Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/19/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. I. - A., D., IČO: X.,

právne zastúpený advokátom JUDr. E. Š., P., proti ţalovanému: A.-Ú., spoločnosť s ručením

obmedzeným, Z., IČO: X., právne zastúpený advokátom JUDr. J. Š., M.,

v konaní o zaplatenie 1 664,18 Eur (50 135,09 Sk) s príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. októbra 2010, č. k. -255,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25. októbra 2010 č. k. -255 a rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa

17. decembra 2009 č. k. -219 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Trebišov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 17. 12. 2009 č. k. -219

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 50 135,-- Sk spolu s úrokom

z omeškania 0,1% za kaţdý deň omeškania od 03. 02. 2003 do zaplatenia, pričom ţalobcu

zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 724,80 Eur. Rozhodol tak na základe

výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal za preukázané, ţe ţalobca na základe

licenčnej zmluvy zo dňa 02. 01. 1994 nadobudol výhradné právo na skúšanie, prihlasovanie

k registrácii, prihlasovanie k právnej ochrane, mnoţenie a obchodné vyuţívanie osív odrôd

MORSTAR v Slovenskej republike za podmienok uvedených v zmluve. Súd zistil, ţe

sublicenčná zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 20. 06. 2000, teda v čase

trvania navrhovateľovej exkluzivity. Existencia exkluzívneho licenčného práva ţalobcu

na území Slovenskej republiky trvala do 20. 05. 2001. Súd mal za preukázané, ţe nadobúdateľ

2

licencie sa zaviazal vyrábať osivá odrôd zastupovanej firme z východzích materiálov

objednaných u poskytovateľa licencie za podmienok uvedených v zmluve. Lehota potrebná

na zaloţenie výroby zimných odrôd osív, vzhľadom na agrotechnické termíny, je druhá

polovica septembra, t. j. september 2002. Počnúc týmto obdobím mohol ţalobca uplatniť

svoje právo na zaplatenie prvýkrát a v septembri 2006 uplynula lehota na uplatnenie nároku

z dôvodu premlčania. Nakoľko nárok bol na súde uplatnený aţ 29. 01. 2007, súd prihliadal

na vznesenú námietku premlčania a ţalobcovi premlčané právo nepriznal, a preto ţalobu

zamietol. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá podľa ust.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 25. 10. 2010 č. k.

-255 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,

vyhodnotil dôkazy, vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa

stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, ţe súd prvého stupňa

nepochybil, keď pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal z oficiálneho

agrotechnického termínu na výsev ozimín. O trovách odvolacieho konania odvolací súd

rozhodol podľa ust. a a keďţe ţalovaný trovy

právneho zastúpenia podľa ust. nevyčíslil, preto mu v zmysle ust.

ods. 2 súd ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzuje z ust. , a v spojení s ust. ,

pretoţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pričom sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a súd bol podľa jeho názoru nesprávne obsadený.

Dovolateľ uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vydal súd, ktorý nie je vecne

príslušný na rozhodovanie o podanom ţalobnom návrhu, keďţe jeho právnym základom je

hmotný predpis z oblasti šľachtiteľského práva, preto o veci mal rozhodovať súd s agendou

priemyselnoprávnej ochrany. Podľa dovolateľa rozhodol v prvom stupni všeobecný súd

Okresný súd Trebišov a nie osobitný Okresný súd Košice I., došlo tým k porušeniu čl. 48 ods.

1 Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ust.

3

Dovolanie opiera dovolateľ aj o dovolací dôvod podľa ust.

so záverom, ţe nepríslušný súd prvého stupňa a aj odvolací súd neobjasnili predmet sporu

v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania a tým odňali ţalobcovi moţnosť konať

a argumentovať k meritu veci. Dovolateľ má za to, ţe Okresný súd Trebišov v pôvodnom

rozsudku zo dňa 25. 09. 2008 č. k. -170 správne vychádzal zo semenárskych

predpisov STN 46 0311 Uznávanie osiva a sadiva. Ak by Okresný súd Trebišov v ostatnom

konaní ţalobcovi umoţnil, aby sa vyjadril k „neznámym semenárskym predpisom“

ustanovujúcim agrotechnický termín na výsev ozimín iba na druhú polovicu septembra, v tom

prípade by bol ţalobca súdu oznámil, ţe takéto predpisy neexistujú. Dovolateľ preto

zdôraznil, ţe odňatím práva ţalobcu konať pred súdom bolo rozhodnuté v jeho neprospech

pri porušení právnych predpisov súdom prvého stupňa, a to bez vykonania dokazovania

v súvislosti s ustálením druhu právneho predpisu, ktorý sa pouţil pri rozhodovaní o námietke

premlčania. Obdobného nesprávneho úradného postupu sa dopustil aj odvolací súd

v súvislosti s pouţitím právneho prepisu výkladu agrotechnického termínu na výsev ozimín.

Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil tým, ţe nepostupoval podľa ust.

a nevyzval ţalobcu na vyjadrenie sa k aplikovanému právnemu predpisu, ktorým postupom

odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd mal podľa dovolateľa pochybiť aj

tým, ţe neaplikoval ţiaden z odsekov 3 aţ 5 ust. , čím súd porušil aj ust.

Dovolateľ má za to, ţe súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o veci samej nepouţitím

príslušného semenárskeho predpisu o termíne výsevu osív ozimín, porušili čl. 144 ods. 1

v spojení s a Slovenskej republiky, ako aj základné právo

na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorým porušením je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

V dovolaní sa ďalej uvádza, ţe súdy oboch stupňov sa stotoţnili so subjektívnym

tvrdením ţalovaného ohľadom termínu výsevu a premlčania nároku ţalobcu bez preukázania

správnosti tvrdení podľa ust. , čím sa oba súdy dopustili nesprávneho

úradného postupu a aj v tomto smere vec nesprávne právne posúdili. Za právne významnú

skutočnosť v otázke premlčania nároku ţalobcu povaţuje dovolateľ obsah čl. V ods. 3 zmluvy

č. 40/2000 z 20. 06. 2000 v znení dodatku č. 1 zo 07. 03. 2001, podľa ktorého čl. mal

ţalovaný splniť voči ţalobcovi oznamovaciu povinnosť za rok 2002 najneskôr

4

do 15. 01. 2003. Po doručení oznámenia by následne ţalobca vyhotovil faktúru dňa

18. 01. 2003 s dobou splatnosti 14 dní, ktorá splatnosť by uplynula dňa 02. 02. 2003

a prípadné omeškanie by nastalo dňa 03. 02. 2003. Začiatok plynutia premlčacej doby

v danom prípade je preto podľa dovolateľa deň 03. 02. 2003 a premlčanie by nastalo dňa

03. 02. 2007. Keďţe ţaloba bola podaná 29. 01. 2007, súdne sa konanie začalo ešte

pred uplynutím premlčacej doby, z ktorého dôvodu je námietka premlčania nároku, vznesená

ţalovaným, právne irelevantná. Uvedené počítanie času je v prejednávanej veci podľa

dovolateľa právne významné iba za podmienky, ţe ţalovaný voči ţalobcovi splnil svoju

zmluvnú a zákonnú oznamovaciu povinnosť. Ţalovaný však túto svoju povinnosť nesplnil,

a preto je premlčanie potrebné počítať z iných časových aspektov. V tejto súvislosti

poukazuje dovolateľ na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 10. 2009 č. k.

-135, ktorý súd sa v obdobnej veci podrobne zaoberá aj premlčaním

s prihliadnutím na čl. 6.1 STN 46 0311. Podľa uvedeného článku výrobca osiva poţiada

o uznanie osiva najneskôr do 18 mesiacov po zbere osiva. Mnoţiteľské porasty boli

v ţalovanej veci zaloţené v jeseni 2001 a osivá z nich boli zberané v lete 2002 (júl alebo

august). Ţalovaný preto mohol poţiadať o uznanie týchto osív Ústredný kontrolný a skúšobný

ústav poľnohospodársky v Bratislave do januára alebo februára 2004 (v lehote 18 mesiacov),

ktorá skutočnosť je podľa dovolateľa (ţalobcu) právne relevantná pre plynutie 10-ročnej

premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa a ani odvolací súd neprihliadali na to, ţe 4-ročnú

premlčaciu dobu (subjektívnu lehotu) nemoţno spájať s časom skutočného predaja osív.

Ţalovaný preto zavinil, ţe ţalobca nemohol riadne a včas uplatniť svoje právo na súde,

a preto v príčinnej súvislosti s porušovaním zmluvných záväzkov ţalovaného, nemôţe byť

ţaloba zamietnutá pre námietku premlčania, ktoré premlčanie podľa dovolateľa ani nenastalo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa ust. zrušil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 25. 10. 2010 č. k. -255 a aby vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie, alebo aby dovolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobnému návrhu

vyhovie. Dovolateľ v podanom dovolaní podal aj návrh na odklad vykonateľnosti Okresného

súdu Trebišov zo dňa 17. 12. 2009 č. k. -219.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť), dovolanie prejednal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle

dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie

proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci ( ) alebo potvrdzujúci

rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ). V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti

dovolania podľa týchto ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku,

odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ

nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na obsah dovolania, ale tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v ,

zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ procesnú vadu

konania v zmysle aţ e/ netvrdil a ţiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

6

K námietke dovolateľa, ţe súd prvého stupňa rozhodoval vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ), ak rozhodol v prvom stupni všeobecný súd

Okresný súd Trebišov a nie osobitný Okresný súd Košice I, dovolací uvádza, ţe prípustnosť

dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná len vtedy, ak súd rozhodol vo veci,

o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. Právomoc súdu upravuje a

Podľa súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných vzťahov a hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov

súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie

účastníkov. Veci sem zaradené prejednávajú a rozhodujú prevaţne súdy; len výnimočne, ak to

ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený

uvedeným súborom vzťahov, súdy prejednávajú aj rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ,

na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, a to len vtedy, ak

to stanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec prípadne postúpiť inému orgánu.

Otázky v konaniach vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva

patria do okruhu vzťahov, ktoré sú oprávnené riešiť súdy, a preto prejednávanie

a rozhodovanie týchto sporov patrí do právomoci súdu ( ).

Predmetom sporu je ochrana práv k predmetom priemyselného vlastníctva. Podľa ust.

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene v znení neskorších

predpisov, na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa

osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaţe, je príslušný Okresný súd Košice I.

pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Sídlo ţalovaného v čase

začatia konania bolo v obvode Krajského súdu v Košiciach. Na základe uvedeného mal

7

ţalobný návrh prejednávať a rozhodnúť osobitný súd Okresný súd Košice I., a nie všeobecný

súd Okresný súd Trebišov. Tým, ţe v prejednávanej veci konal vecne nepríslušný súd prvého

stupňa (Okresný súd Trebišov), takýmto nesprávnym postupom došlo k procesnej vade

konania v zmysle ust.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol senát nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. vyslovil, ţe iba taký

sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu

ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle ods. l , resp. nezávislým

a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. l prvej vety dohovoru.

Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky súd treba povaţovať za „nesprávne

obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (nález č. k.

).

Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, ţe v prvostupňovom konaní rozhodoval

nezákonný sudca, teda súd bol nesprávne obsadený, je aj konanie odvolacieho súdu zaťaţené

procesnou vadou v zmysle

Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je moţné

povaţovať za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová