Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., bytom P., zastúpený

JUDr. J. G., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov,

IČO: X, zastúpený JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania

veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. P. S., JUDr. M. B., JUDr. A. K. nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn.

(vec Okresného súdu Prešov sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní o náhradu škody, ktorá je vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, vzniesol žalobca 17. decembra 2010 námietku zaujatosti voči všetkým sudcom

Okresného súdu Prešov, následne bol spis predložený na rozhodnutie podľa ,

Krajskému súdu v Prešove ako nadriadenému súdu, kde vec je vedená pod sp. zn. 6NcC

9/2011. Pretože vo svojom podaní zároveň vzniesol žalobca námietku zaujatosti i voči

sudcom Krajského súdu v Prešove ktorú odôvodnil tým, že sudcovia by mali byť zaujatí

z dôvodu, že rozhodujú o stave majetku mesta v ktorom žijú a teda sú sudcami vo vlastnej

veci. Svoje podanie doplnil 12. apríla 2011 v ktorom uviedol že na vznesenej námietke

zaujatosti v plnom rozsahu trvá a odôvodnenie doplnil voči členom senátu 6Co Krajského

súdu v Prešove JUDr. P. S. a JUDr. A. K. o skutočnosť, že obaja boli členmi senátov, ktoré

opakovane rozhodli vo veciach týkajúcich sa žalobcu. Spis bol preto krajským súdom

postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa ,

teda posúdenie, či sudcovia Krajského súdu v Prešove sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci, ktorá je na tomto súde vedená pod sp. zn. .

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešove má v danej veci na základe

Rozvrhu práce na rok 2011 rozhodovať senát 6Co zložený zo sudcov JUDr. P. S., JUDr. M.

B., JUDr. A. K., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto krajského súdu

nie je v tejto veci daná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto zaoberal len tou časťou námietky

zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu, a námietku zaujatosti v časti, v ktorej

sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu, považoval za bezpredmetnú.

K námietke sa vyjadrili členovia senátu 6Co ( ktorému vec pripadla na rozhodnutie

v súlade so zákonom a s rozvrhom práce ) JUDr. P. S., JUDr. M. B., JUDr. A. K., ktorí

zhodne uviedli že sa necítia byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani

k prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je

prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k

ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovaného

uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu a to :1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má

osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v

prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného

blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu ), 3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom

konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať

nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s

prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti

sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone

súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti

ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby

v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce

pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k

prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou,

že niektorého z účastníkov pozná; aj takáto jeho schopnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou

spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci

rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť

sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných

predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Na druhej

strane ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

zahrňuje právo, aby prejednávaná vec nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený

podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ).

Z uvedeného vyplýva, že obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom

je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( porovnaj , II.

ÚS 121/03).

Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou,

vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý

zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o

ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto

ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťažko uplatniteľný vzhľadom k

nemožnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút

nezaujatosti preto treba chápať širšie, tiež v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu

však nie je možné považovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi

konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť založené na

skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto

preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z

hľadiska objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou

istotou. Pri jej posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb

zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam

účastníka konania vedú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhu na vylúčenie sudcov

( ) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk

teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP,

ústavného súdu ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, že v prípade sudcov

senátu 6Co nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny

dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti

senátu Krajského súdu v Prešove zloženého z označených sudcov. Základom o existencii

pochybnosti o nestrannosti sudcu v konaní nemôže byť záver o vzťahu sudcu k veci odvodený

z tej skutočnosti, že rozhodujú o stave majetku mesta, v ktorom žijú, čo znamená, že od

rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto. Z pokladov v spise z výzvy z 28.

marca 2011 (č.l. 96 spisu ) vyplýva, že sudcovia JUDr. P. S. a JUDr. A. K. nie sú obyvateľmi

mesta Prešov, z hľadiska vonkajších, teda objektívnych okolností nie je preukázaná

skutočnosť, ktorá by mohla signalizovať spochybnenie ich nestrannosti. Ani za predpokladu,

že by boli obyvateľmi mesta Prešov ( prípad sudcu JUDr. M. B.) z tejto skutočnosti nie je

možné usudzovať pomer k veci, pretože sudcov pomer k veci vyplýva predovšetkým z jeho

právneho alebo iného záujmu na výsledku konania, najmä ak by sudca mohol sám v konaní

vystupovať ako účastník konania alebo ako vedľajší účastník, ak by mohol v konaní

vystupovať ako svedok alebo ak nezískal o veci poznatky len procesným spôsobom.

Vylúčenie sudcu musí byť vždy podložené konkrétnou skutočnosťou, len všeobecná okolnosť

51

ako ju označil žalobca nestačí. Príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, z ktorej žalobca

odvodzuje zaujatosť sudcov a zaujatosťou nie je daná. K doplneniu vznesenej námietky

považuje Najvyšší súd za potrebné uviesť že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach. Ak sa námietka zaujatosti týka, len okolností ustanovených v § 14 od. 3

, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v takom prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá. ( v znení ). V predmetnej veci teda nie je

daný dôvod spochybňujúci nezaujatosť senátu Krajského súdu v Prešove ktorému vec

pripadla na rozhodnutie v zmysle aktuálneho rozvrhu práce. Preto rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky tak, že označení sudcovia senátu 6Co nie sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave, 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta