Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O., s. r. o., O., IČO: X.,

zastúpený JUDr. R.S., advokátom, R.D. proti žalovanému: P., s. r. o., so sídlom R.D., IČO:

X., zastúpený B., advokátska kancelária, s. r. o., H.D., IČO: X., o zaplatenie

5 187,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. januára

2011, č. k. -49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 8. októbra 2010, č. k. -39

odmietol odpor žalovaného zo 14. septembra 2010 proti platobnému rozkazu z 27. augusta

2010, č. k. -21.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa žalobe vyhovel

a uvedeným platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu

s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal,

aby súd platobný rozkaz zrušil, vo veci nariadil pojednávanie, žalobu zamietol a žalobcovi

uložil nahradiť trovy konania. Podaný odpor odôvodnil len tým, že tvrdenia žalobcu

sa nezakladajú na pravde a v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol pravdivo

všetky skutočnosti tak, ako sú mu známe a sú podstatné pre posúdenie právnej veci.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 174 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) a uviedol, že na odôvodnenie odporu musí žalovaný

uviesť konkrétne tvrdenie, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom

rozkaze uloženej povinnosti. Žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený o následkoch

podania odporu bez odôvodnenia vo veci samej. V podanom odpore absentuje odôvodnenie

vo veci samej. Žalovaný odôvodnil podanie odporu len nekonkrétne a všeobecne. Neuviedol

žiadne konkrétne tvrdenie vecné alebo právne, ktoré by spochybňovalo opodstatnenosť

priznanej pohľadávky. Uviedol, že nie každé tvrdenie má vplyv na opodstatnenosť uplatnenej

pohľadávky. V prípade, že by bolo nepravdivé tvrdenie, že žalovaný na výzvu žalobcu

na zaplatenie dlhu nereagoval, v skutočnosti reagoval a poukazoval napr. na nesplatenie dlhu

z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú si sám nespôsobil, z toho dôvodu požadoval

možnosť splácať dlh v splátkach a žalobca na jeho požiadavky nereagoval, tak také

skutočnosti nemajú vplyv na opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Preto je potrebné uviesť,

ktoré skutkové tvrdenia sú nepravdivé, aby bolo možné posúdiť ich vplyv na dôvodnosť alebo

výšku priznanej pohľadávky.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa a stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia súdom

prvého stupňa. V zmysle odkázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvého

stupňa.

Odvolací súd uviedol, že v ustanoveniach nie sú

definované náležitosti odôvodnenia odporu. Z ustanovení § 174 ods. 3 písm. b) a § 174 ods. 2

vyplýva, že odôvodnenie musí mať väzbu na vec samú. Vec samú vymedzuje žalobca

v podanej žalobe s odkazom na ust. Ďalej uviedol, že z obsahu odporu

žalovaného nevyplýva žiadna vecná námietka voči uplatnenému nároku. Žalobca v žalobe

poskytol dostatočný sumár skutkových tvrdení a ich konkretizáciu, že odôvodnenie odporu

žalovaného s poukazom na muselo byť v úzkej súvislosti so žalobou

a v nej uplatneným nárokom. Odvolací súd poukázal na judikované rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR č. Rc 76/1999, sp. zn. , podľa právnej vety ktorého „...na odôvodnenie

odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné

alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti.

Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť

pre neho priaznivejšie rozhodnutie.“ Žalovaný však v odpore neuviedol žiadne vecné alebo

právne tvrdenia, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu, preto súd prvého stupňa správne

rozhodol, ak podaný odpor odmietol. Poukaz žalovaného na nepravdivosť tvrdení žalobcu

nebolo možné kvalifikovať ako odôvodnenie vo veci samej, vzhľadom na skutkové tvrdenia

obsiahnuté v žalobe a k nej doložené listinné dôkazy a ani ako vecné alebo právne tvrdenia,

ktoré by spochybňovali nárok žalobcu, jeho opodstatnenosť. Pre úplnosť odvolací súd

uviedol, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom odpore nie je možné považovať

za relevantný dôvod vo veci samej, pre ktorý by nastali účinky zrušenia platobného rozkazu,

a teda splnenia podmienky podaného odporu proti platobnému rozkazu s odôvodnením

vo veci samej. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s a úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a nevyčíslil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom navrhol,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd

odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom v zmysle

Uviedol, že odvolací súd nedostatočne preskúmal ním citovaný judikát, pretože

skutkový a právny stav konania, tak ako je v ňom uvedený, vyznieva práve v prospech

žalovaného a nie žalobcu. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí vyjadril názor,

že ak žalovaná odôvodnila svoj odpor tým, že „žiadne peniaze nedlhuje“, ide o odôvodnený

odpor, pretože sa v ňom popiera existencia žalobcom uplatňovaného práva. Uviedol,

že na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek vecné alebo právne tvrdenia,

spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je nutné,

aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo.

Z hľadiska posúdenia, či odpor je odôvodnený, nie je rozhodujúce ani to, či žalovaným

uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Podľa

dovolateľa citovaný názor je možné aplikovať práve na ním podaný odpor, pretože tvrdeniami

v ňom uvedenými spochybnil opodstatnenosť uloženej povinnosti. Súdu to musí postačovať

na to, aby platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie. Súd nie je oprávnený skúmať

odôvodnenie z hľadiska všeobecnosti, resp. iné náležitosti, pretože rozsah a obsah

odôvodnenia odporu neupravuje. Jediná podmienka je tá, aby bol odpor podaný

s odôvodnením vo veci samej - v širšom význame odôvodnenie v akejkoľvek súvislosti

s predmetom konania, nielen v úzkej súvislosti so žalobou, tak, ako to uvádza odvolací súd.

Dovolateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR č. 85/2002 a uviedol, že v prípade

žalovaného, ak by aj súd mal pochybnosti o tom, či odôvodnenie odporu napĺňa či nenapĺňa

podmienky, ktoré nie sú v zákone dostatočne vymedzené, v záujme zabezpečenia spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov by mal rozhodnúť tak, že platobný rozkaz

zruší a nariadi pojednávanie. Odmietnutie odporu má také závažné právne účinky

pre žalovaného, ktoré sú v nerovnováhe s právnymi účinkami pre žalobcu v prípade zrušenia

platobného rozkazu a nariadenia pojednávania. Uviedol, že Okresný súd Dolný Kubín

už viackrát vyhovel žalovanému, keď mu v skutkovo a právne podobných prípadoch odpor

s takmer totožným znením neodmietol, ale platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie.

Teda rozhodol protichodne ako v podobných prípadoch, čo je v rozpore s predvídateľnosťou

súdnych rozhodnutí. Dovolateľ zastáva názor, že postupom súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím mu bola znemožnená realizácia

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany práv a právom chránených

záujmov.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, a preto prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 2

nie je daná.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že sa mu postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom v zmysle V ustanovení

sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudok, uznesenie), pretože v konaní došlo k procesným

vadám v tomto ustanovení uvedeným. Dovolací súd je vždy povinný prihliadnuť na tieto

procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Dovolateľ naplnenie ust. vidí v tom, že odvolací súd, aj súd

prvého stupňa posúdili odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným ako odpor podaný

bez odôvodnenia vo veci samej, čím bola žalovanému znemožnená realizácia procesných

práv, ktoré mu za účelom ochrany jeho práv priznáva. Poukázal

na nález Ústavného súdu SR č. 85/2002.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa

a nezistil, že by bola postupom súdov žalovanému, ktorý bol v konaní právne zastúpený

advokátom, znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu

priznáva. Odvolací súd aj súd prvého stupňa rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym

poriadkom. V predmetnom platobnom rozkaze súd poučil žalovaného o možnosti odmietnutia

odporu, podanom bez odôvodnenia vo veci samej, čím postupoval v súlade s ustanovením

Boli zachované všetky práva žalovaného, o ktorých bol aj riadne

poučený.

Nie je na mieste argumentácia žalovaného nálezom Ústavného súdu SR č. 85/2002

- prílišným formalizmom pri posudzovaní úkonov účastníkov konania, ktoré nemajú oporu

v zákone a nie sú v súlade ústavnými princípmi spravodlivého procesu. V danom prípade

súdy postupovali v súlade so zákonom, nerozhodovali nad rámec zákona, ale iba v medziach

.

Dovolací súd konštatoval, že uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou

v

Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou, taxatívne uvedenou v

Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože v dovolacom

konaní nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová