Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
673/363615.96eab3.pdf
PDF · 153.18 KB
No categories available
2Cdo/291/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 291/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. R., L., so sídlom v Ž.,
bývajúcej v Ž., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou, s.r.o. v Ž., proti žalovanej Slovenskej
republike – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7 C 47/2008, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. augusta 2010, sp.zn.
6 Co 85/2010, takto
rozhodol:
O d m i e t a dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. augusta 2010
sp.zn. 6 Co 85/2010.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice rozsudkom z 3. februára 2010 č.k. 7 C 47/2008-192 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 260 505,74 € s 8,5 % ročnými úrokmi
z omeškania od 1. mája 2008 do zaplatenia ako náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Leviciach. Polícia po podaní trestného oznámenia vo veci vôbec nekonala, resp. konala
nedostatočne a v rozpore so zákonom neurobila zákrok potrebný na odvrátenie hroziacej
škody. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dospel
k záveru, že tvrdenie žalobkyne o tom, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Levice
nemalo záujem vo veci konať, že príslušní policajti porušili svoje zákonné povinnosti a týmto
porušením jej v dôsledku nečinnosti vznikla škoda spôsobená nesprávnym úradným
postupom, nie je pravdivé. Súd nevzhliadol na základe vykonaného dokazovania, aby došlo
k nesprávnosti postupu zo strany policajného orgánu. Od začiatku vyšetrovania došlo
k pochybnostiam o tom, kto je vlastníkom veľkokapacitných nádrží a nebolo zrejmé, či ide
o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok.
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 17. augusta 2010 sp.zn. 6 Co 85/2010 na odvolanie
žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že vo veci bolo nepochybne
preukázané, že po podaní trestného oznámenia manželom žalobkyne bolo 22. februára 2007
vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Príslušným vyšetrovateľom boli vykonané
prvotné úkony a to ohliadky miesta činu, fotodokumentácia miesta činu. Vyšetrovateľ
následne zabezpečoval dôkazné prostriedky, listinné dôkazy, výsluchy svedkov, poškodenej
a pod. Nemožno sa jednoznačne stotožniť s tvrdením žalobkyne, že neboli pochybnosti o tom,
kto je vlastníkom veľkokapacitných nádrží. Prebiehalo predsa súdne konanie o vydanie
nehnuteľných vecí a až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Levice z 22. februára
2007 č.k. 14 C 151/2006-65, t.j. 20. júna 2007 bolo zrejmé, že žalovaný – spoločnosť E. je
povinný vydať žalobkyni J. R. hnuteľné veci, ktoré vydražila v exekučnom konaní na
Exekútorskom úrade JUDr. V. K.. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami
a právnym posúdením veci tak, ako to vykonal súd prvého stupňa. V konaní nebolo
preukázané, že by policajný orgán nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, neboli
zistené zbytočné prieťahy ani iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov
žalobkyne. Rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov
odvolacieho konania nerozhodol, keďže súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol o náhrade
trov konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Jeho prípustnosť
odvodzovala od ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť. Dovolanie odôvodnila v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 písm.a/
O.s.p., pretože v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm.f/ O.s.p. – žalobkyni bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a taktiež v zmysle ustanovenia § 241
ods. 2 písm.b/, c/ O.s.p., pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru dovolateľky dovolací súd porušil jej
právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti napriek
skutkovej a právnej zložitosti veci, nenariadil pojednávanie, hoci si to vyžadoval dôležitý
verejný záujem. Žaloba totiž smerovala voči Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky za nezákonný postup orgánu verejnej moci – Policajného zboru
Slovenskej republiky a jeho príslušníkov, existoval na nariadenie pojednávania dôležitý
verejný záujem. Dovolateľka taktiež považuje napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé,
nedostatočne odôvodnené, súd nevyhodnotil celý rad žalobkyňou tvrdených a ňou
uvádzaných skutočností, nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou a o tomto
nerozhodol. Postup policajtov bol v rozpore so zákonom, nikto totiž nebol oprávnený
pochybovať o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí tvoriacich predmet sporu.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že
v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
K odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že
odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, hoci existoval na nariadenie pojednávania
dôležitý verejný záujem, lebo žalovanou bola Slovenská republika – Ministerstvo vnútra.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 písm.a/, b/, c/ O.s.p. vyplýva, že bez pojednávania
nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak
- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať
(zopakovať) dôkazy,
- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,
- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a teda nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
v predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nejde tu ani o verejný
záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb,
napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach
a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie
vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd
v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu
vo veci samej 17. augusta 2010 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho
súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm.f/ O.s.p. Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom chránených
záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je
možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo
preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobkyni znemožnila realizácia
jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jej práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2
písm.b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide v tedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza,
že inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. treba
uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto
dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné
(o tento prípad ale v prejednávane veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným
dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe
(i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie,
v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou
v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. (dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu
neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na právnu
úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová