Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ae5/380875.df2f13.pdf
PDF · 118.92 KB
No categories available
1Cdo/54/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 54/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne N., bytom M.,
v dovolacom konaní zastúpená JUDr. M., advokátom, so sídlom v B., proti ţalovanej U., IČO:
X, so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. O., advokátkou, so sídlom v P.,
o náhradu škody, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 84/2005,
o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2009, sp. zn.
5Co/ 216/2008, 5Co/ 217/2008, 5Co/ 218/2008 takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2009, sp. zn. 5Co/216/2008,
5Co/ 217/2008, 5Co/ 218/2008 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
ţe návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu
zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 25 januára 2007 č.k. 19C 84/2005-297 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 45.400.000,00-Sk s úrokom z omeškania
8% ročne od 01.01.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.943.552,70-Sk.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa ako fyzická osoba uzatvorila dňa 4.11.2003 so ţalovanou
resp. jej filiálkou v D., na Š. ulici zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky č. 021 na dobu
neurčitú od 4.11.2003, za účelom úschovy hodnôt. Do bezpečnostnej schránky postupne
ţalobkyňa uloţila peňaţnú hotovosť v celkovej výške 45.400.000,- Sk. Dňa 15.12.2003, za
prítomnosti pracovníka ţalovanej zistila, ţe bezpečnostná schránka je prázdna, bez
viditeľného porušenia zámku. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe ţalovaná porušila
svoju právnu povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. tým, ţe nevykonala také opatrenia
(technické i personálne), aby zamedzila prístupu neoprávnených osôb k bezpečnostným
schránkam. Vyslovil, ţe medzi takýmto porušením právnej povinnosti zo strany ţalovanej
a vznikom škody u ţalobkyne je vzťah následku a príčiny, resp. ţe hlavnou príčinou vzniku
škody bolo porušenie právnej povinnosti ţalovanej vo forme opomenutia konať v zmysle
§ 415 Obč. zák.
Na odvolanie ţalovanej (proti výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené a ktorým bola
zaviazaná nahradiť trovy konania) odvolací súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobkyni 1.659,70-EUR spolu s úrokom z omeškania 8% ročne od 01.01. 2005 do zaplatenia,
vo zvyšku návrh zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Odvolací súd konštatoval ţe ţalovaná bola oprávnená vykonávať podľa § 2 ods.
2 písm. 1/ zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách prenájom bezpečnostných schránok, čo vyplýva z
rozhodnutia Národnej banky Slovenska, Úseku bankového dohľadu zo dňa 7. júna 2002,
ktorým jej bol rozšírený predmet bankového povolenia aj o túto činnosť. Zmluvu o prenájme
bezpečnostnej schránky č. 021, uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 4.11.2003 na dobu neurčitú
posúdil odvolací súd ako zmluvu nepomenovanú, uzavretú podľa ust. § 51 Obč.zák.
Konštatoval, ţe zmluva nemá znaky len nájomnej zmluvy, naopak obsahuje ustanovenia
najviac sa pribliţujúce k zmluve o bankovom uloţení veci podľa § 700 a nasl. Obč.zák.,
prípadne zmluvy o úschove podľa § 747 Obč.zák. Uviedol, ţe zo zmluvy vyplýva pre banku
povinnosť poskytnúť uţívateľovi bezpečnostnú schránku, ktorá plní základnú funkciu brániť
tretím - neoprávneným osobám prístupu do schránky. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, ţe schránka túto funkciu od určitého, presne nezisteného času, neplnila a
schránku mohla otvoriť aj osoba, ktorej nebola poskytnutá a ktorá nemala k nej kľúč, z
dôvodu nedostatočného zabezpečenia schránky. Škoda, ktorá v takomto prípade vznikla
ţalobkyni, bola spôsobená vecou pouţitou pri prevádzkovej činnosti a banka za škodu
zodpovedá podľa § 420a ods. 2 písm. a) Obč.zák. Za skutočnosť odôvodňujúcu zbavenia sa
zodpovednosti ţalobkyne povaţoval konanie ţalobkyne, ktorá napriek vedomosti o tom, ţe v
prípade vzniku práva na plnenie z poistenia (teda nepochybne aj v prípade vzniku škody na
veciach uloţených v schránke) banka uhradí uţívateľovi škody, ktoré vzniknú na veciach
uloţených v bezpečnostnej schránke len do výšky poistnej sumy podľa článku II zmluvy, teda
do výšky 50.000,- Sk, uloţila do schránky niekoľkonásobne vyššiu sumu peňazí, neţ za stratu
či odcudzenie banka zodpovedá v zmysle dojednania účastníkov podľa čl. V bod 14 zmluvy o
prenájme bezpečnostnej schránky, ktoré dojednanie nie je v rozpore s obsahom alebo účelom
zákona v zmysle ust. § 51 Obč.zák. Ţalovanej z tohto dôvodu uloţil povinnosť náhrady škody
ţalobkyni len do výšky dojednanej účastníkmi v zmluve o prenájme bezpečnostnej schránky,
teda vo výške 1.659,70 euro spolu s uplatneným úrokom z omeškania, a vo zvyšku návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol
rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a jej návrh bol zamietnutý. Ţiadala, aby dovolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
a zaviaţe ţalovanú na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie dôvodila
s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Za nesprávny povaţovala záver súdu o zbavení sa
zodpovednosti ţalovanej za škodu. Vyslovila názor, ţe právo na plnenie z poistenia je vecou
poistného vzťahu medzi ţalovanou a poisťovateľom, nemoţno ho však spájať s obmedzením
ţalovanej vo forme limitovania výšky náhrady škody. Ţalobkyni právo na plnenie z poistenia
nikdy nevzniklo, ani si toto právo voči ţalovanej neuplatňuje. Namietala nepreskúmateľnosť
záveru odvolacieho súdu o jej vedomosti o tom, ţe ukladaním finančných prostriedkov do
schránky nad 50 000 Sk koná v rozpore so zmluvou o prenájme bezpečnostnej schránky.
Takýto záver nevyplýva ani z vykonaných dôkazov. Zdôraznila, ţe ţalobkyňa ju
prostredníctvom svojich zamestnancov neupozornila, ţe uloţením peňaţnej hotovosti vo
väčšom rozsahu ako 50 000 Sk sa vystavuje nepriaznivému následku vo forme zbavenia sa
zodpovednosti ţalovanou za vzniknutú škodu nad uvedený limit. Okrem toho týmto konaním
ţalovaná porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Obč. zákonníka. V závere
dovolania tieţ namietla, ţe odvolací súd sa pri posudzovaní zmluvy o prenájme bezpečnostnej
schránky nezaoberal obsahom zmluvných podmienok, najmä dojednania v čl. V bod 14
z hľadiska ich platnosti.
Ţalovaná navrhla dovolanie l ako nedôvodné zamietnuť a ţalobkyni uloţiť povinnosť
nahradiť jej trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., dovolací súd najskôr
pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľka osobitne
nenamietala. Dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237
písm. f/ O.s.p., nakoľko postupom odvolacieho súdu bola odporkyni odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213
ods. 2 O.s.p.) a ţalobkyni znemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym
poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre
rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto
ustanovenia vyjadrili.
Dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov k ustanoveniu § 213 ods. 2 O.s.p. uvádza, ţe navrhovaným ustanovením
sa má v praxi zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. Tento zámer v plnom rozsahu
zodpovedá relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vec E.R.T. c/a
Španielsko z roku 1993 (č. 18390/91 a ďalšie). Bliţšie zároveň odkazuje
na výklad ustanovenia § 100 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého, počas konania môţe súd
účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí
právne posúdenie veci.
Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.
Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní
a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným
právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti
významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.
Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu
konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym
posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený
predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného
právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom
uplatňovanom návrhu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni
sumu 45.400.000,00-Sk s príslušenstvom, keď mal za preukázané, ţe ţalovaná porušila svoju
právnu povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. tým, ţe nevykonala také opatrenia (technické
i personálne), aby zamedzila prístupu neoprávnených osôb k bezpečnostným schránkam.
Vyslovil, ţe medzi takýmto porušením právnej povinnosti zo strany ţalovanej a vznikom
škody u ţalobkyne je vzťah následku a príčiny, resp. ţe hlavnou príčinou vzniku škody bolo
porušenie právnej povinnosti ţalovanej vo forme opomenutia konať v zmysle § 415 Obč. zák.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok zaloţil na
právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, ţe
škoda, ktorá vznikla ţalobkyni, bola spôsobená vecou pouţitou pri prevádzkovej činnosti a
banka za škodu zodpovedá podľa § 420a ods. 2 písm. a) Obč.zák. Súčasne mal za
preukázané, ţe ţalovaná sa zbavila zodpovednosti (§ 420a ods.3 Obč. zák.) v rozsahu
54 350 000 Sk (1 804 089,49€), pričom za rozhodnú skutočnosť povaţoval konanie
ţalobkyne, ktorá napriek vedomosti, uloţila do bezpečnostnej schránky finančnú hotovosť
niekoľkonásobne prevyšujúcu 50 000 Sk (1 659,70€).
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo
ţalobkyne na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na
iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalobkyni odňal právo
namietať správnosť jeho právneho názoru. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalobkyňa
dozvedela, ţe odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností, ktoré dosiaľ neboli
súdom prvého stupňa hodnotené. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci
konania nemali moţnosť vyjadriť, prípadne predloţiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska
doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Tým, ţe odvolací
súd tak nepostupoval, znemoţnil odporkyni realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel
moţnosť prieskumu správnosti rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda
odporkyni odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
Hoci v súčasnom štádiu konania dovolaciemu súdu neprislúcha hodnotiť skutkové
a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu, dovolací súd povaţuje za potrebné
poznamenať, ţe v novom konaní bude potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal existenciou
liberačného dôvodu. V prípade, ţe spočíva vo vlastnom konaní poškodeného (§ 441
Obč. zák.) , pre takýto záver si musí zadováţiť predovšetkým skutkové podklady. Nesmie
pritom opomenúť, ţe dôkazné bremeno zaťaţuje toho, kto za škodu zodpovedá.
Nakoľko došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu, t.j. v časti, ktorou
došlo k zamietnutiu návrhu, teda v rozsahu 1 804 089,49€ s príslušenstvom a v závislom
výroku o náhrade trov konania (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) uznesením zrušil a vec mu
v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v a, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta