Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/92/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD.,

v právnej veci navrhovateľky: A. V., bytom N., právne zastúpenej JUDr. P. K., advokátom

v D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta

č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave č. k. -86 zo dňa 26.4.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -86 zo dňa 26.4.2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne 2

č. X. zo dňa 15.2.2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -86 zo dňa 26.4.2010 v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie odporkyne 1

č. X. zo dňa 15.2.2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

potvrdil rozhodnutia 1 a 2 č. X. zo dňa 15.2.2010, ktorými odporkyňa najprv zrušila svoje

pôvodné rozhodnutie zo dňa 23.2.2009 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku

a podľa a o sociálnom poistení (ďalej len

„zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný

počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona. O trovách konania

rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky

bol posúdený správne a keďže vzhľadom na deň vzniku invalidity, ktorý bol určený

na 23.11.2009 (t. j. deň ortopedického vyšetrenia, ktoré jasne zdokladovalo zdravotný stav

navrhovateľky a jednotlivé funkčné postihnutia pravej ruky, chrbtice a ľavej nohy) nedosiahla

potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, rozhodla odporkyňa v súlade so zákonom, keď

žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla. Krajský súd zhodne s odporkyňou

skonštatoval, že § 72 ods. 3 zákona nie je možné na navrhovateľku aplikovať, pretože toto

ustanovenie sa týka len fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola

nezaopatreným dieťaťom. Dodal, že navrhovateľka pracovala od roku 1995 ako zdravotná

sestra, potom bola dlhodobo nezamestnaná do roku 2007 a v čase konania o opravnom

prostriedku bola na materskej dovolenke.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala ho zmeniť a rozhodnutie

odporkyne zrušiť. Odporkyni vytýkala posúdenie jej zdravotného stavu, ktorého správnosť

je podľa jej názoru spochybnená tým, že hoci posudkoví lekári vychádzali z rovnakých

predpokladov, dospeli v posudkoch zo 4.2.2009 a z 27.1.2010 k rôznym záverom. Uviedla,

že hoci napriek svojmu postihnutiu, pre ktoré nie je schopná základných úkonov, vykonávala

istú dobu povolanie zdravotnej sestry, musela túto činnosť nakoniec ukončiť práve

zo zdravotných dôvodov. Poukázala na to, že trpí celým radom ďalších ochorení, ktoré by mali

navýšiť percentuálnu mieru jej pracovnej neschopnosti. Zdôrazňovala, že rozhodujúce

zdravotné postihnutie má vrodený charakter, čo jednoznačne vyplýva z jej zdravotnej

dokumentácie a preto nesúhlasila s určením dňa vzniku invalidity (23.11.2009). Za neprípustný

formalizmus označila tvrdenie súdu, podľa ktorého nemožno jej žiadosť posudzovať

3

a vyhovieť jej podľa zákona v znení účinnom od 1.1.2010 z dôvodu, že o dôchodok požiadala

v roku 2009.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že navrhovateľka až 30.11.2009

predložila súdu nové lekárskej správy, na základe ktorých bola navrhovateľka uznaná

invalidnou so 60%-nou mierou poklesu pracovnej schopnosti. Deň vzniku invalidity bol určený

podľa dňa ortopedického vyšetrenia, ktoré zdokladovalo zdravotný stav navrhovateľky.

Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že posudkoví lekári sa nezaoberali jej ďalšími

ochoreniami, pretože tieto sú uvedené v diagnostickom súhrne v časti II posudku a boli

vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nepodmieňujúce zvýšenie percentuálnej miery.

Dodala, že nárok navrhovateľky bol posudzovaný podľa zákona v znení účinnom

do 31.12.2009, pretože žiadosť podľa navrhovateľka v roku 2009 a podľa tejto právnej úpravy

nespĺňala podmienku potrebného počtu rokov. Podľa odporkyne sa na navrhovateľku

nevzťahuje § 72 ods. 3 zákona, pretože za invalidnú bola uznaná až vo veku 38 rokov -

od 23.11.2009. Námietku navrhovateľky o nezabezpečení tlmočníka z maďarského jazyka

odporkyňa nepovažovala za relevantnú, pretože v konaní pred posudkovým lekárom

o tlmočníka nepožiadala a sama aktívne vystupovala v slovenskom jazyku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 17.mája 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

najmenej päť dní vopred ( a ).

Podľa § 70 zákona podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon

v ustanovení § 70 a nasl., podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku

invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok (ods. 1).

4

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou

v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky

trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa

dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala

invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má

na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (ods. 2).

Podľa § 71 ods. 1 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 72 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov (ods. 1).

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje

z obdobia pred vznikom invalidity (ods. 2).

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené

dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu

rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú (ods. 3)

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka požiadala dňa

3.2.2009 o invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Dunajskej Strede, dňa 4.2.2009, podľa

záveru ktorého navrhovateľka nie je invalidná, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať

5

zárobkovú činnosť je 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; za rozhodujúce zdravotné

postihnutie lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu (kap. XV, odd. G,

pol. 6b prílohy č. 4 zákona). Lekár konštatoval, že u navrhovateľky je postihnutá pravá horná

končatina, pričom ide o dominantnú ruku, s hypoplastickým svalstvom a s ľahko obmedzeným

pohybom v ramennom zhybe a ide o stav s ľahkým funkčným postihnutím.

Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona žiadosť

navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka nie je invalidná.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol jej zdravotný stav posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia so sídlom

v Bratislave dňa 29.7.2009 s totožným záverom o tom, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo

miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20% pri zhodne určenom

rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

Na dožiadanie krajského súdu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave, znovu posúdil zdravotný stav navrhovateľky dňa

27.1.2010. Pri zhodne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktoré však bolo

podradené pod inú položku (pol. 28b/), určil 60%-nú mieru poklesu schopnosti navrhovateľky

vykonávať zárobkovú činnosť. Z celkového posudku vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky

odôvodňuje uznanie invalidity a to dňom 23.11.2009, teda dňom lekárskeho vyšetrenia, ktoré

zdokladovalo jej zdravotný stav a jednotlivé funkčné postihnutia pravej hornej končatiny,

chrbtice a ľavej nohy. Podľa vyšetrenia má pravá ruka výrazne oslabenú úchopovú schopnosť,

dlaň je menšia, prsty kratšie, celá končatina je menšia a jedná sa dominantnú hornú končatinu.

Pridružené sekundárne ochorenia nepovažoval za posudkovo závažné, pretože skolióza je

mierneho stupňa, skrátenie ľavej dolnej končatiny o 2 cm je dobre korigovateľné ortopedickou

obuvou, asymetria hrudníka nedosahuje závažný stupeň poškodenia, neboli zdokladované

žiadne komplikácie takéhoto vrodeného ochorenia v zmysle postihnutia pľúc, srdca, veľkých

ciev, atď. Štítna žľaza má zachovalú funkciu, stav po periférnej obrne VII. hlavového nervu

vpravo je bez závažných následkov a nie je diagnosticky doriešené. Podľa odporučenia

posudkového lekára môže navrhovateľka vykonávať prácu aj na pôvodnom pracovisku,

bez fyzicky namáhavej práce.

6

Následne odporkyňa rozhodnutiami 1 a 2 zo dňa 15.2.2010 zrušila svoje pôvodne

napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.2.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a zamietla

žiadosť z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72

ods. 1 písm. a/ zákona, pretože navrhovateľka získala len 2 roky a 144 dní, hoci pre vznik

nároku na invalidný dôchodok bolo potrebné získať 5 rokov dôchodkového poistenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav navrhovateľky nebol najprv posúdený

objektívne a jednoznačne. Skutočnosť, že totožné ochorenie podľa posudkových lekárov najprv

nepodmieňovalo vznik invalidity u navrhovateľky a následne v posudku vyhotovenom

na dožiadanie krajského súdu, pri zhodných diagnózach, bola určená 60%-ná mierka poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, jednoznačne spochybňovala objektívnosť

vyhotovených posudkov. Svedčí tomu aj konštatovanie posudkového lekára v prvotnom

posudku, podľa ktorého sa navrhovateľka môže uplatniť na trhu práce a to aj v jej pôvodnom

zamestnaní, hoci z jej tvrdení, aj z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že povolanie

zdravotnej sestry pre svoje zdravotné postihnutia vykonávať samostatne a dlhodobo nemohla,

bola dlhodobo práceneschopná a nakoniec ukončila svoj pracovný pomer dohodou.

Po odstránení rozporov medzi závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia však možno

konštatovať, že rozhodujúce ochorenie navrhovateľky má za následok pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou o 60%.

Spornou však ostala skutočnosť, kedy invalidita u navrhovateľky vznikla. Podľa

odporkyne bol stanovený vznik invalidity ku 23.11.2009, avšak zo zdravotnej dokumentácie

navrhovateľky je nesporné, že ochorenie, ktoré bolo určené ako rozhodujúce a invalidizujúce

(ochorenie pravej hornej končatiny ako ruky dominantnej), je vrodené.

Určenie dňa vzniku invalidity až od 23.11.2009 posudkový lekár zdôvodnil tým,

že v tento deň navrhovateľka podstúpila ortopedické vyšetrenie, ktoré zdokladovalo

jej zdravotný stav a jednotlivé funkčné postihnutia. No z tohto nálezu podľa názoru

odvolacieho súdu nevyplývajú iné skutočnosti ohľadne postihnutia pravej hornej končatiny

navrhovateľky, aké sú zrejmé aj zo starších nálezov (menšia dlaň, kratšie prsty, oslabenú

úchopovú schopnosť...). I v posudku zo dňa 27.1.2010 je pri kóde rozhodujúceho zdravotného

postihnutia uvedené „kód MKCH-10: Q74“ – teda podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ide

o „iné vrodené chyby končatiny“. Skutočnosť, že postihnutie hornej končatiny je vrodené,

7

nespochybňujú ani samotní posudkoví lekári, no podľa ich názoru, ako aj podľa názoru

odporkyne vyslovenom vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.6.2010, sa navrhovateľka stala

invalidnou až vo veku 38 rokov a preto sa na ňu ustanovenie § 72 ods. 3 zákona nevzťahuje.

Odvolací súd sa s takýmto výkladom ustanovenia § 72 ods. 3 zákona nestotožňuje.

Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že podmienka počtu rokov

dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 sa považuje za splnenú takej fyzickej osobe, ktorá

sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa. Zákon pritom vyslovene hovorí

o tom, že fyzická osoba sa stala invalidnou a nie že bola uznaná invalidnou v období, kedy bola

ešte nezaopatreným dieťaťom. Je pritom nepochybné, že navrhovateľkino postihnutie

je vrodené, čo vyplýva aj zo starších lekárskych správ.

Najvyšší súd sa preto nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu

a má za to, že i odporkyňa pochybila, keď sa vo svojich napadnutých rozhodnutiach

nevysporiadala s touto skutočnosťou tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti

o správnosti určenia dňa vzniku invalidity a prípadnej možnej aplikácie ustanovenia § 72 ods. 3

zákona.

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu

odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia podľa V. časti a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto

úlohou prvostupňového súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne

a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou

zistenia skutočného stavu veci už v administratívnom konaní. Vzhľadom na uvedené nebolo

dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací

súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie

odporkyne č. 2 zo dňa 15.2.2010 zrušuje z dôvodov podľa , a

a vec jej vracia na nové konanie ( v spojení s ).

Výrok rozsudku krajského súdu o potvrdení rozhodnutia č. 1 zo dňa 15.2.2010, ktorým

odporkyňa zrušila pôvodne opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie

zo dňa 23.2.2009, odvolací súd podľa ako vecne správny potvrdil.

8

Podľa v spojení s vzniklo úspešnej navrhovateľke

právo na náhradu trov konania, no vzhľadom na to, že navrhovateľka si náhradu trov právneho

zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslila ( ) a iné trovy konania zo spisu

nevyplývali, súd jej náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 2 nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. mája 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová