Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
818/362599.8b99ec.pdf
PDF · 107.75 KB
No categories available
8Sžo/179/2010
Najvyšší súd 8Sžo/179/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. I. Š., P. X., B.,
zastúpený advokátom JUDr. R. L., advokátska kancelária R., s.r.o. , K. A. X., B. proti
ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
za účasti O. Z. Q., Z. R. X., B., zastúpený advokátom Mgr. V. Š., AK so sídlom N. O. X., B.,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave č.
OVVS/1385/2/2007/AP4/TSK zo dňa 28. augusta 2007, o odvolaní O. Z. Q. proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 261/2007-68 zo dňa 18. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie účastníka konania O. Z. Q. o d m i e t a
.
Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. OVVS/1385/2/2007/AP4/TSK zo dňa
28. augusta 2007, ktorým Krajský úrad v Bratislave podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Pr-4270/2-
-1086-06-Ľ.H. zo dňa 14. mája 2007, ktorým bol Ing. I. Š. uznaný vinným zo spáchania
priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, skutkovú podstatu ktorého naplnil
tým, ţe ako povinná osoba, ktorej bola dňa 25. októbra 2006 listom doručená ţiadosť o
poskytnutie informácie O. Z. Q. o zaslanie zápisnice zo zasadnutia Výberovej komisie
/Spoločného riadiaceho výboru/, ktorá sa konala dňa 18. októbra 2006 a týkala sa projektov
v rámci P. I. S. I. I. A. A.-S. a ktorú ţiadalo zaslať poštou, nevyhovel ţiadosti ţiadateľa o
poskytnutie poţadovaných informácií, ani v zákonom stanovenej lehote do 7. novembra 2006
nevydal písomné rozhodnutie, ktorým by rozhodol o nevyhovení uvedenej ţiadosti hoci len
sčasti, čím sa predpokladá, ţe vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informácie, teda
porušil povinnosť určenú osobitným predpisom, za spáchanie ktorého mu podľa § 11 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 42a ods. 2 zákona o priestupkoch bola uloţené pokarhanie.
Krajský súd vec meritórne prejednal a v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe mal za
preukázané, ţe ţalobca reagoval na ţiadosť OZ Q. neformálnym listom prečo ţiadosti
nevyhovuje, ktorý však súd nepovaţuje za rozhodnutie vo veci nespristúpnenia informácií
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Nestotoţnil sa s argumentáciou správnych orgánov, ţe
ţalobca porušením povinností naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 42a ods. 1
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoľko povinná osoba nevydala písomné
rozhodnutie, fiktívne rozhodnutie z tohto dôvodu je nezákonné a musí byť odvolacím
orgánom alebo súdom zrušené, pretoţe neobsahuje odôvodnenie a je teda nepreskúmateľné.
Súd dospel k záveru, ţe absentuje objekt a objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku.
Pre dokonanie priestupku sa vyţaduje, aby nastalo porušenie chráneného záujmu zákonom,
nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a existuje príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa
a následkom. Následok nemohol nastať, nakoľko fiktívne rozhodnutie bolo napadnuté
opravným prostriedkom.
Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade so zákonom a námietky ţalobcu
odôvodňujú jeho zrušenie. Preto ţalobe vyhovel a rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku podal účastník konania na súde prvého stupňa, O. Z. Q., ktorý
bol na základe rozhodnutia krajského súdu č. 1S261/07-48 zo dňa 5. októbra 2009 pribratý
do súdneho konania za účastníka podľa § 250 ods. 1 OSP, včas odvolanie. Účastník konania
tvrdil, ţe súd opomenul tú skutočnosť, ţe ţalobca nebol povinnou osobou podľa § 2 zákona č.
211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ale osobou priestupkovo zodpovednou
podľa § 6 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a súd podľa jeho názoru nesprávne
vymedzil skutok ako vydanie fiktívneho rozhodnutia. Ţalobca bol podľa jeho názoru totiţ
potrestaný za nečinnosť a nie za vydanie fiktívneho rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd
nesprávne dospel k záveru, ţe pre spáchanie priestupku sa vyţaduje jeho dokonanie a nie iba
ohrozenie záujmu, čo je podľa jeho názoru v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
Účastník konania je toho názoru, ţe nedošlo nielen k nedodrţaniu lehôt, ale aj neposkytnutiu
informácie, resp. jej oneskorené poskytnutie s iným obsahom, neţ poţadovaný dokument mal
v čase keď mu táto informácia mala byť podľa zákona poskytnutá. Ţiadal rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne.
Ţalovaný sa k odvolaniu účastníka konania nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Vec prejednal bez nariadenia pojednávania a skúmal, či sú splnené procesné podmienky
na meritórne rozhodnutie o odvolaní odvolateľa.
Senát na neverejnom zasadnutí dňa 18. mája 2011 zistil, ţe u odvolateľa – O. Z. Q. nie
je preukázané splnenie procesnej podmienky podľa § 247 ods.1 a § 250 ods. 1 OSP, t.j. ţe ide
o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením ţalobou
napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o zisťovanie existencie
priestupku u obvineného z priestupku Ing. I. Š. a ukladanie sankcie tejto osobe. Teda nešlo
o rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch u O. Z. Q., hoci táto osoba bola
účastníkom správneho konania, keďţe bola navrhovateľom začatia priestupkového konania
a účastníkom tohto správneho konania podľa § 72 písm. d/ a za pouţitia § 68 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. To však samo osebe neznamená, ţe takýto účastník konania,
(v prípade ak v súdnom konaní nevystupuje ako ţalobca) musí byť vţdy pribratý do konania
podľa § 250 ods. 1 OSP.
Podľa odvolacieho súdu, O. Z. Q. nemalo byť do súdneho konania podľa § 250 ods. 1
OSP vôbec pribraté, nakoľko neexistuje zákonný predpoklad, ţe jeho práva a povinnosti ako
účastník správneho konania by boli zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd
však túto okolnosť vo svojom rozhodnutí, ktorým ho pribral za účastníka súdneho konania,
ţiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo tak urobil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto najskôr zisťoval, či O. Z. Q. malo byť
účastníkom konania podľa § 250 ods. 1 OSP a teda či je osobou oprávnenou na podanie
odvolania v súlade s ust. § 201 ods. 1 a za pouţitia § 246c ods. 1 OSP, s ohľadom existenciu
alebo neexistenciu predpokladu, ţe by zrušením napadnutého rozhodnutia ţalovaného na
základe ţaloby ţalobcu boli dotknuté práva alebo povinnosti O. Z. ako účastníka správneho
konania.
Procesná legitimácia účastníka správneho konania, ktorým O. Z. Q. bezpochyby bolo,
sama o sebe neznamená, ţe musí byť automaticky a bez ďalšieho skúmania aj účastníkom
súdneho konania v prípade súdneho prieskumu rozhodnutia. Súd je povinný do konania
pribrať iba takéhoto účastníka správneho konania a len v tom prípade, ak by zrušením ţalobou
napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. V danom priestupkovom
konaní sa však nerozhodovalo o jeho právach a povinnostiach, ale o vine a treste pre ţalobcu,
za spáchanie priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Podľa
odvolacieho súdu tak nebola splnená zákonná podmienka daná § 250 ods. 1 OSP, ktorá by
robila, z účastníka správneho konania procesný subjekt -osobou oprávnenú byť účastníkom
súdneho konania aj bez návrhu podľa § 250 ods. 1 OSP, teda, ţe ide o účastníka správneho
konania a súčasne môţu byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva
a povinnosti. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, inak súd nemôţe pribrať takúto
osobu za účastníka konania podľa § 250 ods. 1 OSP. Je nesporné, ţe O. Z. Q. bol ako
navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d/ v spojení s § 68
ods.1 zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o tom, či Ing. I. Š. sa dopustil protiprávneho
konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku a o uloţení sankcie Ing. I. Š..
Týmto konštitutívnym rozhodnutím nemohlo byť O. Z. Q. ukrátené na právach a
povinnostiach, pretoţe rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej
z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry O. Z. Q. ani nespôsobuje zmenu
jeho právneho postavenia.
Podľa názoru najvyššieho súdu odvolateľ - O. Z. Q. nie je oprávnenou osobou byť
účastníkom súdneho konania a teda ani osobou oprávnenou podať voči rozhodnutiu súdu
prvého stupňa odvolanie. Preto podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP ide o odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
V odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie procesnej podmienky – podanie
odvolania osobou na to oprávnenou. Procesné podmienky súd skúma v kaţdom štádiu
súdneho konania, pričom odvolací súd zistil, ţe tieto podmienky nie sú splnené v prípade
odvolania O. Z. Q. a preto musel odvolací súd o odvolaní rozhodnúť tak, ţe odvolanie
odmietol. Odvolací súd zistil, ţe odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je
oprávnený.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., tak, ţe ţiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe odvolanie OZ Q. bolo
odmietnuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 18. mája 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská