Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d7e/364762.049bb4.pdf
PDF · 92.14 KB
No categories available
1Tost/19/2011
N a j v y š š í s ú d 1 Tost 19/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci proti
vyžiadanej osobe T. B., pre trestný čin napomáhania nepovolenému vstupu a pobytu podľa
§ 12 ods. 3 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Zákonného dekrétu č. 286/98 a nasl. Talianskej republiky
o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. mája 2011,
sp. zn. 3 Ntc 2/2011, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť T. B. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
G.I.P. Tribunale Trieste v Talianskej republike pod sp. zn. 3049/10 RGNR-
7351/10RG GIP, dňa 4. novembra 2010 vydal európsky zatýkací rozkaz na T. B. štátneho
občana Slovenskej republiky spolu so žiadosťou o jeho vydanie na trestné stíhanie pre trestný
čin napomáhania nepovolenému vstupu a pobytu podľa § 12 ods. 3 písm. d/, ods. 3 písm. b/
Zákonného dekrétu č. 286/98 a nasl. Talianskej republiky.
Na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 17. mája 2011, sp. zn. 3 Ntc 2/2011, podľa § 22 ods. 1 zákona
č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze bolo rozhodnuté, že európsky zatýkací
rozkaz súdu v Udine v Talianskej republike pod sp. zn. 3049/10 RGNR-7351/10 RG GIP, dňa
4. novembra 2010 na T. B. sa vykoná.
V zákonnej lehote určenej v § 187 ods. l Tr. por. proti tomuto uzneseniu podal T. B.
sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odôvodnení sťažnosti uviedol,
že na území T. sa žiadneho trestného činu nedopustil, pričom súd sa nezaoberal osvedčením
dôvodnosti vydania európskeho zatýkacieho rozkazu, v ktorom sú opísané konania, v ktorých
justičný orgán štátu pôvodu vidí naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Takéto popisy
konaní, podľa názoru T. B., dostatočne nepotvrdzujú, že bolo dôvodné vydať európsky
zatýkací rozkaz voči jeho osobe. Naviac extradičný trestný čin nie je možné subsumovať
pod niektorú zo skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného
zákona platného a účinného na území Slovenskej republiky. Preto navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že sa európsky zatýkací rozkaz
nevykoná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti zadržaného podľa
§ l92 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade
so zákonom.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu u osoby T. B. sú dané všetky dôvody
na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 4. februára 2011
súdom v Udine v Talianskej republike pod č.k. RGNR 3049/2010 a RG GIP 7351/2010,
ktorého Talianska republika žiada vydať na trestné stíhanie pre napomáhanie nepovolenému
vstupu a pobytu podľa § 12 ods. 3 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Zákonného dekrétu č. 286/98
a nasl. – nariadenia proti ilegálnej imigrácii, ktorého trestného činu sa mal dopustiť tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Z obsahu relevantného spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd rozhodol
o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu správne a plne v súlade
so zákonom.
Tak, ako na to správne poukázal krajský súd v napadnutom rozhodnutí
a ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, už aj vo svojom uznesení zo dňa
3. mája 2011, sp. zn. 6 Tost 11/2011, ktorým prepustil T. B. z vydávacej väzby
pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa neposudzujú
skutkové okolnosti trestného činu pre ktorý je vyžiadaná osoba trestne stíhaná v inom štáte.
Sťažnostné námietky sťažovateľa podstatou ktorých je tvrdenie, že nebolo preukázané,
resp. pravdepodobné, že by naplnil skutkovú podstatu extradičného trestného činu,
sú z tohto hľadiska irelevantné.
Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho uznesenia správne poukázal na skutočnosť,
že skúmanie obojstrannej trestnosti nie je v danom prípade potrebné a to so zreteľom
na ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 153/2010.
Najvyšší súd zhodne konštatuje, že v posudzovanom prípade neexistuje žiadny
z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, ods. 2
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval sťažnosť T. B. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/
Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. júna 2011
JUDr. Pavol T o m a n , v. r
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová