Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cb-229-2013.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Subarea
9Cb/229/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: Róbert Mačák AQUATERM, s.r.o., so sídlom Zimná 405/6, Spišská Belá, IČO: 44 204 451, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o, so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovanému: KRYPTON, s.r.o., so sídlom Partizánska 2898/92, Poprad, IČO: 36 455 849, v konaní o zaplatenie 3.477,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 18Rob/140/2013-27 zo dňa 7.6.2013 podaný žalovaným dňa 20.6.2013 o d m i e t a.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 18Rob/140/2013-31 zo dňa 28.6.2013, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 208,50 eur.
Žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2013 navrhoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3.477,94 eur spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania.
Svoj nárok si žalobca uplatňoval titulom nezaplatenia tovaru, ktorý bol žalovanému vyúčtovaný faktúrou č. 1303600066 splatnou dňa 2.4.2013 na sumu 3.477,94 eur.
Okresný súd Poprad platobným rozkazom č. k. 18Rob/140/2013-27 zo dňa 7.6.2013uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 3.477,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.477,94 eur od 3.4.2013 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 541,95 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 208,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 333,45 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor vo veci samej na tomto súde.
Zároveň v poučení platobného rozkazu uviedol, že platobný rozkaz proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením má účinky právoplatného rozsudku. V poučení platobného rozkazu ďalej uviedol, že súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia a neoprávnenou osobou.
Predmetný platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 12.6.2013.
Žalovaný podal v zákonnej lehote dňa 20.6.2013 odpor voči predmetnému platobnému rozkazu. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že neuznáva celkovú výšku uplatňovanej pohľadávky a samotný návrh na vydanie platobného rozkazu je bezzákladný, pričom namietal výšku uplatňovanej pohľadávky vrátane úrokov z omeškania. Poukázal zároveň na to, že žalobca sa taktiež bezzákladne a neoprávnene domáha aj v iných konaniach vedených na tunajšom súde voči žalovanému zaplatenia ďalších súm, čím podľa žalovaného zapríčiňuje súdne spory a zaťažuje súdy. Pokiaľ by si bol žalobca istý danosťou svojich nárokov voči žalovanému, nič mu nebránilo, aby tieto svoje nároky uplatňoval podaním jediného návrhu v jednom konaní.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.8.2013 považoval námietky žalovaného v podanom odpore za námietky bez odôvodnenia vo veci samej, pretože žalovaný len všeobecne bez uvedenia konkrétneho relevantného vecného alebo právneho dôvodu a tomuto zodpovedajúcemu dôkazu namieta výšku uplatňovanej pohľadávky a jej príslušenstva. Ostatné námietky uvedené v odpore sa podľa žalobcu netýkajú veci samej, ale týkajú sa iných konaní vedených na tunajšom súde, pričom ani námietka, že žalobca mal podať jediný návrh, v ktorom by si uplatňoval všetky svoje nároky, sa podľa žalobcu netýka veci samej, pričom je jeho výsostným právom, aby si jednotlivé zdaniteľné plnenia ako samostatné nároky uplatnil v samostatných konaniach alebo spolu v jednom konaní. Poukazujúc na ust. § 174 ods. 2, 3 O.s.p. mal žalobca za to, že podaný odpor nie je odôvodnený vo veci samej ako to predpokladá citované ustanovenie. Zároveň žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/16/2011 zo dňa 29.4.2011, kde v posudzovanej veci žalovaný odôvodnil podanie odporu len nekonkrétne a všeobecne, pričom neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie vecné alebo právne, ktoré by spochybňovalo opodstatnenosť uplatňovanej pohľadávky, pričom podľa odvolacieho súdu z ustanovení § 174 ods. 3 písm. b) a § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie musí mať väzbu na vec samotnú, preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak podaný odpor odmietol. Dovolací súd zároveň nezistil, žeby bola postupom súdov znemožnená realizácia procesných práv. S poukazom na uvedené preto žalobca navrhol, aby súd podaný odpor odmietol a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania za ďalší úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odporu.
Podľa ustanovenia § 172 ods. 1 druhá a tretia veta O.s.p., v platobnom rozkaze súd uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť.
Podľa ustanovenia § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. ( § 174 ods. 1 O.s.p.).
Právna úprava podmienok vydania platobného rozkazu nie je zárukou toho, že ním ukladaná povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku zodpovedá skutočnosti, t.j., že vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva tak, ako to tvrdí žalobca. Zabrániť tomu, aby nastali účinky uvedené v § 174 ods. 1 O.s.p., možno jedine včasným podaním odôvodneného odporu. Tým sa ( ex lege ) ruší celý platobný rozkaz a súd nariadi pojednávanie; ďalšie konanie prebieha tak, ako by platobný rozkaz nebol podaný.
Povinnosť odôvodniť odpor ustanovila novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 46/1994 Z.z. účinným od 1.4.1994. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že dôvodom ustanovenia povinnosti odpor odôvodniť bolo, veľké množstvo prípadov, keď žalovaní bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom oddialiť vybavenia veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Občiansky súdny poriadok, ale rozsah a obsah odôvodnenia odporu nijako neupravuje. Na odôvodnenie odporu môže teda žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie ( vecné alebo právne ), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod
ním tvrdeného zániku práva; s tým sa súd musí vyporiadať pri rozhodnutí veci v riadnom konaní. Z hľadiska posúdenia, či odpor je dôvodný, nie je rozhodujúce ani to, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
Platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k. 18Rob/140/2013-27 zo dňa 7.6.2013 obsahuje aj poučenie, v ktorom sa uvádza, že ,,Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku ( § 174 ods. 1 O.s.p.). Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz ( § 174 ods. 2 O.s.p.). Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia a neoprávnenou osobou ( § 174 ods. 3 O.s.p.).
V uvedenom prípade žalovaný neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti a tým aj správnosť tohto rozhodnutia, pričom uvádza len všeobecné a nekonkrétne dôvody, a to bezzákladovosť nárok resp. namieta jeho výšku bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pričom to, či žalobca sa bude svojich nárokov domáhať v jednom konaní alebo podaním viacerých žalôb je výsostne jeho právom a nemá to žiaden vplyv na vec samotnú.
V tomto prípade vyššie uvedené odôvodnenie odporu žalovaným nie je tvrdením, ktoré spochybňuje opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti a preto takýto odpor nemožno považovať za odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalovaný podal odpor bez odôvodnenia vo veci samej, a preto ho súd v zmysle § 174 ods. 3 O.s.p. odmietol.
Podľa ust. § 11 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
Podľa poznámky 5 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov 5. sa platí poplatok pri návrhu na vydanie platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie zmenkového (šekového) platobného rozkazu. Podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní, za odpor proti platobnému rozkazu, za odpor proti európskemu platobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol alebo odpor neodmietol.
S poukazom na cit. zákonné ustanovenie ako aj na cit. poznámku súd zrušil uznesenie, ktorým vyrubil žalovanému súdny poplatok za podaný odpor vo výške 208,50 eur, nakoľko tento odpor žalovaného bol odmietnutý.
Ostatným výrokom tohto uznesenia súd nepriznal náhradu trov konania žalobcovi spočívajúcich v úkone právnej služby za vyjadrenie k odporu, nakoľko toto vyjadrenie nebolo vo veci samej, keď sám právny zástupca žalobcu v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca sa nevie k odporu vôbec vyjadriť. Obsahom celého vyjadrenia bol návrh žalobcu na odmietnutie odporu žalovaného spolu s odôvodnením
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( § 205a O.s.p. ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.