Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/179/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. I. Š., P. X., B.,

zastúpený advokátom JUDr. R. L., advokátska kancelária R., s.r.o. , K. A. X., B. proti

ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,

za účasti O. Z. Q., Z. R. X., B., zastúpený advokátom Mgr. V. Š., AK so sídlom N. O. X., B.,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave č.

OVVS/1385/2/2007/AP4/TSK zo dňa 28. augusta 2007, o odvolaní O. Z. Q. proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -68 zo dňa 18. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie účastníka konania O. Z. Q. o d m i e t a

.

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa

rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. OVVS/1385/2/2007/AP4/TSK zo dňa

28. augusta 2007, ktorým Krajský úrad v Bratislave podľa

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie

Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Pr-4270/2-

-1086-06-Ľ.H. zo dňa 14. mája 2007, ktorým bol Ing. I. Š. uznaný vinným zo spáchania

priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona SNR č.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, skutkovú podstatu ktorého naplnil

tým, ţe ako povinná osoba, ktorej bola dňa 25. októbra 2006 listom doručená ţiadosť o

2

poskytnutie informácie O. Z. Q. o zaslanie zápisnice zo zasadnutia Výberovej komisie

/Spoločného riadiaceho výboru/, ktorá sa konala dňa 18. októbra 2006 a týkala sa projektov

v rámci P. I. S. I. I. A. A.-S. a ktorú ţiadalo zaslať poštou, nevyhovel ţiadosti ţiadateľa o

poskytnutie poţadovaných informácií, ani v zákonom stanovenej lehote do 7. novembra 2006

nevydal písomné rozhodnutie, ktorým by rozhodol o nevyhovení uvedenej ţiadosti hoci len

sčasti, čím sa predpokladá, ţe vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informácie, teda

porušil povinnosť určenú osobitným predpisom, za spáchanie ktorého mu podľa § 11 ods. 1

písm. b/ v spojení s § 42a ods. 2 zákona o priestupkoch bola uloţené pokarhanie.

Krajský súd vec meritórne prejednal a v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe mal za

preukázané, ţe ţalobca reagoval na ţiadosť Q. neformálnym listom prečo ţiadosti

nevyhovuje, ktorý však súd nepovaţuje za rozhodnutie vo veci nespristúpnenia informácií

podľa Nestotoţnil sa s argumentáciou správnych orgánov, ţe

ţalobca porušením povinností naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 42a ods. 1

o priestupkoch. Nakoľko povinná osoba nevydala písomné

rozhodnutie, fiktívne rozhodnutie z tohto dôvodu je nezákonné a musí byť odvolacím

orgánom alebo súdom zrušené, pretoţe neobsahuje odôvodnenie a je teda nepreskúmateľné.

Súd dospel k záveru, ţe absentuje objekt a objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku.

Pre dokonanie priestupku sa vyţaduje, aby nastalo porušenie chráneného záujmu zákonom,

nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a existuje príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa

a následkom. Následok nemohol nastať, nakoľko fiktívne rozhodnutie bolo napadnuté

opravným prostriedkom.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade so zákonom a námietky ţalobcu

odôvodňujú jeho zrušenie. Preto ţalobe vyhovel a rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j

ods. 2 písm. a/ zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal účastník konania na súde prvého stupňa, O. Z. Q., ktorý

bol na základe rozhodnutia krajského súdu č. -48 zo dňa 5. októbra 2009 pribratý

do súdneho konania za účastníka podľa , včas odvolanie. Účastník konania

tvrdil, ţe súd opomenul tú skutočnosť, ţe ţalobca nebol povinnou osobou podľa § 2 zákona č.

211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ale osobou priestupkovo zodpovednou

podľa o priestupkoch a súd podľa jeho názoru nesprávne

3

vymedzil skutok ako vydanie fiktívneho rozhodnutia. Ţalobca bol podľa jeho názoru totiţ

potrestaný za nečinnosť a nie za vydanie fiktívneho rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd

nesprávne dospel k záveru, ţe pre spáchanie priestupku sa vyţaduje jeho dokonanie a nie iba

ohrozenie záujmu, čo je podľa jeho názoru v rozpore s ust.

Účastník konania je toho názoru, ţe nedošlo nielen k nedodrţaniu lehôt, ale aj neposkytnutiu

informácie, resp. jej oneskorené poskytnutie s iným obsahom, neţ poţadovaný dokument mal

v čase keď mu táto informácia mala byť podľa zákona poskytnutá. Ţiadal rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne.

Ţalovaný sa k odvolaniu účastníka konania nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Vec prejednal bez nariadenia pojednávania a skúmal, či sú splnené procesné podmienky

na meritórne rozhodnutie o odvolaní odvolateľa.

Senát na neverejnom zasadnutí dňa 18. mája 2011 zistil, ţe u odvolateľa – O. Z. Q. nie

je preukázané splnenie procesnej podmienky podľa a , t.j. ţe ide

o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením ţalobou

napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o zisťovanie existencie

priestupku u obvineného z priestupku Ing. I. Š. a ukladanie sankcie tejto osobe. Teda nešlo

o rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch u O. Z. Q., hoci táto osoba bola

účastníkom správneho konania, keďţe bola navrhovateľom začatia priestupkového konania

a účastníkom tohto správneho konania podľa § 72 písm. d/ a za pouţitia § 68 ods. 1 zákona

č. o priestupkoch. To však samo osebe neznamená, ţe takýto účastník konania,

(v prípade ak v súdnom konaní nevystupuje ako ţalobca) musí byť vţdy pribratý do konania

podľa .

Podľa odvolacieho súdu, O. Z. Q. nemalo byť do súdneho konania podľa § 250 ods. 1

vôbec pribraté, nakoľko neexistuje zákonný predpoklad, ţe jeho práva a povinnosti ako

účastník správneho konania by boli zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd

však túto okolnosť vo svojom rozhodnutí, ktorým ho pribral za účastníka súdneho konania,

ţiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo tak urobil.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto najskôr zisťoval, či O. Z. Q. malo byť

účastníkom konania podľa a teda či je osobou oprávnenou na podanie

odvolania v súlade s ust. a za pouţitia , s ohľadom existenciu

alebo neexistenciu predpokladu, ţe by zrušením napadnutého rozhodnutia ţalovaného na

základe ţaloby ţalobcu boli dotknuté práva alebo povinnosti O. Z. ako účastníka správneho

konania.

Procesná legitimácia účastníka správneho konania, ktorým O. Z. Q. bezpochyby bolo,

sama o sebe neznamená, ţe musí byť automaticky a bez ďalšieho skúmania aj účastníkom

súdneho konania v prípade súdneho prieskumu rozhodnutia. Súd je povinný do konania

pribrať iba takéhoto účastníka správneho konania a len v tom prípade, ak by zrušením ţalobou

napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. V danom priestupkovom

konaní sa však nerozhodovalo o jeho právach a povinnostiach, ale o vine a treste pre ţalobcu,

za spáchanie priestupku podľa o priestupkoch, Podľa

odvolacieho súdu tak nebola splnená zákonná podmienka daná , ktorá by

robila, z účastníka správneho konania procesný subjekt -osobou oprávnenú byť účastníkom

súdneho konania aj bez návrhu podľa , teda, ţe ide o účastníka správneho

konania a súčasne môţu byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva

a povinnosti. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, inak súd nemôţe pribrať takúto

osobu za účastníka konania podľa . Je nesporné, ţe O. Z. Q. bol ako

navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d/ v spojení s § 68

ods.1 o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o tom, či Ing. I. Š. sa dopustil protiprávneho

konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku a o uloţení sankcie Ing. I. Š..

Týmto konštitutívnym rozhodnutím nemohlo byť O. Z. Q. ukrátené na právach a

povinnostiach, pretoţe rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej

z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry O. Z. Q. ani nespôsobuje zmenu

jeho právneho postavenia.

Podľa názoru najvyššieho súdu odvolateľ - O. Z. Q. nie je oprávnenou osobou byť

účastníkom súdneho konania a teda ani osobou oprávnenou podať voči rozhodnutiu súdu

5

prvého stupňa odvolanie. Preto podľa ide o odvolanie podané

niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie procesnej podmienky – podanie

odvolania osobou na to oprávnenou. Procesné podmienky súd skúma v kaţdom štádiu

súdneho konania, pričom odvolací súd zistil, ţe tieto podmienky nie sú splnené v prípade

odvolania O. Z. Q. a preto musel odvolací súd o odvolaní rozhodnúť tak, ţe odvolanie

odmietol. Odvolací súd zistil, ţe odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/

v spojení s a veta prvá , tak, ţe ţiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe odvolanie Q. bolo

odmietnuté.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 18. mája 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská