Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c94/382217.8e1267.pdf
PDF · 150.93 KB
No categories available
6Tost/11/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 11/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
3. mája 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti vyžiadanej
osoby T. B. proti uzneseniu predsedníčky senátu Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2011,
sp. zn. 3 Ntc 2/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom
rozsahu a vyžiadaný T. B., nar. X., sa p r e p ú š ť a ihneď z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave na základe návrhu prokurátorky
Krajskej prokuratúry Trnava zo 4. apríla 2011, sp. zn. 2 KPt 31/11, uznesením
zo 7. apríla 2011, sp. zn. 3 Ntc 2/2011, rozhodla o tom, že podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie T. B.,
nar. X., bytom S., prechodne bez prihlásenia S., občana Slovenskej republiky, do vydávacej
väzby.
Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný T. B. sťažnosť, a to z dôvodov uvedených
v § 189 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. (č. l. 36 - 37 spisu).
V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti pritom zdôraznil, že súd v napadnutom
uznesení len konštatuje, že vydávacia väzba je v jeho prípade potrebná z oboch dôvodov
alternatívne uvedených v § 16 ods. 1 zákona o EZR, no nijakým spôsobom bližšie
nerozvádza, v akom jeho konaní vidí riziko marenia účelu konania, resp. skutočnosti,
v ktorých vidí naplnenie aspoň jedného zo zákonom vymenovaných dôvodov väzby.
Má za to, že takéto rozhodnutie je nezákonné, keďže neobsahuje potrebné odôvodnenie
a ako také je nepreskúmateľné.
Poukázal tiež na tú skutočnosť, že v zmysle § 176 ods. 1 písm. d/ Tr. por. s poukazom
na § 1 ods. 2 zákona o EZR musí uznesenie (vrátane uznesenia o väzbe) obsahovať
odôvodnenie, v ktorom treba uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané,
dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe
podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti (§ 176 ods. 2
Tr. por.). Keďže ale nič z vyššie uvedeného napadnuté uznesenie neobsahuje, už z tohto
dôvodu je ho potrebné považovať za nezákonné.
Ako vyžiadaný ďalej podotkol, ak by sa aj krajský súd zaoberal skutočnosťami,
či sú naplnené skutkové dôvody väzby, musel by dôjsť k záveru, že žiadne takéto dôvody
neexistujú. Predovšetkým neexistuje obava, že by nebol prítomný pre účely konania
o európskom zatýkacom rozkaze, keďže celý život býva v S. u svojich rodičov. Dlhodobo
bývali na adrese M., no nedávno si prenajali byt na adrese Ľ., kde sa však pre krátkosť času
ešte nestihli prihlásiť na pobyt. Tiež dňa 18. marca 2011, keď za ním prišli príslušníci
Policajného zboru Slovenskej republiky, bol doma a dobrovoľne, bez akýchkoľvek
problémov s nimi odišiel na stanicu. Neexistuje teda podľa neho žiadny dôvod obávať sa,
že by sa vyhýbal predmetnému konaniu, či maril jednotlivé procesné úkony. V tejto súvislosti
zároveň poukázal na tú skutočnosť, že má manželku a ročného syna a nemá teda žiaden
dôvod niekam odísť. Je riadne zamestnaný (resp. do svojho zadržania a vzatia do väzby bol)
v spoločnosti T. a okrem toho si privyrába ako hudobník.
K skutočnostiam tvrdeným talianskymi orgánmi uviedol, že sa absolútne nezakladajú
na pravde a nemajú žiadne reálne základy. Je presvedčený, že ide o nedorozumenie
a po objasnení skutočností bude stíhanie voči jeho osobe zastavené. Nemá preto žiadne obavy
zo stíhania v Taliansku, práve naopak, má záujem danú záležitosť čo najskôr vysvetliť.
Neexistuje teda podľa neho ani žiadna reálna obava, že by maril účel extradičného konania,
čo znamená, že nie je naplnený ani druhý zákonný dôvod vydávacej väzby.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený orgán podľa § 194 ods. 1
písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho prepustí
z väzby na slobodu.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Trnave
26. apríla 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia
o predmetnej sťažnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal vyžiadaný sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že dňa 4. februára 2011 bol pod sp. zn.
RGNR 3049/2010, RG GIP 7351/2010, sudcom pre predbežné vyšetrovanie Súdu Udine,
Talianska republika, vydaný európsky zatýkací rozkaz na slovenského štátneho občana T. B.,
a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre trestný čin napomáhania nepovolenému
vstupu a trvalému pobytu podľa § 12 ods. 3 písm. d/, písm. b/ zák. č. 286/98
a nasl. - nariadenia proti ilegálnej imigrácii (v európskom zatýkacom rozkaze označený
ako jedna z kategórií trestných činov uvedených v § 4 ods. 4 zákona o EZR), za ktorý
mu hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.
Uznesením Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2011, sp. zn. 3 Ntc 2/2011, bol
vyžiadaný T. B. na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava
z 18. marca 2011, sp. zn. 2 Kpt 31/11, podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR vzatý do predbežnej
väzby s tým, že lehota trvania väzby mu plynie od 18. marca 2011 od 08.00 hod. a vykonáva
sa v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Ako obhajca bol vyžiadanému podľa § 37 ods. 3 Tr. por. ustanovený JUDr. J. J.,
no 23. marca 2011 vyžiadaný T. B. na zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnil
JUDr. M. C..
Dňa 1. apríla 2011 bol prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Talianskej
republiky Krajskej prokuratúre Trnava doručený originál vyššie citovaného európskeho
zatýkacieho rozkazu spolu s prekladom do jazyka slovenského.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o EZR ak sa žiada o vydanie pre trestný čin, za ktorý možno
v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej
tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným orgánom štátu pôvodu
označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedených
v odseku 4, vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva
vykonávajúceho štátu.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať
vyžiadaná osoba obhajcu.
Podľa § 15 ods. 6 zákona o EZR ak je počas trvania predbežnej väzby doručený
originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad
vyžaduje, prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie predloží sudcovi krajského súdu
návrh na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti
vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej
republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme
ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho
predbežné vyšetrovanie.
S poukazom na vyššie uvedené je potrebné v prvom rade zdôrazniť tú skutočnosť,
že hoci je aj posudzovanie väzby podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR v porovnaní s postupom
podľa Trestného poriadku vymedzené reštriktívne (súd v tomto prípade nie je viazaný
dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.), neznamená to, že je súd povinný bez ďalšieho – už len
vzhľadom na samotnú existenciu európskeho zatýkacieho rozkazu vziať vyžiadanú osobu
na základe návrhu prokurátora podľa § 15 ods. 6 zákona o EZR do väzby. Aj v tomto prípade
totiž zákon stanovuje podmienky, ktoré musia byť pre vzatie do väzby splnené.
Čo sa týka napadnutého uznesenia, z jeho obsahu je zrejmé, a v tom sa najvyšší súd
plne stotožňuje s vyžiadaným T. B., že predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave
odôvodnila jeho vzatie do väzby len citáciou vyššie uvedeného ustanovenia § 16 ods. 1
zákona o EZR s tým, že v danom prípade sú podľa nej splnené oba dôvody tam uvedené,
a teda vydávacia väzba má byť u T. B. potrebná jednak preto, aby bola zabezpečená
jeho prítomnosť v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky
a tiež preto, aby sa zabránilo zmareniu účelu tohto konania. Akékoľvek konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce uvedenú obavu však v predmetnom rozhodnutí absentujú a nevyplývajú
dokonca ani z obsahu predloženého spisového materiálu.
Na čo je ale potrebné predovšetkým poukázať je to, že vyžiadaný nebol ani raz
v posudzovanom konaní pred vydaním rozhodnutia o jeho vzatí do väzby, či už predbežnej
alebo vydávacej, zo strany konajúcich sudcov vypočutý, t.j. v oboch prípadoch bolo o väzbe
rozhodnuté „ex catedra“, čo možno jednoznačne považovať za závažné procesné pochybenie.
Bolo potrebné primerane aplikovať čl. 17 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Vypočutie vyžiadanej osoby nie je samoúčelné, ale má slúžiť na posúdenie,
či je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery vyžiadaného ohrozené dosiahnutie
účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, v dôsledku čoho potom existuje dôvod
na obmedzenie jeho osobnej slobody, resp. ďalšie držanie vo väzbe, alebo tento účel možno
dosiahnuť aj pri jeho ponechaní na slobode. Rozhodovanie o väzbe podľa § 16 ods. 1 zákona
o EZR (vydávacia väzba), či podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR (predbežná väzba) nemôže byť
totiž výlučne formálne, a teda ani vzatie do väzby nemôže byť obligatórne.
A napokon v súvislosti s tou námietkou vyžiadaného, že sa nedopustil trestného činu,
na základe ktorého bol predmetný európsky zatýkací rozkaz vydaný, treba uviesť iba toľko,
že táto nie je právne relevantná, keďže súdom Slovenskej republiky neprináleží posudzovať
rozhodnutia cudzozemských súdov z tohto pohľadu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 3. mája 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová