musí byť žaloba o vylúčenie určitého majetku z konkurznej podstaty úpadcu podľa § 78 ods. 4 ZKR podaná proti správcovi v lehote určenej súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. V posudzovanom prípade súd uložil žalobcovi uznesením zo dňa 09.09.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.09.2019 povinnosť podať žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu v lehote 60 dní od zverejnenia uznesenia. Pokiaľ žalobca podal svoju žalobu elektronicky dňa 18.11.2019, súd konštatuje včasnosť podanej vylučovacej žaloby. Predmetný majetok bol do súpisu
podstaty úpadcu zapísaný s poznámkou spornosti tak, ako vyplýva z oznámenia správcu o zverejnení zápisu spornej poznámky k Hnuteľnej veci zverejneného v OV č. 209/2018 dňa 29.10.2018 ( č.l. 9) v prospech tretej osoby - žalobcu.
32. Žalobca dôvodnosť žaloby odvodzuje od nadobudnutia veci do vlastníctva bez tiarch, t.j. bez jej zaťaženia záložným právom. Hmotnoprávna legitimácia žalobcu v takomto spore spočíva na subjektívnom princípe, pričom žalobca môže byť v konaní úspešný len vtedy, ak preukáže, že mu patrí subjektívne právo, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu majetkovej podstaty úpadcu. Súd sa potom zaoberal otázkou, či na strane žalobcu je preukázané také subjektívne právo, od ktorého žalobca môže odvodzovať svoj nárok na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty. Pasívna vecná legitimácia žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu je daná podľa § 78 ods. 4 ZKR.
33. Skutočnosťou medzi stranami nespornou je existencia vlastníckeho práva žalobcu k Hnuteľnej veci, ktorej vylúčenia z oddelenej podstaty úpadcu sa žalobca podanou žalobou voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu domáha, a ktorej vlastnícke právo žalobca nesporne nadobudol uzavretím Kúpnej zmluvy s úpadcom dňa 13.03.2017. Rovnako je v konaní nesporné, že k predmetu kúpy bolo zriadené záložné právo na základe Rozhodnutia o zriadení záložného práva vydaného Daňovým úradom Banská Bystrica č.103368628/2016 zo dňa 20.6.2016, vznik ktorého bol zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod číslom NCRzp 27543/2016 dňa 3.10.2016 o 10:41:41
34. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je posúdenie otázky, či záložné právo k predmetu kúpy prevodom vlastníckeho práva na žalobcu zaniklo, a teda či existuje právny dôvod na zápis tohto majetku do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa DIAGO SF s.r.o. a vo väzbe na vyhodnotenie tejto základnej právnej otázky posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.
35. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu.
36. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka veriteľa nie je riadne a včas splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že záložné právo predstavuje podporný zdroj uspokojenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa, ktorá sa uplatní vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Zákonná úprava v tejto súvislosti rozlišuje medzi zriadením záložného práva a jej vznikom, keď v ust. § 151b Občianskeho zákonníka sú uvedené jednotlivé právne skutočnosti, ktorých dôsledkom je zriadenie záložného práva, pričom na platný vznik záložného práva sa spravidla vyžaduje ešte registrácia záložného práva v príslušnom registri postupom podľa § 151f Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide o tzv. registrované záložné právo. Registráciou záložného práva nastávajú konštitutívne právne účinky s výnimkou prípadov, keď záložné právo vznikne iba na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo odovzdaním predmetu záložného práva záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Zákonná úprava pozná verejné registre záložných práv ako Notársky centrálny register záložných práv, kataster nehnuteľností a ďalej sú to osobitné registre.
37. Register záložných práv je verejne prístupný na vyhľadávanie aj prostredníctvom internetu, s čím je spojená nielen informatívna povaha príslušného registra, ale rovnako je možné zistiť z registra existenciu záložného práva na majetok konkrétnej osoby, prípadne existenciu záložného práva ku konkrétnemu majetku. Z vecno-právneho charakteru záložného práva vyplýva, že záložné právo je spojené s predmetom záložného práva to znamená, že s prevodom alebo prechodom zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu. Uvedený dôsledok je prejavom vecno-právneho charakteru záložného práva a práv k cudzím veciam, kedy nadobúdateľ zálohu je povinný strpieť výkon záložného práva. V zmysle ust. § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka nastávajú vecno-právne účinky prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu záložného práva, kedy nadobúdateľ veci, na ktorej viazne záložné právo, nadobúda túto vec alebo majetkovú hodnotu zaťaženú záložným právom s výnimkami stanovenými v zákone.
38. Výnimkou zo zásady vecno-právnych účinkov záložného práva a to v záujme zabezpečenia obchodného styku Občiansky zákonník pripúšťa v prípade, ak záložca a záložný veriteľ v zmluve o
zriadení záložného práva sa dohodli na tom, že záložca môže záloh, resp. jeho časť previesť bez zaťaženia záložným právom na tretiu osobu, čo však tvrdené a preukázané v tomto konaní nebolo, a ďalej v prípade, ak tak ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný zákon.
39. Žalobca opiera dôvodnosť svojho nároku o postup v zmysle ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v Registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevodom veci zaťaženej záložným právom na nadobúdateľa sa pôvodný záložca nezbavuje svojho záväzku na splnenie dlhu a veriteľ sa tak môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky buď voči svojmu dlžníkovi alebo môže uplatniť právo zo záložného pomeru voči novému záložcovi, t. j. nadobúdateľovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu totiž prechádza zo zákona záložné právo, ktoré zaťažuje záloh a jeho nový vlastník je povinný strpieť výkon záložného práva za predpokladu, že žalobca nadobúdal predmet kúpy v dobrej viere, že nadobúda vec bez zaťaženia záložným právom.
41. Zánik záložného práva bližšie špecifikuje ustanovenie § 151md Občianskeho zákonníka, pričom na posudzovanú právnu vec súd aplikoval ust. § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia záložné právo zaniká, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. V uvedenom prípade ide o situáciu, pri ktorom sa záloh počas trvania záložného práva nachádza u záložcu, ktorý prevedie záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo v situácii, ak bol nadobúdateľ takéhoto zálohu dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Vo veci je potrebné však zdôrazniť, že aj v prípade prevodu zálohu v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania sleduje právna úprava ochranu nadobúdateľa zálohu a jeho istotu, že nadobúda vec bez zaťaženia záložným právom. Pokiaľ však záložné právo k zálohu je registrované v Centrálnom registri záložných práv, uvedená registrácia zakladá nedostatok dobromyseľnosti nadobúdateľa predmetu zálohu a pre vyvrátenie právnej domnienky dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva nezaťaženého záložným právom spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý musí v konaní preukázať, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť na oboznámenie sa, či je k predmetu prevodu zaregistrované záložné právo.
42. Pokiaľ je záložné právo registrované v osobitnom registri záložných práv, prevod zálohu nemá za následok zánik záložného práva podľa § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka. Teda ochrana dobromyseľného nadobúdateľa sa vzťahuje aj na prípady, kedy nadobúdateľ informáciu o záložnom práve nemohol získať z dôvodu napríklad nesprávneho alebo absentujúceho zápisu v Notárskom centrálnom registri záložných práv, čo však žalobcom v konaní tvrdené a preukazované nebolo. Ubezpečenie prevádzajúceho, že na predmetu kúpy neviaznu práva tretích osôb, resp. záložné právo, nezbavuje nadobúdateľa veci povinnosti dostupnými prostriedkami preveriť existenciu takýchto práv, navyše v situácii, ak tieto sú verejne prístupné v registri záložných práv. Tým, že žalobca napokon upustil od dôkazného návrhu výsluchom svedkov, súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by vyvrátili právnu domnienku nedostatku dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní predmetu kúpy nezaťaženého záložným právom, a preto nastala skutočnosť, pre ktorú platí, že pokiaľ záložné právo k hnuteľnej veci, ktorá tvorila predmet kúpnej zmluvy, bolo registrované v Notárskom registri záložných práv, s čím zákonná úprava spája nedostatok dobromyseľnosti nadobúdateľa predmetu zálohu o tom, že predmet kúpy nie je zaťažený záložným právom, k zániku záložného práva nedošlo, a preto žalovaný postupoval správne, ak majetok tretej osoby, v danom prípade žalobcu, zapísal do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa spoločnosti Slovenská republika – Daňový úrad Žilina. Vo väzbe na uvedený záver súd vyhodnotil žalobu podanú žalobcom ako skutkovo a právne nedôvodnú, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
43. Súd považuje za významné uviesť v obdobnej veci s rovnakými sporovými stranami rozhodol rovnakým spôsobom Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 10Cb 4/2019-115 zo dňa 3.júla 2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 14CoKR 4/2021 z 24.júna 2021, súd preto v podstate v tomto rozsudku zopakoval dôvody rozhodnutia sp.zn. 10Cb 4/2016. Iné rozhodnutie a postup by odporovalo princípu právnej istoty, ktorí vyžaduje, aby na obdobné skutkové a právne otázky podávali súdy konzistentne rovnaké odpovede.
44. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
45. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
46. K návrhu žalobcu na prerušenie konania súd konštatuje, že prvým výrokom tohto rozhodnutia súd analogicky postupom podľa § 162 ods. 3 CSP rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že v danom prípade neboli naplnené procesné podmienky predpokladané ustanovením § 163 ods. 1 CSP, a to zhodný návrh procesných strán na prerušenie konania, resp. odročenie pojednávania, keďže žalovaný vyslovil nesúhlas s prerušením konania.
47. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore, a preto žalovanému ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).