Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/183/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho V.L., proti

žalovanému B. M. so sídlom V., N. č. X., IČO X., zastúpenému JUDr. J., advokátkou so sídlom V., M. P. č. X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo 17. júla 2009 č.k. -178

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 588,86 € s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10 588,86€ od 1. augusta 2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; konanie v časti o zaplatenie 1 526,92 € zastavil. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 5. februára 2010 č.k. -220 doplnil rozsudok Okresného Liptovský Mikuláš zo 17. júla 2009 č.k. -178 tak, že konanie v časti o zaplatenie 8% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1526,92€ od 1. augusta 2006 do zaplatenia zastavil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalovaný zodpovedá v zmysle , za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi nedbanlivostným konaním jeho zamestnanca (vrátnika- strážnika), ktorý odovzdaním kľúčov od chodby smerujúcej k šatni hokejistov nepovolanej osobe (V. L.) spôsobil odcudzenie kľúčov od motorového vozidla a následne i samotného motorového vozidla patriaceho žalobcovi. Pri rozhodovaní o výške škody súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 27/2007 spracovaného Ing. J., znalcom z odboru doprava cestná a z odvetvia odhadu vozidiel ustanoveného v trestnom konaní. Za nepravdivú vyhodnotil výpoveď svedka V.L., pokiaľ

tento v tomto konaní uviedol, že na odcudzení motorového vozidla sa dohodol so žalobcom, a (okrem iného) prihliadal aj na to, že žaloba nemal motorové vozidlo poistené proti krádeži. Uzavrel, že žalobca sa svojím konaním na spôsobenej škode nepodieľal (§ 441 Občianského zákonníka). Súd nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedka J. z dôvodu, že okolnosti na ktoré bol svedok navrhnutý na vypočutie sa nevzťahujú na podmienky vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby (o 1 526,92 € s 8% ročným úrokom z omeškania so sumy 1526,92 € od 1.augusta 2006 do zaplatenia) so súhlasom žalovaného súd konanie v zmysle ,, Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil v zmysle ustanovenia za obdobie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. apríla 2010 sp.zn. potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle ods, 1,2 ; žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s a násl. , správne zistil skutkový stav veci, správne právne ju aj posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade s Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom nezistil žiadne pochybenie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol, aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňoval ustanovením (účastníkovi konania sa postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom). V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutia súdov oboch stupňov sú nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práv dovolateľa na spravodlivý proces podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa dovolateľa nepreskúmateľnosť rozhodnutí vyplýva z toho, že súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť vykonaný dôkaz – výpis z evidencie majetku, z ktorého vyplýva výška škody po zohľadnení daňového odpisu po vyradení vozidla z evidencie; odvolací súd nezaujal právny názor k odvolacím námietkam žalovaného, k otázke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a k výške škody; závery oboch súdov sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Ďalej v dovolaní namieta, že skutkový stav zistený súdmi nevyplýva z vykonaných dôkazov najmä pokiaľ ide o vyvrátenie výpovede svedka V. L., ktorý uviedol, že žalobca si u neho krádež svojho motorového vozidla sám objednal. K námietke, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci dovolateľ uviedol, že súdy nesprávne posúdili otázku vecnej aktívnej i

pasívnej legitimácie; nesprávne ustálili výšku škody; nesprávne posúdili otázku existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a že nesprávne vyhodnotili aj vykonané dôkazy.

Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej ( ), ďalej aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalovaného v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie uvedených

ustanovení, lebo napadnutý nie je zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ),

v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania

v zmysle napokon nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4 ( ).

Ustanovenie veta druhá , ukladá dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , či už to účastník namieta

alebo nie, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia , ale sa zaoberal aj prípustnosťou, či

dovolania z hľadiska ustanovenia So zreteľom na to by dovolanie žalovaného

mohlo byť procesne prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní

postihnutom závažnou procesnou vadou v zmysle O vadu takejto povahy ide

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania

významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e / a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu jej procesných

práv.

Dovolateľ v rámci vytýkanej vady konania v zmysle namietal

porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa Slovenskej

republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý

súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani

právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Porušenie práva na spravodlivý súdny proces sa v dovolaní na prvom mieste

vyvodzuje z nepreskúmateľností rozhodnutí založenej na tom, že súd prvého stupňa opomenul

vyhodnotiť vykonané dôkazy a ďalej, tiež z toho, že odvolací súd sa nevysporiadal

s odvolacími námietkami (otázkou aktívnej legitimácie a výšky škody).

Pokiaľ žalovaná namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ().

Na posúdenie prípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd (pre porovnanie

viď aj ). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 111/98 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd ako súd dovolací

vyslovil názor, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci.

Zo spisu totiž vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa v zmysle §

219 ods. 2 v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorý uviedol zistený skutkový stav veci, opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne

normy, uviedol úvahy ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov i právnom posúdení veci.

Právne závery vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a

právne závery prijaté súdmi nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl.

46 ods. 1 a že ich odôvodnenie ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

Dovolateľ ďalej súdom nižších stupňov vytýka, že vykonané dôkazy nesprávne

vyhodnotili (výpoveď žalobcu, výpoveď svedka V.) alebo ich opomenuli vyhodnotiť (výpis

z evidencie majetku), preto neúplne zistili skutkový stav veci (tiež pokiaľ ide o správne

určenú výšku škody). K uvedenej námietke žalovaného treba dodať, že súd neodníme

účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z

vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to

ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle Pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali

z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej o námietku, že v konaní došlo k tzv.

inej (než v vymenovanej) procesnej vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola

síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), sama o sebe by ale

nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia dovolateľky o založení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by

to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovaného odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( , ods.

1 a ). Dovolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 13. mája 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta