Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/291/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. R., L., so sídlom v Ž.,

bývajúcej v Ž., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou, s.r.o. v Ž., proti žalovanej Slovenskej

republike – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp.zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. augusta 2010, sp.zn.

, takto

rozhodol:

O d m i e t a dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. augusta 2010

sp.zn. .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice rozsudkom z 3. februára 2010 č.k. -192 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 260 505,74 € s 8,5 % ročnými úrokmi

z omeškania od 1. mája 2008 do zaplatenia ako náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Leviciach. Polícia po podaní trestného oznámenia vo veci vôbec nekonala, resp. konala

nedostatočne a v rozpore so zákonom neurobila zákrok potrebný na odvrátenie hroziacej

škody. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dospel

k záveru, že tvrdenie žalobkyne o tom, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Levice

nemalo záujem vo veci konať, že príslušní policajti porušili svoje zákonné povinnosti a týmto

porušením jej v dôsledku nečinnosti vznikla škoda spôsobená nesprávnym úradným

postupom, nie je pravdivé. Súd nevzhliadol na základe vykonaného dokazovania, aby došlo

k nesprávnosti postupu zo strany policajného orgánu. Od začiatku vyšetrovania došlo

2

k pochybnostiam o tom, kto je vlastníkom veľkokapacitných nádrží a nebolo zrejmé, či ide

o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok.

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 17. augusta 2010 sp.zn. na odvolanie

žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že vo veci bolo nepochybne

preukázané, že po podaní trestného oznámenia manželom žalobkyne bolo 22. februára 2007

vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Príslušným vyšetrovateľom boli vykonané

prvotné úkony a to ohliadky miesta činu, fotodokumentácia miesta činu. Vyšetrovateľ

následne zabezpečoval dôkazné prostriedky, listinné dôkazy, výsluchy svedkov, poškodenej

a pod. Nemožno sa jednoznačne stotožniť s tvrdením žalobkyne, že neboli pochybnosti o tom,

kto je vlastníkom veľkokapacitných nádrží. Prebiehalo predsa súdne konanie o vydanie

nehnuteľných vecí a až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Levice z 22. februára

2007 č.k. -65, t.j. 20. júna 2007 bolo zrejmé, že žalovaný – spoločnosť E. je

povinný vydať žalobkyni J. R. hnuteľné veci, ktoré vydražila v exekučnom konaní na

Exekútorskom úrade JUDr. V. K.. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami

a právnym posúdením veci tak, ako to vykonal súd prvého stupňa. V konaní nebolo

preukázané, že by policajný orgán nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, neboli

zistené zbytočné prieťahy ani iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov

žalobkyne. Rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov

odvolacieho konania nerozhodol, keďže súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol o náhrade

trov konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Jeho prípustnosť

odvodzovala od ustanovenia , navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a žalobe

v celom rozsahu vyhovieť. Dovolanie odôvodnila v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 písm.a/

, pretože v konaní došlo k vade uvedenej v – žalobkyni bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a taktiež v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm.b/, c/ , pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru dovolateľky dovolací súd porušil jej

právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti podľa čl. 48

ods. 2 . Vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti napriek

skutkovej a právnej zložitosti veci, nenariadil pojednávanie, hoci si to vyžadoval dôležitý

verejný záujem. Žaloba totiž smerovala voči Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky za nezákonný postup orgánu verejnej moci – Policajného zboru

Slovenskej republiky a jeho príslušníkov, existoval na nariadenie pojednávania dôležitý

verejný záujem. Dovolateľka taktiež považuje napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé,

nedostatočne odôvodnené, súd nevyhodnotil celý rad žalobkyňou tvrdených a ňou

uvádzaných skutočností, nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou a o tomto

nerozhodol. Postup policajtov bol v rozpore so zákonom, nikto totiž nebol oprávnený

pochybovať o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí tvoriacich predmet sporu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, hoci existoval na nariadenie pojednávania

dôležitý verejný záujem, lebo žalovanou bola Slovenská republika – Ministerstvo vnútra.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav a teda nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

v predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nejde tu ani o verejný

záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb,

napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej 17. augusta 2010 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho

súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom chránených

záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo

preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobkyni znemožnila realizácia

jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jej práv a právom chránených záujmov v zmysle

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide v tedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

6

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza,

že inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle treba

uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto

dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné

(o tento prípad ale v prejednávane veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným

dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe

(i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie,

v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou

v zmysle (dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu

neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobkyne odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na právnu

úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová