Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obvineného J. P. pre trestný čin brania rukojemníka podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 234a

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí

3. mája 2011 v Bratislave o dovolaní obvineného J. P. proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. P. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) rozhodol

o odvolaní obžalovaného J. P. a poškodeného Ing. M. P. proti rozsudku Okresného súdu

Trnava (ďalej len okresný súd) z 5. decembra 2008, sp. zn. tak, že podľa § 321

ods. 1 písm. d/, ods. 3 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu. Zároveň podľa rozhodol, že obžalovaný J. P. sa podľa

ods. 2 účinného do 31.12.2005 odsudzuje na trest odňatia slobody v trvaní

10 (desať) rokov.

Podľa účinného do 31.12.2005 zaradil krajský

súd obžalovaného na výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa a účinného do 31.12.2005

obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výmere 2 000 000,- Sk (dva milióny slovenských

korún).

2

Podľa účinného do 31.12.2005 bol pre prípad zmarenia

peňažného trestu obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov.

Krajský súd nadväzujúcim výrokom podľa zamietol odvolanie

poškodeného Ing. M. P..

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorý bol vyhlásený na hlavnom

pojednávaní dňa 05. decembra 2008 bol obžalovaný J. P. uznaný za vinného,

ako organizátor na dokonanom trestnom čine brania rukojemníka podľa § 10 ods. l písm. a/,

ods. l , ods.2 písm. a/ v znení

Z.z. na tom skutkovom základe, že v Trnave a okolí v jarných mesiacoch roka 1999 prvýkrát

osobne kontaktoval Mgr. J. M. (ide o osobu neprávoplatne odsúdenú v trestnej veci

Okresného súdu Trnava č.k. ) so žiadosťou o vyriešenie "problému s jedným

trnavským podnikateľom, ktorý ho mal oklamať o veľkú sumu finančných prostriedkov,

spôsobom únosu podnikateľa a vymoženia dlhu násilím".

Následne opakovane, asi jeden mesiac, osobne kontaktoval Mgr. J. M.

so žiadosťou rovnakého obsahu a v nadväznosti so žiadosťou o zabezpečenie aj "niekoho

ďalšieho" na vykonanie únosu, opísal telesný vzhľad Ing. M. P., druh ním používaného

osobného motorového vozidla, ukázal rodinný dom používaný Mgr. M. P. a ostatnými členmi

domácnosti, liehovar používaný obchodnou spoločnosťou S. spol. s r.o. so sídlom v D. K. pri

podnikaní, ukázal nehnuteľnosti na ukrytie uneseného podnikateľa, poskytol veci na

vykonanie únosu a opísal spôsob ich použitia - osobné motorové vozidlá výrobnej značky Š.

modrej farby a červenej farby, diktafón, ďalekohľad na nočné videnie, detektor kovov,

mobilný telefón, finančné prostriedky v celkovej sumu 3.000,- - 4.000,- Sk na "nevyhnutné

výdavky," poskytol informácie o finančnom statuse Ing. M. P., určil výšku údajného dlhu

(10.000.000,- Sk), výšku odmeny za únos Ing. M. P. (30 % zo sumy 10.000.000,- Sk) a

vyjadril sa k spôsobu vykonania únosu (vykonanie únosu Ing. M. P. "podľa situácie buď pred

domom, alebo na inom vhodnom mieste"), disponujúc vedomosťou o účasti najmenej ďalších

dvoch osôb na ňom.

Na základe konania obžalovaného J. P. uskutočnil Mgr. J. M.. v časovom období

najneskôr od polovice mája roka 1999 v Trnave opakované stretnutia

3

s Ľ. K. (jedná sa o obžalovaného v trestnej veci Okresného súdu Trnava

č.k. , ktorej zatiaľ rozsudkom rozhodnuté nebolo), J. R. (vo vzťahu

k menovanému bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia), predmetom ktorých bola

príprava únosu Ing. M. P., určenie času, miesta, spôsobu jeho vykonania, spôsobu

rozdelenia odmeny zo získaného "výkupného", spôsobu disponovania s použitými

vecami a spôsobu správania sa pri odhalení skutku, jeho páchateľov.

Po následne spoločnej príprave na únos, trvajúcej dlhší čas, po vytvorení materiálnych

podmienok vo forme obstarania vecí poskytnutých obžalovaným J. P., tabuliek s rovnakým

evidenčným číslom, modrého majáka, liečiva s utlmujúcim účinkom, magnetického nápisu

"Polícia", samopalu vzor 58, tzv. ježkov na prerušenie motorizovaného prenasledovania

a logistických podmienok vo forme získania informácií o Ing. M. P. od obžalovaného J. P. a

tiež priamym sledovaním, dňa v čase od 17.30 hod. do 18.30 hod. na ceste medzi

T. a obcou D.D., v časti majera zvaného „P.", Mgr. J. M.., Ľ. K. a J. R. oblečení do taktických

služobných viest s nápisom "Polícia" maskovaní kuklami, vyzbrojení pištoľami a J. R. aj

samopalom vzor 58 so zásobníkom so streľbyschopnými nábojmi, vykonali so zámerom

vymoženia fiktívneho peňažného dlhu v prospech obžalovaného J. P. vo výške 10.000.000,-

Sk, únos Ing. M. P., ako "policajnú akciu príslušníkov pohotovostného policajného útvaru"

tým spôsobom, že Mgr. J. M.. ako vodič osobného motorového vozidla Š. modrej

s odcudzenými tabuľkami s evidenčným číslom B., modrým majákom založeným na streche

a magnetickým nápisom "Polícia" na inej viditeľnej časti zastal na pravej strane cesty

prednou časťou vozidla v smere od obce D.D. do T. a spolu s Ľ. K. sa skryl mimo cesty, do

trávnatého porastu; J. R. zastavil osobné motorové vozidlo zn. A., s tabuľkami s evidenčným

číslom T., vedené Ing. M. P., v ktorom bola spolujazdcom vtedy mal. J. P.. Následne pribehli

k osobnému motorovému vozidlu Mgr. J. M.. a Ľ. K., vytiahli Ing. M. P. z vozidla, hodili

ho prednou časťou tela na cestu a vo vzniknutej ležiacej polohe použili putá na znehybnenie

jeho rúk v polohe za chrbtom. Ľ. K. uviedol spútaného Ing. M. P. k osobnému motorovému

vozidlu zn. Š., uložil ho cez ľavé zadné dvere na sedadlo do sediacej polohy a sadol si k nemu

Mgr. J. M.. si sadol do vozidla na miesto vodiča a J. R. na zadné sedadlo k Ing. M. P., po tom

ako zaparkoval osobné motorové vozidlo značky A. s mal. J. P. k zastávke autobusu,

umiestnenej pri majeri zv. "P.".

Ing. M. P. držali a strážili ako rukojemníka, aj podľa inštrukcií obžalovaného J. P.,

Mgr. J. M.., Ľ. K., P. K. (jedná sa o obžalovaného v trestnej veci Okresného súdu Trnava č.k.

, v ktorej zatiaľ rozsudkom rozhodnuté nebolo), J. R., Bc. F. T. (ohľadom

menovaného bolo trestné stíhanie prerušené podľa ), postupne

pod mostom s cestou vedúcou z T. do obce B., za majerom zv. "O.", v rodinnom dome

so súpisným číslom X., popisným číslom X., na ulici S. v S., na rôznych miestach v lese v

blízkosti S., v garáži so súpisným číslom X. na ul. P. v S. a v byte číslo X., vo vchode

bytového domu so súpisným číslom X., popisným číslom X., na ul. P. v S. až do 03.07.1999,

kedy bol v popoludňajších hodinách prepustený Mgr. J. M., Ľ. K., P. K. a Bc. F. T. na ceste

medzi S. a T., pri majeri zv. "N." po tom, ako Ing. V. P., po predchádzajúcich najmenej

piatich telefonických kontaktoch uskutočnených Mgr. J. M., oznamujúcich únos rukojemníka

a určujúcich podmienky na jej správanie po únose, na prežitie rukojemníka za "výkupné",

na výšku a spôsob jeho zaplatenia, zaplatila výkupné v celkovej výške 10.000.000,- Sk.

Za to mu bol podľa účinného do 31.12.2005 uložený

trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa účinného do 31.12.2005 bol obžalovaný

pre výkon trestu zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa ods. l a ods. l účinného do 31.12.2005 bol

obžalovanému tiež uložený peňažný trest vo výmere 2 000 000,- Sk (dva milióny

slovenských korún).

Podľa účinného do 31.12.2005 sa pre prípad zmarenia

peňažného trestu bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa účinného od 01.01.2006 boli poškodené strany

a to Ing. M. P., nar. X..09.1949 a Ing. V. P., nar. X., obaja bytom T., Š. s uplatnenými

nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený J. P. (ďalej len dovolateľ)

písomným podaním svojho obhajcu z 28. mája 2009, doručeným okresnému súdu 18. júna

2009.

5

Ako zákonné dôvody dovolania označil dôvody podľa

(bod I. dovolania), podľa (bod II dovolania) a podľa

ods. 1 písm. g/ (bod III dovolania).

K bodu I uviedol, že postupom v konaní, keď bolo trestné stíhanie proti jeho osobe

27.. septembra 2009 podľa vyšetrovateľom vylúčené zo spoločného

konania, a takto potom prebiehalo v štádiu prípravného aj súdneho konania, ktorého

chronológiu popisuje, došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Okolnosť, že v čase rozhodnutia o vylúčení veci dovolateľ na rozdiel

od spoluobvinených nepodliehal pôsobnosti vojenských súdov nie je v výslovne

uvedená, navyše novelizáciou s účinnosťou od 1. marca 2008 táto

okolnosť vyňatím príslušného Policajného zboru spod tejto pôsobnosti pominula. Taktiež

rozdielnosť dĺžky trvania väzby u obvinených v oboch oddelene vedených konaniach nemala

byť podľa zákona dôvodom ich opätovného nespojenia, o ktoré (spojenie) dovolateľ žiadal.

Paradoxom je, že konanie proti obžalovaným M., K. a K. doposiaľ nie je skončené.

Samotné porušenie svojich obhajobných práv (v čom spočíva dotknutý dovolací dôvod)

dovolateľ vysvetľuje nasledovne:

„Je nutné zdôrazniť aj skutočnosť, že Okresný súd v Trnave porušoval a porušuje

zákon tým, že v čase keď ešte ani jedna vec nebola právoplatne skončená, nútil obvineného

v jednej trestnej veci vystupovať ako svedok a v druhej naopak. Každému z takýchto

procesných postavení prináležia iné práva a povinnosti priznané

a v každom konaní majú teda úplne rozdielne postavenie. takýto postup

v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa. Súd môže teoreticky priznať niektorému

z obvinených postavenie svedka až po právoplatnom ukončení jeho trestnej veci. Vzhľadom

na takýto postup sa súd dopúšťa závažných procesných pochybení a všetky dôkazy takto

vykonané sú procesne nespôsobilé.

V zmysle vyššie uvedeného vylúčením mojej trestnej veci na samostatné konanie bolo

porušené moje právo na spravodlivý proces, nakoľko táto vec nemohla byť posudzovaná

vo všetkých jej súvislostiach, keďže bola rozdelená do viacerých rozdielnych konaní, pričom

sa jedná o jeden trestný čin rôznych obvinených.

6

S poukazom na existenciu tzv. objektívnej súvislosti trestných činov, t.j. súvislosť

trestných vecí viacerých páchateľov je potrebné pri splnení zákonných podmienok vykladať

vykonanie spoločného konania ako obligatórne, nie ako fakultatívne.“

V uvedenej súvislosti dovolateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v inej veci ( z 25. októbra 2007), ktoré považuje

za potvrdenie svojho vyššie uvedeného právneho názoru.

K porušeniu práva na obhajobu došlo aj pri uložení peňažného trestu, keď okresný súd

neskúmal otázku jeho vymožiteľnosti.

K bodu II dovolateľ uviedol, že 14. novembra 2008 hlavné pojednávanie prebehlo

aj napriek tomu, že nedal výslovný súhlas, aby sa tak stalo.

Konkrétne argumentuje:

„Podľa hlavné pojednávanie v neprítomnosti

obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo

ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

prevyšuje päť rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom

pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho

neprítomnosti.

Výslovné vyjadrenie obžalovaného, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní a jeho

výslovná žiadosť, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, sa týka dvoch

rôznych situácií. Vyjadrenie obžalovaného, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní ešte

neznamená, že súhlasí aj s tým, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Naproti tomu jeho výslovná žiadosť, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti,

znamená aj to, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní.

Ako vyplýva zo zápisnice na strane 3 z hlavného pojednávania zo 14.11.2008,

citujem: .. obžalovaný uvádza, že napriek vyjadreniu lekárky sa nechce zúčastniť na ďalšom

priebehu pojednávania, pretože sa necíti zdravotne v poriadku." Teda z mojej strany nebol

daný súhlas, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v mojej neprítomnosti, ale bola to žiadosť

7

o odročenie hlavného pojednávania v dôsledku zlého zdravotného stavu. Čiže hlavné

pojednávanie bolo vykonané v mojej neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky.“

K bodu III dovolateľ uvádza a finálne žiada:

„Ako som už uviedol v bode 1., v intenciách Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. zo dňa 25.10.2007, keďže sa v mojej veci nekonalo

spoločným konaním, tak nastal nezákonný stav. Celé dokazovanie bolo teda vykonávané

súdom spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Súd môže pri rozhodovaní prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré

boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nakoľko bolo porušené moje

právo na obhajobu (bod I.) a pojednávanie dňa 14.11.2008 bolo vykonané bez mojej

prítomnosti (bod II), súd rozhodoval na základe dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby dovolací súd vyslovil porušenie

zákona podľa , , a v zmysle zrušil

rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. , zo dňa 02.04.2009 ako odvolacieho

súdu, taktiež zrušil prvostupňový rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. ,

zo dňa 05.12.2008 a prikázal Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu

a zákonným spôsobom znovu prerokoval. Podľa , keďže

dovolanie bolo podané v prospech odsúdeného, navrhujem, aby dovolací súd nariadil

prerušenie výkonu rozhodnutia súdu, t.j. prerušenie výkonu trestu až do času rozhodnutia

o dovolaní.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd v zmysle

predbežne predsedom senátu preskúmal dovolanie a predložené spisy podľa

a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania podľa , ,

alebo e/ Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že je zrejmé, že nie sú

splnené podmienky dovolania podľa

K bodu I dovolania – uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

8

K porušeniu práva na obhajobu v prejednávanej veci malo a mohlo na základe

dovolaním namietaných okolností vo vzťahu k obvinenému (ďalej len dovolateľ) dôjsť len

tým, že iná osoba (osoby), pôvodne spoluobvinená zo spáchania toho istého činu (najmä J.

M..), bola v trestnej veci dovolateľa, vylúčenej zo spoločného konania podľa § 21

ods. 1 , vypočutá ako svedok, pričom zároveň bola táto osoba naďalej stíhaná

v samostatne a paralelne proti nej vedenom trestnom konaní (v trestnej veci dovolateľa bola

potom svedecká výpoveď J. M. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítaná,

keďže odmietol vypovedať podľa ).

Je potrebné dospieť k záveru, že právo dovolateľa na obhajobu týmto postupom

nebolo porušené.

Ak dotknutá osoba v dôsledku svojho procesne relevantného prejavu vôle v proti

nemu samostatne vedenom konaní (tu vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, že je vinný

v zmysle ), nespochybňovaného (naopak, obsahovo potvrdzovaného)

svedeckou výpoveďou v konaní proti dovolateľovi, mala možnosť získať zvýhodnenie

na základe inštitútov hmotnoprávnej () alebo procesnoprávnej (Trestného

poriadku) úpravy (teda minimálne z hľadiska výšky uloženého trestu), rovnaké zvýhodnenie

mohla získať aj v prípade, ak by bola spoluobvineným (spoluobžalovaným) dovolateľa

v spoločnom konaní (v niektorých prípadoch zákonného procesného režimu musí byť pozícia

spoluobvineného v určitom bode postupu konania eliminovaná, ako napríklad u F. T., ktorého

trestné stíhanie bolo prerušené podľa a ďalej v konaní proti dovolateľovi

vystupuje ako svedok).

Zároveň platí, že v prípade nastalej situácie, teda situácie vystupovania v oboch

procesných pozíciách (teda ako u obvineného aj ako svedka), hrozí (dokonca) vypočutému

v prípade preukázaného klamstva pri svedeckej výpovedi trestný postih pre krivú výpoveď

alebo krivú prísahu podľa § 346 ods. 1 alebo 2 Tr. zák., ktorý by mu pri výpovedi len ako

obvineného, resp. spoluobžalovaného v spoločne vedenom konaní nehrozil. Takáto osoba má

však vždy právo odmietnuť vypovedať ako svedok podľa

Skutok je po vznesení obvinenia vždy spojený s personifikáciou páchateľa

v procesnom postavení obvineného a takto je vymedzený ako predmet konania aj z hľadiska

prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle a

9

Paragraf 18 ods. 1 neustanovuje spoločné konanie o všetkých

trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy

spolu súvisia, ako obligatórnu formu konania, aj keď v týchto prípadoch bude zväčša

namieste konať spoločne.

Spoločné konanie je podľa vyššie uvedeného ustanovenia vylúčené v prípade,

ak by zrejme bránilo ukončeniu veci v primeranej lehote. De facto ho nemožno vykonať ani

vtedy, keď je jedna zo spoločne stíhaných osôb obvinená až po skončení konania proti inej

z takto vymedzeného okruhu osôb.

Spoločné konanie nemusí byť vykonané ani vtedy, ak to prispeje k urýchleniu

konania, alebo ak je takéto riešenie založené na iných dôležitých dôvodoch v zmysle § 21

ods.1 , čo umožňuje aj vylúčenie konania o niektorom z trestných činov alebo proti

niektorému z obvinených z už do takéhoto rozhodnutia (o vylúčení) spoločne vedeného

konania.

S postupom konania podľa je z hľadiska práv obhajoby v zásade

(aj keď nepôjde o bežný postup) zlučiteľné, aby tá istá osoba vystupovala v jednom konaní

v postavení obvineného (obžalovaného), a v ďalšom konaní, vedenom proti inej osobe,

v postavení svedka, pričom v každom z oboch konaní je jeho predmetom ten istý skutok,

a to aj keď dotknuté konania prebiehajú súčasne.

K porušeniu práv obhajoby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť uložením peňažného

trestu. Okolnosť, či je tento trest vymožiteľný (§ 54 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006) je síce aplikačne relevantná, nie však pre dovolacie konanie. Vo vzťahu

k výroku o treste je v tomto konaní zohľadniteľné len uloženie trestu mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby, alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný

trestný čin nepripúšťa ( ). O takýto prípad pri uložení peňažného

trestu v prejednávanej veci nepochybne nejde (§ 28 ods. 1 a § 53 ods. 1 Tr. zák. v použitom

znení). Navyše, vyššie uvedený dovolací dôvod v podanom dovolaní nebol uvedený ( § 374

ods. 2 ).

10

Dovolací dôvod podľa teda na základe okolností

uvedených v dovolaní nie je splnený.

K bodu II dovolania – uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/

V ustanovení veta druhá sú skutočne (ako sa to uvádza

v dovolaní) popísané dve odlišné situácie, ktoré sa však obsahovo sčasti prekrývajú

(obe predpokladajú prejav vôle obžalovaného smerujúci k jeho neúčasti na hlavnom

pojednávaní). Zároveň platí, že pre aplikáciu dotknutého pravidla (o konaní hlavného

pojednávania v neprítomnosti obžalovaného) postačuje nastanie ktorejkoľvek z nich. Ak teda

obžalovaný výslovne odmietne účasť na hlavnom pojednávaní, nemusí už navyše žiadať

o konanie pojednávania v jeho neprítomnosti (a naopak), aby pojednávanie mohlo (a malo)

byť vykonané.

Tým je v jej podstate daná odpoveď na námietku uplatnenú v dovolaní.

Je potrebné súhlasiť s hodnotením krajského súdu vo vzťahu k zápisnične

podchytenému vyjadreniu dovolateľa na hlavnom pojednávaní, konanom 14. novembra 2007,

a to že odmieta účasť na tomto úkone (nechce sa zúčastniť na ďalšom priebehu

pojednávania). Preto je správny aj procesný hodnotiaci záver napadnutého rozhodnutia,

že postup súdu prvého stupňa, ktorý hlavné pojednávanie vykonal, nemožno považovať

za nezákonný (pre absenciu žiadosti obvineného o konanie pojednávania v jeho

neprítomnosti).

Bližšie okolnosti týkajúce sa aktuálneho preskúmania zdravotného stavu dovolateľa

v kritickom čase (s výsledkom jeho spôsobilosti sa hlavného pojednávania zúčastniť)

sú taktiež uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu.

K nadväznosti na uvedené potom neplatí, že by hlavné pojednávanie bolo vykonané

v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Dovolací

dôvod podľa teda taktiež nie je splnený.

11

K bodu III dovolania – uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

Negatívna odpoveď na otázku splnenia tohto dovolacieho dôvodu rezultuje

z negatívneho posúdenia splnenia oboch skôr uvedených dôvodov dovolania, na ktoré

je (aj z hľadiska obsahu jeho odôvodnenia v tomto bode) viazaná.

Ak nemožno konštatovať nesúlad so zákonom v otázke vykonania samostatného

konania proti dovolateľovi a v otázke vykonania hlavného pojednávania (jeho časti)

v neprítomnosti dovolateľa, nemožno ani učiniť záver, že rozhodnutie súdu je založené

na dôkazoch, ktoré neboli (v tomto zmysle, zodpovedajúcom rozsahu uplatnených dovolacích

dôvodov) vykonané v konaní, resp. na dotknutom hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom.

Ani dovolací dôvod podľa teda nie je splnený.

Na základe uvedených okolností najvyšší súd odmietol dovolanie obvineného J. P.

podľa , konajúc a rozhodujúc na neverejnom zasadnutí nariadenom

podľa

K predbežnému prerušeniu výkonu rozhodnutia (trestu) dovolací súd nepristúpil

(§ 380 ods. 4 Tr.). Ďalšie riešenie tejto otázky prestalo byť negatívnym rozhodnutím

o dovolaní aktuálne.

Je potrebné ešte podotknúť, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

hodnotí procesnú situáciu osôb spoluobvinených z toho istého skutku,

ktorí v samostatne proti nim vedených konaniach vypovedajú v procesnom postavení jednak

obvineného a jednak svedka, ako porušenie práva na obhajobu, avšak bez ďalšieho

odôvodnenia tohto hodnotenia. Opačný právny názor je vyjadrený v tomto rozhodnutí

(vrátane argumentov na jeho podporu).

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. mája 2011

12

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková