Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/11/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

3. mája 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti vyžiadanej

osoby T. B. proti uzneseniu predsedníčky senátu Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2011,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom

rozsahu a vyžiadaný T. B., nar. X., sa p r e p ú š ť a ihneď z väzby na slobodu.

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave na základe návrhu prokurátorky

Krajskej prokuratúry Trnava zo 4. apríla 2011, sp. zn. , uznesením

zo 7. apríla 2011, sp. zn. , rozhodla o tom, že podľa § 16 ods. 1 zákona

č. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „“) berie T. B.,

nar. X., bytom S., prechodne bez prihlásenia S., občana Slovenskej republiky, do vydávacej

väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný T. B. sťažnosť, a to z dôvodov uvedených

v a (č. l. 36 - 37 spisu).

V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti pritom zdôraznil, že súd v napadnutom

uznesení len konštatuje, že vydávacia väzba je v jeho prípade potrebná z oboch dôvodov

alternatívne uvedených v , no nijakým spôsobom bližšie

nerozvádza, v akom jeho konaní vidí riziko marenia účelu konania, resp. skutočnosti,

v ktorých vidí naplnenie aspoň jedného zo zákonom vymenovaných dôvodov väzby.

2

Má za to, že takéto rozhodnutie je nezákonné, keďže neobsahuje potrebné odôvodnenie

a ako také je nepreskúmateľné.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že v zmysle s poukazom

na musí uznesenie (vrátane uznesenia o väzbe) obsahovať

odôvodnenie, v ktorom treba uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané,

dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe

podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti (§ 176 ods. 2

). Keďže ale nič z vyššie uvedeného napadnuté uznesenie neobsahuje, už z tohto

dôvodu je ho potrebné považovať za nezákonné.

Ako vyžiadaný ďalej podotkol, ak by sa aj krajský súd zaoberal skutočnosťami,

či sú naplnené skutkové dôvody väzby, musel by dôjsť k záveru, že žiadne takéto dôvody

neexistujú. Predovšetkým neexistuje obava, že by nebol prítomný pre účely konania

o európskom zatýkacom rozkaze, keďže celý život býva v S. u svojich rodičov. Dlhodobo

bývali na adrese M., no nedávno si prenajali byt na adrese Ľ., kde sa však pre krátkosť času

ešte nestihli prihlásiť na pobyt. Tiež dňa 18. marca 2011, keď za ním prišli príslušníci

Policajného zboru Slovenskej republiky, bol doma a dobrovoľne, bez akýchkoľvek

problémov s nimi odišiel na stanicu. Neexistuje teda podľa neho žiadny dôvod obávať sa,

že by sa vyhýbal predmetnému konaniu, či maril jednotlivé procesné úkony. V tejto súvislosti

zároveň poukázal na tú skutočnosť, že má manželku a ročného syna a nemá teda žiaden

dôvod niekam odísť. Je riadne zamestnaný (resp. do svojho zadržania a vzatia do väzby bol)

v spoločnosti T. a okrem toho si privyrába ako hudobník.

K skutočnostiam tvrdeným talianskymi orgánmi uviedol, že sa absolútne nezakladajú

na pravde a nemajú žiadne reálne základy. Je presvedčený, že ide o nedorozumenie

a po objasnení skutočností bude stíhanie voči jeho osobe zastavené. Nemá preto žiadne obavy

zo stíhania v Taliansku, práve naopak, má záujem danú záležitosť čo najskôr vysvetliť.

Neexistuje teda podľa neho ani žiadna reálna obava, že by maril účel extradičného konania,

čo znamená, že nie je naplnený ani druhý zákonný dôvod vydávacej väzby.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený orgán podľa § 194 ods. 1

písm. a/ napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho prepustí

z väzby na slobodu.

3

Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Trnave

26. apríla 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia

o predmetnej sťažnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal vyžiadaný sťažnosť, ako aj konanie

tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že dňa 4. februára 2011 bol pod sp. zn.

RGNR 3049/2010, RG GIP 7351/2010, sudcom pre predbežné vyšetrovanie Súdu Udine,

Talianska republika, vydaný európsky zatýkací rozkaz na slovenského štátneho občana T. B.,

a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre trestný čin napomáhania nepovolenému

vstupu a trvalému pobytu podľa § 12 ods. 3 písm. d/, písm. b/ zák. č. 286/98

a nasl. - nariadenia proti ilegálnej imigrácii (v európskom zatýkacom rozkaze označený

ako jedna z kategórií trestných činov uvedených v ), za ktorý

mu hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2011, sp. zn. , bol

vyžiadaný T. B. na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava

z 18. marca 2011, sp. zn. , podľa vzatý do predbežnej

väzby s tým, že lehota trvania väzby mu plynie od 18. marca 2011 od 08.00 hod. a vykonáva

sa v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Ako obhajca bol vyžiadanému podľa ustanovený JUDr. J. J.,

no 23. marca 2011 vyžiadaný T. B. na zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnil

JUDr. M. C..

Dňa 1. apríla 2011 bol prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Talianskej

republiky Krajskej prokuratúre Trnava doručený originál vyššie citovaného európskeho

zatýkacieho rozkazu spolu s prekladom do jazyka slovenského.

Podľa ak sa žiada o vydanie pre trestný čin, za ktorý možno

v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej

tri roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným orgánom štátu pôvodu

označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedených

4

v odseku 4, vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva

vykonávajúceho štátu.

Podľa v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať

vyžiadaná osoba obhajcu.

Podľa ak je počas trvania predbežnej väzby doručený

originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad

vyžaduje, prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie predloží sudcovi krajského súdu

návrh na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby.

Podľa ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti

vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej

republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme

ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho

predbežné vyšetrovanie.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné v prvom rade zdôrazniť tú skutočnosť,

že hoci je aj posudzovanie väzby podľa v porovnaní s postupom

podľa vymedzené reštriktívne (súd v tomto prípade nie je viazaný

dôvodmi väzby podľa ), neznamená to, že je súd povinný bez ďalšieho – už len

vzhľadom na samotnú existenciu európskeho zatýkacieho rozkazu vziať vyžiadanú osobu

na základe návrhu prokurátora podľa do väzby. Aj v tomto prípade

totiž zákon stanovuje podmienky, ktoré musia byť pre vzatie do väzby splnené.

Čo sa týka napadnutého uznesenia, z jeho obsahu je zrejmé, a v tom sa najvyšší súd

plne stotožňuje s vyžiadaným T. B., že predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave

odôvodnila jeho vzatie do väzby len citáciou vyššie uvedeného ustanovenia § 16 ods. 1

s tým, že v danom prípade sú podľa nej splnené oba dôvody tam uvedené,

a teda vydávacia väzba má byť u T. B. potrebná jednak preto, aby bola zabezpečená

jeho prítomnosť v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky

a tiež preto, aby sa zabránilo zmareniu účelu tohto konania. Akékoľvek konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce uvedenú obavu však v predmetnom rozhodnutí absentujú a nevyplývajú

dokonca ani z obsahu predloženého spisového materiálu.

5

Na čo je ale potrebné predovšetkým poukázať je to, že vyžiadaný nebol ani raz

v posudzovanom konaní pred vydaním rozhodnutia o jeho vzatí do väzby, či už predbežnej

alebo vydávacej, zo strany konajúcich sudcov vypočutý, t.j. v oboch prípadoch bolo o väzbe

rozhodnuté „ex catedra“, čo možno jednoznačne považovať za závažné procesné pochybenie.

Bolo potrebné primerane aplikovať .

Vypočutie vyžiadanej osoby nie je samoúčelné, ale má slúžiť na posúdenie,

či je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery vyžiadaného ohrozené dosiahnutie

účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, v dôsledku čoho potom existuje dôvod

na obmedzenie jeho osobnej slobody, resp. ďalšie držanie vo väzbe, alebo tento účel možno

dosiahnuť aj pri jeho ponechaní na slobode. Rozhodovanie o väzbe podľa § 16 ods. 1 zákona

o EZR (vydávacia väzba), či podľa (predbežná väzba) nemôže byť

totiž výlučne formálne, a teda ani vzatie do väzby nemôže byť obligatórne.

A napokon v súvislosti s tou námietkou vyžiadaného, že sa nedopustil trestného činu,

na základe ktorého bol predmetný európsky zatýkací rozkaz vydaný, treba uviesť iba toľko,

že táto nie je právne relevantná, keďže súdom Slovenskej republiky neprináleží posudzovať

rozhodnutia cudzozemských súdov z tohto pohľadu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 3. mája 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová