Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sd/107/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q., Z. X. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kubíkom, Poľná 9, Dunajská Streda proti odporkyni: Sociálna poisťovňa-ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmaní rozhodnutí odporkyne takto

rozhodol:

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 v spojení s rozhodnutiami odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8.8.2011, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011, číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8.8.2011, číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8.8.2011, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 a zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011 a zmenovými rozhodnutiami odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2012 a číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2012 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na trovách konania štátu 498,09 eur, a to na účet tunajšieho súdu do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 v spojení s ďalšími rozhodnutiami z toho istého dňa (týmito rozhodnutiami bolo upravované percento zvýšenia dôchodkovej dávky v rokoch 2006 až 2011) bol navrhovateľke priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 1 859,- Sk mesačne, ktorý bol v spojení so zmenovými rozhodnutiami odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2012 a číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2012 upravený. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, pričom bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku - fiktívneho zárobku, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 1 600,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 41 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 39 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 39 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii 0 rokov a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 0 rokov. V odôvodnení rozhodnutia odporkyne bolo konštatované, že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 024,- Sk mesačne, čo predstavuje invalidný dôchodok celkom, pričom čiastočný invalidný dôchodok je 50% tejto sumy, t.j. 512,- Sk mesačne. Dôchodok bol vymeraný podľa právnych predpisov platných pred 1. októbrom 1988 v sume 527,- Sk (t.j. 50% zo sumy 1 054,- Sk), pretože takto vypočítaný dôchodok je vyšší, pričom za čiastočne invalidnú bola navrhovateľka uznaná podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľka napadla správnosť týchto rozhodnutí návrhom na ich preskúmanie, doručeným odporkyni 8.9.2011, pričom žiadala znovuposúdiť svoj zdravotný stav, nakoľko určená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť (60%) nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Poukázala na to, že pri posúdení jej zdravotného stavu dňa 14.7.2011 neboli v zápisnici zachytené všetky zdravotné defekty a subjektívne ťažkosti, ktorými trpí a ktoré uvádzala do zápisnice, resp. tieto neboli zaznamenané v znení ako boli vymenované v lekárskej správe doc. MUDr. Ľ. J., CSc. . Uviedla, že dôkazmi (vyjadreniami jej bývalých nadriadených pracovníkov) chcela poukázať na to, že v minulosti síce vykonávala zárobkovú činnosť, ale iba za celkom osobitných podmienok (nie samostatne, ale za pomoci kolegov) a za cenu neznesiteľných bolestí, v dôsledku ktorých bola nútená ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Za tohto stavu mala za to, že zo strany odporkyne nedošlo k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu veci. Rozhodnutie preto považovala za nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, bez toho, že by z odôvodnenia jednoznačne vyplývalo, ako odporkyňa postupovala pri určení výšky čiastočného invalidného dôchodku. V tejto súvislosti poukázala aj na nezrovnalosti ohľadne prijatia jej žiadosti o dávku sociálneho poistenia, datovanej dňom 10.9.2008, ku ktorej bola pripojená lekárska správa ošetrujúceho lekára zo dňa 18.9.2008, pričom žiadosť bola zaevidovaná na pobočke Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede až dňa 28.1.2009, t.j. po viac ako 4 mesiacoch. Ďalej namietala, že odporkyňa, resp. jej pracovníci jej neumožnili nahliadnuť do spisového materiálu. Poukázala tiež na to, že napadnuté rozhodnutia jej boli doručené obyčajnou poštovou zásielkou nie doporučene do vlastných rúk. Tiež namietala, že odporkyňa nerozhodla o trovách konania, ktoré jej vznikli nie v konaní pred súdom, ale v rámci správneho konania v súvislosti s účasťou jej právneho zástupcu na ústnom pojednávaní pred posudkovým lekárom (tieto jej vznikli po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 17.5.2011), pričom bolo jej iba oznámené, že tieto sa jej nepriznávajú ale nebolo o týchto jej trovách konania rozhodnuté rozhodnutím.

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2011, ktorým žiadala napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že pri preskúmavaní námietok navrhovateľky odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011, ktorým bolo doplnené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Poukázala na to, že invalidný dôchodok navrhovateľky bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, pričom bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky fiktívny zárobok, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 1 600,- Sk. V tejto súvislosti poukázala na to, že fiktívny zárobok v roku 1989 bol už spomínaných 1 600,- Sk, pričom dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 024,- Sk mesačne. Tento bol vypočítaný podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 1988, t.j. podľa o sociálnom zabezpečení, pretože takto vypočítaný dôchodok bol pre navrhovateľku výhodnejší. K sume 1 024,- Sk patrí zvýšenie podľa o sociálnom zabezpečení v sume 30,- Sk mesačne, invalidný dôchodok je 1 054,- Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50% z uvedenej sumy, t.j. 527,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa o sociálnom zabezpečení v sume 1 226,- Sk a zvýšenie podľa o sociálnom zabezpečení v sume 106,- Sk mesačne, čiastočný invalidný dôchodok preto navrhovateľke patrí v sume 1 859,- Sk mesačne.

Krajský súd preskúmal na základe návrhu navrhovateľky napadnuté rozhodnutia, nariadil vo veci pojednávanie ako aj znalecké dokazovanie a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu ako aj znaleckým posudkom č. 01/13 zo dňa 25.1.2013 dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľky.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok.

Podľa § 37 ods. 3 vyššie uvedeného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí sa rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí sa rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa dávka prizná najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením veku 28 rokov, sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Podľa § 185 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

Podľa ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

Z pripojeného spisového materiálu odporkyne súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, jej zdravotný stav posúdil dňa 14.7.2011, 28.10.2011 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede, 23.11.2011 a 30.7.2012 posudkový lekár ústredia, ktorý vyriekol záver, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky predstavuje 60%, a teda táto bola uznaná naďalej za čiastočne invalidnú. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka namietala, že nedošlo k objektívnemu posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovými lekármi odporkyne, tak súd uznesením zo dňa 12.11.2012, č.k. -140 ustanovil znalca z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, ktorého úlohou bolo zhodnotiť zdravotný stav navrhovateľky so zameraním sa na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 01/13 zo dňa 25.1.2013 konštatoval, že zo súdno - lekárskeho hľadiska u navrhovateľky nejde o detskú mozgovú obrnu, ale o kombinovanú vrodenú vývojovú poruchu, ktorá pozostáva z deformity prstov pravej ruky - so zrastením druhého a tretieho prsta, ktoré boli riešené plastickou operáciou, z ich vrodeným skrátením vo všetkých článkoch, s poruchou úchopovej funkcie ako aj skrátením ľavej dolnej končatiny o 2,5 cm. V tejto súvislosti konštatoval, že nakoľko sa jedná o vrodené skrátenie všetkých článkov prstov pravej ruky so zrastením druhého a tretieho prsta, s ktorými sa navrhovateľka narodila, nie je možné, že po uplynutí 30 rokov počas dospelosti došlo k oslabeniu funkcie, predovšetkým úchopovej funkcie, ktorú počas detstva, počas štúdia na základnej a strednej škole a v práci bez problémov používala. Uviedol, že nemala žiadne obmedzenie, čo sa týka výberu povolania, keď pediater potvrdil, že navrhovateľka môže vykonávať prácu zdravotnej sestry, ku ktorej neodmysliteľne patrí bezchybná úchopová schopnosť pravej ruky. Preto tvrdenie navrhovateľky, že svoju pracovnú činnosť vykonávala za asistencie inej zdravotnej sestry nemožno považovať za pravdivé, pretože v prípade existencie takého zdravotného postihnutia, ktoré osobu obmedzuje na výkon pracovnej činnosti, by jej toto povolanie nebolo odporúčané a povolené od samého začiatku, nakoľko pri výkone zdravotnej sestry je nutná bezchybná jemná motorika prstov u oboch rúk. V závere znaleckého posudku preto znalec konštatoval, že podľa a prílohy č. 4 hodnotil druh zdravotného postihnutia u navrhovateľky nasledovne: kapitola XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 28b strata úchopovej schopnosti ruky na dominantnej končatine s tým, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil vo výške 60%, t.j. vo výške ako určili posudkoví lekári odporkyne.

Uvedené zhodné závery posudkových lekárov ako aj súdom do konania pribratého znalca považuje súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov. Navrhovateľka v konaní nepredložila dôkazy, ktoré by tieto posudky spochybnili, alebo ktoré by potvrdili iný rozsah zdravotného poškodenia, než bol ich posudkami ustálený. V danom prípade súd nepovažoval za potrebné vyhotoviť kontrolný znalecký posudok k vyhotoveniu, ktorého sa pristupuje pri existencii niekoľkých rozporných posudkov a v prípade pretrvávajúcich alebo podstatných rozporov pri zisťovaní a vyhodnocovaní zdravotného stavu. V posudkoch sa totiž tak posudkoví lekári ako aj znalec vyporiadali s lekárskymi nálezmi a vyšetreniami, ako aj navrhovateľkou uvádzanými zdravotnými ťažkosťami, pričom posudky sú úplné a niet dôvodu na ďalšie dokazovanie šetrením zdravotného stavu navrhovateľky ustanovením kontrolného znalca.

Pokiaľ ide o invalidný dôchodok navrhovateľky, tak tento bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky fiktívny zárobok, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 1 600,- Sk. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 024,- Sk mesačne a bol vypočítaný podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 1988, t.j. podľa o sociálnom zabezpečení, pretože takto vypočítaný dôchodok je pre navrhovateľku výhodnejší. K sume 1 024,- Sk patrí zvýšenie podľa o sociálnom zabezpečení v sume 30,- Sk mesačne, invalidný dôchodok je 1 054,- Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50% z uvedenej sumy, t.j. 527,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa o sociálnom zabezpečení v sume 1 226,- Sk a zvýšenie podľa o sociálnom zabezpečení v sume 100,- Sk mesačne, a preto navrhovateľke patrí čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1 859,- Sk mesačne.

Z pripojeného spisového materiálu súd zistil, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok si navrhovateľka prvýkrát uplatnila prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede dňa 28.1.2009, pričom čiastočný invalidný dôchodok jej bol priznaný od 28.1.2006, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok v súlade s ust. § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

K námietke navrhovateľky ohľadom zasielania rozhodnutia správneho orgánu obyčajnou poštovou zásielkou je potrebné uviesť, že podľa § 212 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručeným rozhodnutia do vlastných rúk, alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky. Znamená to, že rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľke priznaný čiastočný invalidný dôchodok sa nemusí doručovať „do vlastných rúk“.

Na základe oboznámenia sa s obsahom spisu súd skonštatoval, že nie sú splnené podmienky ani pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že odporkyňa správne aplikovala príslušné zákonné ustanovenia, správne postupovala pri výpočte čiastočného invalidného dôchodku, pričom na základe riadne vykonaného dokazovania dospela k správnemu záveru, keď navrhovateľke priznala od 3. februára 2006 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1 859,- Sk mesačne.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol postupom podľa , keď súdom nariadené znalecké dokazovanie bolo v predmetnej veci vykonané a realizované na návrh navrhovateľky ako aj v jej prospech, pričom znaleckým dokazovaním sa nepotvrdil iný rozsah zdravotného poškodenia u navrhovateľky, a ani inú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než bol ustálený posudkovými lekármi. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu, a preto súd uložil navrhovateľke zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli vyplatením znalečného znalcovi zo štátnych prostriedkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa v spojení s ustanovením tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.