Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/54/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne N., bytom M.,

v dovolacom konaní zastúpená JUDr. M., advokátom, so sídlom v B., proti ţalovanej U., IČO:

X, so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. O., advokátkou, so sídlom v P.,

o náhradu škody, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2009, sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2009, sp. zn. ,

5Co/ 217/2008, vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

ţe návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu

zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 25 januára 2007 č.k. -297 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 45.400.000,00-Sk s úrokom z omeškania

8% ročne od 01.01.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.943.552,70-Sk.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa ako fyzická osoba uzatvorila dňa 4.11.2003 so ţalovanou

resp. jej filiálkou v D., na Š. ulici zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky č. 021 na dobu

neurčitú od 4.11.2003, za účelom úschovy hodnôt. Do bezpečnostnej schránky postupne

ţalobkyňa uloţila peňaţnú hotovosť v celkovej výške 45.400.000,- Sk. Dňa 15.12.2003, za

prítomnosti pracovníka ţalovanej zistila, ţe bezpečnostná schránka je prázdna, bez

viditeľného porušenia zámku. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe ţalovaná porušila

svoju právnu povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. tým, ţe nevykonala také opatrenia

(technické i personálne), aby zamedzila prístupu neoprávnených osôb k bezpečnostným

schránkam. Vyslovil, ţe medzi takýmto porušením právnej povinnosti zo strany ţalovanej

a vznikom škody u ţalobkyne je vzťah následku a príčiny, resp. ţe hlavnou príčinou vzniku

škody bolo porušenie právnej povinnosti ţalovanej vo forme opomenutia konať v zmysle

§ 415 Obč. zák.

Na odvolanie ţalovanej (proti výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené a ktorým bola

zaviazaná nahradiť trovy konania) odvolací súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného

súdu v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni 1.659,70-EUR spolu s úrokom z omeškania 8% ročne od 01.01. 2005 do zaplatenia,

vo zvyšku návrh zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd konštatoval ţe ţalovaná bola oprávnená vykonávať podľa § 2 ods.

2 písm. 1/ o bankách prenájom bezpečnostných schránok, čo vyplýva z

rozhodnutia Národnej banky Slovenska, Úseku bankového dohľadu zo dňa 7. júna 2002,

ktorým jej bol rozšírený predmet bankového povolenia aj o túto činnosť. Zmluvu o prenájme

bezpečnostnej schránky č. 021, uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 4.11.2003 na dobu neurčitú

posúdil odvolací súd ako zmluvu nepomenovanú, uzavretú podľa ust. § 51 Obč.zák.

Konštatoval, ţe zmluva nemá znaky len nájomnej zmluvy, naopak obsahuje ustanovenia

najviac sa pribliţujúce k zmluve o bankovom uloţení veci podľa § 700 a nasl. Obč.zák.,

prípadne zmluvy o úschove podľa § 747 Obč.zák. Uviedol, ţe zo zmluvy vyplýva pre banku

povinnosť poskytnúť uţívateľovi bezpečnostnú schránku, ktorá plní základnú funkciu brániť

tretím - neoprávneným osobám prístupu do schránky. Z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, ţe schránka túto funkciu od určitého, presne nezisteného času, neplnila a

schránku mohla otvoriť aj osoba, ktorej nebola poskytnutá a ktorá nemala k nej kľúč, z

dôvodu nedostatočného zabezpečenia schránky. Škoda, ktorá v takomto prípade vznikla

ţalobkyni, bola spôsobená vecou pouţitou pri prevádzkovej činnosti a banka za škodu

zodpovedá podľa § 420a ods. 2 písm. a) Obč.zák. Za skutočnosť odôvodňujúcu zbavenia sa

zodpovednosti ţalobkyne povaţoval konanie ţalobkyne, ktorá napriek vedomosti o tom, ţe v

prípade vzniku práva na plnenie z poistenia (teda nepochybne aj v prípade vzniku škody na

veciach uloţených v schránke) banka uhradí uţívateľovi škody, ktoré vzniknú na veciach

uloţených v bezpečnostnej schránke len do výšky poistnej sumy podľa článku II zmluvy, teda

do výšky 50.000,- Sk, uloţila do schránky niekoľkonásobne vyššiu sumu peňazí, neţ za stratu

či odcudzenie banka zodpovedá v zmysle dojednania účastníkov podľa čl. V bod 14 zmluvy o

prenájme bezpečnostnej schránky, ktoré dojednanie nie je v rozpore s obsahom alebo účelom

zákona v zmysle ust. § 51 Obč.zák. Ţalovanej z tohto dôvodu uloţil povinnosť náhrady škody

ţalobkyni len do výšky dojednanej účastníkmi v zmluve o prenájme bezpečnostnej schránky,

teda vo výške 1.659,70 euro spolu s uplatneným úrokom z omeškania, a vo zvyšku návrh

navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol

rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a jej návrh bol zamietnutý. Ţiadala, aby dovolací súd

rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

a zaviaţe ţalovanú na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie dôvodila

s poukazom na tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Za nesprávny povaţovala záver súdu o zbavení sa

zodpovednosti ţalovanej za škodu. Vyslovila názor, ţe právo na plnenie z poistenia je vecou

poistného vzťahu medzi ţalovanou a poisťovateľom, nemoţno ho však spájať s obmedzením

ţalovanej vo forme limitovania výšky náhrady škody. Ţalobkyni právo na plnenie z poistenia

nikdy nevzniklo, ani si toto právo voči ţalovanej neuplatňuje. Namietala nepreskúmateľnosť

záveru odvolacieho súdu o jej vedomosti o tom, ţe ukladaním finančných prostriedkov do

schránky nad 50 000 Sk koná v rozpore so zmluvou o prenájme bezpečnostnej schránky.

Takýto záver nevyplýva ani z vykonaných dôkazov. Zdôraznila, ţe ţalobkyňa ju

prostredníctvom svojich zamestnancov neupozornila, ţe uloţením peňaţnej hotovosti vo

väčšom rozsahu ako 50 000 Sk sa vystavuje nepriaznivému následku vo forme zbavenia sa

zodpovednosti ţalovanou za vzniknutú škodu nad uvedený limit. Okrem toho týmto konaním

ţalovaná porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Obč. zákonníka. V závere

dovolania tieţ namietla, ţe odvolací súd sa pri posudzovaní zmluvy o prenájme bezpečnostnej

schránky nezaoberal obsahom zmluvných podmienok, najmä dojednania v čl. V bod 14

z hľadiska ich platnosti.

Ţalovaná navrhla dovolanie l ako nedôvodné zamietnuť a ţalobkyni uloţiť povinnosť

nahradiť jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , dovolací súd najskôr

pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľka osobitne

nenamietala. Dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237

písm. f/ , nakoľko postupom odvolacieho súdu bola odporkyni odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213

ods. 2 ) a ţalobkyni znemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym

poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Dôvodová správa k , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov k ustanoveniu uvádza, ţe navrhovaným ustanovením

sa má v praxi zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. Tento zámer v plnom rozsahu

zodpovedá relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vec E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993 (č. 18390/91 a ďalšie). Bliţšie zároveň odkazuje

na výklad ustanovenia v zmysle ktorého, počas konania môţe súd

účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí

právne posúdenie veci.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom

uplatňovanom návrhu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni

sumu 45.400.000,00-Sk s príslušenstvom, keď mal za preukázané, ţe ţalovaná porušila svoju

právnu povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. tým, ţe nevykonala také opatrenia (technické

i personálne), aby zamedzila prístupu neoprávnených osôb k bezpečnostným schránkam.

Vyslovil, ţe medzi takýmto porušením právnej povinnosti zo strany ţalovanej a vznikom

škody u ţalobkyne je vzťah následku a príčiny, resp. ţe hlavnou príčinou vzniku škody bolo

porušenie právnej povinnosti ţalovanej vo forme opomenutia konať v zmysle § 415 Obč. zák.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok zaloţil na

právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, ţe

škoda, ktorá vznikla ţalobkyni, bola spôsobená vecou pouţitou pri prevádzkovej činnosti a

banka za škodu zodpovedá podľa § 420a ods. 2 písm. a) Obč.zák. Súčasne mal za

preukázané, ţe ţalovaná sa zbavila zodpovednosti (§ 420a ods.3 Obč. zák.) v rozsahu

54 350 000 Sk (1 804 089,49€), pričom za rozhodnú skutočnosť povaţoval konanie

ţalobkyne, ktorá napriek vedomosti, uloţila do bezpečnostnej schránky finančnú hotovosť

niekoľkonásobne prevyšujúcu 50 000 Sk (1 659,70€).

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo

ţalobkyne na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na

iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalobkyni odňal právo

namietať správnosť jeho právneho názoru. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalobkyňa

dozvedela, ţe odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností, ktoré dosiaľ neboli

súdom prvého stupňa hodnotené. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci

konania nemali moţnosť vyjadriť, prípadne predloţiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska

doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Tým, ţe odvolací

súd tak nepostupoval, znemoţnil odporkyni realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel

moţnosť prieskumu správnosti rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda

odporkyni odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

Skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Hoci v súčasnom štádiu konania dovolaciemu súdu neprislúcha hodnotiť skutkové

a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu, dovolací súd povaţuje za potrebné

poznamenať, ţe v novom konaní bude potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal existenciou

liberačného dôvodu. V prípade, ţe spočíva vo vlastnom konaní poškodeného (§ 441

Obč. zák.) , pre takýto záver si musí zadováţiť predovšetkým skutkové podklady. Nesmie

pritom opomenúť, ţe dôkazné bremeno zaťaţuje toho, kto za škodu zodpovedá.

Nakoľko došlo v konaní k procesnej vade podľa , Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu, t.j. v časti, ktorou

došlo k zamietnutiu návrhu, teda v rozsahu 1 804 089,49€ s príslušenstvom a v závislom

výroku o náhrade trov konania ( ) uznesením zrušil a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v a, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta