Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama

Dohňanského v trestnej veci obvineného J. Č., pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8

ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 10. mája 2011

o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 21. marca 2011, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

I. Podľa účinného od 1. januára 2006 (ďalej už len

„“) napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.

II. Podľa s poukazom na dôvody väzby podľa ,

písm. c/ žiadosť obvineného J. Č. o prepustenie z väzby na slobodu

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. marca 2011, sp. zn. ,

bola podľa účinného do 31. decembra 2005 žiadosť obžalovaného J. Č.

o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný J. Č..

V jej písomnom odôvodnení podanom sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu

namietol, že napadnutým uznesením boli porušené články 17 ods. 2, ods. 5 Slovenskej

republiky (ďalej len ) a , ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor).

2

Podľa jeho názoru mal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí

z 9. decembra 2010, sp. zn. , o jeho vzatí do väzby (v rámci rozhodovania

o dovolaní proti rozsudku najvyššieho súdu z 20. októbra 2009, sp. zn. )

postupovať v súlade s , v znení neskorších

predpisov účinného od 1. januára 2006, pretože krajský prokurátor podal na neho obžalobu

17. februára 2004. Keďže už bol v predmetnej veci vo väzbe, z ktorej bol prepustený, správne

ho mal najvyšší súd vziať do väzby podľa , ktorého dĺžku trvania väzby

upravuje Túto argumentáciu neskôr uznal aj najvyšší súd, keď uznesením

z 3. februára 2011, sp. zn. , dôvody jeho väzby označil podľa § 67 ods. 1

písm. a/, písm. c/ a nie podľa , Podľa rozhodnutia

najvyššieho súdu o jeho vzatí do väzby mu táto začala plynúť 9. decembra 2010, a preto

v súlade s jej koniec pripadol na 9. marca 2011. Tým, že z väzby

prepustený nebol a o jeho väzbe v predchádzajúcom štádiu trestného stíhania nebolo

urýchlene rozhodnuté, došlo k porušeniu nielen , ale aj citovaných článkov

a dohovoru.

Napadnutému uzneseniu tiež vytkol, že nie je odôvodnené v súlade s § 134 ods. 2

, pretože neobsahuje úvahy, na podklade ktorých sa krajský súd vysporiadal

s dôvodmi jeho žiadosti v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné.

Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby

na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného po zistení,

že sťažnosť podala oprávnená osoba a včas v zmysle preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná,

ale napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodov, ktoré v podanej sťažnosti uvedené

nie sú.

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že obvinený J. Č. bol do väzby vzatý uznesením

najvyššieho súdu z 9. decembra 2010, sp. zn. , z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. a/, písm. c/ s tým, že väzba mu začala plynúť v ten istý deň.

3

O väzbe obvineného najvyšší súd rozhodol v súlade v rámci

rozhodovania o mimoriadnom opravnom prostriedku, dovolaní, ktoré obžalovaný podal proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2009, sp. zn. ,

keď rozsudkom z 9. decembra 2011, sp. zn. , rozhodol, že citovaným

uznesením najvyššieho súdu a konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, z dôvodu

uvedeného v bol porušený zákon v ustanovení ,

ods. 3 a § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v neprospech obvineného

J. Č.

Podľa , na ktoré sa obvinený v podanej sťažnosti odvoláva,

vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom

stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom stupni

príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku

proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd podľa doterajších predpisov.

Podľa § 564 ods. 5 citovaného zákona konaním podľa ods. 4 sa rozumie aj konanie

o dôvodoch a lehotách väzby podľa doterajších predpisov vrátane konania o návrhu

na predĺženie lehoty väzby najvyšším súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia ustanovení , prichádza

do úvahy len v konaní o riadnych opravných prostriedkoch vo veciach, v ktorých bola podaná

obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona a najvyšší súd podľa nich postupuje len v konaní o riadnom opravnom

prostriedku.

V posudzovanom prípade tieto zákonné podmienky splnené neboli a ich aplikácia

neprichádzala do úvahy z dôvodu, že najvyšší súd o väzbe obvineného rozhodol v konaní

o dovolaní obvineného, teda v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. S týmto novým

spôsobom rozhodovania, ktorý upravil účinný od 1. januára 2006

je zo zákona (obligatórne) spojené aj rozhodovanie o väzbe obvineného ak sa na obvinenom

vykonáva trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd

na dovolanie výrok o tomto treste zruší ( ods 2 ) Nejde preto o opätovné

rozhodovanie o väzbe v zmysle účinného do 31. decembra 2005, v ktorom

inštitút dovolania a s ním súvisiace rozhodovanie o väzbe upravený nebol. Z tohto dôvodu

4

najvyšší súd zo zákona vo svojom rozhodnutí nemohol aplikovať citované paragrafy

prechodných a záverečných ustanovení ( ) a o väzbe rozhodnúť podľa

, , resp. , ktorého lehotu trvania väzby upravuje

účinného do 31. decembra 2005. Na podklade platnej právnej úpravy bol

povinný postupovať podľa nového účinného od 1. januára 2006

a o väzbe obvineného rozhodnúť v súlade s týmto ustanovením.

V súvislosti s dĺžkou lehoty trvania väzby obvineného je nevyhnutné poukázať

aj na ustanovenie podľa ktorého sa dĺžka trvania väzby podľa ods. 1,

ods. 2 posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní

a na ustanovenie , ktoré upravuje lehotu trvania väzby obvineného v konaní

pred súdom.

Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré bol obžalovaný vzatý do väzby najvyšší súd konštatuje,

že tieto nezmenene trvajú aj naďalej.

Obvinený sa po prepustení z väzby na slobodu skrýval, aby sa tak vyhol trestnému

stíhaniu alebo trestu a nezdržiaval sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom

konaní a takto konal po dobu viac ako dva a pol roka. Pri zatknutí 12. júna 2008 na podklade

príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica 20. januára 2006, sp. zn.

11/2006, svoju totožnosť preukázal falošným služobným preukazom príslušníka Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. X. znajúcim na meno I. K. a hrozí mu

uloženie vysokého trestu ( ).

Kriminálna minulosť obžalovaného a jeho osobné danosti, na ktoré poukázal znalecký

posudok z odboru psychológie, z ktorého o. i. vyplýva, že emočná labilita obžalovaného

vytvára predpoklad pri zvýšenej precitlivelosti a nedostatku zmyslu pre objektívny pohľad

pre nečakané explózie hnevu, čo prichádza do úvahy tak pri požití psychoaktívnej látky ako

aj v emočne záťažovej situácii. Aj keď hladina agresívnych tendencií nevybočuje z bežných

hraníc a agresivita je osobnosti cudzia, sú možné na podklade zníženia prahu pre jej

uvoľnenie jej erupcie. Dôsledkom tejto štruktúry osobnosti obžalovaného je aj spáchanie

pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 a trestného činu

výtržníctva podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iného trestného činu

podľa účinného od 1. januára 2006, za ktoré bol odsúdený doposiaľ

5

neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 8. februára 2010, sp. zn.

.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak ako

je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. mája 2011

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková