Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
38d/362821.df239b.pdf
PDF · 141.22 KB
No categories available
1So/92/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD.,
v právnej veci navrhovateľky: A. V., bytom N., právne zastúpenej JUDr. P. K., advokátom
v D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta
č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave č. k. 42Sd/25/2009-86 zo dňa 26.4.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 42Sd/25/2009-86 zo dňa 26.4.2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne 2
č. X. zo dňa 15.2.2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 42Sd/25/2009-86 zo dňa 26.4.2010 v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie odporkyne 1
č. X. zo dňa 15.2.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
2
Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
potvrdil rozhodnutia 1 a 2 č. X. zo dňa 15.2.2010, ktorými odporkyňa najprv zrušila svoje
pôvodné rozhodnutie zo dňa 23.2.2009 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku
a podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len
„zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný
počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona. O trovách konania
rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky
bol posúdený správne a keďže vzhľadom na deň vzniku invalidity, ktorý bol určený
na 23.11.2009 (t. j. deň ortopedického vyšetrenia, ktoré jasne zdokladovalo zdravotný stav
navrhovateľky a jednotlivé funkčné postihnutia pravej ruky, chrbtice a ľavej nohy) nedosiahla
potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, rozhodla odporkyňa v súlade so zákonom, keď
žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla. Krajský súd zhodne s odporkyňou
skonštatoval, že § 72 ods. 3 zákona nie je možné na navrhovateľku aplikovať, pretože toto
ustanovenie sa týka len fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola
nezaopatreným dieťaťom. Dodal, že navrhovateľka pracovala od roku 1995 ako zdravotná
sestra, potom bola dlhodobo nezamestnaná do roku 2007 a v čase konania o opravnom
prostriedku bola na materskej dovolenke.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala ho zmeniť a rozhodnutie
odporkyne zrušiť. Odporkyni vytýkala posúdenie jej zdravotného stavu, ktorého správnosť
je podľa jej názoru spochybnená tým, že hoci posudkoví lekári vychádzali z rovnakých
predpokladov, dospeli v posudkoch zo 4.2.2009 a z 27.1.2010 k rôznym záverom. Uviedla,
že hoci napriek svojmu postihnutiu, pre ktoré nie je schopná základných úkonov, vykonávala
istú dobu povolanie zdravotnej sestry, musela túto činnosť nakoniec ukončiť práve
zo zdravotných dôvodov. Poukázala na to, že trpí celým radom ďalších ochorení, ktoré by mali
navýšiť percentuálnu mieru jej pracovnej neschopnosti. Zdôrazňovala, že rozhodujúce
zdravotné postihnutie má vrodený charakter, čo jednoznačne vyplýva z jej zdravotnej
dokumentácie a preto nesúhlasila s určením dňa vzniku invalidity (23.11.2009). Za neprípustný
formalizmus označila tvrdenie súdu, podľa ktorého nemožno jej žiadosť posudzovať
3
a vyhovieť jej podľa zákona v znení účinnom od 1.1.2010 z dôvodu, že o dôchodok požiadala
v roku 2009.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že navrhovateľka až 30.11.2009
predložila súdu nové lekárskej správy, na základe ktorých bola navrhovateľka uznaná
invalidnou so 60%-nou mierou poklesu pracovnej schopnosti. Deň vzniku invalidity bol určený
podľa dňa ortopedického vyšetrenia, ktoré zdokladovalo zdravotný stav navrhovateľky.
Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že posudkoví lekári sa nezaoberali jej ďalšími
ochoreniami, pretože tieto sú uvedené v diagnostickom súhrne v časti II posudku a boli
vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nepodmieňujúce zvýšenie percentuálnej miery.
Dodala, že nárok navrhovateľky bol posudzovaný podľa zákona v znení účinnom
do 31.12.2009, pretože žiadosť podľa navrhovateľka v roku 2009 a podľa tejto právnej úpravy
nespĺňala podmienku potrebného počtu rokov. Podľa odporkyne sa na navrhovateľku
nevzťahuje § 72 ods. 3 zákona, pretože za invalidnú bola uznaná až vo veku 38 rokov -
od 23.11.2009. Námietku navrhovateľky o nezabezpečení tlmočníka z maďarského jazyka
odporkyňa nepovažovala za relevantnú, pretože v konaní pred posudkovým lekárom
o tlmočníka nepožiadala a sama aktívne vystupovala v slovenskom jazyku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 17.mája 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 70 zákona podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon
v ustanovení § 70 a nasl., podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok (ods. 1).
4
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou
v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa
dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala
invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má
na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (ods. 2).
Podľa § 71 ods. 1 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 72 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov (ods. 1).
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje
z obdobia pred vznikom invalidity (ods. 2).
Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené
dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu
rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú (ods. 3)
Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka požiadala dňa
3.2.2009 o invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Dunajskej Strede, dňa 4.2.2009, podľa
záveru ktorého navrhovateľka nie je invalidná, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať
5
zárobkovú činnosť je 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; za rozhodujúce zdravotné
postihnutie lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu (kap. XV, odd. G,
pol. 6b prílohy č. 4 zákona). Lekár konštatoval, že u navrhovateľky je postihnutá pravá horná
končatina, pričom ide o dominantnú ruku, s hypoplastickým svalstvom a s ľahko obmedzeným
pohybom v ramennom zhybe a ide o stav s ľahkým funkčným postihnutím.
Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka nie je invalidná.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol jej zdravotný stav posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia so sídlom
v Bratislave dňa 29.7.2009 s totožným záverom o tom, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo
miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20% pri zhodne určenom
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.
Na dožiadanie krajského súdu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave, znovu posúdil zdravotný stav navrhovateľky dňa
27.1.2010. Pri zhodne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktoré však bolo
podradené pod inú položku (pol. 28b/), určil 60%-nú mieru poklesu schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť. Z celkového posudku vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky
odôvodňuje uznanie invalidity a to dňom 23.11.2009, teda dňom lekárskeho vyšetrenia, ktoré
zdokladovalo jej zdravotný stav a jednotlivé funkčné postihnutia pravej hornej končatiny,
chrbtice a ľavej nohy. Podľa vyšetrenia má pravá ruka výrazne oslabenú úchopovú schopnosť,
dlaň je menšia, prsty kratšie, celá končatina je menšia a jedná sa dominantnú hornú končatinu.
Pridružené sekundárne ochorenia nepovažoval za posudkovo závažné, pretože skolióza je
mierneho stupňa, skrátenie ľavej dolnej končatiny o 2 cm je dobre korigovateľné ortopedickou
obuvou, asymetria hrudníka nedosahuje závažný stupeň poškodenia, neboli zdokladované
žiadne komplikácie takéhoto vrodeného ochorenia v zmysle postihnutia pľúc, srdca, veľkých
ciev, atď. Štítna žľaza má zachovalú funkciu, stav po periférnej obrne VII. hlavového nervu
vpravo je bez závažných následkov a nie je diagnosticky doriešené. Podľa odporučenia
posudkového lekára môže navrhovateľka vykonávať prácu aj na pôvodnom pracovisku,
bez fyzicky namáhavej práce.
6
Následne odporkyňa rozhodnutiami 1 a 2 zo dňa 15.2.2010 zrušila svoje pôvodne
napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.2.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a zamietla
žiadosť z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72
ods. 1 písm. a/ zákona, pretože navrhovateľka získala len 2 roky a 144 dní, hoci pre vznik
nároku na invalidný dôchodok bolo potrebné získať 5 rokov dôchodkového poistenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav navrhovateľky nebol najprv posúdený
objektívne a jednoznačne. Skutočnosť, že totožné ochorenie podľa posudkových lekárov najprv
nepodmieňovalo vznik invalidity u navrhovateľky a následne v posudku vyhotovenom
na dožiadanie krajského súdu, pri zhodných diagnózach, bola určená 60%-ná mierka poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, jednoznačne spochybňovala objektívnosť
vyhotovených posudkov. Svedčí tomu aj konštatovanie posudkového lekára v prvotnom
posudku, podľa ktorého sa navrhovateľka môže uplatniť na trhu práce a to aj v jej pôvodnom
zamestnaní, hoci z jej tvrdení, aj z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že povolanie
zdravotnej sestry pre svoje zdravotné postihnutia vykonávať samostatne a dlhodobo nemohla,
bola dlhodobo práceneschopná a nakoniec ukončila svoj pracovný pomer dohodou.
Po odstránení rozporov medzi závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia však možno
konštatovať, že rozhodujúce ochorenie navrhovateľky má za následok pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou o 60%.
Spornou však ostala skutočnosť, kedy invalidita u navrhovateľky vznikla. Podľa
odporkyne bol stanovený vznik invalidity ku 23.11.2009, avšak zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky je nesporné, že ochorenie, ktoré bolo určené ako rozhodujúce a invalidizujúce
(ochorenie pravej hornej končatiny ako ruky dominantnej), je vrodené.
Určenie dňa vzniku invalidity až od 23.11.2009 posudkový lekár zdôvodnil tým,
že v tento deň navrhovateľka podstúpila ortopedické vyšetrenie, ktoré zdokladovalo
jej zdravotný stav a jednotlivé funkčné postihnutia. No z tohto nálezu podľa názoru
odvolacieho súdu nevyplývajú iné skutočnosti ohľadne postihnutia pravej hornej končatiny
navrhovateľky, aké sú zrejmé aj zo starších nálezov (menšia dlaň, kratšie prsty, oslabenú
úchopovú schopnosť...). I v posudku zo dňa 27.1.2010 je pri kóde rozhodujúceho zdravotného
postihnutia uvedené „kód MKCH-10: Q74“ – teda podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ide
o „iné vrodené chyby končatiny“. Skutočnosť, že postihnutie hornej končatiny je vrodené,
7
nespochybňujú ani samotní posudkoví lekári, no podľa ich názoru, ako aj podľa názoru
odporkyne vyslovenom vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.6.2010, sa navrhovateľka stala
invalidnou až vo veku 38 rokov a preto sa na ňu ustanovenie § 72 ods. 3 zákona nevzťahuje.
Odvolací súd sa s takýmto výkladom ustanovenia § 72 ods. 3 zákona nestotožňuje.
Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že podmienka počtu rokov
dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 sa považuje za splnenú takej fyzickej osobe, ktorá
sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa. Zákon pritom vyslovene hovorí
o tom, že fyzická osoba sa stala invalidnou a nie že bola uznaná invalidnou v období, kedy bola
ešte nezaopatreným dieťaťom. Je pritom nepochybné, že navrhovateľkino postihnutie
je vrodené, čo vyplýva aj zo starších lekárskych správ.
Najvyšší súd sa preto nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu
a má za to, že i odporkyňa pochybila, keď sa vo svojich napadnutých rozhodnutiach
nevysporiadala s touto skutočnosťou tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti
o správnosti určenia dňa vzniku invalidity a prípadnej možnej aplikácie ustanovenia § 72 ods. 3
zákona.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu
odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia podľa V. časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto
úlohou prvostupňového súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne
a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou
zistenia skutočného stavu veci už v administratívnom konaní. Vzhľadom na uvedené nebolo
dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací
súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie
odporkyne č. 2 zo dňa 15.2.2010 zrušuje z dôvodov podľa § 250j ods. 2, písm. b/ a c/ OSP
a vec jej vracia na nové konanie (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP).
Výrok rozsudku krajského súdu o potvrdení rozhodnutia č. 1 zo dňa 15.2.2010, ktorým
odporkyňa zrušila pôvodne opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie
zo dňa 23.2.2009, odvolací súd podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
8
Podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP vzniklo úspešnej navrhovateľke
právo na náhradu trov konania, no vzhľadom na to, že navrhovateľka si náhradu trov právneho
zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslila (§ 151 ods. 1 OSP) a iné trovy konania zo spisu
nevyplývali, súd jej náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 2 nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. mája 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová